Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoP-82-2023.pdf
PDF · 146.43 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/82/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľky A. B., C. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom A. D. XX, XXX XX E., občianky Českej republiky, zastúpenej advokátkou Mgr. Vierou Vadovickou, Kuklovská 34, Bratislava, a manžela navrhovateľky F. G. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., občana Slovenskej republiky zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Koceľova 25, Bratislava, IČO: 36867942, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletej H. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 25P/392/2019-559 z 13. mája 2022, takto
rozhodol:
Odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu sa v časti výrokov I., II., III. a V. p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti sa odvolaním napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec sa v r a c i a prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1.
Rozsudkom zo dňa 13.5.2022 súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo A. B. a F. G. B. uzavreté dňa 16.09.2006 v Bratislave - Devínskej Novej Vsi rozviedol, výrokom II. zveril maloletú H. B. na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, výrokom III. rozhodol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia a výrokom IV. zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej H. B. výživným vo výške 260,-eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti zamietol. Výrokom V. súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou H. B. každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od stredy od 18.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod., počas prázdnin a sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletou nasledovne: počas Vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 18.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 18.00 hod. do 07.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od piatka bezprostredne predchádzajúceho jarným prázdninám od 18.00 hod. do nedele, ktorá bezprostredne predchádza prvému školskému dňu po jarných prázdninách do 18.00 hod., počas Veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkému piatku od 18.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., počas letných školských prázdnin každý rok od 16.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a od 16.08. od 10.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod., s tým, že úprava počas prázdnin a sviatkov má prednosť pred úpravou počas bežného roku, preberanie a
odovzdávanie maloletej bude prebiehať v mieste bydliska matky, matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť. Výrokom VI. zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/37/2019-197 zo dňa 10.02.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/122/2021-294 zo dňa 12.05.2021. Výrokom VII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ust. § 18, § 19, § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1 až 5, § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej iba „ZoR“), keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že, pokiaľ ide o rozvod manželstva, mal v konaní preukázané naplnenie hmotnoprávnych predpokladov odôvodňujúcich rozvod manželstva, nakoľko manželia od mesiaca marec 2019 nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, nežijú spolu intímnym životom a navrhovateľka v žiadnej fáze konania nemala záujem akýmkoľvek spôsobom obnoviť manželské spolužitie, preto súd prvej inštancie návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo rozviedol. V ďalšom súd uviedol, že pri rozhodovaní o úpravu zverenia maloletej do osobnej starostlivosti a rozsahu styku otca s maloletou bral ohľad na to, že maloletá už v čase rozhodovania mala takmer pätnásť rokov a je vo veku, kedy vie dostatočne presne vyjadriť, starostlivosť ktorého z rodičov preferuje. Aj pokiaľ ide o úpravu starostlivosti o maloletú počas sviatkov, resp. prázdnin, súd v zásade akceptoval prejavený názor maloletej. Súčasne súd prvej inštancie uviedol, že režim, ktorý stanovil, je vo vzťahu k maloletej realizovaný prakticky takmer tri roky a v konaní neboli zistené nedostatky na strane matky v starostlivosti o maloletú. V časti určenia výživného prvostupňový súd prihliadal na oprávnené potreby maloletej, ako aj možnosti oboch rodičov. Matkou vyčíslené náklady v sume 439,50 mesačne považoval za oprávnené výdavky maloletej. Taktiež súd akceptoval aj skutočnosť, že plynutím času sa tieto náklady navýšili, a preto považoval pri rozhodovaní za oprávnenú výšku výdavku na maloletú sumu okolo 520 eur, a to jednak s ohľadom na vývoj cien a aktuálnu vysokú infláciu, ako aj s ohľadom na vyšší vek maloletej. Pri určení výživného na maloletú vychádzal zo skutočnosti, že v čase rozhodovania súdu nepracoval ani jeden z rodičov, otec má podpísanú zmluvu na poskytovanie služieb v oblasti prezentácie a predaja tovaru, starostlivosti o predajné miesto a prezentácie v sociálnych médiách, so začiatkom činnosti od 01.06.2022, s hodinovou odmenou v závislosti od tržieb od 5,50 do 5,70 eur za hodinu a v prípade, že otec začne aj reálne vykonávať túto činnosť, mal za to, že pri 22 pracovných dňoch v mesiaci môže dosiahnuť odmenu minimálne od 986 do 1003,20 eur brutto. Matka si prácu hľadá, preto súd aj s ohľadom na pracovné možnosti v E. a okolí vychádzal z predpokladu, že je v možnostiach matky dosahovať porovnateľný príjem ako v predchádzajúcom zamestnaní, teda okolo 1150 eur netto. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že otec počas konania o rozvode manželstva bezodplatne previedol na svojho dospelého syna rodinný dom, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve a nie je zrejmé, prečo tento darovací úkon nesmeroval aj voči maloletej H.. Súd konštatoval, že ak otec na jednej strane namieta, že nemá dostatok prostriedkov na plnenie jeho vyživovacej povinnosti a túto žiadal určiť vo výške 50 eur mesačne, nemožno akceptovať bezodplatné prevody hodnotného nehnuteľného majetku na brata otca. Za preukázané nemal požičanie si prostriedkov na rekonštrukciu kúpeľne a kuchyne u matky otca, resp. chalupy a domu v celkovej hodnote 22.000 eur. Ak otec argumentoval, že si požičal od syna a brata sumu spolu 20.000 eur v súvislosti s potrebou úhrady dlhu založenom na súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 4C/287/2010, ani tieto pôžičky a ich vrátenie otec nepreukázal, navyše tvrdenie otca o tom, že by prostriedky mali pochádzať z pôžičiek, je v rozpore s informáciou banke pri vklade prostriedkov, kde otec uviedol, že zdrojom prostriedkov je mzda. Ani požičanie si prostriedkov od matky v sume 12.000 eur a ich vrátenie otec nepreukázal. Ak súd poukazoval na nerovnaký prístup k deťom zo strany otca pri darovaní rodinného domu najstaršiemu synovi, podobne je zarážajúce, že otec je ochotný hradiť náklady na bývanie staršej dcére D., v hodnote 2.500 eur, poplatok za štúdium v hodnote 1.500 eur, vyplatiť za ňu úver 3.000 eur, pričom ešte k tomu jej poskytuje mesačné príspevky, pričom na druhej strane tvrdí, že na úhradu výživného pre maloletú H. nemá dostatok prostriedkov. Na základe uvedeného preto súd považoval za primerané určenie vyživovacej povinnosti otca vo výške polovice nákladov na oprávnené potreby maloletej, teda v sume 260 eur mesačne. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
3.
