Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Co-44-2022.pdf
PDF · 96.2 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/44/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: A. B., IČO: 41 302 010, miesto podnikania Rázusova 2677/4, 058 01 Poprad, zastúpeného JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom so sídlom Šrobárova 2668/21, 058 01 Poprad, proti žalovanému: C. D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX F., zastúpenému JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, so sídlom Štefánikova 8, Poprad, o zaplatenie 1.400,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 19C/33/2021-23 zo dňa 31.01.2022, takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: ,,I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1400,- € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 2.8.2021 do zaplatenia, a to do 15. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku..“
2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že mal preukázané, že žalovaný prenajal žalobcovi nebytový priestor, ktorého nebol vlastníkom, teda nakladal s cudzím majetkom ako so svojim. Strany sporu nájomný vzťah ukončili, žalobca odovzdal žalovanému kľúče od prenajatého nebytového priestoru, ale žalovaný (napriek tomu že žalobca mal záväzky z titulu nájomného vysporiadané) nevrátil žalobcovi depozit vo výške 1.400 eur, ktorý predstavoval výšku dvojmesačného nájomného. Súd prvej inštancie vychádzal z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaným popreté neboli, a preto sa v zmysle § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) považujú za nesporné. Konštatoval, že to, že žalovaný nie je vlastníkom predmetného bytového priestoru, ktorý žalobcovi prenechal do nájmu, je nesporné z predloženého listu vlastníctva č. XXXX k. ú. G.. Žalovaný má teda u seba majetkový prospech na úkor žalobcu, a to z titulu plnenia žalobcu z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Opak v konaní preukázaný nebol. Úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok, keďže sa žalovaný dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania, súd priznal žalobcovi tak, ako si ich uplatnil, teda až odo dňa podania žaloby.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), f), g) a h) CSP. Poukázal na skutočnosť, že v deň uzavretia nájomnej zmluvy boli žalobcovi odovzdané kľúče a pred podpisom oznámené, že prenajímateľ nie je vlastníkom nebytového
priestoru, ale nájomcom a má oprávnenie dať tento priestor do prenájmu. List vlastníctva bol riadne dostupný v katastri nehnuteľností SR, číslo listu vlastníctva bolo uvedené v čl. I. zmluvy o nájme medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný v zmluve neprehlasoval, že je vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobcu riadne upozornil. Údaje o vlastníctve sú verejne dostupné. Žalovaný mal podľa čl. II. bod 2.2. zmluvy uzavretej medzi ním a vlastníkom nebytového priestoru prenechať nebytový priestor do podnájmu. Konanie zo strany žalobcu považuje žalovaný za účelové a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca ani netvrdí skončenie nájmu výpoveďou alebo dohodou, ale absolútnu neplatnosť zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, aby sa tak vyhol riadnemu skončeniu nájomného vzťahu z doposiaľ neznámych dôvodov. Žalovaný citoval bod 3.2. článku III. zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorého nájomnú zmluvu je možné ukončiť iba písomnou dohodou alebo výpoveďou, ktorá začne plynúť 1. dňom nasledujúceho mesiaca, v ktorom bola doručená výpoveď jednej zo zmluvných strán, aj keď si ju zmluvná strana neprebrala. Podľa bodu 3.3. tejto zmluvy výpovedná doba je trojmesačná. Výpoveď zo strany žalobcu nebola do dnešného dňa žalovanému doručená. Nájomný vzťah nebol do dnešného dňa riadne ukončený a žalobca ako nájomca je naďalej povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu z nájmu a to najmä platiť nájomné riadne a včas. Nie je preto pravdivo v napadnutom rozsudku uvedené, že žalobca má záväzky voči žalovanému vysporiadané. Žalovaný ďalej namietal, že nebol oboznámený so žalobou, ani s vyhlasovaním rozsudku. Citoval ust. § 116 CSP. Súd uvádza, že oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na jeho webovej stránke a úradnej tabuli. