Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/247/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. L. P., G..X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov matka Q. P., G.. X.XX.XXXX, K. I., U. XX/XX Q. U. Q. B. P., G..XX.X.XXXX, K. I.Š., K. XXX, zast. advokátom JUDr. Milanom Križalkovičom, Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, o zmenu výchovného prostredia takto

rozhodol:

M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. -59 zo dňa 4.8.2008 vo výroku o zverení mal. L., G.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti, vo výroku o výške výživného na ňu a vo výroku o styku matky s mal. dcérou a to tak, že sa z v e r u j e M.. L., G.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec sa zaväzuje prispievať na jej výživu sumou 150,- Eur mesačne, počnúc od 8.9.2011, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. L. za obdobie od 8.9.2011 do 30.11.2011 v celkovej výške 215,- Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 31.1.2012.

Otec je oprávnený stretávať sa s mal. L. každý víkend v párnom týždni v roku v čase od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že matka mal. L. v súdom stanovenú dobu na styk pripraví a umožní styk otca s maloletou a otec si maloletú v čase určenom ako začiatok styku prevezme pred bydliskom matky a v čase určenom ako koniec styku maloletú matke vráti v mieste bydliska matky.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa svojím návrhom zo dňa 7.9.2011, doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.9.2011 domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. -59 zo dňa 4.8.2008 a to tak, aby zveril M.. L., G.. X.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou po 200,--Eur mesačne od 1.5.2011.

Svoj návrh odôvodnila tým, že od rozhodnutia súdu sa situácia na strane detí zmenila. Istý čas s matkou žil aj syn P., prebehlo konanie na tunajšom súde, avšak situácia sa vykryštalizovala s tým, že syn sa vrátil k otcovi a konanie bolo zastavené. Toho času došlo k zmene na strane dcéry, táto je od Veľkej noci u nej, mala zopár nedorozumení s otcom a tak sa rozhodla prísť k matke. Od apríla 2011 ubehlo už 5 mesiacov, dcéra je stále u nej a svoj názor a rozhodnutie nezmenila. Opakovane sa matka snažila s otcom maloletej mimosúdne dohodnúť, aby mimosúdne prispieval na jej výživu, avšak bezvýsledne. Počas tohto obdobia sa otec o dcéru nezaujímal, nekontaktoval sa s ňou zámerne, len náhodne. Pri rozhovore aj na ÚPSVaR Spišská Nová Ves sa dcéra jednoznačne vyjadrila, že sa nechce vrátiť k otcovi, chce žiť s matkou. Je študentkou 1. ročníka Hotelovej akadémie v Spišskej Novej Vsi v odbore kuchár

- čašník. Denne dochádza do školy autobusom .

Otec sa k návrhu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaní zo dňa 21.10.2011, v ktorom nesúhlasil s navrhnutou zmenou výchovného prostredia u maloletej z dôvodu, že táto by bola absolútne v neprospech maloletej dcéry. Pripustil, že medzi ním a dcérou došlo k malým konfliktom, avšak to len z toho dôvodu, že si plnil svoje postavenie otca, že deti kontroloval a viedol k správnemu správaniu sa v spoločnosti, v škole a v rodine. Po rozvode si spolu s matkou maloletých vysporiadali aj spoluvlastníctvo a on ostal bývať v rodinnom dome, kde deťom vytvoril rodinné prostredie, aby sa mohli realizovať, aby sa mohli pripravovať do školy. Mali aj spoločné záujmy, ale keď prišli do veku dospievania zistil, že nie všetky záujmy ktoré pestovali sú na prospech ich výchovy a tak pristúpil k určitým obmedzeniam, ale len s úmyslom chrániť napr. mal. dcéru od zlého prostredia, napr. diskoték, neskorých nočných vychádzok a pod. Matka maloletej býva v jednoizbovom byte, kde podľa otca nemá vytvorené prostredie pre riadnu výchovu dcéry a už vôbec nemá vytvorené prostredie, aby sa mohla riadne pripravovať do školy. Matka dcére veľa veci povolí, tak ako to bolo pred 2 rokmi, keď ju otec našiel dokonca ako 14 ročnú spolu s matkou v ZIO bare v Spišskej Novej Vsi na diskotéke večer, skoro pred polnocou. Okrem toho má vedomosť, že matka maloletej sa stretáva s človekom o ktorom vie, že požíva vo väčšej miere alkoholické nápoje a rovnako má vedomosť aj o tom, že u matky prespáva. Sama dcéra prednedávnom uvažovala o tom že sa vráti , ale kládla si podmienku, že jej napr. umožní chodiť na diskotéky a že jej povolí aj iné aktivity, ktoré jej povoľuje mama. Osobne má maloletú veľmi rád, má aj samostatnú izbu v dome v ktorom otec býva so synom a je samozrejme, že vzhľadom na jej vek vie sa aj dohodnúť na aktivitách ale len takých, ktoré ju budú rozvíjať a ktoré budú na jej prospech.