Rozsudok vo výroku IV. napadla včasným odvolaním matka, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uvádzala, že k odporcom prezentovaným dokumentom, ktoré si od neho vyžiadal konajúci súd, ako aj k jeho tvrdeniam/vysvetleniam, sa vyjadruje v tomto odvolaní a prikladá ďalšie dôkazy, z ktorých väčšinu v čase pojednávania dňa 13.05.2022 nemala k dispozícii, a uvádza aj nové skutočnosti, o ktorých v čase pojednávania dňa 13.05.2022 nevedela, a je toho názoru, že sú natoľko významné, že odôvodňujú zmenu rozsudku v časti výroku IV. K zdravotnému stavu odporcu matka uviedla, že v žiadnom predloženom dokumente mu lekár neodporučil napr. operáciu, ani ho neposlal k ďalším špecialistom a ak by odporca takéto dokumenty mal, určite by ich predložil, keďže v rámci preukazovania svojho zdravotného stavu nemal problém predložiť konajúcemu súdu doklad o návšteve zubára. To, že zdravotný stav odporcu nie je natoľko závažný, ako sa odporca snaží navodiť dojem, t.j. že v žiadnom prípade nemôže pracovať, preukazuje aj skutočnosť, že odporca dlhodobo nedodržiaval zdravotný režim – počas PN. Odvolateľka poukazovala na to, že odporca v konaní zamlčal, že je jediným konateľom a jediným spoločníkom v spoločnosti H. I.. I.. Uvedená spoločnosť dňa 01.03.2021 ukončila likvidáciu a teda od daného dňa je oprávnená opätovne vykonávať podnikateľskú činnosť. Toto však odporca konajúcemu súdu neuviedol, hoci sa ho konajúci súd na jeho pracovné, podnikateľské a majetkové pomery explicitne pýtal. Navyše, odporca s danou spoločnosťou evidentne mal záujem vykonávať podnikateľskú činnosť, nakoľko dňa 09.07.2021 boli tejto spoločnosti zapísané do obchodného registra tri nové predmety činnosti. Preto matka navrhuje ako ďalší dôkaz minimálne predloženie daňového priznania tejto spoločnosti za rok 2021. Odporca v konaní neustále tvrdil, že je PN a jeho zdravotný stav mu neumožňuje pracovať, pričom odvolateľka náhodne zistila, že odporca bol niekoľkokrát videný predávať tovar v predajni X.J. v OC J. jej kamarátkou a súčasne aj dcérou H.. Avšak, popri hľadaní práce pre ňu na Facebooku našla inzerát J. predajne K. na pozíciu predavačky v predajni alkoholu v OC J. s uvedeným telefónnym číslom XXXX XXX XXX. Následne zistila, že toto číslo bolo uvedené aj pri predaji bytu na ulici A. D. v čase, keď už byt odporcovi nepatril. Preto jej známa na uvedené telefónne číslo zavolala a zistila, že telefónne číslo patrí odporcovi a odporca je „šéf“ v danej predajni a hľadá predavača, ktorý by vykonával prácu namiesto neho. Otázka však znie, prečo odporca uvádzal svoje telefónne číslo na inzerát, ktorý hľadal predavača do predajne X. J. H. G. J., pokiaľ sa tam len zaškoľoval resp. pokiaľ mal len vypomáhať pri predaji a zabezpečovať správu siete a podporu predaja, a ešte to aj zdieľal na svojom súkromnom facebookovom profile. Matka vie preukázať, že minimálne niektoré tvrdenia odporcu pred súdom boli nepravdivé, a to: rekonštrukcia kuchyne matkinho bytu vo výške 5.350 eur – čo bola podľa tvrdení odporcu 1/2 ceny rekonštrukcie – uvedené je nepravdivé, kuchyňa v matkinom byte nie je rekonštruovaná vôbec, uvedené vie preukázať výsluchom H., keďže ide o byt jej babky, ktorú H. sporadicky navštevuje; 2. dom – rekonštrukcia /oprava –vo výške 8.680,00 eur - s výnimkou kúpy práčky a umývačky riadu (ktoré si kúpil otec v r. 2021), tieto rekonštrukčné práce boli vykonané ešte keď v dome s odporcom žila v spoločnej domácnosti. Ťažko si teda na ich výkon odporca mohol požičať dňa 28.10.2020, t.j. niekoľko rokov po ich vykonaní., 3. prerábka bytu A. D. za 15.780,00 eur – odporca pred súdom tvrdil, že prerábal uvedený byt pred predajom. Tento predal dňa 28.06.2021 pani L. M.. Tento istý byt sa objavil následne na