Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_7C-159-2009.pdf
PDF · 92.83 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/159/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: G. D.U., P.. X.X.XXXX, Y. L. XX, právne zastúpený advokátom JUDr. Romanom Škerlíkom, Advokátska kancelária Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 5, proti žalovaným: 1./ G. U., P.. X.X.XXXX a 2./ D. U., P.. XX.X.XXXX, A. Y. H. P. J., Z. XXX/XX o zaplatenie 250 000,- Sk ( 8 298,48 €) , takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 250.000,- Sk. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade boli ručiteľmi pôžičky, ktorú on poskytol Ľ. O., pričom ručili aj svojím bytom. Keďže do dnešného dňa mu žalovaní zapožičané peniaze nevrátili, domáha sa ich zaplatenia predmetnou žalobou, pričom požadoval aj 8,5 %-tný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 1. 6. 2006 až do zaplatenia. S návrhom žiadal oslobodenie od súdnych poplatkov a pridelenie bezplatného právneho zástupcu, čomu súd vyhovel, takže v ďalšom konaní bol žalobca zastupovaný JUDr. Vlastou Škovranovou a po ukončení tohto právneho zastúpenia následkom úmrtia menovanej bol v ďalšom konaní zastúpený JUDr. Romanom Škerlíkom.
Žalovaní v 1. a 2. rade navrhovali žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaný G. U. v účastníckej výpovedi uviedol, že kúpna zmluva, ktorá bola spísaná u notára JUDr. Ondova, predmetom ktorej bol odpredaj ich bytu na ulici Z. XX v H. P. J. kupujúcemu G. D., bola iba fiktívna a úkony s ňou spojené boli vlastne súčasťou podvodu, ktorý celý zrealizoval Ľ. O.. V skutočnosti on s manželkou byt G. D. nepredal a peniaze za kúpu bytu od neho neprevzal. Podpísaním kúpnej zmluvy mal vlastne vystupovať ako ručiteľ pri zmluve o pôžičke, ktorú uzavrel Ľ. O. s G. D.. Žalobca požičal 250.000,- Sk Ľ. O., ako zálohu na zakúpenie motorového vozidla. On vlastne fiktívnou zmluvou poskytol priateľskú službu Ľ. O., lebo on ho o to požiadal. Ale v závere ho vlastne O. dobehol. Toho času je vo väzení a ako on s manželkou, tak aj žalobca sa stali obeťami podvodu. Predmetná zmluva nebola na Správe katastra zapísaná a žalobca sa nestal nikdy vlastníkom bytu, nakoľko v konaní vedenom na tunajšom okresnom súde č. k. 8C 17/2009, keď bola podaná žaloba o vypratanie bytu, bolo toto konanie zastavené. Žalovaný dodal, že on sa zase súdi o neplatnosť predmetnej zmluvy. Následne s bytom na čierno disponoval ďalší podvodník D. I., o ktorom nevie, či bol za tento čin trestne stíhaný. Z výpovedí pred orgánmi činnými v trestnom konaní však má vedomosť, že D. I. fiktívne prepísal jeho byt na pána L.. Aj neplatnosť tejto zmluvy je predmetom súdneho sporu vedeného na tunajšom súde, kde on vypovedal ako svedok. Aj tento právny úkon bol podvod. V závere uviedol, že žalobcovi v skutočnosti nedlhuje žiadnu sumu a odmieta mu čokoľvek zaplatiť a navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná v 2. rade sa v celom rozsahu stotožnila s výpoveďou manžela, k čomu dodala, že v predmetnom byte s manželom bývajú od roku 1989, kde najprv bývali v podnájme a neskôr byt od bývalých Železorudných baní v likvidácii platnou kúpnou zmluvou odkúpili. Následkom podvodných zmlúv toho času na katastri ako vlastník je vedený pán L., ktorý tiež sa stal obeťou podvodu a mal za byt zaplatiť 450.000,- Sk.
Právny zástupca žalobcu aj napriek takejto výpovedi žalovaných trval na podanom návrhu s odôvodnením, že žalobca na základe ústnej zmluvy požičal Ľ. O. dňa 28. 1. 2006 250.000,- Sk, pričom pre účely ručenia tejto pôžičky bola spísaná predmetná kúpna zmluva dňa 27. 1. 2006, aby takto zabezpečil žalobcovi Ľ. O. ručenie. Poukázal na bod 5. a 6. predmetnej notárskej zápisnice spísanej u JUDr. Ondova, kde je zakomponovaná rozväzovacia podmienka platnosti kúpnej zmluvy, ktorou je vrátenie zaplatenej časti dohodnutej kúpnej ceny vo výške 250.000,- Sk.
