Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21P-10-2011.pdf
PDF · 91.45 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/10/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu v Martine JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci navrhovateľky: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. X/XX, XXX XX H., proti odporcovi: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XX, XXX XX L. XX, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu v Martine, č.k. 23P 21/2009 zo dňa 03.08.2009 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 9CoP 78/2009 zo dňa 29.10.2009, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke sumou 216,18 € sa mení tak, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke sa zvyšuje na sumu 280 € mesačne a to s účinnosťou od 26.09.2011. Určené výživné je odporca povinný platiť mesačne vopred vždy do dvadsiateho dňa mesiaca.
II. Vo zvyšku sa návrh na začatie konania, zamieta.
III. Dlh na výživnom za obdobie od 26.09.2011 do 30.11.2011 v sume 138,27 € je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 15.02.2012.
IV. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 07.09.2011, navrhovateľka žiadala, aby výživné, ktoré je povinný platiť odporca Y. H. podľa rozsudku Okresného súdu v Martine, č.k. 23P 21/2009-184 zo dňa 03.08.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 9CoP 78/2009 zo dňa 29.10.2009 vo výške 216,18 €, bolo zvýšené na sumu 400 € mesačne. Navrhovateľka uviedla, že od posledného rozhodnutia o výške výživného došlo k tej zmene, že ukončila štúdium na strednej škole a od 01.09.2011 sa stala študentkou Žilinskej univerzity, čím sa zvýšili jej náklady na cestovanie, stravu a študijné materiály. Zvýšené náklady má aj z toho dôvodu, že musí dodržiavať diétu po prekonaní infekčnej mononukleózy. Navrhovateľka poukázala na to, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou E. H. a sestrou U. H.. Príjem jej matky zo zamestnania sa znížil vzhľadom na jej zdravotné problémy a aj vzhľadom na nízky počet zákaziek jej zamestnávateľa. Navrhovateľka uviedla, že vyživovacia povinnosť odporcu voči jej staršej sestre U. H., nar. XX.XX.XXXX, bola rozhodnutím tunajšieho súdu v auguste tohto roku zrušená. Dovtedy bol odporca povinný platiť na jej sestru U. H. výživné vo výške 116,17 € mesačne. Od augusta 2011 prestal štát vyplácať matke U. H. aj rodinné prídavky. K návrhu na začatie konania navrhovateľka pripojila podrobný rozpis svojich nákladov a to náklady na stravu, bývanie, lieky, školu, hygienu, oblečenie, telefón a poistku v celkovej výške 698 € mesačne.
Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril. K návrhu na začatie konania sa podrobne vyjadril až svojím podaním zo dňa 11.11.2011, ktoré bolo doručené päť dní pred pojednávaním vo veci samej
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, vypočutím právneho zástupcu odporcu, spismi vedenými na tunajšom súde, sp. zn. 19C 46/2005, 23P 21/2009 a 20P 133/2010 a zistil:
Vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke bola naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu v Martine, č.k. 23P 21/2009-184 zo dňa 03.08.2009 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, č.k. 9CoP 78/2009 zo dňa 29.10.2009 a to tak, že pôvodné výživné určené rozsudkom Okresného súdu v Martine, č.k. 19C 46/2005 zo dňa 02.05.2005 vo výške 116,18 € sa zvyšuje na sumu 216,18 € mesačne a to s účinnosťou od 01.05.2009.
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 29.04.2010, odporca požiadal súd, aby rozhodol o znížení jeho vyživovacej povinnosti voči Z. H. určenej vo výške 216,18 € a to na sumu 116,18 € mesačne. Rozsudkom Okresného súdu v Martine, č.k. 20P 133/2010-267 zo dňa 22.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.08.2011, bol návrh Y. H. na zníženie výživného voči Z. H. zamietnutý.
