Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cb-37-2011.pdf
PDF · 104.84 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/37/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Zoltánom Borosom v právnej veci navrhovateľa PV- RECYKLING, s. r. o., Příkop 843/4, Brno, Česká republika, IČO: 26273993, zast. AK JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., Dončova 1451/21, Ružomberok, IČO: 36862304 proti odporcovi VOROSTON, s. r. o., Lermontova 914/9, 81105 Bratislava, IČO: 36 649 074 o zaplatenie sumy 129.104,68 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 129.104,68 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 129.104,68 eura od 2. 2. 2010 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. XXXXXXXX/XXXX trovy konania vo výške 12.154,10 eura, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 14. 4. 2011 domáhal na odporcovi (v tom čase s obchodným menom ELITON, s. r. o) zaplatenia sumy 129.104,68 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 2. 2. 2010 do zaplatenia. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ ako kupujúci dňa 19. 2. 2008 uzavrel s odporcom ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo dodanie železného šrotu, nachádzajúceho sa v nehnuteľnostiach odporcu zapísaných na D. č. XXX kat. úz. Rimavská Sobota. Kúpna cena železného šrotu bola určená v sume 0,13 eura (4,- Sk) za každý jeden kilogram železného šrotu bez dane z pridanej hodnoty. Navrhovateľ z notárskej úschovy uhradil odporcovi formou preddavku na kúpnu cenu dňa 30. 6. 2008 sumu 663.878,38 eura (20.000.000,- Sk) a dňa 17. 7. 2008 v sume 166.521,54 eura (5.016.627,79 Sk). V zmysle uvedeného vyplatený preddavok na kúpnu cenu činil spolu sumu 830.399,91 eura (25.016.627,79 Sk). Na základe uzavretej kúpnej zmluvy odporca dodal navrhovateľovi železný šrot v celkovej hmotnosti 5.281.805 kg, čo pri dohodnutej cene zodpovedá kúpnej cene v sume 701.295,23 eura (21.127.220,- Sk). Odporcovi týmto vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi nespotrebovanú časť preddavku na kúpnu cenu vo výške 129.104,68 eura. Túto svoju povinnosť odporca nesplnil ani po obdržaní predžalobnej výzvy, preto si navrhovateľ uplatňoval aj 9 % ročné úroky z omeškania od 2. 2. 2010 do zaplatenia.
Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že s účinnosťou od 18. 10. 2011 došlo k zmene obchodného mena odporcu na VOROSTON, s. r. o. a jeho sídla na Lermontovovu ulicu č. 914/9, Bratislava. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 12. 12. 2011 prispôsobil označenie odporcu súčasnému stavu, preto súd konal s takto označeným odporcom.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že listom zo dňa 11. 6. 2011 (zrejme 11. 7. 2011) odporca oznámil navrhovateľovi, že na základe § 358 Obchodného zákonníka započítava časť svojej pohľadávky na náhradu škody voči
navrhovateľovi v rozsahu sumy 129.104,68 eura oproti pohľadávke navrhovateľa. Jeho celkový nárok na náhradu škody mal činiť sumu 139.461,25 eura. Odporca podaním doručeným dňa 24. 8. 2011 podal vzájomný návrh, ktorým žiadal zaplatiť sumu 139.461,25 eura s 10 % ročným úrokom z omeškania od 1. 2. 2009 do zaplatenia. Z odôvodnenia vzájomného návrhu vyplývalo, že odporca trvá na tom, že jeho pohľadávka bola v rozsahu sumy 129.104,68 eura započítaná s nárokom navrhovateľa, pričom vzájomné pohľadávky zanikli ku dňu 2. 2. 2010. Vychádzajúc z obsahu podania (§ 41 ods. 2 O. s. p.) mal súd za to, že ide o vzájomný návrh podľa § 98 O. s. p., ktorým si odporca uplatňuje pohľadávku na započítanie, pričom navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než si voči nemu uplatňuje navrhovateľ. Uznesením zo dňa 19. 