portáli F. (07.12.2021, t.j. cca pol roka po predaji bytu odporcom), s fotografiami, ktoré jasne preukazujú, že byt zrekonštruovaný nie je. Navyše tvrdenie o tom, že byt nebol zrekonštruovaný, preukazujú aj fotografie stiahnuté od realitnej kancelárie Halo Reality, prostredníctvom ktorej byt následne predávala pani M.. Matka uvádza, že k danej veci by sa vedela vyjadriť p. M., prečo jej byt predával odporca, a či vlastne byt kúpila zrekonštruovaný, a či napríklad skutočne zaplatila odporcovi celú kúpnu cenu za byt vo výške 168.000,00 eur v hotovosti, alebo či šlo iba o účelový prevod z dôvodu ochrany odporcovho majetku pred veriteľmi. Podľa matky odporca v oboch výpisoch z účtu (za obdobie od 03/2020 do 05/2022) doplnil minimálne platby od N. B., t.j. listiny predložené súdu upravil. Syn N. matke uviedol, že odporcovi poslal peniaze len v roku 2018, a to len tie, ktoré mal odporca uňho uložené. Zároveň N. explicitne uviedol, že žiadne platby odporcovi neposielal z účtu identifikovanom vo výpise z účtu (O.), a že daný účet vôbec nevyužíva (s výnimkou úhrady Spotify). Otázkou je, či sú to jediné úpravy odporcu v daných výpisoch z účtov. Rovnako je mimoriadne zvláštne konanie údajne nemajetného odporcu, že platí hypotekárne splátky za úver na dom vo výške viac ako 1.000,00 eur mesačne, hoci ho už vyše roka nevlastní (je to zrejmé z výpisu z účtu v L., ktorý odporca predložil); platil v čase od 07/2021 do 02/2022 (t.j. keď už nebol vlastníkom) koncesionárske poplatky a dokonca aj na zálohové platby za byt A. D. či elektrinu vo výške 133,00 eur mesačne. Odporca síce na pojednávaní tvrdil, že výpisy od správcu chodia každoročne až v apríli a vtedy by sa vyporiadali, avšak toto tvrdenie neobstojí, keďže v zmysle zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je povinnosťou vlastníka bytu platiť zálohové platby od momentu, ako sa stal vlastníkom bytu a jednak takáto dohoda o platení zálohových platieb až do apríla nasledujúceho roku ani nebola súčasťou kúpnej zmluvy uzavretej s p. M. – ak by bola čo i len ústna, potom prečo p. B. prestal platiť zálohové platby akonáhle p. M. predala byt tretej osobe, t.j. v marci roku 2022, keď vyrovnanie malo byť od správcu doručené až v apríli 2022? Navyše, koncesionárske poplatky sa nevyúčtovávajú, majú jednoducho pevne stanovenú mesačnú výšku. Ďalej matka k príjmom otca uvádza, že otec ide na niekoľkodňovú dovolenku do zahraničia, počas trávenia spoločného času s H., ktorý je posledné dva mesiace len sporadický, sa stravuje s dcérou v reštauráciách. Vzhľadom na skutočnosť, že H. trávi s odporcom minimum času, t.j. je v starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje každodennú starostlivosť, je podľa názoru matky zarážajúce, že odporca sa na týchto nákladoch má podieľať len 1/2. Výživné sa v tomto konaní stanovuje do budúcna , a to až do času, kým sa bude maloletá H. schopná sama živiť, t.j. v jej prípade minimálne na 4 roky (keďže od septembra nastupuje na 4-ročné gymnázium). V čase, keď inflácia dosahuje rekordné výšky, čo sa odzrkadľuje v raste cien všetkého (od potravín až po energie) je nepochybné, že matkou vyčíslené náklady na H. už strácajú na aktuálnosti. Navyše s rastúcim vekom H. sa zvyšujú aj náklady na ňu. Zrejme bude mať záujem robiť si autoškolu, zúčastňovať sa mimoriadnych školských aktivít (lyžiarsky kurz, tanečná a pod.), naďalej sa chce venovať tancu aj klavíru a výživné určené súdom pokrýva len polovicu štandardných a opakujúcich sa nákladov na H. (ako strava a bývanie). Matka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti jeho výroku IV. zmenil tak, že zaviaže odporcu prispievať na výživu maloletej H. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 400,00 eur mesačne.
4.
