Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/325/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky: A. F., bytom N., A. XXXX/XX, zastúpená advokátom JUDr. Branislavom Jurgom, Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, proti odporcovi: CAPITAL INVESTMENT GROUP, s.r.o., Banka, Odborárska 5175/22, IČO: 36 261 190, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375, o návrhu na vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. -87 zo dňa 01. júna 2010 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 919,12 eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vylúčil z exekúcie veci: rodinný dom súp. č. XXXX v k.ú. N., zapísaný na LV XXXX v celosti, pozemky parc. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXX a parc. č. XXX/ X zapísaného na LV XXX, nachádzajúce sa v k.ú. N.. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Piešťany súdny poplatok za návrh, ďalej zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.736,33 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov a listinnými dôkazmi. Dospel k záveru, že súdny exekútor v exekučnom konaní nemohol postupovať podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku a postihovať veci pôvodne patriace do BSM navrhovateľky a povinného R. F., keďže manželstvo, teda i BSM, zaniklo skôr, ako povinný uzatvoril s odporcom zmluvu o pôžičke. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Navrhovateľka je aktívne legitimovaná v tomto konaní a oprávnene sa excidačnou žalobou domáha vylúčenia veci z exekúcie. Rovnaké postavenie ako manžel povinného má aj bývalý manžel povinného, teda navrhovateľka, lebo exekúciou sú postihnuté veci, ktoré doposiaľ neboli vyporiadané žiadnym zákonným spôsobom. Odporca má postavenie oprávneného v exekučnom konaní. Manželstvo navrhovateľky s povinným R. F. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -22 zo dňa 15.01.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.01.2007. Týmto dňom zaniklo i BSM navrhovateľky a povinného. R. F. ako bývalý manžel navrhovateľky si požičal od odporcu finančnú hotovosť 600.000,- Sk zmluvou o pôžičke dňa 03.08.2007. Túto pôžičku nesplácal, odporca sa začal domáhať plnenia cestou exekúcie. Súdny exekútor JUDr. Jonata nariadil exekučným príkazom zo dňa 31.03.2008 predaj nehnuteľného majetku, ktorý je v spoluvlastníctve navrhovateľky, ktorá nie je v exekučnom konaní povinnou osobou. Súd prvého stupňa je názoru, že nie je možné vykonávať exekúciu proti navrhovateľke, lebo na ňu žiadnym spôsobom neprešla povinnosť z exekučného titulu podľa § 41 Exekučného poriadku. Je nesporné, že zaniknuté BSM navrhovateľky a R. F. doposiaľ nie je vyporiadané ani dohodou ani súdnym rozhodnutím. Za takéhoto stavu nemožno postihnúť exekúciou

