Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/1/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní prd sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci navrhovateľky: L. Ž., J.. XX.XX.XXXX, G. Y. XX, G., zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Antonom Chromíkom, Chorvátska 199, Šenkvice, proti odporcom: X. S. X., J.. XX.X.XXXX, G. Y. XX, G., X. G. X., J.. XX.X.XXXX, G. Y. XX, G., obaja zastúpení spoločnosťou AENEA Legal s.r.o., Jozefská 3, Bratislava, o zaplatenie 5.974,91 eur (180.000,- Sk), takto

rozhodol:

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke 2.182,10 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom, podaným na tunajší súd dňa 9.6.2008 domáhala, aby súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne na zaplatenie 180.000,- Sk (5.974,91 eur) z titulu náhrady škody.

Uviedla, že spolu s ďalšími vlastníkmi bytov uzatvorila s odporcami zmluvu o nadstavbe, predmetom ktorej bola nadstavba bytov č. 7, 8 a 9 v bytovom dome na Y. W.. Č.. XX I. Bratislave. Odporcovia ako stavebníci poškodili svojou činnosťou nehnuteľnosť navrhovateľky, pričom škoda bola spôsobená viacnásobným zatekaním počas dažďov a pôsobením chladu, tepla a vlhkosti počas odkrytej nezabezpečenej strechy a priestorov na stavbe. Prvý krát jej začalo zatekať 17.9.2007 a naposledy dňa 25.7.2006. Bolo to totálne zničené, nemohli tam bývať, musela sa s dieťaťom odsťahovať. Škoda bola spôsobená vo výške 180.000,- Sk, ktorú navrhovateľka zaplatila za opravu nehnuteľnosti.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili. Uviedli, že k porušeniu právnych ani zmluvných povinností z ich strany nedošlo. Strecha bola počas nadstavby voči zatekaniu vody zabezpečená. Mali za to, že ku škode by došlo aj tak. Neskôr odporcovia uvádzali, že nespochybňujú, že k určitej škode v byte navrhovateľky počas nimi realizovane nadstavby domu došlo, avšak nesúhlasili s výškou škody. V priebehu konania (na pojednávaní dňa 3.5.2010) odporcovia ponúkli navrhovateľke zaplatenie sumy 3.606,52 eur, aby tak došlo k zmiernemu ukončeniu sporu (navrhovateľka toto neprijala). Po vykonaní znaleckého dokazovania odporcovia navrhli, aby súd navrhovateľke priznal najviac 1.783,80 eur, teda sumu určenú znalcom bez nákladov na vypracovanie projektovej dokumentácie, keďže navrhovateľka si v konaní takéto náklady neuplatňovala.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu v 1. rade a svedkov a obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Dňa 11.2.2004 uzatvorili M. Q., D. A., navrhovateľka, D. Š., P. Č. a odporkyňa v 2. rad ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome na Y. W.. Č.. XX I. Bratislave a odporcovia v 1. a 2. rade ako stavebníci zmluvu o nadstavbe bytu, ktorou sa účastníci zmluvy dohodli na nadstavbe bytov č. 7, 8 a 9 spolu vo výmere 292 m2 na obytnom dome. Podľa čl. XIII. bod 13.1 zmluvy stavebníci zodpovedajú za škodu, ktorá vznikne vlastníkom alebo tretej osobe v dôsledku porušenia jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Dňa 8.4.2004 uzatvorili účastníci zmluvy Dodatok č. 1 k zmluve o nadstavbe bytu.

Listom zo dňa 2.2.2006 spoločnosť Tatrainvest Development s.r.o. v zastúpení advokátom JUDr. Mariánom Garajom vyzvala navrhovateľku, aby do 1 mesiaca vyčíslila a preukázala škodu, ktorú jej spôsobila spoločnosť UNISTAV s.r.o. pri vykonávaní nadstavby na dome na Y. W.. Č. .XX I. Bratislave.

