Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-2Vyd/1/2023

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXX, XXX XX D. C., proti odporcom: 1/ E. F. (G., H., F.) (SPF), 2/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. C. XX (G., F., E.), 3/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX Prievidza XXXX X/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., K. B. L. XXXXX, M., 5/ Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom nám. SNP 8, 957 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 6/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková č. 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Konanie voči odporcovi 3/ z a s t a v u j e.

II. Súd návrh navrhovateľa na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, podaný osobne na tunajšom súde dňa 25.04.2023, z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ podal osobne na tunajšom súde dňa 25.04.2023 podanie označené ako „Návrh na začatie konanie o potvrdení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti“. Navrhovateľ v ňom žiadal, aby súd potvrdil, že dňa 10.03.2014 navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti - pozemku zapísanému na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, okres F. N. F., obec D. C., katastrálne územie B. C., ako parcela registra „E“, parcelné číslo XX/XX, druh pozemku: orná pôda, s výmerou 1.266 m2, v spoluvlastníckom podiele 2/10, 1/10, 2/10 a X/XX-XXX k celku. Zároveň žiadal, aby súd určil, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľ dôvodil, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti: pozemku, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, okres F. N. F., obec D. C., katastrálne územie B. C., ako parcela registra „E“ parcelné číslo XX/XX, druh pozemku: orná pôda, s výmerou 1.266 m2, (ďalej len ako „predmetná nehnuteľnosť") v podiele X/XX- XXX. Osvedčením o dedičstve č. k. , D not 222/03 vydaným JUDr. Štefanom Morvayom, notárom ako súdnym komisárom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou dňa 23.02.2004, právoplatným dňa 10.03.2004, nadobudol po poručiteľke – jeho starej matke G. A., O. F., naposledy bytom D. C., B. C. P. XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, v podiele X/XX-XXX. V roku 2019 na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s predávajúcou F. Q., O. F.. nar. XX.XX.XXXX, L. R. XXX, XXX XX L. R. nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti v podiele X/XX-XXX. Právne účinky vkladu nastali k 10.12.2019. Zvyšné podiely predmetnej nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva nasledovne:

- pod B1 na F. E., (Anton, Jozefína. Blažej) (SPF), dátum narodenia: - , v podiele X/XX-XXX, podľa výpisu z listu vlastníctva je k tomuto vlastníkovi správa: Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, 817 47 Bratislava 11, SR, IČO: 17335345,

- pod B3 na F. I.. XXX XX D. C. P. XX, SR, (Anton, Blažej, Ondrej), dátum narodenia: XX.XX.XXXX, v podiele X/XX-XXX,

- pod B4 na F. F., 971 01 Prievidza, č. 1231, SR, (E., G., H., I.), dátum narodenia: XX.XX.XXXX, v podiele X/XX-XXX,

- pod B7 na F. J., C. XXXXX, K. K. B. L. XXXXX, M., dátum narodenia: XX.XX.XXXX. v podiele X/XX-XXX. Pôvodným užívateľom a držiteľom parc. „E" č. XX/XX zapísanej na LV č. XXX, k. ú. B. C. bola navrhovateľova nebohá stará matka G. A., O. F., ktorá uvedenú nehnuteľnosť užívala a držala v celosti ako svoju vlastnú približne od roku 1967 kedy ju zdedila po svojom bratovi G. F., v dedičskoni konaní č. D 940/67 vedenom pred Okresným súdom Topoľčany. Vlastníci zapísaní na LV č. XXX. k. ú. B. C. pod F., F., F. G. F. sú v Obci Veľké Držkovce neznámi, nezvestní, zomreli na neznámom mieste a obec nemá o nich a ani ich právnych nástupcoch žiadne poznatky a vedomosti. Uvedené vyplýva z potvrdenia obce a S. F. občana obce. Po G. A., O. F., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, dobromyseľne vstúpil do držby a užívania predmetnej nehnuteľnosti. Predmetná nehnuteľnosť je z pravej strany oplotená a z ľavej strany ju oddeľuje od ostatných pozemkov prirodzená hranica, ktorú tvorí potok. Z hornej strany si v roku 2020 odkúpil spoluvlastnícky podiel na parc. reg. „E" č. XX/XX zapísanej na LV č. XXX, aby mal k predmetnej nehnuteľnosti zabezpečený prístup. Uviedol, že on, ako aj jeho právna predchodkyňa - neb. G. A., nikdy nemali s nikým žiadny spor o predmetnú nehnuteľnosť. V E. D. C. je považovaný za výlučného vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, nikto jeho vlastníctvo nespochybňuje, parcelu obhospodaruje, udržiava ju čistú a pokosenú a aj z nej platí daň z nehnuteľností. V zmysle novej právnej úpravy môže návrh na začatie konania v tejto veci podať aj právny nástupca, ak jeho predchodca takýto návrh nepodal, hoci predpoklady vydržania splnil. Za začiatok plynutia vydržania pre vylúčenie pochybností stanovil deň, kedy zdedil podiel na predmetnej nehnuteľnosti po jeho právnej predchodkyni

- starej matke G. A., t. j. deň právoplatnosti Osvedčenia o dedičstve č. k. , zo dňa 23.02.2004, a teda deň 10.03.2004. Uviedol, že deň kedy nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním je teda deň 10.03.2014. Skonštatoval, že ďalšie dôkazy nevie zabezpečiť a v prípade potreby navrhol, aby tak urobil súd z registrov katastra a dedičských rozhodnutí. Zároveň poukázal na . Navrhovateľ k podanému návrhu pripojil listiny: Osvedčenie o dedičstve sp. zn. , vydané JUDr. Štefanom Morvayom ako súdny komisárom dňa 23.02.2004, Rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, číslo vkladu: V 2116/2019 zo dňa 10.12.2019, grafické znázornenie parcely registra „E“ parc. č. XX/XX, k. ú. B. C., Výpis z listu vlastníctva č. XXX G. P. XXX pre k. ú. B. C., Vyjadrenie obce D. C. k žiadosti o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k pozemku zo dňa 12.04.2023, Čestné vyhlásenie S. F., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 19.01.2023.

