Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-460-2011.pdf
PDF · 89.99 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/460/2011
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, proti povinnému G. H., nar. X.X.XXXX, XXX XX F. XXX, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovou, Exekútorský úrad so sídlom Nám. M.R. Štefánika 11, 977 01 Brezno pod sp. zn. EX 916/11, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.722,56 € s prís., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Er/1619/2011-8 zo dňa 27.9.2011, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
Oprávnenému trovy odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
V odôvodnení predmetného uznesenia konštatoval, že súdna exekútorka v danej veci požiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.722,56 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-716/10-EK zo dňa 14.6.2010, ktorý vydal JUDr. Michal Krnáč, rozhodca so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina. Uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.6.2008 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Konštatoval, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou je rozhodcovská doložka, pretože znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu pred všeobecným (štátnym) súdom. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť Všeobecným obchodným podmienkam a tým aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 vety druhej zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Proti uzneseniu okresného súdu sa odvolal v zákonnej lehote oprávnený, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a uviedol, že postup exekučného súdu je bez zákonnej opory, v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s právom EÚ. Okresnému súdu vytkol, že nevyriešil základnú otázku, ktorou je rozsah právomoci exekučného súdu v exekučnom konaní, čím porušil článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Neriešil otázku, z akej časti §-u 44 Exekučného poriadku vyplýva právo exekučného súdu ex offo rozhodovať o otázkach, o ktorých pri postupe podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní môže konať súd len na návrh. Vo vzťahu k argumentácii okresného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprávnený uviedol, že z článku 16 ods. 16.1 zmluvy vyplýva, že
osoba podávajúca žalobu (žalobca), ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník (spotrebiteľ) sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. V danom prípade zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí a nárokov vzniknutých medzi zmluvnými stranami, preto ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu a teda jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, čo znamená, že sám môže žalobou uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou. Môže sa domáhať určenia jej neplatnosti, resp. určenia neplatnosti určitej časti zmluvy, splnenia povinností veriteľa vyplývajúcich zo zmluvy a pod.. Ak však má postavenie žalovaného ani v konaní pred štátnym súdom si nemôže zvoliť, na ktorý súd bude žaloba podaná alebo či bude podaná v rámci rozhodcovského konania. Aj v konaní pred štátnym súdom sa žalovaná strana musí podrobiť začatému konaniu, nakoľko dispozícia so žalobou podľa platnej právnej úpravy žalovanému nepatrí.
K argumentácii okresného súdu o subjektívnej nearbitrabilite spotrebiteľskej veci oprávnený v odvolaní uviedol, že takáto argumentácia takisto nie je právne odôvodnená žiadnym zákonným ustanovením a súd ho ani neuvádza. Podľa názoru oprávneného takéto zákonné ustanovenie neexistuje, preto ide o nepreskúmateľné tvrdenie bez zákonnej opory porušujúce ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré možnosť rozhodcovského konania pre spotrebiteľské zmluvné strany výslovne pripúšťa. Na základe uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Er/1619/2011-8 zo dňa 27.9.2011 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Povinný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že si je vedomý dlhu, ale zároveň uviedol, že je vo finančnej tiesni môže splácať len po 50 eur.
Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
V predloženej veci súdna exekútorka požiadala dňa 21.9.2011 exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. proti povinnému, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK -716/10-MK, právoplatný dňa 3.9.2010 a vykonateľný dňa 7.9.2010. Rozhodcovský rozsudok vydal JUDr. Michal Krnáč rozhodca so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina. Z daného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný (povinný) je povinný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 1.805,54 € spolu s 9% ročným úrokom od 15.3.2010 až do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodca v celom rozsahu vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil z titulu uzatvorenej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.6.2008. Podľa danej zmluvy poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 2.489,54 €, ktorý sa povinný zaviazal splatiť v 30tich mesačných splátkach po 82,98 €, v termínoch splatnosti podľa dohodnutého splátkového kalendára. Následkom omeškania povinného so splácaním úveru bola splatnosť všetkých splátok a oprávnenému z tohto dôvodu 643,84 €. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným rozhodcovský súd posúdil ako zmluvu o úvere v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“).
Právne posúdenie vyššie uvedeného zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinnou, rozhodcovským súdom, nie je správne. Právny rámec vzťahu medzi oprávneným povinným, ktorý bol založený zmluvou o revolvingovom úvere je treba posúdiť podľa príslušných ustanovení spotrebiteľského práva. Vychádzajúc z obsahu zmluvy, vzhľadom na postavenie účastníkov zmluvy je zrejmé, že úver bol povinnej poskytnutý ako spotrebiteľovi a zmluva medzi oprávneným a povinnou má charakter spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. a) zák. č. 568/2007 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného od 1.1.2008).
Odvolací súd sa okrem iného zaoberal aj preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na základe námietok uvedených v
odvolaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len „OZ“).
Odvolací súd pri preskúmaní veci akceptoval na jednej strane dôležitý záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí byť výnimočné (porovnaj napr. rozsudok ESĽP Zehentner v.Rakúsko, § 64, tiež Ryabykh v.Rusko) z pohľadu princípov determinujúcich právny štát (princíp právnej istoty prameniaci z konečného súdneho rozhodnutia) a na druhej strane základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie. Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa o to, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, , vo vzťahu ku ktorému Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval, že ho treba považovať za kogentné ustanovenie.
Podľa Súdneho dvora ES (rozsudok C-40/08 Asturcom, čl. 51) smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu právo vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Slovenský právny poriadok priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa ust. § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť tomu, aby sa plnenie priznané arbitrom vymohlo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom.
Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že medzi účastníkmi uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere treba subsumovať pod ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy s použitím ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia posudzovanej zmluvy. Pritom konštatoval, že na posúdenie okolnosti, či ide o spotrebiteľský vzťah nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, či ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka (ako v danom prípade) nie je prekážkou
na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontaktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a so zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv.
Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993. Táto bola do slovenského právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z.z. (účinným od 1. apríla 2004, okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
Predmetná zmluva o úvere, ako neoddeliteľná súčasť exekučného titulu, obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Za takúto neprijateľnú podmienku treba považovať dojednanie o tzv. rozhodcovskej doložke.
Rozhodcovská doložka v zmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne síce napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bode 1 Prílohy vyššie cit. smernice v tom zmysle, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy (Všeobecné podmienky v bode 18.1 stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené alternatívne pred príslušným súdom v súdnom konaní, albeo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2 zmluvy, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi. Spotrebiteľ sa tak podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Obsah rozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred pripravený a rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak faktického nerovného stavu medzi poskytovateľom úveru - veriteľom a spotrebiteľom - dlžníkom.
Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak bola ako taká už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu.
Odvolanie oprávneného z vyššie uvedených dôvodov krajský súd nepovažoval za dôvodné. Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola už v čase jej uzatvárania neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto bola z dôvodu podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy od počiatku neplatná. Z tohto dôvodu exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní nemôže byť zákonným podkladom na vykonanie exekúcie.
Nakoľko ani ostatné odvolacie námietky oprávnenoho nepovažoval odvolací súd za relevantné, odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Oprávnený v odvolacom konaní neuspel, z toho dôvodu mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom počtom hlasov X:X.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.