Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/82/2011

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Evy Šofrankovej, predsedníčky senátu a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu Progress Promotion Košice, s. r. o., so sídlom Timonova 15, Košice, IČO: 31 674 437, zastúpeného JUDr. Jánom Fečkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 61 proti žalovanému V. E., bytom M. M. XX, zastúpenému JUDr. Ivetou Hrebenárovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Slovenská 69, o zaplatenie 2.160,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 09.05. 2011, č. k. - 42 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 118,44 Eur na účet JUDr. Jána Fečka do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 160 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 20. 05. 2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 857,97 Eur na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom podaným na prvostupňovom súde domáhal toho, aby prvostupňový súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 2 160 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 20. 05. 2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný si od neho v súvislosti s Majstrovstvami sveta v hokeji 2009, ktoré sa konali vo Švajčiarsku prebral 3 x balík služieb - vstupenky a ubytovanie v cene 3 x 1 170 Eur, 7 x balík vstupeniek celkovo v sume 2 130 Eur a 1x doplatok za 1 lôžkovú izbu v neurčenej cene. Z predloženého Preberacieho protokolu zo dňa 20. 04. 2009, ktorý bol podpísaný žalobcom aj žalovaným vyplýva, že žalovaný prevzal od žalobcu na základe objednávky v súvislosti s cestou na Majstrovstvá sveta v hokeji vo Švajčiarsku 3 x balík služieb - vstupenky, ubytovanie v cene 3 x v cene 1 170 Eur, 7 x balík vstupeniek celkovo v cene 2 310 Eur a 1 x doplatok za 1 lôžkovú izbu. Zároveň sa žalobca a žalovaný dohodli na celkovom vyúčtovaní a úhrade nezaplatených služieb do 05. 05. 2009. Následne dňa 05. 05. 2009 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 29501158 na sumu 2 160 Eur splatnú dňa 19. 05. 2009, ktorú žalovaný neuhradil. Z výpisov z účtu žalobcu vyplýva, že pred vystavením faktúry mu bolo uhradené 4 610 Eur. Žalobca následne výzvou zo dňa 08. 07. 2009 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 2 160 Eur a upozornil ho, že v prípade neuhradenia tejto sumy dôjde k uplatneniu jeho nároku súdnou cestou. Listom zo dňa 22. 07. 2009 oznámil žalovaný žalobcovi, že jeho faktúru považuje za bezpredmetnú z dôvodu, že si fakturované služby nikdy neobjednal. Na pojednávaní sa žalobca vyjadril, že žalovaný si od ich spoločnosti objednal v súvislosti s Majstrovstvami sveta v hokeji vo Švajčiarsku 10 balíkov služieb a dňa 20. 04. 2009 podpísal preberací protokol ktorým potvrdil, že preberá od žalobcu na základe objednávky 3 x balík služieb - vstupenky, ubytovanie v cene 3 x v cene 1 170 Eur, 7 x balík vstupeniek celkovo v cene 2 310 Eur a 1 x doplatok za 1 lôžkovú izbu. Celkovo si objednal balík služieb pre 10 osôb, ale následne svoju objednávku zmenil na 3 osoby a preto mu bol účtovaný poplatok za 1 1-lôžkovú izbu a takisto storno hotel, ktorý musel žalobca uhradiť. Následne žalobca uviedol, že žalovaným boli pred odchodom na šampionát uhradené zálohy vo výške 4 610 Eur, ktoré mu boli odrátané. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si u žalobcu nikdy neobjednal 10 balíkov služieb ale len 3 balíky spolu so svojimi priateľmi, pričom každý z nich poukázal peniaze priamo na účet žalobcu. Žalovaný prevzal od p. K. 42 lístkov a sľúbil mu, že sa ich pokúsi predať na mieste, čo aj urobil. Za predaj týchto lístkov inkasoval sumu 750 Eur a spolu s doplatkom za 1-lôžkovú izbu v sume 350 Eur, celkovo teda v sume 1 100 Eur poukázal p. K.. Faktúru, ktorá mu bola doručená vrátil z dôvodu, že všetko čo si u žalobcu objednal aj zaplatil. Zvyšné balíky služieb prevzal od žalobcu nie z dôvodu, že si ich objednal, ale preto, aby pomohol žalobcovi.