Listom zo dňa 12.5.2006 vyzvala navrhovateľka a ďalší 3 vlastníci bytov v dome odporcov v 1. a 2. rade, aby zabezpečil stavbu proti poveternostným vplyvom. Uviedla, že v dôsledku nedokončenej stavby dochádza k znehodnocovaniu jej bytu a ku škodám na spoločných priestoroch.

Podľa Technickej správy (rekonštrukcia bytu vynútená stavebnou činnosťou inej osoby) vypracovanej F.. M.. O. I. v júni 2006 vzhľadom na absenciu hydroizolačných vrstiev dochádza k opakovanému zatekaniu do bytu navrhovateľky na Y. W.. Č.. XX I. Bratislave vedúcemu k deštrukcii omietok na stropoch a časti stien. Vplyvom pôsobenia dažďových vôd s kyslou reakciou boli deštruované pôvodné omietky vyplavovaním vápenného pojiva, čo vedie k samovoľnému opadávaniu. V kúpeľni sa zo zvetranej omietky uvoľnila časť keramického obkladu a pádom poškodila smaltový povrch vane. Zároveň, vzhľadom na nedostatočný tepelný odpor ponechaného torza pôvodného stropu nad obývaným priestorom, dochádzalo počas zimného obdobia pri vonkajších záporných teplotách ku kondenzácii vodných pár na vnútornom povrchu stien. Tento jav znemožňoval, resp. spomaľoval schnutie zatečených stien a zapríčinil následný rast plesní na postihnutých povrchoch. Vonkajším prejavom tohto stavu sú výkvety na omietke, jej zavlhnutie a postupná deštrukcia. Na uvedenie bytu do obývateľného stavu je nutné realizovať odstránenie postihnutých plôch omietky. Zatekaním sú najviac postihnuté stropy. Stropné omietky je nutné nahradiť novými na celej ploche bytu. Stenové omietky sú deštruované najmä v styku so stropmi a na niektorých exponovaných miestach. Celkovo možno označiť za trvalo poškodené omietky na cca 25 % plochy stien bytu. Omietky budú osekané na tehlu, na stropoch bude nutné odstrániť aj pôvodný rákosový podklad /palach/. Následne budú realizované nové omietky a stierky. Po ukončení omietok a stierok budú všetky miestnosti bytu vymaľované. V kúpeľni je potrebné zrealizovať opravu keramického obkladu a výmenu vane podľa pôvodného usporiadania. F.. M.. O. I. vyhotovil k technickej správe aj projektovú dokumentáciu.

Rozhodnutím zo dňa 10.8.2006 č. j. N.-XX/HAN-XX vydala Mestská časť Bratislava - Ružinov dodatočné stavebné povolenie na stavbu „Nadstavba bytového domu Y. XX“, stavebníkom - odporcom v 1. a 2. rade. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad vykonal kontrolu na stavbe, pričom sa stavebník zaviazal zabezpečiť odstránenie všetkých škôd spôsobených pri realizácii stavby.

Objednávkou zo dňa 10.4.2007 si navrhovateľka objednala u I. I. vykonanie stavebných a rekonštrukčných práca na oprave bytu. Predmetom rekonštrukcie bola sanácia poškodenia bytu spôsobená nadstavbou bytov v období od 28.8.2005 do 31.3.2007. Objednané práce mali byť vykonané podľa dokumentácie - Technická správa - vypracovanej F.. M.. O. I.. Objednávka obsahovala tiež predpokladaný rozsah prác.

Dňa 30.4.2007 uzatvorili navrhovateľka ako objednávateľ a I. I. ako dodávateľ zmluvu o vykonaní rekonštrukčných prác. Podľa zmluvy objednávateľ písomne objedal rozsah a spôsob prevedenia rekonštrukcie bytu, dodal vypracovanú projektovú dokumentáciu a sprístupnil priestory bytu k ohliadke. Zmluvné strany sa dohodli na cene 200.000,- Sk s tým, že cena sa môže navýšiť max. o 5 %.