Žalobca v účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 17. 2. 2010 uviedol, že asi pred desiatimi rokmi pracoval v stavebnej firme u Ľ. O., ktorý zaňho platil odvody. Aj neskôr mal s ním pracovný kontakt a tak sa s ním spriatelil. Jedného dňa ho požiadal o zapožičanie peňazí na kúpu auta, s čím on súhlasil, ale trval na tom, aby niečím ručil. Predložil súdu písomný dôkaz, a to výpis z UniBanky a. s. Spišská Nová Ves z účtu č. XXXXXXX/SKK/XXX, podľa ktorého dňa 30. 1. 2006 vybral z účtu 220.000,- Sk. Predmetnú sumu, aj so zvyšnými 30.000,- Sk, ktoré mal u seba v hotovosti, odovzdal v byte na Z. ulici Ľ. O., kde on mal sídlo svojej firmy. Deň predtým spísal kúpnu zmluvu so žalovanými o odpredaji ich bytu s rozväzovacou podmienkou. Predmetnú zmluvu však jej účastníci nepredložili na Správu katastra, takže jej účinky nenastali. Manželia U. však pri podpisovaní tej zmluvy aj ústne prisľúbili, že mu ručia za pôžičku, ktorú poskytol O.. Vysvetlil, že to, čo je uvedené v bode 5. predmetnej zmluvy, teda že bola dohodnutá kúpna cena 300.000,- Sk, pričom časť kúpnej ceny mala byť vyplatená 27. 1. 2006 pred podpísaním zmluvy a dohodnutá časť 50.000,- Sk mala byť vyplatená do 1. 6. 2006, tak že k tomu vôbec nedošlo. Teda on kúpnu cenu predávajúcim nevyplatil. Dodal, že s takýmto textom zmluvy súhlasil a pred notárom ju podpísal preto, že potreboval ručiteľov k zmluve o pôžičke. Neskôr žiadal vrátenie pôžičky od Ľ. O., ten mu však peniaze nevrátil s tvrdením, že peniaze nemá. Preto sa žalobou domáha vrátenia peňazí od ručiteľov, teda od žalovaných. Dodal, že Ľ. O. si hneď na druhý deň po podpísaní kúpnej zmluvy u notára, teda koncom januára 2006 zakúpil na leasing auto značky Peugeot striebornej farby v autoservise v Poprade, o ktoré však neskôr prišiel, nakoľko leasing nesplácal. Toho času je Ľ. O. vo väzení.
Žalovaný v 1. rade k takejto výpovedi žalobcu dodal opakovane, že tak ako žalobca, tak aj on s manželkou sa stali obeťami podvodu Ľ. O. a doplnil, že on za službu, teda za spísanie a podpísanie fiktívnej kúpnej zmluvy od neho žiadnu odmenu neprevzal. Všetky záležitosti spojené s kúpnou zmluvou, ako aj s pôžičkou spisoval a pripravoval O., ktorý ho aj slovne uistil, že v skutočnosti k odpredaju bytu nedôjde a že on D. peniaze vráti. Až po takomto prísľube žalovaný aj s manželkou súhlasili s podpisom kúpnej zmluvy. O tom, či žalobca skutočne požičal 250.000,- Sk O., on nevie, nakoľko pri odovzdávaní a preberaní peňazí on nebol.