9. 2011, č. k. 3Cb/37/2011-233 tunajší súd konanie o vzájomnom návrhu zastavil v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku za vzájomný návrh v sume 621,- eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 7. 10. 2011. V ďalšom preto súd považoval námietku započítania len za obranu voči žalobnému návrhu, a to až do výšky žalovaného nároku.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 12. 12. 2011, na ktoré predvolal odporcu. Predvolanie bolo vtedajšiemu splnomocnencovi odporcu D. C. doručené dňa 3. 11. 2011. V posledný pracovný deň pred pojednávaním (dňa 9. 12. 2011) bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť odporcu o odročenie pojednávania s odôvodnením, že konateľ spoločnosti sa v uvedenom termíne nebude nachádzať na území SR. Súd uvedený dôvod odročenia pojednávania nepovažoval za vážny, keďže odporcovi bol termín pojednávania známy s viac ako jednomesačným predstihom, preto mal vytvorený dostatočný časový rámec na to, aby si konateľ spoločnosti svoje záležitosti usporiadal tak, aby jeho účasť na pojednávaní bola možná. Súd zároveň konštatuje, že odporca nepreukázal, že by dôvod jeho neprítomnosti na území SR bol takého charakteru, pri ktorom by nebolo možné od neho spravodlivo požadovať jeho účasť na pojednávaní na úkor iných povinností. Z uvedených dôvodov súd konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním výpisov z obchodných registrov čl. 6 a čl. 8 spisu, kúpnej zmluvy čl. 10, zápisnice o vydaní z notárskej úschovy čl. 19 spisu, príkazu na úhradu čl. 21 spisu, zápisnice o vydaní z notárskej úschovy čl. 22 spisu, príkazu na úhradu čl. 24 spisu, výpisu z D. XXX kat. úz. Rimavská Sobota, predžalobnej výzvy s podacím lístkom čl. 30 spisu, faktúr na čl. 31 až 153 spisu, prehľadu úrokových sadzieb ECB čl. 154 spisu, plnomocenstva na čl. 163 spisu, vyúčtovania výšky škody čl. 164 spisu, oznámenia o vzniku škody na čl. 165 až 167 spisu, listu navrhovateľa na čl. 188 spisu, započítania pohľadávky z 11. 7. 2011 - čl. XXX spisu, zmluvy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci čl. 185 spisu, faktúr čl. 192 až 196 spisu, podacieho lístka čl. 198 spisu, oznámení o poškodení s fotodokumentáciou na čl. 226 až 232 spisu a znaleckého posudku č. 7/2008, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 19. 2. 2008 medzi sebou uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo dodanie železného šrotu nachádzajúceho sa v nehnuteľnostiach odporcu zapísaných na D. č. XXX kat. úz. Rimavská Sobota. Navrhovateľ v tomto právnom vzťahu vystupoval ako kupujúci. Z písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy (čl. 2 body 2.1., 2.4 zmluvy) súd zistil, že kúpna cena železného šrotu bola určená v sume 663.878,38 eura (20.000.000,-Sk) za 5.000 ton železného šrotu, t. j. v sume 0,13 eura (4,- Sk) za kilogram šrotu. V prípade odberu vo vyššom množstve sa kúpna cena zvyšovala o sumu 0,13 eura (4,- Sk) za každý ďalší kilogram šrotu. Všetky ceny boli uvádzané bez dane z pridanej hodnoty. Nedoplatok alebo preplatok kúpnej ceny bol splatný v lehote 15 dní odo dňa uskutočnenia vyúčtovania. Z čl. 2 bodu 2.6. zmluvy vyplýva, že v prípade, že na základe zisťovania skutočného množstva šrotu vznikne preplatok na kúpnej cene, je predávajúci povinný preplatok vrátiť kupujúcemu v lehote 15 dní odo dňa uskutočnenia vyúčtovania a notár uvoľní 5.000.000,-Sk späť kupujúcemu.