Faktúrou č. 01/2007 zo dňa 3.7.2007, splatnou dňa 10.7.2007, vyfakturoval I. I. navrhovateľke na základe jej objednávky zo dňa 10.6.2007 cenu za stavebné a rekonštrukčné práce na oprave bytu v sume 182.000,- Sk. Podľa príjmového pokladničného dokladu č. 070710 zo dňa 10.7.2007 navrhovateľka sumu 182.000,- Sk zaplatila.

Podľa výpisu z LV Č.. XXXX navrhovateľka je vlastníčkou bytu Č.. X na X.K.. O. na Y. W.. Č..XX I. Bratislave, N.Ú.. Č.. XX na K.. Č.. XXXXX/X o výmere 500 m2 - zastavané plochy a nádvoria, kat. úz. V..

Podľa znaleckého posudku č 8/2011 vypracovaného F.. K. N., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác, výška skutočnej škody, ku ktorej došlo v byte navrhovateľky ku dňu 25.7.2006 predstavovala sumu 2.182,10 eur vrátane DPH, v ktorej boli zahrnuté aj náklady na projektovú a inžiniersku činnosť (tu znalec vychádzal z toho, že projektová dokumentácia v skutočnosti vypracovaná bola, ale nezachovali sa doklady preukazujúce výšku nákladov na jej obstaranie). Pri výsluchu znalec uviedol, že pri určení výšky škody nevychádzal z objednávky navrhovateľky adresovanej I. I., ale vychádzal z vlastných zistení a zo zistení F.. M.. I., ktorý spracoval projektovú dokumentáciu a technickú správu. Veľký rozdiel medzi výškou škody určenou znaleckým posudkom a cenou, ktorú navrhovateľka zaplatila za opravu bytu mohol byť z dôvodu, že navrhovateľka pristúpila k rozsiahlej rekonštrukcii celého bytu, ktorá ale nezodpovedala nutnému rozsahu prác, ktorý by zodpovedal vzniknutým poškodeniam. On zohľadňoval iba rozsah prác, ktorý by viedol k najnutnejším opravám. Ďalším dôvodom môže byť aj časový posun medzi vznikom poškodenia a vykonaním opravných prác, pokiaľ dôjde k nárastu cien. Ďalej znalec uviedol, že náklady na projektovú dokumentáciu do znaleckého posudku zahrnul, nakoľko metodicky takýto náklad patrí do výšky škody. Určil ich v odhadovanej výške.

Svedok F.. M.. O. I. uviedol, že navrhovateľka je kolegyňa jeho manželky. Navrhovateľka a jej manžel ho požiadali v súvislosti s tým, že na ich dome sa začala realizovať nadstavba a došlo k poškodeniu ich bytu, aby im vyhotovil odborný posudok, kde by boli zaznamenané vzniknuté škody a navrhnutý spôsob sanácie. V byte sa bol pozrieť viackrát. Prvý krát v zimných mesiacoch, potom sa tam chodil priebežne pozerať a naposledy tam bol v júni 2006, keď bola urobená konštrukcia zastrešenia stavby a do bytu prestalo zatekať. Stav bytu, ktorý je popísaný v jeho správe, je k začiatku júna 2006, ale fotodokumentácia bola vykonávaná priebežne. Dôvodom poškodenia v byte navrhovateľky bol postup realizátora stavby pri jej realizácii, keď bola odstránená konštrukcia zastrešenia objektu bez toho, aby bola zabezpečená ochrana domu z hľadiska hydroizolačného a tepelnoizolačného. Z tohto dôvodu do bytu začalo zatekať a keďže drevený strop nebol tepelne izolovaný, dochádzalo v priestoroch bytu k zmrazovaniu zvlhnutých častí omietky v zimných mesiacoch. V byte sa nedala udržať vyššia teplota ako 12 - 13 stupňov. Z tohto dôvodu došlo k deštrukcii omietok, lebo vplyvom opakovaného zavlhnutia dochádzalo k vyplavovaniu pojiva a k deštrukcii. On odhadol že za trvalo poškodené možno označiť 25% plochy omietok. Išlo o jeho minimálny odhad. Stropy boli zatečené v podstate celé a steny v rôznej miere.