Súd dokazovaním zisťoval, či sa podstatne zmenili okolnosti na strane účastníkov, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky výživného v októbri 2009.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dôvodom pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, môže byť len výrazná zmena okolností na strane oprávnenej a povinnej osoby, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Otec navrhovateľky Y. H., bol v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom profesionálnym vojakom Ozbrojených síl SR a bol zaradený na Útvare vojenskej polície v Bratislave vo funkcii vedúci starší inšpektor vojenskej polície. Podľa potvrdenia úradu vojenskej polície bol priemerný čistý mesačný príjem odporcu za obdobie od januára do mája 2009 vo výške 1 239 € mesačne. Čistý mesačný príjem odporcu súd vypočítal na základe podkladov útvaru vojenskej polície s tým, že k čistému príjmu pripočítal aj príspevok na bývanie, ktorý rovnako ako hrubý príjem podlieha dani z príjmu. V tom čase príspevok na bývanie predstavoval sumu vo výške 273 €. Do výpočtu čistého príjmu súd nezapočítal príspevok na civilné odevy a príspevok na udržovanie odevov, pretože sa jedná len o malé čiastky, ktoré sú účelové viazané. Podľa potvrdenia útvaru vojenskej polície vystaveného za obdobie od septembra 2010 do júla 2011, bol priemerný čistý mesačný príjem odporcu bol 1 249 €. Čistý priemerný mesačný príjem odporcu súd vypočítal rovnakým spôsobom a to tak, že do neho zahrnul aj príspevok na bývanie, ktorý sa medzi tým zvýšil na sumu 276 € mesačne. Skutočnosť, že armáda z príspevku na bývanie neodvádzala daň z príjmu, následne túto daň štátu odviedla a voči nároku príslušníkov armády na výplatu príspevku, započítala svoj nárok vo výške dane z príjmu, na veci nemôže nič meniť. Takéto započítanie pohľadávok nijakým spôsobom schopnosti a možnosti odporcu dosahovať príjem v určitej výške neovplyvňuje.
Tak ako v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom, tak aj teraz odporca býva v jednoizbovom byte na ul. K. č. XX v L. a to spolu s A. L.. Tento byt je v ich podielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľ listinnými dôkazmi preukázal mierne zvýšenie nákladov v porovnaní s októbrom 2009. Toto zvýšenie nákladov však zodpovedá všeobecnému zvýšeniu životných nákladov. V čase od posledného určenia vyživovacej povinnosti, vznikol odporcovi záväzok zo zmluvy o zabezpečení zo dňa 12.05.2009, na základe ktorej si zakúpil osobný automobil a vznikla mu povinnosť zaplatiť úver vo výške 7 398 € v mesačných splátkach po 182 €. Odporcovi vznikol aj ďalší záväzok a to na základe dodatku č. 1 k úverovej zmluve. Pôvodnú úverovú zmluvu o bezúčelovom spotrebnom úvere odporca uzatvoril s S. L. R., a.s. dňa 17.06.2008 a dlh spláca mesačnými splátkami vo výške 413 € mesačne. K tejto zmluve
uzatvoril odporca s bankou dodatok č. 1 a na základe tohto dodatku mu vznikol ďalší dlh vo výške 3 793 €, ktorý odporca spláca mesačne po 42,27 €. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že náklady odporcu od posledného určovania výživného stúpli z dôvodu uzatvorenia zmluvy o zabezpečení a dodatku k zmluve o úvere o sumu 224 €. V súvislosti s určovaním schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča (odporcu), súd takéto zvýšenia výdavkov do úvahy nebral.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z citovaného ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine vyplýva, že niektoré potreby rodičov môžu byť uspokojované až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a v primeranej miere prispeje na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