V konaní taktiež nebolo sporné, že navrhovateľ, plniac si povinnosť vyplývajúcu z čl. 2 bodu 2.2 zmluvy, zložil do notárskej úschovy sumu 829.847,97 eura (25.000.000,-Sk). Z predložených zápisníc o vydaní z notárskej úschovy vyplýva, že dňa 30. 6. 2008 notár U.. Q. W. so sídlom v Ružomberku vydal so súhlasom navrhovateľa odporcovi sumu 663.878,38 eura (20.000.000,-Sk) a dňa 17. 7. 2008 sumu 166.521,54 eura (5.016.627,79 Sk). Súčasťou notárskej zápisnice je aj dohoda zmluvných strán o tom, že ustanovenie čl. 2 sa mení tak, že suma 5.000.000,-Sk s príslušenstvom (úroky úschovy)
bude vyplatená predávajúcemu (navrhovateľovi) spolu s vydaním a ukončením tejto notárskej úschovy. Z predložených príkazov na úhradu vyplýva, že vyššie uvedené sumy boli poukázané na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, čo nespochybňoval ani odporca. Preddavok vyplatený odporcovi na kúpnu cenu takto činil spolu sumu 830.399,91 eura (25.016.627,79 Sk).
Z predložených faktúr založených na č.l. 31 až č.l. 153 spisu, vystavených odporcom za odber železného šrotu na základe kúpnej zmluvy vyplýva, že odporca dodal navrhovateľovi železný šrot v celkovej hmotnosti 5.281.805 kg, čo pri dohodnutej cene zodpovedá kúpnej cene v sume 701.295,23 eura (21.127.220,- Sk). Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania ani nebola sporná.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 498 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších zmien a doplnkov na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.
Podľa § 369 ods. 1 prvej a druhej vety Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Na základe vyššie opísaného skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že navrhovateľ preukázal, že odporcovi zaplatil preddavok na kúpnu cenu v celkovej výške 830.399,91 eura (25.016.627,79 Sk). Na základe odobratého množstva tovaru bol povinný odporcovi zaplatiť kúpnu cenu v súhrnnej výške 701.295,23 eura (21.127.220,- Sk). Pokiaľ bola odporcovi z notárskej úschovy vydaná suma prevyšujúca jeho nárok na zaplatenie kúpnej ceny o sumu 129.104,68 eura (830.399,91 eura - 701.295,23 eura), v tomto rozsahu obdržal plnenie bez právneho dôvodu. Odporca týmto získal bezdôvodné obohatenie v sume 129.104,68 eura, ktoré je povinný podľa § 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho zákonníka vrátiť navrhovateľovi. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka s použitím § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 9 % z dlžnej istiny ročne počnúc dňom 2. 2. 2010 až do zaplatenia. Sadzba úrokov z omeškania zodpovedá zákonnej výške, t. j. úrokovej sadzbe ECB pre hlavné refinančné operácie platnej k prvému dňu omeškania (1%) zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. Navrhovateľ preukázal, že odporcu vyzval na vrátenie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 28. 1. 2010 odoslaným dňa 29. 1. 2010, pričom odporca uznal, že pohľadávka navrhovateľa sa stala splatnou dňa 2. 2. 2010 (č.l. 183 spisu).
Odporca návrh považoval za bezdôvodný vzhľadom na započítanie, ktoré uskutočnil listom zo dňa 11. 7. 2011 (čl. 179 spisu). Z uvedeného listu súd zistil, že podpísaný bol P.. P. M. na základe splnomocnenia zo dňa 8. 7. 2010 (čl. 163 spisu), ktorým bol P.. M. splnomocnený, aby vykonával v mene odporcu všetky právne úkony a zastupoval a konal v mene spoločnosti vo všetkých veciach, mimo iného,
aby uzatváral akékoľvek zmluvy a dohody, ich zmeny a skončil ich platnosť. Splnomocnenie zahŕňalo aj oprávnenie zastupovať spoločnosť vo vzťahu k tretím osobám, štátnym samosprávnym orgánom a iným inštitúciám a subjektom. Za spoločnosť odporcu splnomocnenie podpísali obaja konatelia D. C. a P.. P. M.. Keďže splnomocnenie bolo udelené v súlade so spôsobom konania za spoločnosť zapísaným v obchodnom registri, t. j. konaním aspoň dvoch konateľov spoločne, súd považoval splnomocnenie za platné a zakladajúce oprávnenie pre P.. M. konať v mene odporcu jednak v hmotnoprávnej rovine uskutočnením jednostranného započítania listom zo dňa 11. 7. 2011, ako aj podávať procesné návrhy vrátane odporu proti platobnému rozkazu v tomto konaní. V tejto súvislosti bez významu, že osoba splnomocnenca je totožná s osobou jedného z konateľov.
