Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-10C/89/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou právnej veci navrhovateľa: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 31 595 545 ( pôvodne KONTINUITA poisťovňa, a.s. , Vienna Insurance Group, Rajská 15/A, Bratislava, IČO: 35 709 600 ) proti odporcovi: C. I., nar.XX.XX.XXXX, bytom E. Q. XXXX/XX, G., občan SR, o zaplatenie 291,38 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.02.2009 a doplneným návrhom doručeným súdu 28.02.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 291,38 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania z titulu nedoplatku poistného do zániku poistenia. Návrh odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 30.04.2006 s navrhovateľom poistnú zmluvu č. 889798 ( nové číslo má: 4100399774 ), v ktorej bol dohodnutý ročný interval platenia poistného v sume 168,09 eur. Odporca nedodržal platobnú disciplínu nezaplatením za poistné obdobie od 30.7.2006 do 20.10.2006. Ani po výzve dlh na poistnom neuhradil, preto v zmysle poistná zmluva dňom 06.01.2007 zanikla. Dlžné poistné za čas 30.7.2006 -06.01.2007 predstavuje 291,38 eur, ktoré žiada navrhovateľ uhradiť.

Okresný súd Piešťany vydal vo veci platobný rozkaz č. k. -25 zo dňa 22.03.2010, proti ktorému podal odporca riadne a včas odpor. Namietal uzatvorenie poistnej zmluvy s navrhovateľom z dôvodu, že počas života bol poistený len v Slovenskej poisťovni. V tejto poisťovni vysvetlil svoju finančnú situáciu a poistku mu zrušili bez sankcií. V čase údajného spísania zmluvy už nepodnikal, bol v zlej finančnej situácii, lebo v exekučnom konaní prišiel o pekáreň. Namietal i žalovanú sumu 291,38 eur žiadanú za obdobie 30.7.2006-6.1.2007, keďže podľa zmluvy mala byť ročná splátka 168,09 eur. Zároveň uviedol, že on žiadne poistné neplatil, v čase uzavretia zmluvy pracoval v Čechách, nemal bankový účet poisťovne a jeho bankový účet bol v tom čase exekučne blokovaný. Používa bankový účet vedený na meno jeho manželky. V súčasnosti je nezamestnaný, 4 mesiace po operácii štítnej žľazy.

Podľa , ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

Navrhovateľ na podanom návrhu trval. Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie poistnou zmluvou pre jedného poisteného zo dňa 29.04.2006, všeobecnými poistnými podmienkami k zmluve, výzvou na zaplatenie poistného zo dňa 27.11.2006 ( + doručenka od odporcu ), zánikom poistenia a upomienkou zo dňa 15.04.2008, výpisom inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 30.04.2006 do 09.02.2009, odporom,

písomným vyjadrením odporcu, zápisnicou exekútora JUDr. Sucháčka o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti EX 93/2001 zo dňa 26.04.2004, kópiou životných poisťovní z Generali Slovensko poisťovne a Allianz Slovenská poisťovňa, uznesením OS Piešťany č. k. -8 zo dňa 01.08.2002 o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP, potvrdením o platbách odporcu spojených s bývaním, mailovou komunikáciou medzi navrhovateľom a pánom Ivanom Kováčom, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Pôvodný navrhovateľ ( KONTINUITA poisťovňa, a.s. , Vienna Insurance Group ) uzatvoril s odporcom dňa 30.04.2006 poistnú zmluvu pre jedného poisteného č. 889798 ( nové číslo má: 4100399774 ) pre životné poistenie Kapitál. V kolónke zamestnávateľa odporcu bolo uvedené, že je živnostník - obchodník, predavač. Začiatok poistenia si zmluvné strany dohodli od 30.4.2006 a dobu platenia poistného 19 rokov. Poistným produktom bolo a) životné poistenie kapitál na poistnú sumu 280.000 Sk pri poistnom 16.464 Sk ročne s pripoisteniami: b) poistenie pre prípad smrti následkom úrazu na poistnú sumu 250.000 Sk pri poistnom 630 Sk ročne; c) poistenie pre prípad trvalých následkov úrazu na poistnú sumu 250.000 Sk pri poistnom 1.102,5 Sk ročne; d) poistenie na oslobodenie od platenia poistného resp. náhrada poistného pri poistnom 909,82 Sk ročne. Zmluvné strany si dohodli lehotné štvrťročné poistné 5.064 Sk ( pre prípad jednorazového ročného platenia v sume 19.106,32 Sk) a platenie poštovým peňažným poukazom. Za navrhovateľa zmluvu podpísal finančný konzultant pán Kováč. V zmysle všeobecných poistných podmienok patriacich k zmluve sa zmluva spracovala ustanoveniami , všeobecnými poistnými podmienkami a podmienkami dohodnutými v zmluve. Z obsahu výpisu z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 30.04.2006 do 09.02.2009 mal súd preukázané, že odporca zaplatil poistenie len raz v dohodnutej výške lehotného štvrťročného poistenia 5.063,88 Sk ( 168,09 eur ) za obdobie 30.04.2006-30.7.2006 a za obdobie 30.7.2006-6.1.2007 už nezaplatil poistné. Za toto obdobie mal zaplatiť poistné 8.778,11 Sk ( 291,38 eur). Navrhovateľ vyzval listom z 27.11.2006 odporcu na úhradu poistného za obdobie troch mesiacov od 30.7.2006 do 30.10.2006 v sume 5.064 Sk s upozornením, že pokiaľ nebude platba zrealizovaná do 1 mesiaca o doručenia výzvy, v zmysle poistenie zanikne uplynutím 1 mesiaca. Predmetnú výzvu odporca prevzal 06.12.2006. Súhlasným vyjadrením odporcu mal súd preukázané, že na doručenke od tejto výzvy ( čl. 9 ) je jeho podpis. Následne navrhovateľ oznámil odporcovi listom z 15.4.2008 zánik poistenia k dňu 06.01.2007 ( lebo výzvu prevzal osobne 06.12.2006 a do mesiaca nedoplatok na poistnom nezaplatil ) a uplatnenie nároku na doplatenie poistenia v sume 8.778 Sk.