Prevedeným dokazovaním, vypočutím účastníkov konania, svedka Ľ. O. a za použitia dôkazného trestného rozsudku tunajšieho okresného súdu č. k. 4T 102/2008 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 To 94/2010 a uznesenia tunajšieho okresného súdu č. k. 8C 17/2009 súd zistil tento skutkový stav:
Dňa 27. 1. 2006 bola na notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Ondova, notára so sídlom v Spišskej Novej Vsi spísaná kúpna zmluva formou notárskej zápisnice N 19/2006, Nz 3213/2006, kde ako predávajúci G. U. a jeho manželka D. U. odpredávajú kupujúcemu G. D. 2-izbový byt č. 1 s príslušenstvom na 1. poschodí v obytnom dome č. súpisné 296 v Spišskej Novej Vsi, zapísaný na LV XXXX s príslušenstvom. Podľa bodu 5. predmetnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena 300.000,- Sk, pričom 250.000,- Sk bolo vyplatených dňa 27. 1. 2006 pred podpísaním zmluvy s tým, že predávajúci potvrdili, že predmetnú sumu od kupujúceho prevzali. Zvyšných 50.000,- Sk mal kupujúci vyplatiť do 1. 6. 2006, avšak za podmienky, že nedôjde k naplneniu rozväzovacej podmienky uvedenej v bode 6. predmetnej zmluvy. Podľa tohto bodu sa účastníci dohodli na rozväzovacej podmienke, ktorou je vrátenie zaplatenej časti dohodnutej kúpnej ceny vo výške 250.000,- Sk a zároveň predloženie vyhlásenia predávajúcich o tom, že majú iného záujemcu o predmet kúpy, ktorý ponúkne vyššiu kúpnu cenu. K 31. 5. 2005 mali takto predávajúci vrátiť kupujúcemu 250.000,- Sk s tým, že oni zostanú naďalej vlastníkmi bytu. V bode 9. predmetnej zmluvy účastníci prehlásili, že berú na vedomie, že zmluva nadobúda platnosť a účinnosť po jej podpísaní účastníkmi až právoplatným rozhodnutím Správy katastra v Spišskej Novej Vsi o povolení vkladu s tým, že predmetný návrh na vklad vlastníckeho práva bude podaný najneskôr do 1. 6. 2006.
Podľa výpisu z LV č. XXXX súd vzal za preukázané, že posledným vlastníkom predmetného bytu je G. L.Ý., bytom Poprad, podľa kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol na Správe katastra povolený dňa 23. 4. 2007 pod č. V 282/2007. Podľa uznesenia tunajšieho okresného súdu č. k. 7C 86/2010 z 25. 1. 2011 súd zistil, že tam vedené konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy týkajúcej sa predmetného bytu zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území Spišská Nová Ves, je prerušené do právoplatného ukončenia veci vedenej na tunajšom súde vedenej pod č. k. 5C 58/2009. Z oboch dôkazných spisov je zrejmé, že Ľ. O.Á. s bytom žalovaných disponoval ďalej nezákonným spôsobom, keď predmetný byt nadobudol G. M. a následne od neho G. L.. V konaní č. k. 5C 58/2009 sa posledný vlastník domáha neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy a v konaní č. k. 7C 86/2010 vydania bezdôvodného obohatenia titulom neplatného právneho úkonu, nakoľko terajší vlastník nemôže s bytom disponovať. Naďalej v ňom býva G. U. s manželkou D., ktorí sú doposiaľ vo vedomí, že byt im vlastnícky patrí, a teda že sa stali obeťami podvodu pri manipulácii s týmto bytom.
Z výpovede účastníkov fiktívnej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27. 1. 2006, teda žalobcu a žalovaných, súd vzal za preukázané, že títo s určitosťou vedeli, že predmetná zmluva nebola predložená na zápis do Správy katastra, teda nenadobudla platnosť a účinnosť. Súd vypočul svedka Ľ. O., ktorý v čase výsluchu, teda v auguste 2011 bol vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, a to za trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/, c/ Trestného zákona rozsudkom tunajšieho okresného súdu č. k. 4T 102/2008 právoplatným 14. 2. 2011 čo do viny. Menovaný svedok uviedol, že žalobca mu skutočne požičal 213.000,- Sk, takže uznal, že žalobcovi doposiaľ túto sumu titulom nevrátenej pôžičky dlhuje z dôvodu, že vo firme O. mu nastali určité finančné problémy. Tento dlh voči žalobcovi však uznal. Poprel však tvrdenie žalobcu, žeby mu predmetnou kúpnou zmluvou mal prostredníctvom žalovaných ručiť za túto pôžičku. Dodal, že nevie o žiadnom odpredaji bytu. Na druhej strane však potvrdil, že on inicioval spísanie fiktívnej kúpnopredajnej zmluvy. Pri tejto výpovedi aj sám žalobca potvrdil, že kúpna zmluva bola len fiktívna a že on žiadne peniaze žalovaným za kúpu bytu neodovzdával. Svedok ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že s D. sa dohodli o vrátení 250.000,- Sk, pričom ako ručiteľ pri pôžičke mal byť pán U. s manželkou, ale ich byt nikdy na odpredaj nemal ísť. V závere dodal, že U. čestným prehlásením mal potvrdiť ručenie pôžičky. V závere teda vydedukoval, že on je dlžníkom požičaných peňazí voči žalobcovi a U. je ručiteľ. Svedok ako aj žalovaný v 1. rade v závere uviedli, že predmetné čestné prehlásenie by malo byť súčasťou trestného spisu.