Rozsudok v celom rozsahu napadol včasným odvolaním aj otec, viniac súd prvej inštancie, že tento neúplne zistil skutkový stav veci, resp. na základe zisteného skutkového stavu dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec namietal, že súd prvej inštancie nedokázal 3 roky rozhodnúť o jeho návrhu na schválenie rodičovskej dohody a rozhodnutie (zamietnutie) vydal až po tom, čo bol vydaný rozsudok v tomto konaní (o rozvode manželstva a ÚPP). Rodičia o rodičovskej dohode rokovali a obaja ju uzatvárali s najlepším úmyslom zabezpečiť čo najvhodnejšie prostredie pre maloleté dieťa a s prihliadnutím na jeho vtedajšie (aj budúce) záujmy. Hneď potom, ako sa matka stala vlastníčkou vlastného bytu a nasťahovala sa do neho (polovica marca 2019), však podľa matky prestal dohodnutý režim dcére vyhovovať a dcéra, ktorá mala v tom čase 11 rokov, začala podľa matky rozhodovať, ako sa chce stretávať s rodičmi. Ako sa neskôr ukázalo a potvrdilo aj v tomto konaní, rodičovskú dohodu matka de facto nepovažovala za platnú a je už zrejmé, že dcéru neviedla k tomu, aby bola dohoda rešpektovaná a dcéra strávila čas a budovala si vzťah s obomi rodičmi. Matka sa už v marci 2019 odsťahovala do svojho nového bytu, ktorý nadobudla (logicky ešte počas trvania manželstva) z vlastných prostriedkov (časť úver a časť vlastné zdroje, ktoré nikdy relevantne nevysvetlila a nepreukázala, ako ich nadobudla, napr. notárska úschova jej nemala byť vôbec vyplatená dodnes), pričom ide o byt s výmerou 70 m2 v nadštandardnom bytovom dome z roku 1999. Ako sa otec neskôr dozvedel, matka absolvovala s dcérou ohliadky „nových“ bytov a žiadala ju, aby o tom otcovi nič nehovorila. Potom otec zistil, že takýchto záležitostí bolo viacero a vyvrcholením bola tá skutočnosť, keď sa v rámci súdneho konania v roku 2022 otec dozvedel, že matka je rok PN, je doma a nechodí do žiadnej práce, dcéra o tom vie, ale dcéra bola matkou „slušne požiadaná“, aby o tom otcovi nič nepovedala. Pritom otec pravidelne vozieva dcéru do školy či zo školy alebo na krúžky, nakoľko bol napr. nezamestnaný, resp. bol tiež PN, dcére o tom povedal a bolo zrejmé, že má na dcéru čas, na rozdiel od matky, ktorá riadne chodila do práce (čo sa otec domnieval) a nevie ju preto vodiť do školy, zo školy, na krúžky. Takýto tlak na to, aby si človek dával veľký pozor na to, čo hovorí a povie, a aby nepovedal niečo, čím sa „prezradí“, je veľkým stresovým faktorom aj pre dospelého človeka, nie to pre maloleté dieťa. Ohľadom zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode otec uvádzal, že s týmto nikdy nesúhlasil a ani nesúhlasí. Zotrváva na tom, aby maloleté dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko k tomu sú vytvorené všetky predpoklady a neexistuje pre to žiadna prekážka a ani súd ani kolízny opatrovník nekonštatovali opak. Zároveň uvedomuje aj badateľný doterajší vplyv matky, z ktorého sa dá dedukovať, prečo dcéra chcela a chce tráviť s otcom menej času. Verí však, že toto obdobie bude prekonané a striedavá starostlivosť bude lepším predpokladom pre následné vybalansovanie styku dcéry s otcom a matkou, než je zverenie do
osobnej starostlivosti jedného rodiča. Podľa neho ak dcéra je u otca (alebo s ním ) bežne aj 1/3 mesiaca, je skutočne adekvátne nazývať tento stav ako striedavá (nesymetrická) osobná starostlivosť. Ohľadom výživného otec uviedol, že súd nezohľadnil to, že jeho PN naďalej trvá a že bude na radu ošetrujúcej lekárky žiadať o invalidný dôchodok a že jeho spolupráca s obchodným partnerom predpokladá príjmy s hodinovou sadzbou, ale objektívne nie je možné očakávať kvôli zdravotnému stavu otca pracovný výkon 22 dní v mesiaci a 8 hodín denne. Hypotetický príjem otca je ešte k tomu „brutto“, ako správne konštatoval súd, a otec ako podnikateľ hradí sám odvody (v roku 2022 sú minimálne odvody vo výške 267,09 eur) a aj náklady. Súd prvej inštancie nespochybnil pracovnú neschopnosť otca a teda rešpektuje, že jeho pracovná schopnosť je logicky obmedzená, resp. znížená, no na druhej strane určil otcov hypotetický mesačný príjem na 968,00 eur až 1.003,20 eur brutto za odpracovanie 176 hodín mesačne (hoci otec potvrdil a preukázal, že jeho PN stále trvá). V