Svedok F.. S. X., ktorý býva v dome na Y. W.. Č.. XX na tom istom poschodí ako navrhovateľka v byte, ktorého vlastníkom je jeho mama, uviedol, že od jesene 2005 do jari 2006 nebolo zakryté podlažie nad nimi, lebo stavebník zbúral byt nad nimi a začal tam stavať nový byt, takže mu celú zimu 2005 a jar 2006 do bytu zatekalo cez okenné otvory a nedostatočné prekrytie domu. Niekoľkokrát sa bol pozrieť v byte navrhovateľky, porovnávali si, v akom stave majú byty. V byte navrhovateľky, ktorý bol v podobnom stave ako jeho byt, boli zatečené stropy a steny, zničené podlahy v kuchyni a kuchynská linka. Predtým, ako sa začala nadstavba, bol v byte navrhovateľky len v predsieni, byt bol v normálnom stave.

Svedok F.. Z. N., H. spoločnosti STAVSEN s.r.o., ktorá robila rekonštrukčné práce na nadstavbe domu na Y. W.., uviedol, že prvýkrát bol na stavbe v decembri 2005, kedy ho odporca v 1. rade oslovil s ponukou na vykonanie nadstavbových prác v dome. V tom čase bola už odkrytá strecha na dome. Bolo urobené už aj ďalšie poschodie a betónová stropná konštrukcia. Na ďalšom poschodí boli urobené múry. Zatekalo do schodišťového priestoru. V roku 2005 tam robili prípravné práce - zaistenie stavby proti zatekaniu. Od januára 2006 pokračovali v zaisťovacích prácach proti zatekaniu a potom začali aj samotné práce na nadstavbe. On tieto práce viedol ako stavbyvedúci, bol tam minimálne 3 dni v týždni. V rámci tých zaisťovacích práca, prekryli schodisko provizórnou drevnou konštrukciou a na túto natiahli plachty - celty. Potom v častiach, kde by mohlo zatekať z tej betónovej plochy, urobili prekážky vo forme betónových valov 5 - 8 cm vysokých, aby to nestekalo po stenách a PVC trubkami odvádzali vodu za hranice stavby. Toto urobili v decembri 2005. Toto malo stačiť, ak by bol dážď tichý, ak by bol hnaný dážď, mohlo by to spôsobiť problém, ale nemali potom žiadne sťažnosti od nájomníkov. Pri hnaných dažďoch mohlo zatekať aj cez okenné otvory na nadstavbe. Potom pokračovali v prácach až do roku 2007. Už v máji 2006 bola stavba zastrešená. Svedok potvrdil, že mal vedomosť o tom, že zatekalo do bytov v dome počas vykonávania stavebných prác, vedel to od odporcu v 1. rade, ale nevedel v akom rozsahu bolo ta zatekanie. On v tom čase v byte navrhovateľky nebol.