Súd predvolal na pojednávanie otca, matku, maloletú L. a kolízneho opatrovníka.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom M.. L., matky, otca a kolízneho opatrovníka, ako aj listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Maloletá L. vo svojej výpovedi s návrhom matky súhlasila a vyhlásila, že chce byť zverená do jej starostlivosti. S otcom si posledné 2 roky nerozumela. Potvrdila, že klamala a chodila poza školu, to však bolo minulý školský rok, keď bola v 9. ročníku. V súčasnosti nemá s tým problémy. Podľa jej vyjadrenia jej vzťah k otcovi sa nezmenil len kvôli tomu ale preto, že má priateľku, ktorá ho dosť často navštevuje a od vtedy otec na ňu a brata nemal čas. Nepovedala by, že sa o ňu a brata nestaral, ale zvyšný čas ktorý mal po práci sa venoval priateľke, alebo svojej zábave. V minulosti boli časy, že s otcom chodili do Popradu do Aquacity, k rodine na návštevy a trávili viacej času spolu. Teraz je to iné, otec takéto aktivity s ňou ani s bratom nevyvíja a je tomu tak asi posledný rok. Dôvodom toho že sa nasťahovala k matke bola tiež tá skutočnosť, že jej otec zakazoval navštevovať matku, resp. jej umožňoval ísť k nej len cez deň a zakazoval jej prespávať u matky a to napriek tomu, že mala určené súdom, že ju môže navštevovať každý druhý víkend. Po Veľkej noci sa stalo, že cez jeden víkend volala otcovi či môže zostať u matky, ten jej to zakázal, ona napriek tomu tam ostala, pretože to bol víkend, ktorý mohla u nej tráviť. Následne sa vrátila domov, kde jej otec podal igelitové sáčky na pobalenie veci a oznámil jej, že má odísť k matke. To aj urobila. Odvtedy je u matky, vychádza s ňou dobre a rozumejú si. Otca za ten čas navštívila asi raz za polrok, avšak posledný mesiac bola u neho asi štyrikrát, keďže sa chcela s ním porozprávať o tomto konaní, ten jej však povedal, že neustúpi, aby ostala u neho. Od otca neočakávala, aby ju mal každý víkend púšťať na diskotéky, občas sa však stalo že otec odišiel a ju aj s bratom nechával doma samu. Uviedla, že tiež pýtala od otca na svoju výživu za čas kedy bývala u matky, ten ju však odkázal na súd. Pokiaľ ide o rozdelenie súrodencov, maloletá uviedla, že to nebude veľká zmena, navštíviť sa môžu kedykoľvek, pretože bývajú v jednej obci.

Matka vo svojej výpovedi zotrvala na návrhu. Uviedla, že býva v jednoizbovom byte s dcérou. Je zamestnaná v Nemocnici s poliklinikou Poprad a jej čistý príjem je cca 380,- Eur. Momentálne na mal. P. výživné neuhrádzala a to odkedy je mal. L. u nej. Dcéra u nej býva od mája. Mal. syn P. matku navštevuje. Je vlastníčkou bytu ktorý obýva. Návrh na zmenu výchovného prostredia podala až v septembri preto, lebo chcela zistiť či sa dcéra k nej nepresťahovala len z trucu. Podľa jej názoru sa dcéra s otcom neznáša. S dcérou sa veľmi zblížila. Potvrdila, že otec na výživu dcéry v mesiaci september uhradil sumu 200,--Eur.