Navrhovateľ súhlasil konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti odvolávajúc sa na ním predložené listinné dôkazy a na jeho písomné vyjadrenie k odporu.

Odporca na pojednávaní uviedol, že až na pojednávaní vidí prvýkrát poistnú zmluvu, z titulu ktorej sa navrhovateľ domáha plnenia. Namietal podpis na zmluve z dôvodu, že to nie je jeho podpis, on také písmeno J nepíše. Súd konštatuje, že podpis I. nachádzajúci sa na poistnej zmluve nie je totožný s podpisom „I.“ na doručenke z 06.12.2006, na odpore ani na jeho písomnom vyjadrení (čl.70).

Odporca pracoval v období od roku 2002 do konca roku 2007 v Českej republike, raz za mesiac chodil domov na Slovensko na 3 dni, kde býval v spoločnej domácnosti s manželkou R. I.. V Česku robil v stavebnej firme a v mesiacoch december a január býval doma. Podľa jeho vyjadrenia sa pýtal i manželky, či za neho neuzatvorila nejakú poistku, ale dostal len zápornú odpoveď. Má vedomosť, že jeho manželka má uzatvorenú poistku, ale v inej poisťovni. Odporca dal súdu do pozornosti, že v období uzatvárania poistnej zmluvy v mesiaci apríl 2006 mal finančné problémy, bol zadlžený a musel rozpredať majetok svojej pekárne za účelom vyplatenia svojich veriteľov, finančne bol na mizine. Poprel uzatvorenie poistnej zmluvy s navrhovateľom i z dôvodu, že keďže mal podlžnosti, nemal dôvod sám prispieť k vzniku ďalších nových dlhov a platiť ročne poistku nejakých 20.000 Sk. Potvrdil, že podpísal doručenku ohľadom výzvy z 27.11.2006, ale nevedel sa vyjadriť k spôsobu reakcie na výzvu dodajúc, že určite oznamoval popretie uzavretia zmluvy. Proti nemu sú vedené exekučné konania od roku 2002 .

Odporca ďalej poukázal na to, že má k dispozícii kópie poistných zmlúv na životné poistky z iných poisťovní, porovnal ich s zmluvou navrhovateľa priloženou k návrhu a má za to, že v tejto poistnej zmluve chýba konkrétna suma pre prípad dožitia a pre prípad normálnej smrti. Ako príklad uviedol poisťovne Allianz a Generali Slovensko, ktoré neuzatvárajú poistky len pre prípad úrazovej smrti a to s takým vysokým ročným plnením. Odporca namietal samotný charakter zmluvy, lebo je čisto robená v jeho neprospech. Ak zmluvu uzatváral, tak ako spotrebiteľ a plnenie má zo zmluvy dostať len pri smrti úrazom alebo pri trvalých následkoch úrazu. Poistnú zmluvu považuje ako spotrebiteľ voči nemu za neplatnú, lebo je v jeho neprospech. Má za to, že zmluva je aj v rozpore s dobrými mravmi, lebo sa v nej neuvádza plnenie pre prípad dožitia alebo uplynutí počtu rokov, po ktoré sa má poistka platiť. Odporca uviedol, že sa bol informovať u jednej pani pracujúcej v poisťovni ohľadom výšky žalovanej sumy a táto mu povedal, že ak by súhlasil so sumou 291,38 eur, tak by navrhovateľ žiadal na úrokoch zaplatiť do 3.000 eur.