Odporca tak v odpore, ako aj vo svojom vzájomnom návrhu poukazoval na jednostranné započítanie uskutočnené listom zo dňa 11. 7. 2011 (v odpore proti platobnému rozkazu zrejme omylom uvádzal dátum 11. 6. 2011). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ by odporca preukázal dôvodnosť svojej námietky, k zániku pohľadávky navrhovateľa by došlo stretom vzájomných pohľadávok. Keď odporca túto okolnosť namietol v odpore proti platobnému rozkazu, nemožno tvrdiť, že odpor bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej, ako sa domnieval oprávnený, pretože odporca v podstate namietal zánik žalovaného nároku. Je taktiež bez významu, že započítanie odporca uskutočnil až v priebehu konania, pretože tento právny úkon môže byť uskutočnený pred prvostupňovým súdom kedykoľvek.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov) ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Z listu odporcu zo dňa 11. 7. 2011 súd zistil, že odporca týmto listom oproti nároku navrhovateľa špecifikovaného v zhodnom rozsahu ako v návrhu na začatie konania započítal "časť" svojej vzájomnej pohľadávky v sume 139.461,25 eura s 10% ročným úrokom z omeškania od 1. 2. 2009 do zaplatenia s tým že pohľadávka navrhovateľa a "časť" pohľadávky odporcu zanikajú dňom 2. 2. 2010. Z uvedeného listu taktiež vyplýva, že odporca má voči navrhovateľovi nárok na náhradu škody, ktorá vznikla porušením povinností navrhovateľa pri plnení kúpnej zmluvy tým, že navrhovateľ poškodil hnuteľný a nehnuteľný majetok odporcu špecifikovaný v prílohe č. 2 v čase uzavretia kúpnej zmluvy zapísaný na D. č. XXX kat. úz. Rimavská Sobota v rozsahu špecifikovanom v Prílohe č. 1. Prílohou č. 1 tohto listu bolo "Vyčíslenie škody", (písomnosť na č.l. 164 spisu), v ktorej navrhovateľ uviedol 14 rôznych položiek v rámci nákladov za prevádzku a poškodenia spôsobené pri práci firmou PV-Recykling v celkovej sume 34.331,13 eura. Titulom poškodenia budovy "Mechanická dielňa" bola ďalej uvedená všeobecná hodnota budovy podľa znaleckého posudku v sume 80.130,12 eura (2.414.000,-Sk), ako aj náklady zbúrania budovy, podlahy odvoz suti podľa cenovej ponuky v sume 105.130,12 eura (753.150,-Sk). Súhrn týchto súm predstavuje 139.461,25 eura.