Otec vo svojej výpovedi s návrhom nesúhlasím. Potvrdil, že si s dcérou asi jeden a pol roka nerozumie. Zistil som, že s matkou chodí do Zia baru, na čo mu matka povedala, že on je zodpovedný za dcéru. Následne mu dcéra začala klamať. Podľa neho u matky našla voľnosť. Párkrát mu tvrdila že je u matky, čo nebola pravda, bola v Letanovciach na diskotéke. Stalo sa asi pred rokom, že mala byť u matky, bola však u kamarátky. Ich vzťah sa začal naštrbovať. Dcéra od neho žiadala väčšiu voľnosť, on jej však sa rozhodol nepovoliť všetko tak, ako si to predstavuje a preto chce dcéra bývať u matky. Poukázal tiež na to, že dcéra má u neho svoju izbu. K svojim príjmovým a majetkovým pomerom uviedol, že je naďalej živnostníkom. uviedol, že na výživu dcéry v mesiaci september zaplatil sumu 200,--Eur.

Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne vo svojej výpovedi zhrnul závery z prešetrenia pomerov u maloletej, kedy uviedol, že bol vykonaný pohovor s každým členom rodiny osobitne s matkou, otcom, P. a L.. Vyjadrenie matky a otca bolo zhodné s ich výpoveďou na súde. Vyjadrenie M.. P. bolo v tom štýle, že nemá názor k sestre, stretávajú sa na dedine a naposledy bol u matky začiatkom októbra. Zastával názor, že keď sa L. rozhodla, nech odíde. Mal L. už v apríli tohto roku sa dostavila na úrad a prezentovala, že má narušené vzťahy s otcom, dňa 17.5.2011 sa dostavila s matkou a uviedla, že už býva u matky. V júni sa dostavil na úrad otec a mal zato, aby sa situácia vykryštalizovala. Potom v júli prišla matka s dcérou, že situácia pretrváva, dcéra je u mamy, nemení názor a že chce u nej ostať. Po podaní návrhu na súde mal. L. zvažovala v poslednom období, žeby sa k otcovi vrátila, avšak po rozhovore s otcom uviedla, že chce s matkou ostať.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. mal súd preukázané, že rozsudkom sp.zn. -59 zo dňa 4.8.2008 boli maloleté deti zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, pričom matka bola povinná prispievať na výživu mal. L. mesačne sumou 738,- Sk( 24,50 Eur ), počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. mal súd preukázané, že na tunajšom súde prebehlo konanie o zmenu výchovného prostredia u mal. P., kedy toto konanie bolo zastavené uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. -153 zo dňa 1.2.2011 na základe späťvzatia návrhu matky. V tomto konaní bolo aj nariadené znalecké dokazovanie, ktorého výsledky boli obsiahnuté v znaleckom posudku č. 39/2010 zo dňa 13.4.2010. Z tohto posudku vyplynulo, že otec maloletej je osobnostne egocentrický, orientovaný na vlastnú osobu, s prejavmi nadradenosti, sebadôvery, produkuje správanie sýtené mocou, ambíciami a s autoritatívnym postojom k druhým. Jeho prístup k deťom je prísny a rešpektujúci, ale málo emočne sýtený, aj keď to slovne deklaruje, že ich má rád, málo sa zaujíma o ich skutočné problémy. Ako rodič je spôsobilý vychovávať, ale v súčasnej dobe je málo zameraný na to, aby mohol deťom vytvoriť pravidelný režimový program, kde by sa rešpektovali ich potreby, volí prístup, ktorý viac vyhovuje jemu ako deťom. Ako rodič je spôsobilý vychovávať obe deti. Rolu otca zastáva dobre, aj keď má v tejto oblasti rezervy. Výchovný štýl matky v tomto posudku bol charakterizovaný ako priateľský a zhovievavý. Matka vie rešpektovať záujmy dieťaťa, nechýba jej prísnosť a kontrola správania detí. Rešpektuje aj to, čo si želá dieťa, aby sa uskutočnilo, túži sa deťom venovať. Prejavuje aj dostatok tolerancie ale vie čo chce dosiahnuť a čo si neželá, aby sa dialo vo vzťahu k deťom. Osobnostne je egocentrická, neistá až neurotická, bez uvoľnenia, podlieha sebaľútosti, chýba jej radosť zo života, sú zistené prejavy depresie, úzkosti ambvivalencie k bývalému manželovi. V minulosti sa matka dokázala postarať o výchovu detí, túto spôsobilosť nestratila. Voči deťom má pozitívne emócie, obe deti má veľmi rada. Deti ju naďalej rešpektujú ako matku. Matka je osobnostne, sociálne a emočne spôsobilá na výchovu detí a neboli zistené žiadne etické, morálne a psychické prekážky, ktoré by bránili tomu, aby sa mohla ako matka dobre výchovne zaoberať svojimi deťmi a je spôsobilá vychovávať deti ako rodič. Mal L. uvedený posudok charakterizoval ako dospievajúce dieťa, ktorej rozumový vývin zodpovedá jej veku, je dobre rozhľadená, informovanosť zodpovedá jej veku, záleží jej na sociálnej prestíži, má svoj okruh záujmov, kamarátok, ale v osobnostnej a sociálnej oblasti ešte dozrieva a kolíše v postojoch od detských smerom k dospelým a zrelším. K obom rodičom je kritická ale svoje názory verbalizuje len o matke, o otcovi mlčí ( alebo je vyčkávajúca, taktizuje). Jej súčasný postoj k matke sa časom upraví a z kritického postoja prejde do reálneho. Voči obom rodičom má pozitívny vzťah, potrebuje ich k vývoju, rešpektuje matku ako rodiča , aktuálne má k nej výrazne odmietavý postoj a prejavuje sa to aj vyhýbacimi reakciami, nepochopením celej situácie, objavili sa aj známky vzdoru voči matke, kde vníma, že matka, je menej stabilná v emóciach a ona nemá chuť a ochotu jej pomáhať, resp., ju opakovane vypočuť, ale si volí stratégiu úniku, aby mohla tzv. bezproblémovo žiť. Súrodenecký vzťah bol hodnotený ako primeraný. Obaja súrodenci sa snažia vychádzať, ale nie je medzi nimi také silné emočné puto, aby odlúčením sa ovplyvnil negatívnym smerom. Súrodenci sa málo vzájomne ovplyvňujú v pozitívnom smere, majú od seba značný emočný odstup, chýba medzi nimi dôvernosť a spojenie. Mal. P. má k sestre dobrý emočný vzťah, ale nie je to vzťah, ktorý by v prípade ich rozdelenia spôsobil regresné zmeny v jeho psychike. Mal. L. nevytvára žiadne pozitívne nastavenie voči bratovi. Z psychologického hľadiska nie sú prekážky, ktoré by bránili rozdeleniu detí .