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli súdu od 21.1.2022 do 31.01.2022. Žalovaný o tom nebol oboznámený. Na uvedený postup oboznamovania a doručovania zásielok neboli splnené podmienky podľa § 105 a nasl. podľa CSP, čo má za následok nesplnenie procesných podmienok na vydanie napadnutého rozhodnutia podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP a podľa písm. b) znemožnenie žalovanému uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na základe uvedeného navrhol, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá v celom rozsahu ako nedôvodná a žalobca zaviazaný na úhradu trov konania žalovanému, alternatívne, aby podľa § 389 CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Je toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol po procesnej stránke správne, keď vo veci nenariadil pojednávanie. Žaloba bola žalovanému doručená v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP na adresu E. XXX/XX, F., ktorá je vedená aj v registri obyvateľov SR a koniec koncov samotný žalovaný túto adresu ako miesto svojho trvalého pobytu uvádza aj v odvolaní. Žalovaný si zásielku súdu neprevzal v odbernej lehote, teda platí fikcia, že mu bola žaloba doručená a keďže sa k nej nevyjadril v zmysle § 151 CSP sa za nesporné považujú všetky žalobcove skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. Súd vo veci nemusel nariaďovať pojednávanie, nakoľko v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur. Žalovaný vo svojom odvolaní sa nijako nevyjadruje k nemožnosti aplikácie tohto zákonného ustanovenia. Pokiaľ žalovaný argumentoval ust. § 116 ods. 1 CSP, tak vzhľadom k tomu, že jedinou adresou žalovaného je už vyššie uvedená E. XXX/XX, F., súd prvej inštancie vykonal všetky úkony potrebné k zisteniu pobytu žalovaného a tak či tak by nedospel k žiadnej inej adrese, ani žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza, že sa mal v predmetnom období doručovania žaloby zdržiavať na inej adrese ako E. XXX/XX, F.. V tomto smere teda nie sú splnené podmienky na aplikáciu § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP, lebo procesné podmienky na vydanie rozsudku splnené boli a neexistuje žiadny nesprávny procesný postup súdu, ktorý by znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň žalobca poukázal na to, že žalovaný neprevzal ani dve žalobcove zásielky, ktoré žalobca realizoval pred podaním žaloby, a to list zo dňa 17.05.2021 označený ako Neplatnosť nájomnej zmluvy ani list zo dňa 22.06.2021 označený ako Žiadosť o vrátenie depozitu. V civilnom sporovom konaní platí koncentračná zásada, takže žalovaný mal povinnosť skoncentrovať svoje argumenty v rámci vyjadrenia k žalobe, čo však žalovaný nevyužil, takže na jeho argumentáciu uvedenú v odvolaní už odvolací súd nemôže prihliadnuť. Čo sa týka hmotno-právnej stránky veci, žalobca sa plne stotožnil s odôvodnením rozsudku zo strany súdu prvej inštancie. Zmluva o nájme nebytových priestorov medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 26.10.2020 je absolútne neplatný právny úkon, lebo žalovaný v čase jej uzavretia nebol vlastníkom predmetu nájmu. Žalovaný neuviedol žalobcovi, že vlastníkom predmetu nájmu je G. C.. K odvolaniu žalovaný ako dôkaz priložil zmluvu o nájme nebytového priestoru, avšak túto zmluvu nepredložil žalobcovi nikdy predtým, a to ani počas doby, keď žalobca daný priestor užíval a ani v čase, keď dňa
24.05.2021 došlo k odovzdaniu kľúčov od predmetu nájmu. Žalobca spochybňuje existenciu takejto zmluvy medzi žalovaným ako nájomcom a G. C. ako prenajímateľom, keďže takáto zmluva mohla byť uzatvorená ex post pre potreby tohto súdneho konania a okrem toho je ročné nájomné vo výške 1 euro absolútne nereálne. Žalovaný v odvolaní hrubým spôsobom zavádza súd, keď tvrdí, že žalobcovi bolo pred podpisom nájomnej zmluvy zo dňa 26.10.2020 oznámené, že „prenajímateľ nie je vlastníkom nebytového priestoru, ale nájomcom a má oprávnenie dať tento priestor do nájmu“. Takisto žalobca konštatoval, že nedostatky právneho úkonu označeného ako Zmluva o nájme nebytového priestoru zo dňa 26.10.2020 medzi žalobcom a žalovaným spočívajú aj v neurčitosti a nezrozumiteľnosti tohto právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo takisto spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto zmluvy, pričom neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou tohto úkonu je to, že žalobca vystupuje v zmluve ako vlastník predmetu nájmu, hoci týmto vlastníkom nie je a nikde v zmluve nie je vysvetlené, že vlastníkom predmetu nájmu je tretia osoba - G. C., že žalobca má uzavretú nájomnú zmluvu s G. C. a taktiež, že G. C. udelil súhlas na podnájom predmetu nájmu. V súlade uvedenými skutočnosťami žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesplnením procesných podmienok, porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
8. Žalovaný v odvolaní okrem iného namietal porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že nebol oboznámený so žalobou v súlade s § 116 CSP.