Navrhovateľka býva v súčasnosti v dvojizbovom byte a to spolu so svojou matkou E. H. a staršou sestrou U. H.. Matka navrhovateľky E. H., tak ako v čase posledného určovania výživného, tak aj v súčasnosti, pracuje vo firme J.- J. U. ako čalúnnička a jej čistý mesačný príjem za obdobie od augusta 2010 do mája 2011 bol v zásade rovnaký a nezmenil sa. Je možné konštatovať, že výška tohto príjmu závisí od počtu zákaziek zamestnávateľa, ako aj od zdravotného stavu E. H.. Podľa výplatného lístku za september 2011 matka navrhovateľky dostala na výplatu len 160 €.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že jej matka má zdravotné problémy. Liečiť sa nemôže, pretože sa stará o svoje dve dcéry a to navrhovateľku Z. H. a jej sestru U. H.. Súvisí to aj s tým, že odporca si svoju vyživovaciu povinnosť voči Z. H. riadne a včas neplní a z jeho príjmu boli vykonané v rámci exekúcie zrážky zo mzdy na úhradu výživného voči svojím dcéram. Životná úroveň navrhovateľky, jej sestry U. H. a jej matky E. H., ktoré žijú v spoločnej domácnosti, je v porovnaní so životnou úrovňou odporcu (vyjadrenou najmä výškou čistého mesačného príjmu) podstatne nižšia. Táto skutočnosť je zvýraznená aj tým, že rozhodnutím Okresného súdu v Martine, č.k. 8C/125/2011 zo dňa 17.08.2011, bola vyživovacia povinnosť odporcu Y. H. voči staršej sestre navrhovateľky, U. H. zrušená. Pôvodne bol odporca povinný platiť na U. H. výživné vo výške 116,17 €. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine zo dňa 07.09.2011 vyplýva, že U. H. bola dňom 01.09.2011 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
V porovnaní s rokom 2009, keď bola naposledy určovaná vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky tým, že dňa 01.08.2011 bola zapísaná na denné bakalárske inžinierske štúdium do prvého ročníka v študijnom programe poštové technológie a služby. Podľa vyjadrenia navrhovateľky štúdium na vysokej škole reálne začala 26.9.2011. Navrhovateľka neštuduje v mieste svojho trvalého pobytu a do školy musí dochádzať do Žiliny. So samotným štúdiom na vysokej škole je spojená potreba zvýšených nákladov, a to nielen na cestovanie, ale aj na stravu, učebné pomôcky a podobne. Táto zmena pomerov na strane navrhovateľky je dôvodom pre zvýšenie určeného výživného. K zásadnej zmene pomerov na strane účastníkov došlo aj tým, že v auguste tohto roku bola vyživovacia povinnosť odporcu voči sestre navrhovateľky, U. H. zrušená.
Pri určení výživného súd prihliadol aj na ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Navrhovateľka spolu so sestrou U. a ich matkou E. H., mali v septembri 2011 k dispozícii len mzdu, ktorú dostala matka vo výške 160 € (okrem výživného). V porovnaní s čistým príjmom odporcu 1 249 € mesačne, je to značný rozdiel. Odporcovi pritom zanikla aj vyživovacia povinnosť voči dcére U., čím sa jeho životná úroveň tiež zvýšila.
Pri rozhodovaní o zvýšení výživného, súd musel prihliadnuť aj na čiastočné všeobecné zvýšenie životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).
Z týchto dôvodov súd pôvodne určené výživné vo výške 216,18 €, zvýšil na sumu 280 € mesačne. Podľa názoru súdu takto určená suma výživného zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca Y. H., ako aj odôvodneným potrebám navrhovateľky, ktorá od septembra 2011 začala študovať na vysokej škole v Žiline.
Návrh na začatie konania v časti, ktorá prevyšovala určené výživné vo výške 280 €, súd zamietol. Požadovaná suma výživného 400 € mesačne, nie je v súlade s odôvodnenými potrebami navrhovateľky a nezohľadňuje ani schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu. Nárok na zvýšenie výživného súd navrhovateľke nepriznal ani za obdobie od 7.9.2011 do 25.9.2011, keď navrhovateľka ešte na vysokej škole neštudovala.
Za obdobie od 26.9.2011 do 30.11.2011 vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke zvýšené výživné v celkovej sume 606,65 €. Za toto obdobie odporca zaplatil navrhovateľke pôvodne určené výživné v celkovej sume 468,38 €. Dlh za uvedené obdobie v sume 138,27 € (606,65 € - 468,38 €) zaplatí odporca v lehote do 15.2.2012.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 v spojitosti s § 151 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá bola v spore úspešná, náhradu trov konania nepriznal, pretože náhradu trov konania si neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie exekúcie.