2. Súd lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že v návrhu označený odporca 3/ F. F., narodený dňa XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX.

3. Podľa v platnom znení (ďalej len „“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

4. Podľa ak strana nemá procesnú subjektivitu súd konanie zastaví.

5. Podľa a prvá veta , spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

6. Podľa a ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

7. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa konanie je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním uznesenia o začatí konania.

9. Súd z úradnej činnosti zistil, že odporca 3/ tak, ako bol označený v podanom návrhu na začatie konania, zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom je zároveň nepochybné, že predmetné konanie začalo podľa doručením návrhu na začatie konania súdu dňa 25.04.2023, teda v čase, keď už odporca 3/ nežil, ako subjekt práv a povinností neexistoval, a teda nemal ani procesnú subjektivitu ( v spojení a s , ). Nedostatok procesnej subjektivity, teda spôsobilosti byť účastníkom konania, je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, na ktorého existenciu musí konajúci súd prihliadať z úradnej povinnosti a pre ktorý je potrebné konanie zastaviť. Z uvedeného dôvodu súd konanie v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona voči odporcovi 3/ zastavil.

10. Podľa v návrhu na začatie konania sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa a navrhovateľ je povinný pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Ak je splnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 spojené s nepomernými ťažkosťami, postačí, ak účastník označí v návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

13. Podľa až 3 návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond. Po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal námietky podľa , ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), alebo písm. d).

14. Podľa a konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

15. Podľa až 3 ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa . O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

16. Podľa až 4 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (). Do doby podľa odseku

1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

17. Podľa a držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

18. Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

19. Súd po preskúmaní a posúdení návrhu navrhovateľa dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov.

20. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva k čomu musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady, ktorými sú, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Pri posúdení toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemožno vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.

21. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa; takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). /viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01.01.2013/

22. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho – ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny.

23. Navrhovateľ v posudzovanom prípade vôbec neuviedol na základe akého právneho titulu mal vstúpiť do oprávnenej držby celej predmetnej nehnuteľnosti a túto užívať v celosti ako svoju vlastnú, teda ako výlučný vlastník. Vychádzajúc zo zápisov v katastri nehnuteľností, z predloženého Osvedčenia o dedičstve sp. zn. zo dňa 23.02.2004 a rozhodnutia Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálneho odboru zo dňa 10.12.2019 číslo vkladu V 2116/21019 a zo samotných skutkových tvrdení navrhovateľa je naopak celkom zrejmé, že navrhovateľ si je vedomý toho, že nie je vlastníkom celej držanej veci, ale len jej spoluvlastníkom. Súd k tomu uvádza, že skutočnosť, že osoby, ktoré sú uvedené ako vlastníci, resp. spoluvlastníci predmetných nehnuteľností na liste vlastníctva, konkrétnu nehnuteľnosť neužívajú, o túto nejavia záujem, v obci sa nezdržiavajú, o nehnuteľnosti sa nestarajú, resp. zomreli v žiadnom prípade nezakladá oprávnenie začať užívať konkrétnu nehnuteľnosť

ako svoju vlastnú. Oprávnenosť držby nezakladá ani to, že právna predchodkyňa navrhovateľa uvedenú nehnuteľnosť užívala a držala v celosti ako vlastnú, ani to, že navrhovateľ doposiaľ nemal z nikým spor o predmetnú nehnuteľnosť a že ho v Obci Veľké Držkovce považujú za výlučného vlastníka predmetnej nehnuteľnosti a jeho vlastníctvo nikto nespochybnil, ani to, že parcelu obhospodaruje, udržiava ju čistú a pokosenú a platí z nej dane. Navrhovateľ teda neosvedčil, že celú predmetnú nehnuteľnosť užíva dobromyseľne ako svoju vlastnú z dôvodu, že nepreukázal titul, na základe ktorého do držby vstúpil on, resp. jeho právna predchodkyňa a že sa tak stalo oprávnene. Nepostačuje ani prípadný fakt, že sa o celú predmetnú nehnuteľnosť stará, resp. starala aj jeho právna predchodkyňa.

24. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd návrh navrhovateľa na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti zamietol.

25. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže ustanovenie až upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovuje inak. Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom 3/ naviac zastavenie konania zavinil navrhovateľ ( ), tým, že podal návrh na začatie konania voči osobe, ktorá už v čase podania návrhu nemala procesnú subjektivitu, a preto by mal nárok na náhradu trov konania odporca 3/, avšak ten zomrel ešte pred začatím konania, a teda nemá procesnú subjektivitu, a preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.