9. Odvolací súd konštatuje, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
10. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca,
11. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
12. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 02.08.2021 bola podaná na súde prvej inštancie žaloba o zaplatenie 1.400 eur s prísl. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.09.2021 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril
k žalobe v lehote 10 dní od doručenia uznesenia, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené uznesenie spoločne s poučením a žalobou súd prvej inštancie doručoval žalovanému na adresu E. XXX/ XX, XXX XX F., teda na adresu žalovaného uvedenú v žalobe a v Registri obyvateľov s výsledkom, že správa bola dňa 16.10.2021 úspešne doručená po uplynutí uloženej doby do vlastných rúk s fikciou doručenia (doručenka na rube strany č.l. 15 spisu). Následne súd prvej inštancie 05.01.2022 zverejnil vo vzťahu k žalovanému oznámenie o podanej žalobe podľa § 116 ods. 2 CSP z dôvodu, že súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu podľa 106 ods. 1 písm. a) CSP. Dňa 21.01.2022 súd prvej inštancie vyvesil na úradnej tabuli oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku na deň 31.01.2022 o 08:10 hod. v pojednavacej miestnosti č. dv. 2 na 1. poschodí. Oznámenie bolo zvesené 31.01.2022 (č.l. 20 spisu). Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.01.2022 vyplýva, že súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 a § 297 písm. c) CSP a bez prítomnosti strán sporu a ich zástupcov vyhlásil napadnutý rozsudok.
14. Prijatím nového procesného predpisu v podobe Civilného sporového poriadku s účinnosťou od 01.07.2016 došlo k zásadnej zmene v procese doručovania. Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí spôsob identifikácie adresy na doručovanie a najmä právne následky situácie, keď nemožno písomnosť na túto adresu doručiť. V zásade platí, že strana si môže sama určiť adresu na doručovanie, prípadne aj zvoliť zástupcu na doručovanie (§ 106 ods. 2 CSP). Ak k takémuto určeniu ani voľbe nedôjde, a nejde o doručovanie do elektronickej schránky ani o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 CSP, doručuje súd písomnosti v prípade fyzickej osoby na adresu evidovanú v Registri obyvateľov SR alebo na adresu miesta pobytu cudzinca na území SR a v prípade právnickej osoby na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom registri (§ 106 ods. 1 CSP). Na túto úpravu nadväzujú striktné ustanovenia § 111 ods. 3, § 112 CSP, ktoré zavádzajú princíp objektívnej zodpovednosti sporovej strany za preberanie zásielok na určenej adrese alebo na adrese vyplývajúcej z verejného registra. Principiálne totiž platí, že ak nemožno doručiť písomnosť na stranou určenú adresu a ak k takémuto určeniu nedošlo, tak na adresu podľa vyššie uvedeného verejného registra, považuje sa písomnosť dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Táto zákonná fikcia doručenia sa uplatní bez ohľadu na skutočnosť, či sa adresát v mieste doručenia zdržoval, a to tak pre písomnosti doručované do vlastných rúk, ako aj pre iné súdne písomnosti.