Svedok S. I., ktorý pracoval pre firmu Tatra Invest Development, ktorá pre odporcu v 1. rade mala vykonávať dozor na stavbe - nadstavbe domu na Y. XX I. Bratislave, uviedol, že on konkrétne mal na starosti dohľad na tejto stavbe, kontrolu dodávok subdodávateľov, komunikáciu s dodávateľmi a subdodávateľmi, ako aj s vlastníkmi bytov v dome. Toto robil od roku 2004 do októbra 2007. Na stavbe bol dennodenne okrem sviatkov a víkendov, ale niekedy aj vtedy. V druhej polovici roku 2005 došlo k odkrytiu pôvodnej strechy. Strecha bola odkrytá asi 3 mesiace, potom bolo nadstavené ďalšie poschodie. Oni sa snažili to zakryť rôznymi plachtami na to určenými a urobiť aj iné technické opatrenia, napr. z cementu urobili val, ktorým sa voda odvádzala mimo budovu, okná boli vyplnené igelitmi. Došlo k zatečeniu domu, začalo to v zimných mesiacoch roku 2005, keď začalo sneženie. Vtedy bola urobená len deka ďalšieho poschodia, to znamená, že voda sa dostávala do nižších podlaží. Došlo k zatečeniu do bytu odporcu v 1. rade, navrhovateľky a trochu aj schodišťa celého domu. K zatečeniu došlo len počas tých prvých 3 mesiacov, resp. ešte potom raz sa stalo, keď bol bočný vietor, že voda sa dostala do priestorov nadstavby, a to otvormi na oknách. On sa bol pozrieť niekoľkokrát v byte navrhovateľky. Videl, že bola zatopená obývacia izba, prevažne strop a zo stien pri rohových dverách boli chytené rohy, ktoré susedili so schodišťom. Čiastočne mohlo dôjsť aj k poškodeniu podláh. Bol aj v kúpeľni, vtedy tam nebolo nič zatečené. Neskôr mu p. Ž. ukazoval, že im začalo v byte plesnivieť, potom s ním viackrát komunikoval v súvislosti s možnosťou odstránenie vzniknutých škôd. Chcel, aby škody zdokumentovali, a by si zavolali znalca. A p. Ž. stále ako keby chcel naťahovať čas a argumentoval s tým, že stavba stále nie je zabezpečená. Pred začatím nadstavby sa dokumentoval aj stav jednotlivých bytov. V byte navrhovateľky bola stará hrubá omietka, starý palachový strop, boli tam podlahy, bol to slušný obývateľný byt. V byte neboli plesne ani zatečenia. Niekedy v novembri 2005 bol privolaný z dôvodu, že došlo k zatečeniu do bytu navrhovateľky. Toto nezaznamenal do stavebného denníka, ale informáciu o škodách sprostredkoval aj stavebnému dozoru aj investorovi. Ďalej svedok uviedol, že keď spolu s odporcom v 1. rade hovorili p. Ž., že chcú čo najskôr odstrániť škody, že im povedal, že dá urobiť súdnoznalecký posudok na odstránenie tých vecí a takisto podotkol, že v tom spojí aj rekonštrukciu svojho bytu.

Svedkyňa S. V., kamarátka navrhovateľky, uviedla, že navrhovateľku pozná od začiatku 90. rokov, často sa navštevovali, bola u navrhovateľky na návšteve v byte na Y. W.. veľmi často. Všimla si, že na dome sa robila nadstavba v roku 2005. Pred začatím nadstavby bol byt príjemný, pekný, čistý. Neboli tam žiadne zatečenia ani plesne. Počas nadstavby boli steny zatečené, boli tam plesne, navrhovateľka sa musela so synom odsťahovať. Svedkyňa bola v byte v zime 2005 aj na jar 2006, byt bol v hroznom stave. Vo všetkých izbách boli zatečené stropy. Pred tým zatečením dávali manželia Ž. nové kúrenie, novú podlahu a znižovali stropy. Pravdepodobne aj maľovali.

N. I. I., príbuzný manžela navrhovateľky, uviedol, že robil rekonštrukciu v byte navrhovateľky. V byte bol aj predtým, raz ho tam pozval manžel navrhovateľky. Byt bol pekný, vymaľovaný, útulný. Keď ho navrhovateľka oslovila, aby im zrekonštruoval byt, bol sa tam pozrieť, všetko bolo zatečené, mokré steny aj podlahy. Steny boli niekde zatečené do polovice, niekde menej. Mohlo to byť niekedy v apríli až júni 2007. V dvoch miestnostiach boli zatečené stropy. Na niektorých miestach bola už oškrabaná omietka, čo urobil p. Ž.. Na niektorých miestach boli oduté omietky. Na základe ohliadky im povedal, aká bude asi cena. Potom mu dali písomnú objednávku, všetky práce robil on osobne, trvalo mu to asi miesiac, aj keď to nerobil v kuse. Osekal na stropoch aj stenách omietky, väčšinou do polovice, na stropy dával sadrokartón, robil nové omietky a vymaľoval. V kúpeľni bolo treba dať staré obklady a dlažbu preč a dať nové, dať novú vaňu. V menšej izbe a na chodbe dával novú plávajúcu podlahu. Rozsah prác, ktorý je uvedený v objednávke, zodpovedal poškodeniam bytu, ktoré zistil pri ohliadke bytu. Vyfakturovaná cena bola za práce uvedené v objednávke. Navrhovateľka zaplatila cenu tak, že najprv dostal 2 krát preddavok v sume 70.000,- Sk a po vykonaní prác dostal zvyšných 42.000,- Sk. Ale až na konci vystavil faktúru aj príjmový doklad.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