S poukazom na ust. , , , až 3, . , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prvostupňový súd uzavrel, že žalovaný v súvislosti s Majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji vo Švajčiarsku v roku 2009 si objednal u žalobcu 10 x balík služieb pozostávajúcich z ubytovania v 3, resp. 4 hviezdičkovom hoteli na 5 nocí pre 10 ľudí, zo vstupeniek na 6 zápasov skupiny A a zo služieb technického sprievodcu za dohodnutú jednotkovú cenu 1 170 Eur. Následne žalovaný v marci 2009 znížil svoju objednávku z dôvodu zníženého záujmu, keďže okrem neho mali skutočný záujem o balíky služieb len 2 osoby. Žalobca tak v rámci minimalizovania škody žalovaného zmenil pôvodnú objednávku, ktorá sa odzrkadlila v Preberacom protokole zo dňa 20. 04. 2009. Na základe uvedeného preberacieho protokolu a po odpočítaní zálohových platieb vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 29501158, splatnú dňa 19. 05. 2009 na sumu 2 160 Eur, čo korešponduje s preberacím protokolom po odpočítaní zálohovo uhradených platieb vo výške 4 610 Eur. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len ) a priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia a zo zaplateného súdneho poplatku spolu vo výške 857,97 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že mu nie je zrejmé, akým dôkazom mal prvostupňový súd za preukázané, že žalovaný dal žalobcovi konkrétnu objednávku, a že medzi nimi došlo k dohode o vyúčtovaní a úhrade nezaplatených služieb. Poukázal na to, že Preberací protokol zo dňa 20. 04. 2009 tieto skutočnosti nepotvrdzuje, ale možno na jeho základe len konštatovať, že žalovaný prebral od žalobcu istý počet lístkov, avšak nevyplýva z neho, že žalovaný si tieto od žalobcu objednal. Následne poukázal na svoj list zo dňa 22. 07. 2009 s názvom odpoveď, z ktorého vyplýva, že žalovaný so žalobcom žiadnu dohodu týkajúcu sa vyúčtovania a úhrady nezaplatených platieb neuzavrel a rovnako nedal žalobcovi objednávku na fakturované služby. Následne uviedol, že z Preberacieho protokolu možno usúdiť, že si žalovaný prevzal od žalobcu 3 x balík služieb - vstupenky a ubytovanie v cene 3 x 1 170 Eur, ktoré však neboli určené len pre žalovaného, ale pre tretie osoby, čo potvrdzujú aj platby realizované tretími osobami na účet žalobcu. To, že platby prichádzali od tretích osôb a nie od žalovaného popiera to, žeby si žalovaný objednal služby v žalobcom uvedenom rozsahu len pre seba a taktiež dohodu žalobcu a žalovaného o úhrade. Žalovanému nie je jasné, ako prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca je veriteľom a žalovaný dlžníkom. Prvostupňový súd sa podľa jeho názoru vôbec nezaoberal jeho tvrdeniami, že sa len pokúšal na základe žiadosti žalobcu predať 7 balíkov vstupeniek, t. j. bezodplatne vykonal pre žalobcu činnosť o ktorú ho požiadal. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca ho legitímne žiadal podpísať Preberací protokol a žalovaný ho z toho istého dôvodu podpísal. Tieto jeho tvrdenia takisto potvrdzuje veta, že dodávateľ a objednávateľ sa dohodli na celkovom vyúčtovaní a úhrade nezaplatených služieb do 05. 05. 2009 z čoho vyplýva, že lístky od žalobcu prevzal s tým, že mu ich pomôže predať a po reálnom predaji mu odovzdá sumu za ktorú sa mu ich predať podarilo. Preto bol dátum vyúčtovania stanovený na 05. 05. 2009. Žalovanému sa lístky podarilo predať len za nižšiu cenu a všetky peniaze získané predajom lístkov žalovaný odovzdal žalobcovi hneď po návrate zo Švajčiarska. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania, alternatívne žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 118,44 Eur za jeden úkon právnej služby á 91,25 Eur, 1 x režijný paušál 7,41 Eur a DPH v sume 19,74 Eur. Uviedol, že stále eviduje pohľadávku voči žalovanému titulom odobratia a neuhradenia nezaplatených služieb a prevzatých vstupeniek. Uviedol, že nemal žiadny záujem na tom, aby žalovaný v jeho mene niečo predával. Ak tak urobil bola to jeho súkromná iniciatíva a žalobca z nej nemal žiadny prospech. Žalovaný v odvolaní na viacerých miestach uviedol, že pre žalobcu vykonával bezplatne činnosť, čoho dôkazom má byť deň dodania služby na faktúre, t. j. 28. 04. 2009. Tento deň bol na faktúre uvedený z toho dôvodu, že žalovaný si objednal ubytovanie a posledná noc bola z 28. 04. 2009 na 29. 04. 2009. Opätovne uviedol, že v rámci minimalizovania škody žalovaného mu vyšiel v ústrety a dohodli sa na zmene pôvodnej objednávky.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne aj právne vo veci rozhodol. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné odôvodnenie rozsudku a len pre zdôraznenie dodáva:

