Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Pc-16-2023.pdf
PDF · 80.69 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/16/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., štátna občianka SR proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené F. F., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX G. XXX, štátny občan SR, o určenie otcovstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, takto
rozhodol:
I. Konanie o určenie otcovstva zastavuje.
II. Zveruje maloletého H. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky maloletého A. B., nar. X.X.XXXX.
III. Ustanovuje matku maloletého A. B., nar. X.X.XXXX zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku.
IV. Otec maloletého F. F., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého H. B., nar. XX.X.XXXX výživným mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna pod následkami výkonu rozhodnutia.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 2.10.2023 domáhala, aby súd určil, že F. F. je otcom maloletého H. B., nar. XX.X.XXXX a upravil výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletému. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa poznajú viac ako dva roky a spolu aj viac ako rok žili. S odporcom žili v domácnosti jeho 17Pc/16/2023 -2-
rodičov v obci Marhaň. Po čase sa odsťahovali k jeho rodičom do Stropkova a tak bývali striedavo v Marhani a v Stropkove. Z ich vzťahu majú už jedného syna maloletého I. F., nar. XX.X.XXXX, ktorý sa narodil počas toho, ako bývali v Marhani. Po krátkom čase, keď mal maloletý I. asi päť mesiacov, sa prisťahovali k jej rodičom a žili v Stropkove. V decembri 2022 si spravila tehotenský test, ktorý bol pozitívny. V tom čase spolu s F. F. žili a mali pravidelne intímny pomer. Po oznámení toho, že je tehotná, odporca nijako nenamietal a prijal to. Počas tehotenstva sa odporca vyjadril, že pokiaľ by to bolo dievča, bol by veľmi rád. Keď bola v piatom mesiaci tehotenstva, odporca opustil ich spoločnú domácnosť a povedal, že sa už nikdy nevráti. Ona pravidelne absolvovala tehotenské poradne. Odporca sa nijako
nezaujímal o jej tehotenstvo, jeho záujem bol len o ich spoločného syna I.. Dňa 17.9.2023 jej začali pôrodné bolesti a privolala si rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá ju odviezla do nemocnice vo Vranove nad Topoľov. V ten istý deň porodila syna H.. Pred príchodom rýchlej zdravotnej služby volala odporcovi, aby prišiel pre syna I. a vzal ho k sebe. E. I. odovzdala odporcovi jej sestra J.. Ona medzičasom porodila. Počas toho, ako bola v pôrodnici, sa odporca nijako nezaujímal o novonarodeného H.. Z pôrodnice ich prepustili 21.9.2023 a išli bývať späť k svojej mame do E. na ul. Pod D.. Toho času býva spolu s oboma jej maloletými deťmi u svojej matky K. G., ktorá jej s maloletými deťmi pomáha. Poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu v sume 410 eur mesačne. Svojej matke prispieva na domácnosť 100 eur mesačne. Jej výdavky sú výdavky na zakúpenie stravy pre obe deti, keďže je maloletý na dojčenskej strave Nutrilon. Taktiež má výdavky spojené so stravou pre seba a maloleté deti, ošatením a hygienou. K príjmom a výdavkom odporcu sa nevie vyjadriť.
2. Matka maloletého sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila, súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Súd v zmysle § 180 CSP pojednával a rozhodol v neprítomnosti matky.
3. Na pojednávaní dňa 30.11.2023 F. F., nar. XX.X.XXXX pred súdom uznal otcovstvo, a preto súd konanie o určenie otcovstva zastavil (§ 109 CMP). Otec uviedol, že s navrhovateľkou chodil aj na poradne, takže nie je pravdou, že sa nijako nezaujímal. Na pôrodnici za ňou nebol, v tom čase sa staral o maloletého I., ktorého mu matka maloletého pred pôrodom dala do starostlivosti. Keď porodila, tak mu ukázala maloletého cez kameru. Maloletého H. aj osobne videl, má s ním aj fotografiu, ktorú mu spravila matka maloletého. Čo sa týka zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, s tým súhlasí, nakoľko on sa v súčasnosti stará o ich prvého syna, maloletého I.. Vie, že matka maloletého kojí a v súčasnom období by sa on celkom o dve deti postarať nemohol. Myslí si, že H. bude lepšie teraz pri svojej matke. Čo sa týka výživného, tak navrhuje a žiada, aby ho súd zaviazal platením iba minimálneho výživného, nakoľko v súčasnosti nemá prácu a stará sa o ich staršieho 2 - ročného syna I. F..
4. Kolízna opatrovníčka uviedla, že súhlasí s tým, že otec uznal otcovstvo a čo sa týka zverenia maloletého do osobnej starostlivosti, súhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný platením minimálneho výživného.
5. Predmetom konania teda zostala úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a určenie výživného (§ 110 CMP). 17Pc/16/2023 -3-
6. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
7. Podľa § 62 ods.1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
8. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti je dôvodný. Rodičia maloletého nie sú manželmi, v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Otec žije v obci Marhaň pri svojej matke s ich prvým maloletým synom, matka maloletého žije v Českej republike s druhým maloletým synom, ktorý má niečo viac ako 2 mesiace. Aj otec maloletého uviedol, že vie, že matka maloletého kojí a preto aj súhlasil, aby súd zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti matky, s čím súhlasila aj kolízna opatrovníčka. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. a III. rozsudku, nakoľko za súčasného stavu je to v najlepšom záujme maloletého. Pri určovaní a posudzovaní záujmov maloletého dieťaťa súd zohľadňuje najmä bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochranu jeho dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu maloletého dieťaťa.
11. O výške výživného súd rozhodol tak, že otec maloletého je povinný platiť minimálne výživné na maloletého, nakoľko v súčasnej dobe je otec nezamestnaný, stará sa o ich prvého syna I. F.. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. rozsudku.
12. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
-4-
13. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP vo výroku V. rozsudku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania nebol podaný (§ 57 CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 17Pc/16/2023 -5-
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.