prípade matky súd určil hypotetický mesačný príjem na 1.150,00 eur netto, hoci príjem matky bol v minulosti dlhodobo výrazne vyšší než 1.150,00 eur a dosahoval priemerne aj 1.400,00 eur mesačne. Súd preto nezohľadnil rozdielnosť v potenciálnych príjmoch a nezohľadnil otcovu pretrvávajúcu PN a ani to, že matka dobrovoľne ukončila svoj pracovný pomer a otec sa stal nadbytočným. Najmä však súd nezohľadnil, že starostlivosť o dcéru bežne aj v rozsahu 1/3 mesiaca vykonáva a aj hradí priamo otec (dcéra býva u neho) a rovnako významná a súdom nepovšimnutá okolnosť je druhá vyživovacia povinnosť otca voči jeho druhej dcére D., momentálne študujúcej na vysokej škole. Platiť výživné v uvedenej výške nie je v otcových možnostiach, nemá také mesačné príjmy a v zásade sa zopakuje situácia, že si bude musieť požičiavať peniaze a tieto vracať. On neuprednostnil svoje výdavky pred výdavkami na maloletú dcéru. Nežije v luxuse (kúri v dome napr. uhlím), nechodí na žiadne vlastné luxusné dovolenky, ním používané vozidlo má viac ako 10 rokov, nemá doma vírivku ani nič podobné. Jeho pomery boli preverované až „do nuly“ a poskytol naozaj všetku a úplnú súčinnosť. Má za to, že v konaní preukázal, že mal dlhy a záväzky (ktoré ani súd nerozporoval) a na ich úhradu použil príjmy iných pôžičiek či z predaja bytu. Tieto už dnes neexistujú a teda na ich úhradu sa museli finančné prostriedky reálne vynaložiť. V konaní sa okrem iného preukázalo aj to, že matka mala, má a používa okrem slovenských účtov minimálne aj jeden bankový účet v Českej republike (ona je štátnou občiankou Českej republiky, dorozumieva sa po česky a má tam trvalý pobyt). O existencii takého účtu otec tušil, no až v tomto konaní vyšlo najavo, o aký účet išlo. Ako doplnenie dokazovania otec predložil aj prvú faktúru v súvislosti s obchodnou činnosťou a zmluvou, ktorú avizoval na súde. Ide o jeho prvú vystavenú faktúru v roku 2022. Faktúra je za odpracovaných 76 hodín v mesiaci jún 2022 a v celkovej výške 418,00 eur. Na základe vyššie uvedeného otec - manžel navrhovateľky navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako celok vo veci, t. j. výrokov I. až V. zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5.
Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že považuje odvolanie odporcu voči výroku o rozvode manželstva za účelové nakoľko s odporcom nežijú od 12.03.2019, s odporcom majú rozdelené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov od roku 2015 a vyporiadané od roku 2018, t.j. už roky spolu nehospodária, odporca je povinný do 45 dní od právoplatnosti výroku o rozvode zaplatiť jej 17.400,00 eur z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností opätovne prikladá dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 27.08.2018 a upriamuje pozornosť na článok II bod 3. dohody, z ktorého je tento záväzok odporcu voči manželke evidentný. Uvádzala, že odporca má už niekoľko mesiacov priateľku, s ktorou na základe jej dostupných informácií (vrátane jej dvoch detí) trávi tohtoročnú letnú dovolenku v Španielsku. Táto priateľka vraj nie je nik iný, ako v tomto konaní už známa L. M., ktorá od odporcu podľa jeho vlastných tvrdení kúpila byt v J. P. Q. A. D. a kúpnu cenu vo výške 168.000,00 eur mu vyplatila „na drevo“, t.j. v hotovosti. Podľa matky maloletej od začiatku nevyhovovalo striedanie na polovicu času. Dohodu o úprave styku s dcérou podpísala v dobrej viere, že dcéra bude spokojná a bude mať priestor s oboma rodičmi. Avšak veľmi skoro sa ukázalo, že realita je iná, že H. takáto úprava styku vôbec nevyhovuje. V máji 2019 matka dohodla s odporcom stretnutie jej, odporcu a H. na ihrisku, kde rozoberali styk s H., odporca teda vedel veľmi skoro, že situácia H. nevyhovuje, avšak toto ignoroval. Namietala, že odporca už dávno nevozí H. pravidelne do a zo školy. Uvedené platilo len počas covidovej epidémie, a tiež len v tom čase, keď boli školy otvorené, t.j. pár mesiacov (zhruba 5). Predtým aj potom H. bežne používala MHD – a sama (t.j. už v jedenástich rokoch) čo odporcovi nevadilo. V čase začatia tohto konania mala 12 rokov, teraz má 15 a preto matka nevidí dôvod, prečo by mala byť vodená do a zo školy ktorýmkoľvek z rodičov.