15. Vzhľadom na nespornú prísnosť uvedeného systému doručovania a vzhľadom na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EÚ je však v rámci § 116 CSP obsiahnuté osobitné ustanovenie o doručovaní žaloby fyzickej osobe, kedy je súd pri nedoručení žaloby na adresu identifikovanú podľa vyššie uvedených pravidiel, povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Zakotvenie prísneho režimu doručovania v novej úprave má totiž priestor len v prípade, ak má žalovaný o spore vedomosť, pričom kým žalobca má o prebiehajúcom spore vedomosť vždy, žalovaný až po doručení žaloby. Z tohto dôvodu musí platiť, že žalovanému treba raz doručiť riadne, a to žalobu, a následne je už zodpovednosť za preberanie zásielok na strane sporu. Pravidlom pri doručovaní žaloby fyzickej osobe tak bude obligatórnosť vyšetrovacích úkonov vo vzťahu k pobytu žalovaného, napríklad dopytom na Sociálnu poisťovňu, Daňový úrad, ústav na výkon trestu a pod. Súd môže tiež určiť, že písomnosť sa doručí prostredníctvom útvaru Policajného zboru, súdneho exekútora alebo obecnej polície. Tieto vyšetrenia však súd urobí ak je to potrebné, a to v štádiu doručovania žaloby, prípadne platobného rozkazu. Ak súd vykoná všetky úkony nevyhnutne potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného, postupuje podľa odseku 2 ust. § 116 a ďalšie šetrenia v ďalších štádiách konania sa už nevykonávajú. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP s možnosťou aplikácie fikcie podľa § 111 ods. 3 CSP alebo § 112 CSP - v závislosti od toho, či ide o doručenie do vlastných rúk, alebo inak ako do vlastných rúk.
16. Za situácie, keď súd prvej inštancie po neúspešnom pokuse o doručenie na adresu žalovaného uvedenú v žalobe a adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, nevykonal žiadne vyšetrovacie úkony za účelom zistenia skutočného pobytu žalovaného, t.j. nevykonal náležité šetrenie a pristúpil (predčasne) k doručovaniu postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, je namieste záver, že súd prvej inštancie nerešpektovaním ustanovení CSP žalovanému znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva. Keďže sa jedná o žalobu doručovanú fyzickej osobe, uplatnenie fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP neprichádza do úvahy. Túto fikciu možno aplikovať len v prípade iných písomností doručovaných následne v priebehu konania do vlastných rúk.
17. Praktickým dôsledkom procesného pochybenia súdu prvej inštancie pri doručovaní žaloby žalovanému je, že tento sa o spore a o jeho skutkovom základe dozvedel až z odôvodnenia napadnutého rozsudku, čím bol z konania pred súdom prvej inštancie úplne vylúčený. To prirodzene viedlo k tomu, že žalovaný mal vôbec prvýkrát možnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany až v odvolaní, v ktorom vzniesol námietky proti základu uplatneného nároku. Tieto však už i napriek ich zásadnosti prirodzene nemohli formovať rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom spektre rozhodujúcich skutkových a právnych otázok; prvoinštančný súd im nevenoval pozornosť, preto nevykonal dokazovanie a na jeho základe neustálil skutkový stav potrebný pre záver o dôvodnosti uplatneného nároku a jeho výšky. Tým došlo podľa posúdenia odvolacieho súdu k znemožneniu uskutočňovania procesných práv žalovanému v takej miere, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
18. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP neostávalo iné, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a tiež v závislom výroku o trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
19. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného právnym názorom odvolacieho súdu, tak bude v ďalšom konaní doručiť žalovanému žalobu spolu s prílohami, oboznámiť sa s odvolacími námietkami žalovaného a tieto posúdiť, vo veci opätovne rozhodnúť. Je tiež potrebné dôsledne sa oboznámiť so skutkovými tvrdeniami žalobcu ohľadne uplatneného nároku. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP , a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).