Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17P-21-2023.pdf
PDF · 80.56 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/21/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Annou Frigovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom pri otcovi, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, dieťa rodičov - matky C. D., nar. X.X.XXXX, bytom E. F. XXXX/XX, XXX XX G., štátnej občianky SR a otca B. B., nar. XX.X.XXXX bytom XXX XX H. XXX, štátneho občana SR, o návrhu matky maloletého na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Maloletý A. B., nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca maloletého B. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý je oprávnený a povinný zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.
II. H. C. D., nar. X.X.XXXX je povinná prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX výživným mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od právoplatnosti rozsudku do budúcna k rukám otca vždy do 20. dňa v mesiaci vopred pod následkami výkonu rozhodnutia.
III. Styk matky C. D., nar. X.X.XXXX s maloletým A. B., nar. XX.X.XXXX sa neupravuje.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého sa návrhom zo dňa 23.8.2023 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a určenia výživného na maloletého. Návrh odôvodnila tým, že z jej vzťahu s otcom sa im narodil maloletý A. B.. nar. XX.X.XXXX. S otcom maloletého žili striedavo v Marhani alebo v Stropkove. Od mája 2023 nežijú v spoločnej domácnosti, 17P/21/2023 -2-
nevedeli sa dohodnúť, kde budú bývať, preto otec maloletého odišiel k svojim rodičom do Marhane. Ona spolu s maloletým A. ostala bývať v Stropkove v byte svojej matky. Od svojho odchodu otec sa o maloletého nezaujíma a nezasiela jej žiadne peniaze na maloletého A.. S otcom maloletého nie je v kontakte, ani nevie, či je zamestnaný. Jej výdavky na maloletého sú na ošatenie a hygienické potreby, čo predstavujú 100 eur mesačne, svojej matke platí 100 eur mesačne na zakúpenie potravín a na poplatky za byt, ďalej prispieva na internet v sume 5 eur mesačne, na vodu prispieva raz za štvrťrok, v júni 2023 dala matke 50 eur. Poberá rodičovský príspevok v sume 345,20 eura mesačne a prídavok na dieťa v sume 60 eur mesačne.
2. Otec maloletého sa k návrhu písomne nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie rodným listom maloletého.
4. Matka maloletého sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila, súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Súd v zmysle § 180 CSP pojednával a rozhodol v neprítomnosti matky.
5. Otec maloletého na pojednávaní dňa 30.11.2023 uviedol, že s podaným návrhom matky maloletého nesúhlasí. Matka maloletého asi mesiac a pol ako odišla do Čiech s maloletým I., sa viac nevrátila a pokiaľ vie, neodišla tam na pohreb uja, ale ju z domu vyhnali a odísť musela. Keď odchádzala, tak mu nechala maloletého A. a odvtedy sa o neho stará on. Staral sa o neho aj keď bola matka v pôrodnici. S maloletým býva v dome svojej matky. O maloletého je postarané, je pravda, že má priateľku, za ktorou občas chodí do Giraltoviec, ale v tom čase sa o maloletého stará jeho matka. Preto navrhuje, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti.
6. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že súhlasí, aby bol maloletý A. zverený do starostlivosti otca, nakoľko otec má maloletého už dlhšiu dobu v starostlivosti, matka ho nechala u otca. Navrhuje tiež, aby matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého minimálnym výživným. Styk matky s maloletým navrhuje ponechať na dohodu rodičov bez toho, aby bol striktne upravený v rozsudku z dôvodu, že matka sa nachádza v Českej republike. Čo sa týka prešetrenia pomerov, tie prešetrila v bydlisku otca, kde v čase vykonaného šetrenia bola doma zastihnutá len stará matka, t. j. otcova matka J. B.. Maloletý A. bol už v tom čase s otcom.
7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
8. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov 17P/21/2023 -3-
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
9. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
10. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti nie je dôvodný. Rodičia maloletého nie sú manželmi, v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Otec s maloletým synom žije v obci Marhaň pri svojej matke, matka maloletého žije v Českej republike s druhým maloletým synom. Pri odchode do Čiech samotná matka maloletého otcovi priviedla, aby sa o neho staral. Odvtedy otec maloletému zabezpečuje potrebnú starostlivosť, čo potvrdila aj kolízna opatrovníčka, ktorá navrhla maloletého zveriť do osobnej starostlivosti otca. Preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, nakoľko za súčasného stavu je to v najlepšom záujme maloletého. Pri určovaní a posudzovaní záujmov maloletého dieťaťa súd zohľadňuje najmä bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochranu jeho dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu maloletého dieťaťa. O zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca a o zastupovaní maloletého súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
15. O výške výživného súd rozhodol na základe návrhu otca maloletého s tým, že otec maloletej súhlasil s platením výživného do budúcna na maloletého vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, nakoľko matka má v súčasnosti 17P/21/2023 -4-
len rodičovský príspevok, keďže má ďalšie dvojmesačné dieťa. Súd styk maloletého s matkou neupravoval, nakoľko matka sa nachádza v súčasnosti v Českej republike. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. rozsudku.
16. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP vo výroku II. rozsudku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania nebol podaný (§ 57 CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
-5-
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.