K svojim osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom uviedol, že býva v spoločnej domácnosti s manželkou v 4-izbovom byte ich syna. Mesačne platia poplatok za bývanie v sume 135 eur ( stav k februáru 2011 ). Vyživovacie povinnosti k mal. deťom už nemá. Do septembra 2010 ( než zomrela ) sa staral o matku, poberal na ňu aj opatrovateľský príspevok 206 eur. V súčasnosti odporca pracuje na dohodu o vykonaní práce zo dňa 03.01.2011, na dobu určitú do 30.11.2011 a mesačne zarobí netto 180 eur. Jeho manželka je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere ako vedúca predajne v potravinách. Žiadal volať ako svedka pána T., ktorý za navrhovateľa uzatváral poistnú zmluvu. V rámci písomného vyjadrenia doručeného súdu uviedol, že si svoje súdne trovy zaplatí sám.

Z písomnej odpovede W. T. zaslanej navrhovateľovi dňa 23.6.2011 na podnet súdu mal súd preukázané, že W. T. sa k veci písomne vyjadril. S pánom I. v Piešťanoch uzavrel zmluvu riadne, korektne. Podľa jeho názoru pokiaľ odporca namieta vôbec vznik zmluvy, mal možnosť vyjadriť sa už počas dlhého obdobia, čo mu poisťovňa zasielal akcept poistenia, upomienky a výzvy pre neplatenie. V tom čase bol aktívny u navrhovateľa a žiadnu takú informáciu neobdržal.

Z obsahu zápisnice rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti zo dňa 26.4.2006 spísanej v rámci exekučného konania sp. zn. Ex 93/2001 exekútorom JUDr. Vladimírom Sucháčkom mal súd preukázané, že bolo vedené exekučné konanie proti povinnému ( okrem iných ) - odporcovi a predmetom exekúcie bola pohľadávka 3.840.967,20 Sk, jej príslušenstvo 1.879.875,19 Sk a ďalšie úroky. Exekúcia bola realizovaná na základe exekučného titulu : rozsudku KS Bratislava č. Z-2-35 Cb 320/95-66 z 4.12.2000. Výťažok z dražby nehnuteľnosti bol v celkovej sume 560.000 Sk.

Z obsahu uznesenia OS Piešťany č. k. -8 zo dňa 01.08.2002, EX 349/XII/98 mal súd preukázané, že bola zastavená exekúcia proti povinnému - spoločnosti MIKARO s.r.o., Piešťanská 237/87, Sokolovce, IČO: 34 133 241, v ktorej bol jedným z dvoch spoločníkov a konateľov odporca. Dôvodom zastavenia exekúcie bol a skutočnosť, že majetok povinného nepostačuje pokryť ane nevyhnutné trovy exekúcie.

Podľa čl. 8 ods. 3 všeobecných poistných podmienok pre poistenie osôb, poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorázové poistné je splatné pri dojednaní alebo dňom začiatku poistenia.

Podľa čl. 8 ods. 4 všeobecných poistných podmienok pre poistenie osôb, následné bežné poistné je splatné v prvý deň poistného obdobia. Platí sa ročne alebo spôsobom polročného platenia, a to polročne, štvrťročne alebo mesačne.

Podľa , ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa , súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa , poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa , poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je , že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa veta prvá , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ splniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Citované ustanovenie vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie ). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne. Je nepochybné, že medzi účastníkmi konania: navrhovateľom ako podnikateľom a odporcom ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená dňa 30.4.2006 poistná zmluva č. 889798 ( nové číslo má: 4100399774 ) pre životné poistenie Kapitál, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na platení lehotného poistného po 5.064 Sk. Pod „lehotným“ sa má na mysli štvrťročné poistenie, vždy k 30. dňu v mesiaci. Z titulu tejto poistky bolo zaplatené poistné 5.064 Sk jedine za obdobie 30.4.2006-30.7.2006. Súd mal objektívne preukázané, že v období uzatvárania zmluvy mal odporca finančné problémy, boli proti nemu vedené exekúcie, mal príjem len z starostlivosti o svoju matku a finančne bol odkázaný na svoju manželku.