Podľa obsahu oznámenia o vzniku škody na č.l. 166 spisu osvetlenie komína malo byť poškodené spolu trikrát, v dňoch 6. 11. 2008, 17. 11. 2010 a 18. 11. 2010, porušenie elektrického vedenia na osvetlenie areálu bolo zaznamenané dňa 24. 11. 2008. Mechanická dielňa mala byť poškodená dňa 27. 11. 2008, cukorné silo č. 1 dňa 24. 11. 2008 a rozvod pitnej vody dňa 3. 12. 2008 o 14:30 hod. (viď oznámenie o poškodení na č.l. 167). Súd konštatuje, že odporcom uplatnený nárok na náhradu škody v sume 139.461,25 eura nemožno pokladať za jediný nárok, ale o viaceré samostatné nároky, ktoré sa zakladajú na rozličných škodných udalostiach. Súhrn čiastkových nárokov odporcu prevyšuje nárok navrhovateľa. Táto okolnosť sama osebe nebráni započítaniu vzájomných pohľadávok účastníkov konania. Pokiaľ však z úkonu započítania nevyplýva, presne ktorá pohľadávka z viacerých pohľadávok toho istého veriteľa zaniká započítaním a ktorá trvá naďalej, započítanie je potrebné pokladať za neplatné pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd poukazuje na nasledujúce rozhodnutia súdov Českej republiky, ktoré pri zhodnej právnej úprave a presvedčivosti ich argumentácie súd pokladá za aplikovateľné: rozhodnutie Vrchného soudu v F. v rozsudku z 9. 6. 2003, sp. zn. 9 Cmo 109/2003,
publikované v časopise Soudní judikatura, zväzok 2, ročník 2004 na str. 69, ako aj rozhodnutia NS ČR sp. zn. 32 Cdo 3082/2007, sp. zn. 29 Odo 1021/2006, sp. zn. 29 Odo 174/2004, ktoré obstálo aj v ústavnej rovine, keď ústavnú sťažnosť voči nemu Ústavný súd ČR odmietol rozhodnutím sp. zn. I. ÚS 322/05.
Len pre úplnosť súd dodáva, že odporca v konaní nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal danosť svojho nároku na náhradu škody pri jednotlivých škodných udalostiach. Nepreukázal, že škoda vznikla zavinením navrhovateľa (pokiaľ zodpovednosť navrhovateľa vyvodzoval z ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka), resp. pri jeho prevádzkovej činnosti (ak sa má jeho zodpovednosť posúdiť podľa § 420a Občianskeho zákonníka). Inými slovami, nebol predložený žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývala zodpovednosť navrhovateľa za spôsobené škody. Na základe predložených listinných dôkazov by nebolo možné považovať za preukázanú ani samotnú výšku škody, t. j. zmenšenie majetku odporcu v dôsledku protiprávneho konania navrhovateľa, resp. jeho ušlý zisk.
Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že započítacia námietka odporcu do výšky žalovaného nároku je v celom rozsahu nedôvodná a nič preto nebráni tomu, aby súd návrhu navrhovateľa ako dôvodnému vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Jeho trovy pozostávali zo súdneho poplatku zaplateného za návrh na začatie konania v sume 7.746 eur a z trov právneho zastúpenia v súhrnnej výške 4.408,10 eura. Tieto pozostávajú z odmeny za 5 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, podanie vyjadrenia k odporu proti platobnému rozkazu, podanie vyjadrenia k vzájomnému návrhu odporcu, účasť na pojednávaní dňa 12. 12. 2011). Odmena za jeden úkon právnej pomoci činí sumu 678,85 eura (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Odmena v tomto zmysle činí spolu sumu 3.394,25 eura. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky má ďalej advokát nárok na režijný príplatok za každý úkon právnej pomoci vo výške 5 x 7,41 eura, spolu v sume 37,05 eura. Podľa § 15, § 16 ods. 4 vyhlášky advokátovi prislúcha náhrada cestovných výdavkov v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní dňa 12. 12. 2011. Súd navrhovateľovi priznal náhradu cestovného za spolu 310 km jazdy (Ružomberok - Rimavská Sobota a späť) pri spotrebe 8,7 l/100 km, cene pohonných hmôt 1,379 €/l a základnej náhrade 0,183 €/km (podľa Opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z. z.), spolu v sume 93,92 eura. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky advokátovi ďalej patrí náhrada za stratu času v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní za 12 polhodín x XX,XX eura, spolu vo výške 148,20 eura. Keďže v osobe právneho zástupcu navrhovateľa ide o platiteľa dane z pridanej hodnoty, súd priznal jeho oprávnené nároky zvýšené o túto daň v sume 734,68 eura (20% zo sumy 3.673,42 eura). Súd podľa § 149 ods. 1 O. s. p. nariadil odporcovi zaplatiť trovy konania v súhrnnej výške 12.154,10 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.