Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23P-206-2022.pdf
PDF · 82.8 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/206/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Uhrínová, v právnej veci maloletého: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F. XXX/XX, G., otec A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. I. XXX, J. K., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I./ Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 175 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, od 1.9.2023 do budúcna.
II./ Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2023 do 30.11.2023 v celkovej výške 414,51 Eur, povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 Eur mesačne k rukám matky spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.
III./ Tým mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. 4P/26/2010-34 zo dňa 28.6.2011 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu.
IV./ Návrh matky na zvýšenie výživného v sume prevyšujúcej 175 Eur mesačne zamieta.
V./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1./ Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2022 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletého zo sumy minimálneho výživného na sumu 200 € mesačne, pričom na pojednávaní doplnila návrh tak, že výživné žiadala od zmeny pomerov na strane maloletého – nástup na strednú školu – t. j. od 1.9.2023. Návrh na zvýšenie výživného odôvodnila tým, že od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom (28.6.2011) došlo k zmene pomerov v tom, že došlo k zvýšeniu nákladov maloletého, k zvýšeniu nákladov na živobytie, pričom suma výživného v minimálnom rozsahu nepokrýva náklady na odôvodnené potreby dieťaťa.
2./ Otec sa k návrhu nevyjadril, na výzvy súdu na predloženie dôkazov o výške jeho príjmov a výdavkov nereagoval, na pojednávanie sa nedostavil, súd vec prejednal v neprítomnosti otca.
3./ Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť podľa odôvodnených potrieb maloletého a podľa príjmových a výdavkových pomerov rodičov.
4./ Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, vyjadrením kolízneho opatrovníka, s predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4P/26/2010 a zistil tento skutkový stav:
5./ Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému upravená rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. 4P/26/2010 - 34 zo dňa 28.6.2011, otec bol zaviazaný výživným v minimálnom rozsahu. V danom čase mal otec príjem 8500 KČ, čo je suma 345 Eur, matka v danom čase bola nezamestnaná, brala rodičovské prídavky a dávku v hmotnej núdzi vo výške 141 Eur. Mal. A. mal v danom čase 4 roky.
6./ Výsluchom matky a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že aktuálne matka stále žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a so svojimi 4 maloletými deťmi. Matka je aktuálne evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Okrem mal. A. má vyživovaciu povinnosť k ďalším trom maloletým deťom, o výživnom k týmto deťom rozhodol súd, na každé dieťa bola určená suma výživného 100 €. Matka poberá iba rodinné prídavky na 4 maloleté deti v celkovej sume 240 Eur, žiadne iné štátne sociálne dávky nepoberá. Matka žiadala o dávku v hmotnej núdzi, avšak vzhľadom na to, že poberá výživné na svoje tri maloleté dcéry, prekročila hranicu životného minima a nemá nárok na dávku v hmotnej núdzi.
7./ Pravidelné mesačné náklady matky na bývanie sú 248 € (energie), 42 € internet, bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu.
8./ Maloletý Jan má 16 rokov, od 1.9.2023 študuje na strednej škole, nastúpil na strednú školu v L. M., kvôli zníženiu nákladov na cestu do školy, prestúpil neskôr na strednú školu vo Veľkých Kapušanoch, ktorá je bližšie k miestu bydliska maloletého. Mesačné náklady maloletého pozostávajú z týchto súm: podiel na nákladoch na bývanie 41 € (248 € : 6 osôb), strava 130 Eur, oblečenie, obuv 60 Eur, hygienické potreby 20 €, lieky proti alergii 5 €, cestovné – škola 30 € (1 cesta 0,70 €, denné náklady na cestu do a zo školy : 1,40 €). Náklady na obuv a oblečenie na prax v škole: 80 € (montérky 30 €, bunda 20 €, topánky 30 €). Výška pravidelných mesačných výdavkov maloletého je suma: 290 €.