K stretnutiam s maloletou matka uvádzala, že otec s H. tento júl strávil celé 4 dni, zato bol ale so svojou priateľkou a jej dvoma dcérami na dovolenke. Otec sa H. ozýva veľmi sporadicky, zhruba 1 správou týždenne, žiadne telefonáty. Konkrétne ku dňu tohto podania sa H. ozval po vyše dvoch týždňov. Otca vôbec nezaujímalo, na ktoré školy chce H. prestúpiť a v tomto smere nepohol ani prstom. H. jeho nezáujem videla a odmietala sa s ním v čase svojich prestupových skúšok stretávať, resp. komunikovať s ním. Odporca si vyzdvihuje H. u matky s vypratými vecami, vrátane hygienického vrecúška, naloží ju do svojho mercedesu, odvezie ju na výlet, do reštaurácie či na návštevu k rodičom a potom ju vráti. Matka poukazovala na odporcov alibistický prístup vo vzťahu k výživnému pre H.. Pokiaľ je jeho zdravotný stav naozaj taký nepriaznivý, ako sa odporca snaží navodiť dojem, a naozaj nemôže pracovať zo zdravotných dôvodov, je matka názoru, že ako zodpovedný otec by sa mal postarať o výživu svojej maloletej dcéry iným spôsobom, napríklad tak, že by svoje podiely na nehnuteľnostiach svojej rodine predal a nie daroval. Alebo by z predaného bytu nevrátil peniaze napr. matke, ktorej, ako odporca tvrdil, zrekonštruoval pol bytu. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca prezentoval na pojednávaní dňa 13.05.2022 svoju B. rodinu ako rodinne založenú, nepochybuje o tom, že by matka odporcu či brat odporcu tie peniaze, ktoré im odporca vrátil (a šlo o sumy nemalé), darovali svojej jedinej nezaopatrenej vnučke či neteri. Odporca však namiesto hľadania spôsobov, ako zabezpečiť výživu pre svoju najmladšiu dcéru, dokola tvrdí, že sa nemôže o dieťa postarať zo zdravotných dôvodov. A hoci vie, že jeho dcéra trávi u matky väčšinu času od 09/2019, nikdy neprejavil záujem o podieľanie sa na nákladoch na H., začal platiť až na základe neodkladného opatrenia a aj to sa snažil opakovane zrušiť. 6. Podaním doručeným súdu dňa 08.08.2023 zaslala matka ďalšie vyjadrenie – informovanie o nových skutočnostiach. Uviedla v ňom, že odporca dňa 11.04.2023 podal na Okresnom súde Bratislava IV návrh na zníženie výživného, v ktorom žiadal konajúci súd, aby výživné určené v konaní na čas do rozvodu manželstva, ktoré je povinný platiť svojej maloletej dcére, znížil z 250 eur/mesiac na 80 eur/mesiac. Svoj návrh odporca odôvodnil tým, že od momentu vyhlásenia rozsudku (17.05.2022) po deň podania návrhu na zníženie výživného (11.04.2023) nastala na jeho strane podstatná zmena okolností, a síce výrazne zhoršený zdravotný stav, ktorý mu bráni v dosahovaní riadneho príjmu, ktorý by inak mohol mať. Odporca tvrdí, že to s jeho zdravotným stavom ide dolu vodou a postupne sa stáva viac a viac nemohúci, čo mu bráni vo využívaní jeho nadpriemerných zárobkových možností a schopností. Odporca predložil aj 4 lekárske správy, z ktorých vyplýva, že odporca subjektívne opisuje bolesti chrbtice, a lekári mu zhodne odporúčajú pravidelné cvičenie za účelom spevnenia brušného a chrbtového svalstva. Žiadne iné ochorenia nemá, čo je v lekárskych správach explicitne uvedené. Indikátorom, že na tom odporca ani zďaleka nie je zdravotne tak zle, ako sa snaží navodiť dojem, je skutočnosť, ktorú sa matka dozvedela úplne náhodne začiatkom júna 2023, že sám odporca si na svoj profil na biznis sieti R. napísal, že je držiteľom certifikátu/licencie Certificate Karate – S. C. karate 4 kyu čo znamená, že odporca má v karate zelený pás, t.j. ani zďaleka nie je začiatočník, ktorý sa nevie hýbať. Informácia o odporcových karatistických schopnostiach a úspechoch je, ako bolo vyššie uvedené, zrejmá z profilu odporcu na biznis sieti R., a certifikát 4 kyu odporca získal v novembri 2022, t.j. v čase, kedy mal byť jeho zdravotný stav mimoriadne zhoršený. V rozvodovom konaní bola povinnosť odporcu odkryť všetky svoje aktivity (pracovné, biznisové) pred súdom. Odporca v čase vyhlásenia prvostupňového rozsudku o rozvode (t.j. 13.05.2022) bol jediným konateľom aj jediným spoločníkom v spoločnosti H. I.. I., túto skutočnosť však odporca konajúcemu súdu zatajil. Matka uvádza, že vo vzťahu k H. a nákladom s ňou spojeným sa situácia od mája 2022 zmenila. Maloletá bola prijatá na strednú školu, navštevuje už gymnázium Bílikova v Bratislave. Tancovať však neprestala, len z baletu presedlala na iný – moderný štýl. Trénuje cca 4x do týždňa, platí sa extra aj za choreografie, kostýmy, súťažné poplatky aj náklady spojené s účasťou na súťažiach. Je vynikajúce vidieť, že sa z maloletej stala majsterka Slovenska alebo laureátka majstrovstiev Európy, avšak táto jej záľuba je pre matku finančne tak náročná, že hrozilo, že sa daných súťaží dcéra ani nebude môcť zúčastniť. Náklady sa zmenili tak, že narástli do výšky, konkrétne je to mesačne takmer 700,00 eur - rozpis nákladov na H. prikladá. Životné náklady sú mesačne cca 850,00 eur, spolu sú teda životné náklady matky a dcéry na úrovni cca 1.500,00 eur. Čo sa týka zárobkových pomerov, momentálne matka zarába v čistom cca 1.260,00 eur mesačne. Jedna pracovná zmluva jej končí v auguste 2023, druhá v decembri 2023. Nebyť výživného a finančnej pomoci rodiny a blízkych, nevie, ako by to zvládli. Matka je názoru, že by mala byť otvorená aj otázka trov celého konania, nakoľko ona v rámci konania preukazovala všetko riadne, včas a pravdivo. Toto sa však o odporcovi povedať nedá a vďaka jeho správaniu mali minimálne jedno pojednávanie navyše na prvom stupni (13.05.2022 v rozsahu vyše 2 hodín), kde odporca musel preukazovať konajúcemu súdu, prečo sa zbavil všetkého svojho rozsiahleho nehnuteľného majetku s výnimkou jednej nehnuteľnosti bezodplatne, ako naložil s odplatou – čo
nakoniec súdu aj tak nepreukázal. Navyše odporca zatajil súdu svoje majetkové pomery. Matka je presvedčená o tom, že ustanovenie § 54 a § 55 zákona č. 161/2015 Z.z. by mali byť v tomto konkrétnom prípade aplikované s poukazom na správanie odporcu v tomto konaní, t.j. odporca by podľa názoru matky mal aspoň čiastočne znášať trovy konania.