S poukazom na cit. zák. ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrhu je možné vyhovieť len čiastočne.

Navrhovateľka sa v konaní domáhala náhrady škody, ktorá bola spôsobená v jej byte na Y. W.. Č.. XX I. Bratislave v dôsledku stavebnej činnosti na nadstavbe domu na Y. W.. Č.. XX I. Bratislave realizovanej odporcami. V priebehu konania v zásade medzi účastníkmi nebolo sporné a vyplynulo to aj z vykonaného dokazovania, že ku škode v byte navrhovateľky došlo v príčinnej súvislosti s vykonávaním stavebných prác pri nadstavbe domu na Y. W.. Č.. XX I. Bratislave realizovanej odporcami ako stavebníkmi, a to v dôsledku nedostatočného zabezpečenia stavby po odkrytí jej strechy pred vnikaním vody a chladu, ako aj to, že za túto škodu zodpovedajú odporcovia. Sporná bola výška škody.

Pri určení výšky škody navrhovateľka vychádzala zo sumy, ktorú za vykonanie opráv v byte zaplatila a žiadala priznať sumu 180.000,- Sk. Odporcovia s takto určenou výškou škody nesúhlasili, spochybňovali doklady predložené navrhovateľkou preukazujúce výšku škody, tvrdili, že skutočná škoda je nižšia a poukazovali aj na to, že navrhovateľke ponúkali, že zabezpečia odstránenie škôd v jej byte za oveľa nižšiu cenu (v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovateľka nebola povinná využiť ponuku odporcov na opravu bytu, nakoľko v zmysle sa primárne škoda nahrádza v peniazoch, uvedením do predošlého stavu iba, ak o to poškodený požiada). Súd preto nariadil na určenie výšky škody znalecké dokazovanie. Znalec F.. K. N. určil znaleckým posudkom výšku skutočnej škody, pričom túto určil odhadom podľa nevyhnutného rozsahu prác, ktorý by viedol k najnutnejším opravám. Navrhovateľka síce so znaleckým posudkom nesúhlasila, ďalšie dokazovanie (teda ani kontrolné znalecké) nenavrhla napriek tomu, že bola poučená podľa Preto súd pri rozhodovaní o výške škody vychádzal zo znaleckého posudku F.. K. N. a priznal navrhovateľke sumu určenú v tomto posudku, teda 2.182,10 eur. V rámci tejto sumy teda súd priznal navrhovateľke aj náklady na projektovú dokumentáciu vychádzajúc pri tom z toho, že celkovo bola výška škody určená ako náklady na nevyhnutné opravy v byte navrhovateľky, medzi ktoré patria aj náklady na projektovú dokumentáciu, ktorá aj bola vyhotovená. Znalec pri určovaní výšky škody teda nevychádzal zo súm, ktoré navrhovateľka za opravy v skutočnosti zaplatila, ale z nákladov, ktoré boli podľa jeho odborného posúdenia nevyhnutne potrebné na odstránenie škôd v byte navrhovateľky (čo boli aj náklady na projektovú dokumentáciu). Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky (žiadala priznať sumu 5.974,91 eur) zamietol ako nedôvodný, keď sa nepreukázala takáto výška skutočnej škody.

Podľa o trovách konania (vrátane trov štátu) súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.