jednak spoluvlastnícke podiely navrhovateľky na pozemkoch, ani špecifikovaný rodinný dom. Práve doposiaľ nevyporiadané BSM bráni tomu, aby rodinný dom navrhovateľky a R. F. bol v súčasnosti postihnutý exekúciou. Taktiež nemožno postihnúť exekúciou podiely na nehnuteľnostiach, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. S poukazom na ustanovenia , , a , ďalej na ustanovenia a Exekučného poriadku návrhu navrhovateľky vyhovel. Navrhovateľke ako úspešnej priznal náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia. Odporcovi uložil ako neúspešnému účastníkovi v spore s poukazom na ustanovenie povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť, zaviazať navrhovateľku zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o pozemky, exekúcia je vedená zriadením exekučného záložného práva a exekúciou predajom nehnuteľnosti iba na spoluvlastnícke podiely povinného R. F., nie aj na spoluvlastnícke podiely navrhovateľky, čo je zrejmé zo zápisov na liste vlastníctva. V tejto časti súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V časti rozhodovania o vylúčení rodinného domu súp. č. XXXX z exekúcie súd prvého stupňa vychádzal vo svojom rozhodnutí z nesprávneho právneho posúdenia veci. nemá výslovné ustanovenia o právnom režime vecí, ktoré patrili do BSM a po jeho zániku ešte neboli vyporiadané. To znamená, že treba postupovať podľa ustanovenia a na tieto vzťahy použiť ustanovenia zákona, upravujúce vzťah obsahom aj účelom najbližšie, teda ustanovenia až 151 . Na veci zo zaniknutého BSM nemožno hľadieť ako na podielové spoluvlastníctvo, ide naďalej o veci nachádzajúce sa v síce zaniknutom, ale ešte nevyporiadanom BSM a ich právny režim sa aj naďalej spravuje ustanoveniami o BSM. Obaja bývalí manželia sú pri takejto veci nevyporiadaného BSM bezpodielovými spoluvlastníkmi ohľadom celej veci a nemožno hovoriť, že by niektorý z nich vlastnil konkrétny spoluvlastnícky podiel. Na ochranu práv druhého manžela ustanovenie Exekučného poriadku dáva postavenie účastníka v exekučnom konaní, aj keď nie je povinný. Exekútor postupoval podľa tohto ustanovenia a konal aj s navrhovateľkou ako s účastníčkou konania, ktorej boli listiny v exekúcii doručované. Povinný R. F. titulom síce zaniknutého ale nevyporiadaného BSM stále vlastní celý rodinný dom, exekútor oprávnene vedie exekúciu na celý rodinný dom bez ohľadu na to, že je tu aj druhý bezpodielový spoluvlastník. To je zákonný dôsledok jestvujúceho režimu BSM. Odporca si uplatnil náhradu trov konania tohto sporu.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. Poukázala na upovedomenie JUDr. Jána Jonatu o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, ktorá sa týka aj spoluvlastníckych podielov navrhovateľky a aj ďalšej tretej osoby, nielen spoluvlastníckych podielov povinného. Preto je návrh navrhovateľky ohľadom tejto časti plne dôvodný. V druhej časti týkajúcej sa vlastníckeho práva k rodinnému domu súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. N. v celosti uvádza, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov navrhovateľky a povinného R. F. zaniklo predtým, ako si R. F. vzal pôžičku, pre splatenie ktorej je vedená exekúcia. Konanie o vyporiadanie manželov po rozvode je vedené pred Okresným súdom Trnava a doposiaľ nie je ukončené. Z tohto plynú dva právne závery. Záväzok povinného R. F. nevznikol za trvania manželstva, nemôže byť preto uspokojený z majetku patriaceho do BSM. Rozvodom manželstva zaniklo BSM navrhovateľky a povinného R. F., o ktorom sa vedie vyporiadanie. Do vyporiadania BSM manželov po rozvode je potrebné na majetok patriaci do zaniknutého BSM hľadieť tak, akoby išlo o majetok rovnako patriaci obom rozvedeným bývalým manželom až do vysporiadania BSM. Tento právny stav práve navrhovateľke dáva právo podľa ustanovenia § 55 ods. 1 Exekučného poriadku brániť sa na súde o vylúčenie takejto veci z exekúcie v celku. Tento právny stav nespôsobuje, že by sa malo použiť ustanovenie § 37 ods. 2 Exekučného poriadku. Toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje výslovne len na veci, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Znamená to, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na existujúce manželstvo a nie zaniknuté rozvodom. Výkladom ustanovení, ktoré robí odporca, by sa zasiahlo do garantovaného práva na ochranu vlastníctva, pretože by sa vytvorila protiprávna a nemorálna situácia, že rozvedený manžel ako povinný si po rozvode manželstva vezme pôžičku, uzná v notárskej zápisnici jej vykonateľnosť, pôžičku nesplatí a celý svoj dlh bude mať uspokojený z majetku už zaniknutého BSM. Takto by sa kryla situácia, že dlh jedného z rozvedených manželov sa nezákonne uspokojí z majetku aj druhého rozvedeného manžela. Toto považuje za nezákonné a právne

neprípustné. Navrhovateľka nemôže byť ani nie je účastníčkou exekučného konania podľa ustanovenia § 37 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje na manželov a len na existujúce bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Navrhovateľka si zároveň uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný ( a 202 ), preskúmal vec podľa ustan. a , posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal na pojednávaní nariadenom podľa ustan. , na ktorom vypočul účastníkov konania a ich zástupcov, a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( veta tretia z.č. ).