Podľa ust. , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Z ust. vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V danom prípade je nepochybné, že žalovaný si ako objednávateľ objednal a prevzal od žalobcu ako dodávateľa dňa 20. 04. 2009 3 x balík služieb (vstupenky a ubytovanie) v cene 3 510 Eur, 7 x balík vstupeniek na 6 zápasov po 55 Eur, v cene 2 310 Eur a takisto doplatok za jednolôžkovú izbu, čo potvrdil svojim podpisom, ktorý v odvolaní nenamietal. Žalovaným resp. tretími osobami však ako vyplýva aj zo žalobcom predložených výpisov z účtu však bola uhradená len suma 4 610 Eur. Následne bola žalovanému žalobcom vystavená faktúra č. 29501158, splatná dňa 19. 05. 2009 na sumu 2 160 Eur, ktorú žalovaný v lehote splatnosti neuhradil. Žalobca následne výzvou zo dňa 08. 07. 2009 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy a upozornil ho, že v prípade neuhradenia tejto sumy si bude svoj nárok vymáhať súdnou cestou. Listom zo dňa 22. 07. 2009 oznámil žalovaný žalobcovi, že jeho faktúru považuje za bezpredmetnú z dôvodu, že si fakturované služby nikdy neobjednal. Obrana žalovaného v konaní a takisto aj v odvolaní spočívala v tom, že 7 balíkov vstupeniek si neobjednal, avšak len robil žalobcovi láskavosť a pokúsil sa tieto len predať, čo žalobca popieral. Žalovaný vo svojom odvolaní takisto uviedol, že mu nie je zrejmé, akým dôkazom mal prvostupňový súd za preukázané, že žalovaný dal žalobcovi konkrétnu objednávku, a že medzi nimi došlo k dohode o vyúčtovaní a úhrade nezaplatených služieb. Odvolací súd k uvedenému poznamenáva, že z preberacieho protokolu ktorý žalovaný podpísal vyplýva, že vznikla dohoda o vyúčtovaní a došlo k prevzatiu balíkov služieb, balíkov vstupeniek a doplatok za jednolôžkovú izbu. Preberací protokol je v danom prípade možné považovať za nepomenovanú zmluvu podľa . Nepomenovaná (v zákone výslovne neupravená) zmluva je rovnako záväzná ako zmluva pomenovaná (v zákone výslovne upravená ako určitý typ zmluvy), ak je uzavretá v súlade s právom, t.j. neodporuje obsahu a účelu zákona. Ak účastníci uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvu (či pomenovanú alebo nepomenovanú), platí, že túto zmluvu sú povinní plniť. Žalovaný bol teda na základe preberacieho protokolu povinný vystavenú faktúru žalobcovi uhradiť. Podľa uvedeného je povinnosťou účastníkov konania svoje tvrdenia podložiť dôkazom (dôkazná povinnosť). Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil, resp. nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Keďže sa žalovanému nepodarilo preukázať svoje tvrdenia odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd postupoval správne a s jeho rozhodnutím sa stotožňuje.

Keďže súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil, pričom na týchto skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne a výstižné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. So zreteľom na vyššie uvedené je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne, a preto ho odvolací súd postupom podľa ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s poukazom na ust. Neúspešný žalovaný je povinný zaplatiť úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, a preto mu bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu (á 91,25 Eur) a režijný paušál 7,41 Eur a DPH v sume 19,74 Eur spolu v sume 118,44 Eur. Pretože žalobca, ktorému súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, je v konaní zastúpený advokátom, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov je v zmysle ust. účet (adresa sídla) právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.