Podľa trestného rozsudku tunajšieho okresného súdu č. k. 4T 102/2008 zo dňa 25. 8. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 2. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 8 To 94/2010 súd zistil, že Ľ. O. bol uznaný za vinného, že podľa bodu 4. predmetného rozsudku v presne nezistený deň v mesiaci január 2006 si požičal v Spišskej Novej Vsi od G. D. sumu 220.000,- Sk s tým, že túto sumu mu vráti najneskôr do 31. 5. 2006, pričom ako zábezpeku pre vrátenie peňazí ponúkol D. údajný predaj bytu manželov U. v Spišskej Novej Vsi, pričom už pri preberaní peňazí vedel, že tieto v dohodnutej lehote nevráti a predaj bytu manželov U. nezrealizuje, nakoľko títo byt vôbec nechceli predať, čím takto spôsobil pre G. D. škodu vo výške 7.302,66 Eur, čím spáchal za tento, ako aj v rozsudku ďalších jedenásť vymenovaných skutkov trestný čin podvodu, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) rokov nepodmienečne. V odôvodnení predmetného rozsudku v skutku v bode 4./ sa uvádza, že sám obžalovaný potvrdil, že od poškodeného G. D. si zapožičal sumu 220.000,- Sk, ktorú mu nevrátil. Poškodený G. D. potvrdil, že obžalovaný mu sumu 220.000,- Sk nevrátil a povedal mu, že ak sa tak do 31. 5. 2006 nestane, ponúkne mu odpredaj bytu manželov U.. Ani túto podmienku však Ľ. O. nesplnil. Doposiaľ mu nevrátil ani ďalších 30.000,- Sk a nezabezpečil mu byt, ktorý mu sľúbil.
Svedok G. U. uviedol, že zmluvy, ktoré uzatváral v súvislosti s dlhom obžalovaného, boli len fiktívne a v skutočnosti nemal záujem s manželkou svoj byt odpredať. Nemal žiaden finančný obnos, ktorý by odovzdal poškodenému a poškodený mu nebol nič dlžný, išlo len o „službu pre obžalovaného“ a na jeho požiadanie.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; ináč je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Písomná forma ručiteľského záväzku je podmienkou jeho platnosti.
Prevedeným dokazovaním súd vzal za preukázané, že u žalovaných v 1. a 2. rade nie je daná pasívna legitimácia účastníkov konania na strane žalovaných. Títo ako vyplýva z právoplatného trestného rozsudku, od počiatku vedeli, že ako kúpna zmluva, tak aj prehlásenie o ručiteľskom záväzku, sú len fiktívne právne úkony a na základe takýchto fiktívnych, teda neplatných a neúčinných právnych úkonov sa žalobca nemôže domáhať od žalovaných vrátenia pôžičky. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca požičal peniaze Ľ.Z. O., ktorý ho podviedol, keď mu prisľúbil, že ak mu peniaze nevráti, tak ručí mu odpredajom bytu manželov U.. Tento podvod bol v trestnom konaní riadne preukázaný a Ľ. O. za tento podvod je toho času vo výkone trestu odňatia slobody. Z celého dokazovania teda vyplýva, že aj žalovaní v 1. a 2. rade sa stali súčasťou podvodu, ktorý zrealizoval obvinený Ľ. O., a preto žalobca sa nesprávne domáha vrátenia požičaných peňazí od žalovaných v 1. a 2. rade. Navyše žalovaní doposiaľ nie sú vedení ako vlastníci bytu zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území Spišská Nová Ves. Aj keď v byte naďalej bývajú, ich vlastnícke právo je narušené a v takejto právnej neistote budú až dovtedy, kým súd nerozhodne o neplatnosti ďalších právnych úkonov týkajúcich sa predmetného bytu. Bolo by teda v rozpore so zákonom a ako Ľ. O., tak aj žalobca by sa bezdôvodne obohatili na úkor žalovaného, keby im tento mal vyplatiť ako fiktívny ručiteľ nevrátenú pôžičku. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
Žalobca bol v priebehu pojednávania súdom poučený a súd ho opakovane v závere vychádzajúc z dôkazov vykonaných v tomto konaní poúča, že na základe právoplatného trestného rozsudku tunajšieho okresného súdu č. k. 4T 102/2008 sa môže domáhať titulom náhrady škody zaplatenia dlžnej sumy 220.000,- Sk od Ľ. O., ktorý tento dlh aj ako svedok vypočúvaný v tomto konaní uznal a ktorý za predmetný dlh aj zákonne zodpovedá.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, nakoľko žalovaní, ktorí boli v konaní úspešní, náhradu trov konania od žalobcu nepožadovali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.