Na podporu stanoviska, že odporca zmluvu v skutočnosti podpísal súd bez ohľadu na preukázanie jeho vtedajších majetkových pomerov uvádza, že na podporu tvrdenia o neexistencii jeho podpisu na zmluve nenavrhol vykonať dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva. Súd mal preukázané súhlasným vyjadrením odporcu, že výzvu na plnenie od navrhovateľa prevzal 27.11.2006. Odporca ale už neuniesol dôkazné tvrdenie, že písomne niekedy namietol existenciu zmluvy či domáhal sa jej neplatnosti.

Súd k tomuto dospel i po tom, čo odporca na pojednávaní pripustil myšlienku úhrady žalovanej sumy, ale nakoľko by musel platiť vysoké úroky, nemôže s návrhom súhlasiť.

Nakoľko ale odporca ako spotrebiteľ namietal samotnú platnosť poistnej zmluvy a jej rozpor z dobrými mravmi vychádzajúc z jej obsahu, súd sa ako predbežnou otázkou musel vyporiadať s touto námietkou. Namietal, že v poistnej zmluve chýba konkrétna suma pre prípad dožitia a pre prípad normálnej smrti.

Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných podmienok k poistnej zmluve. Súd dospel k záveru, že poistná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. o ochrane spotrebiteľa a . Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda navrhovateľ povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v a nasl. . Súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu. Súd vyhodnotil námietky odporcu ohľadom obsahu poistnej zmluvy a dospel k záveru, že bola dohodnutá suma pre prípad dožitia a to v sume 280.000 Sk , ktorá sa viazala na dobu platnosti zmluvy 19 rokov. Súd uznal námietku odporcu, že v zmluve nie je riešená otázka výplaty poistnej sumy pre prípad prirodzeného úmrtia poistenej osoby. v obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája ( ) s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia . Navrhovateľ nepreukázal súdu, že s odporcom individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmluvy a najmä všeobecných zmluvných podmienok ani postup pre prípad prirodzeného úmrtia pred uplynutím 19 rokov platnosti zmluvy. Práve naopak, z obsahu čl. 9 bod 1 všeobecných poistných podmienok mal súd preukázané, že na už predtlačenom formulári si poisťovateľ uložil povinnosť plniť, ak „ nastane poistná udalosť v zmysle poistnej zmluvy“. Súd si túto podmienky vyhodnotil tak, že keďže sa zmluvné strany nedohodli na plnení pre prípad prirodzeného úmrtia poisteného, pre tento prípad nie je poisťovateľ povinný plniť. Tu súd prihliadal i na výšku ročného poistného 19.106,32 Sk. Čiže súd zmluvy vyhodnotil ako neprijateľnú, v rozpore s dobrými mravmi, neplatnú a preto i návrh zamietol v celom rozsahu. Súd upustil od vykonania dôkazu svedkom Ivanom Kováčom, ktorý za poisťovňu uzatváral zmluvu, lebo si súd posúdil, že ju uzatváral samotný odporca.

Súd prihliadal na to, že zo strany poisťovateľa ako dodávateľa bola zmluva uzavretá nie za vhodných finančných pomerov odporcu a v konečnom dôsledku nemal ani len pristúpiť k uzatvoreniu poistnej zmluvy s takým dohodnutým ročným plnením. Súd predmetnú spotrebiteľskú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu, ktorej zmluvné podmienky spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"), lebo na jednej strane bol záväzok odporcu ročne platiť 19.106,32 Sk a na druhej strane by poisťovateľ prijímal plnenie možno aj 19 rokov a pokiaľ by odporca zomrel prirodzenou cestou, nebol by viazaný plniť z poistnej zmluvy. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil celú zmluvu za neplatnú. Ďalej súd už neskúmal správnosť žiadaného nedoplatku na poistnom a návrh zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z obsahu spisu mal súd preukázané, že odporca zaplatil súdny poplatok za odpor a v rámci svojho písomného vyjadrenia uviedol, že si svoje súdne trovy zaplatí sám. Odporca bol síce úspešným v konaní, ale nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil, súd mu ani žiadne nepriznal a rozhodol v zmysle

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.