9./ Otec sa s maloletým A. nestretáva, nezaujíma sa oňho, nie sú v kontakte od roku 2010. Výživné určené súdom v minimálnom rozsahu otec neplatil matka bola nútená žiadať o platenie náhradného výživného.
10./ Otec dlhodobo žije v J. K.. Z údajov získaných z internetu ohľadne výšky minimálnej a priemernej mesačnej mzdy v J. K.:
- v roku 2022 bola minimálna mzda vo výške 657 Eur, priemerná mzda 1578 Eur, z čoho je priemer suma 1118 Eur – hrubá mzda a 895 € čistá mzda,
- v roku 2023 bola výška minimálnej mzdy 701 Eur, výška priemernej mzdy 635 Eur, z čo je priemer suma 1168 Eur – hrubá mzda 935 € čistá mzda
- teda čistá mesačná mzda v J. ako potencionálny príjem otca v roku 2022 je suma 895 Eur, v roku 2023 suma 935 Eur.
11./ Podľa § 65 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine), ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
12./ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13./ Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14./ Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15./ Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16./ Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.
17./ Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu .
18./ Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19./ Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
20./ Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21./ Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nepochybne došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Od poslednej úpravy výživného uplynulo 12 rokov, u maloletého došlo k prirodzenému nárastu nákladov v dôsledku prirodzeného rastu a vývinu a taktiež nárast nákladov je daný začatím štúdia na strednej škole.
22./ Výdavky maloletého sú vo výške 290 €. Časť týchto výdavkov je povinná platiť matka z titulu vyživovacej povinnosti k maloletému, zároveň treba dodať, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou o maloletého. Otec je preto povinný platiť viac ako polovicu celkových nákladov maloletého.
23./ Otec nepreukázal súdu, aký je jeho príjem a aké sú jeho pravidelné mesačné výdavky. Pri určení výšky výživného súd u otca v súvislosti s jeho príjmom uplatnil princíp potenciality v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ako príjem otca bral do úvahy 935 € - priemer čistej minimálnej a priemernej mzdy v Českej republike v roku 2023.
24./ Otec nepreukázal súdu, či okrem mal. A. má vyživovaciu povinnosť ešte aj k iným osobám. Pri príjme 935 €, aj po odrátaní priemerných mesačných životných nákladov dospelého človeka je nepochybné, že je v možnostiach otca platiť na výživu jeho jediného maloletého dieťaťa sumou 175 € mesačne, čo predstavuje v percentuálnom prepočte 18 % z príjmu otca. V J. K., kde otec trvalo žije, na účely určovania výživného povinnému rodičovi na dieťa v percentuálnej výške je u dieťaťa vo veku 15 – 17 rokov percentuálny rozsah 16 – 22 % z príjmu rodiča určené na výživné pre dieťa. Súdom určené výživné 175 € (18 % z príjmu otca) je teda súladne určené aj s výživným určovaným v J. K..
25./ Z vyššie uvedených dôvodov a skutočností súd zvýšil výživné zo sumy minimálneho výživného, ktoré je aktuálne vo výške 36,83 € na sumu 175 € berúc do úvahy výšku mesačných nákladov maloletého a potenciálny príjem otca. Návrh matky na zvýšenie výživného v sume prevyšujúcej 175 Eur mesačne zamietol.
26./ Súd zvýšil výživné podľa návrhu matky od 1.9.2023 – teda odo dňa, kedy mal. A. začal študovať na strednej škole.
27./ Výpočet dlžného výživného za obdobie od 1.9.2023 do 30.11.2023:
- dlžné výživné za 1 mesiac: 138,17 € (175 € - 36,83 €),
- dlžné výživné za 3 mesiace ( september 2023 – november 2023): 414,51 €.
28./ Súd povolil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 40 € spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením, čo i len jednej splátky sa stane splatné celé dlžné výživné.
29./ O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je oprávnený podať odvolanie otec, pretože všetky ostatné osoby oprávnené podať odvolanie sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania (§ 368 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 CMP).