Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3Er-20-2011.pdf
PDF · 77.61 KB
Case nature
Subarea
3Er/20/2011
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: mal. G. U., nar. XX. X. XXXX, bytom M. XXXX/XX, G. U., mal. zastúpená zákonnou zástupkyňou matkou W. V., bytom M. XXXX/XX, G. U., proti povinnému: U. U., nar. XX. X. XXXX, bytom O. X. R. XXXX/XX, G. U., pre vymoženie dlžného a bežného výživného s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom, so sídlom Exekútorského úradu M. M. Hodžu 28, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 828/10, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Povinnému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šutliakovi trovy exekúcie vo výške 10,63 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súdny exekútor je povinný v r á t i ť Okresnému súdu Liptovský Mikuláš preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 99,58 Eur na číslo účtu XXXX XXX XXX/XXXX, VS: XXXXXXX
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom sa dňa 17. 12. 2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 828/2010 na vymoženie dlžného a bežného výživného s prísl., priznaného vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3P/7/2010 zo dňa 29. 3. 2010. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 029676* zo dňa 13. 1. 2011, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť dlžné výživné vo výške 1.044,-Eur od 1.1.2010 do 31.12.2010 a ďalej bežné výživné vo výške 110,-Eur mesačne od 1.1.2011a trovy exekúcie.
Podaním doručeným súdu dňa 25. 2. 2011, súdny exekútor postúpil súdu návrh zákonnej zástupkyne maloletého oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 21. 2. 2011, ktorý odôvodnila tým, že povinný zameškané výživné uhrádza v splátkach spolu s bežným výživným, ktoré si platí pravidelne.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrhu alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Preto, súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 57 ods. 1, písm. c) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 53,45 Eur a predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis Ex 828/10.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Návrh na zastavenie exekúcie podala zákonná zástupkyňa maloletého oprávneného z dôvodu, že povinný zameškané výživné uhrádza v splátkach spolu s bežným výživným, ktoré si platí pravidelne. Návrh na vykonanie exekúcie bol však podaný dôvodne, nakoľko povinný si svoju vyživovaciu povinnosť pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neplnil riadne a včas. Preto súd v zmysle uvedeného a v súlade s citovaným ust. § 197 Exekučného poriadku, zaviazal povinného uhradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 17. 12. 2010, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v platnom znení. Súdny exekútor si však uplatnil odmenu podľa vyhlášky, ktorá v čase začatia exekučného konania už nebola účinná.
Podľa ust. § 14ods. 1 vyhlášky v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
V zmysle citovaných ustanovení tak súdnemu exekútorovi nepatrí uplatnená hodinová odmena ale len paušálna suma odmeny vo výške po 3,32 Eur v zmysle ust. § 14 ods. 2 a § 15 ods.1 vyhlášky, a to za 2 úkony exekučnej činnosti, t. j. spolu vo výške 6,64 Eur. Podľa zásady, že súd nemôže priznať viac, ako si uplatnil sám exekútor, nemožno exekútorovi priznať minimálnu odmenu vo výške 33,19 Eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, nakoľko z doručenky nachádzajúcej sa v exekútorskom spise vyplýva, že upovedomenie bolo doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym, exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), patrí mu len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti.
Súčasne súd v súlade s ustanovením § 22 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť aj náhradu hotových výdavkov, a to poštovné vo výške 3,- Eur.
Podľa ust. § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa ust. § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor si vo vyúčtovaní trov exekúcie uplatnil náhradu za stratu času vo výške 2,64 Eur, čiže za štyri začaté polhodiny. Z exekútorského spisu však mal súd preukázané len doručenie upovedomenia o začatí exekúcie zákonnej zástupkyni maloletej oprávnenej, ktoré vykonal osobne súdny exekútor resp. zamestnanci jeho úradu. Za čas strávený mimo sídla jeho Exekútorského úradu pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie zákonnej zástupkyni maloletej oprávnenej patrí súdnemu exekútorovi náhrada v rozsahu jednej polhodiny vo výške 0,66 Eur. Súd pri určení časového rozsahu doručovania prihliadol na vzdialenosť miesta doručovania a sídla Exekútorského úradu. Zvyšnú časť uplatnenej náhrady za stratu času vo výške 1,98 Eur súdnemu exekútorovi nemožno priznať, nakoľko v exekútorskom spise nepreukázal vznik tohto nároku.
Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že súdnemu exekútorovi patrí navýšenie sumy trov exekúcie o 20 % daň z pridanej hodnoty len z odmeny v predmetnej exekúcii vyčíslenej podľa ust. § 4 a § 5 citovanej vyhlášky a nie z hotových výdavkov.
Podľa ust. § 196 druhej vety Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil priznanú odmenu 6,64 Eur o 20 % DPH, t. j. o 1,33 Eur.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 10,63 Eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šutliakovi povinný.
Súdny exekútor spolu so žiadosťou o udelenie poverenia požiadal o priznanie preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov, ktorý mu bol vyplatený dňa 31. 3. 2011. Nakoľko súd rozhodol o zastavení exekúcie a súdnemu exekútorovi súd priznal náhradu trov exekúcie, je povinný vrátiť tunajšiemu súdu preddavok vo výške 99,58 Eur, a to na číslo účtu XXXX XXX XXX/XXXX, VS: XXXXXXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.