7.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je, preto napadnutý rozsudok vo výrokoch I., II., III. a V. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, pričom odvolanie matky maloletej vyhodnotil ako dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku IV. o výživnom, ( a súvisiacom výroku o trovách konania ) podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP zrušil a v zrušenej časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.
8.
Predmetom konania bol v danom prípade rozvod manželov a úprava práv a povinností rodičov k maloletej H. na čas po rozvode. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a naplnené skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov, pre zverenie maloletej H. do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode manželstva, úpravu styku otca s maloletou a stanovenie výživného otcovi v rozsahu, ako to preskúmavaným rozsudkom vyhodnotil súdu prvej inštancie.
9.
Pokiaľ ide o odvolanie otca maloletej voči rozvodu manželstva, jeho podanie neobsahuje prakticky žiadne námietky, skutočnosti, okolnosti, ktoré by podľa odvolateľa mohli svedčiť o nenaplnení podmienok pre rozvod manželstva účastníkov. Súd prvej inštancie v konaní správne zisťoval, či manželstvo účastníkov vzhľadom na skutočnosti uvádzané obidvomi manželmi môže ešte plniť svoj spoločenský účel, pričom so záverom, ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel, vrátane ustálenia príčin rozvratu manželstva, sa plne stotožnil aj odvolací súd. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov je dlhodobo a trvale rozvrátené a neplní svoj účel, ktorú skutočnosť potvrdili obaja manželia. V tejto súvislosti možno poukázať aj na jednoznačné a nemenné stanovisko manželky, ktorá trvala na rozvode manželstva a dostatočne presvedčivo prejavila svoj nezáujem na obnovení manželského spolužitia, ako aj na stanoviská manžela prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie, nevykazujúce žiadnu snahu o obnovenie manželského spolužitia. S prihliadnutím na skutočnosť, že manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, rozvod ich manželstva aj podľa názoru odvolacieho súdu, súladného s názorom súdu prvostupňového ,nebude v rozpore ani so záujmami maloletej dcéry, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil.
10.
Rovnako výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola maloletá H. zverená na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky, odvolací súd považuje za vecne a právne správny, ako aj zodpovedajúci záujmom maloletej. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver. Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť správnosť úsudku súdu prvej inštancie a mohli tak mať za následok zmenu jeho rozhodnutia, keď v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nebolo preukázané splnenie podmienok pre otcom navrhované zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vo všetkých veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorý je pre rozhodnutie súdu prioritný a prevyšuje záujem rodičov a ich predstavy, pričom aj zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti musí byť vždy v súlade s ich najlepším záujmom. Maloletá má k otcovi pozitívny vzťah, chce s ním tráviť čas, nie však v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Napokon, tento model sa prestal realizovať voči maloletej už v jeseni 2019 a odvtedy je maloletá reálne v starostlivosti matky, s tým, že u otca trávi každý druhý víkend a
jeden deň v týždni, s prespatím do druhého dňa. Takýto model maloletá preferovala zachovať aj pre prípad rozvodu manželstva. Odvolací súd preto, s prihliadnutím aj na vek maloletej ( 16 rokov ) rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
11.
Ani vo vzťahu k výroku o úprave styku otca s maloletou odvolateľ neuviedol, v čom podľa neho spočíva podstata nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Opakovane tvrdil, že maloletá je ovplyvňovaná svojou matkou, čo sa malo prejaviť aj vo vzťahu dcéry k nemu, avšak v tomto prípade sa javí byť prirodzeným, že maloletá má bližší vzťah s matkou, v domácnosti ktorej je prevažne vychovávaná, ako i to, že preberá postoje matky, pričom však vo veku 16 rokov vie vyjadriť svoj názor, dokáže sformulovať svoje postoje a názory, na ktoré je potrebné prihliadať a brať ich do úvahy. Maloletá je na čas a rozsah úpravy styku zvyknutá a preto aj odvolací súd považoval úpravu styku vymedzenú vo výroku napadnutého rozsudku za optimálnu, sledujúcu predovšetkým záujem maloletého dieťaťa tak, aby bol budovaný citový vzťah maloletej nielen k matke, ktorá je preferenčným rodičom, ale aj k otcovi, ktorý sa takouto formou bude podieľať na jej výchove.