V preskúmavanej veci je potrebné rozlišovať exekúciu vedenú na pozemky v k.ú. N. a exekúciu vedenú na rodinný dom súpisné číslo XXXX. Podľa upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, ktoré vydal súdny exekútor JUDr. Ján Jonata, exekúciou budú postihnuté pozemky v katastrálnom území N., zapísané na LV číslo XXX a číslo XXX. Pritom sú uvedené všetky podiely na týchto pozemkoch, teda aj spoluvlastnícke podiely navrhovateľky a tretej osoby. Exekúcia je ďalej vedená na stavbu súpisné číslo XXXX zapísanú na LV číslo XXXX, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného R. F. a navrhovateľky.

Podľa výpisu z listu vlastníctva XXX v časti ťarchy je uvedené zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti podiel 1/2 vo vlastníctve povinného. Na LV číslo XXX v časti C: ťarchy je uvedený exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti v podiele 1/4 vo vlastníctve R. F. - povinného.

Z uvedeného vyplýva, že je nezrovnalosť medzi obsahom upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie a zápisom exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, evidovanej v katastri nehnuteľností. Z dôvodu právnej istoty navrhovateľky bolo preto potrebné, aby súd poskytol navrhovateľke súdnu ochranu a rozhodol o vylúčení týchto pozemkov v spoluvlastníckom podiele patriacom navrhovateľke z exekúcie.

V časti vedenia exekúcie na majetok v zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve je potrebné zaoberať sa okolnosťami, či po zániku bezpodielového spoluvlastníctva môže byť predmetom exekúcie nehnuteľnosť v takomto spoluvlastníctve. Podľa ustanovenia zánikom manželstva zanikne i BSM.

formou bezpodielového spoluvlastníctva upravuje spoločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci. Tým sa odlišuje od podielového spoluvlastníctva, v ktorom miera účasti spoločníkov na právach a povinnostiach z neho vyplývajúcich je vyjadrená číselnými podielmi. Bezpodielovosť účasti na výkone spoluvlastníckych práv a povinností je preto jedným z pojmových znakov tohto spoluvlastníctva medzi manželmi. Ďalším je zásada rovnoprávnosti manželov a zásada spoločnej a rovnakej účasti na nadobúdaní práv.

Každý z manželov je úplným vlastníkom veci, ktorá tvorí predmet ich majetkového spoločenstva, pričom vlastníctvo jedného z manželov je obmedzené rovnakým (úplným) vlastníctvom druhého manžela.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie . Podľa tohto ustanovenia pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že výkonom rozhodnutia alebo exekúciou môže byť postihnutý majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov len v prípade, ak pohľadávka len jedného z manželov vznikla za trvania manželstva. V preskúmavanom prípade pohľadávka odporcu voči bývalému manželovi navrhovateľky vznikla po zániku manželstva, teda po zániku bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a povinného.

Podľa ustan. § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.

Manžel povinného sa stáva účastníkom exekučného konania vtedy, ak sa exekútor rozhodol pre exekúciu predajom hnuteľných vecí, nehnuteľných vecí, predajom spoluvlastníckeho podielu, cenných papierov alebo podniku, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne zriadením exekučného záložného práva k nehnuteľnosti.

Navrhovateľka ako bývalá manželka povinného R. F. sa nemohla stať účastníkom exekučného konania, keď v čase vzniku pohľadávky odporcu a v čase začatia exekučného konania už nebola manželkou povinného, manželstvo bolo právoplatne rozvedené a bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo.

Keďže pohľadávka odporcu voči povinnému vznikla po zániku manželstva navrhovateľky a povinného, nemôže byť uspokojená z predmetu ich bezpodielového spoluvlastníctva. Navrhovateľka sa okrem iného teda nestane ani účastníkom exekučného konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny podľa ustanovenia potvrdil.

Navrhovateľke ako úspešnej v odvolacom konaní priznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania, ktoré spočívajú v dvoch úkonoch právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu odporcu a zastupovanie na pojednávaní dňa 13.12.2011; 2 krát paušál; cestovné náhrady za cestu motorovým vozidlom z Piešťan do Trnavy a späť na pojednávanie dňa 13.12.2011; ako aj náhrady za stratu času za 2 x 30 minút; ďalej DPH vo výške 19% a vo výške 20%, čo spolu činí náhradu trov konania 919,12 eur.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.