12.
Otec svojim odvolaním bez zdôvodnenia napadol aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento na zastupovanie a správu majetku maloletej oprávnil obidvoch rodičov. Odvolací súd považoval aj tento výrok napadnutého rozhodnutia za vecne správny, keď v danom prípade neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jedného z rodičov z výkonu zastupovania maloletej H. a správy jej majetku ako súčasti ich rodičovských práv a povinností. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku o zastupovaní a správe majetku maloletej bez ďalšieho vysvetľovania svojho názoru potvrdil.
13.
Na strane druhej, vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal otca platiť výživné vo výške 260,-Eur, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky matky maloletej sú prevažne dôvodné. Súd prvej inštancie rozhodoval dňa 13.05.2022, teda v čase, keď otec bol jediným konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti H. I.. I., napriek čomu túto skutočnosť, zistiteľnú aj bez súčinnosti otca jednoduchým úkonom a majúcu nepochybne význam pri posudzovaní pomerov otca, jeho schopností a možností vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti, pri rozhodovaní nezohľadnil, rovnako ako skutočnosť, že otec je živnostníkom a že skutočnosťou s možným vplyvom na posudzovanie výšky výživného je aj vzťah otca k subjektu prevádzkujúcemu predajňu X.J. H. G. J., existenciu ktorého matka maloletej tvrdila a ktorý vyplýva aj z vyjadrení otca, ktorý ho však zrozumiteľne a najmä hodnoverne nevysvetlil (informácie matky by mali naznačovať jeho pozíciu min. vo funkcii vedúceho predajne).
14.
Pre stanovenie výšky výživného je dôležité, aby otec dokladoval nie len všetky svoje príjmy zo svojho živnostenského podnikania a z obchodnej spoločnosti, ale aj majetok, ktorým v rámci týchto podnikateľských aktivít disponuje, resp. disponoval, aby vysvetlil a dokladoval aj ekonomické pozadie zmien, ku ktorým došlo v priebehu konania ( podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra už nie je spoločníkom, ale iba konateľom obchodnej spoločnosti H. I.. I. ). Preveriť je potrebné aj tvrdenia matky o tom, že otec bol schopný, napriek ním deklarovanému nedostatku financií, vynakladať prostriedky aj na majetok jemu nepatriaci, a pri posudzovaní jeho životnej úrovne, na ktorej má maloletá podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine právo sa podieľať, zohľadniť aj príjem otca za predaj nehnuteľnosti a možný príjem, ktorého sa vzdal bezodplatnými prevodmi majetku.
15.
Súd musí mať na pamäti, že v mimosporových konaniach platí vyšetrovací princíp, preto súd nemôže dôkazným bremenom zaťažiť osobu oprávnenú na výživné, resp. jej matku, ktorá inak v danom prípade poskytuje súdu v tomto smere dostatok indícií, ani sa nemôže uspokojiť s údajmi povinného, ale musí aj sám aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu veci. Všeobecne pritom možno konštatovať, že ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd v takomto prípade vychádza z predpokladu, že
druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. V danom prípade však súd prvého stupňa, napriek konštatovaniu, že možnosti otca sú výrazne vyššie ako možnosti matky, považoval bez potrebných porovnaní a bez bližšieho vysvetlenia svojej úvahy (s výnimkou konštatovania, že v čase styku s maloletou bude jej bezprostredné potreby financovať otec) za primerané určenie vyživovacej povinnosti otca vo výške iba polovice nákladov na oprávnené potreby maloletej.
16.
Na základe týchto konštatovaných nedostatkov postupu a rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výrokov I., II., III. a V. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v odvolaním napadnutom výroku IV. ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania za použitia ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 2 ods. 1 a § 62 ods. 1 CMP ako vydané bez dostatočne zisteného skutočného stavu veci (rozsah potreby doplnenia ktorého presahuje rámec odvolacieho konania) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania v už vyššie naznačenom smere s tým, že povinnosťou súdu bude v zmysle vyhľadávacej zásady, vzťahujúcej sa na nesporové konania, dôsledne zistiť osobné a majetkové pomery otca a matky, ako aj odôvodnené potreby maloletej, porovnať životnú úroveň oboch rodičov, u ktorých je potrebné zohľadňovať nielen príjmy a oprávnené výdavky, ale aj mieru osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, výsledky dokazovania znova vyhodnotiť a po zvážení všetkých preukázaných okolností daného prípadu vo veci znova rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť dôsledne v súlade s požiadavkami kladenými naň procesným predpisom. Výrok VI rozhodnutia súdu prvého stupňa o zrušení uznesenia č.k. 25P/37/2019 – 197 zo dňa 10.02.2021 zrušil odvolací súd vzhľadom na jeho zjavnú nedôvodnosť vyplývajúcu zo skutočnosti, že toto rozhodnutie, ako na to správne vo svojom odvolaní správne poukázal otec maloletej, bolo zrušené už rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/37/2019 – 514 zo dňa 17.05.2022 právoplatným dňa 14.06.2022.
17.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, vrátane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
18.
Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu jednomyseľne prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).