V správe Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Spišská Nová ves vypracovanej dňa 7.12.2011 v tomto konaní sa uvádza, že mal. L. sa pri sedeniach vyjadrila, že chce byť zverená do výchovy matky a s otcom sa stretávať podľa určenia súdu. Podľa doterajších zistení slabou stránkou rodičov je hlavne obojstranná neakceptácia rozdielnych výchovných prístupov a deštruktívna vzájomná komunikácia. U otca bola konštatovaná za slabinu autoritatívny prístup k deťom v období puberty, ktorý u nich aktivizuje vzburu. / čo je prirodzenou vývinovou úlohou dieťaťa v tomto veku/, u matky je to znížené rodičovské sebavedomie , ústupčivosť a manipulatívnosť dcérou. Za silnú stránku otca sa považuje jeho akčnosť, záujem o deti a jasné pravidlá, ktoré však vyžadujú aktualizáciu. U matky je vnímané ako silná stránka jej citlivosť a ochota rozprávať sa s dcéru, čo L. u otca chýbalo.

Podľa potvrdení zamestnávateľa matky jej priemerný mesačný príjem za obdobie od októbra 2010 do decembra 2011 predstavuje sumu 407,45 Eur. Podľa pracovnej charakteristiky ide o spoľahlivú a samostatnú pracovníčku, spolupracujúcu s kolektívom a nadriadenými, ktorá prejavuje záujem o výkon povolania. Podľa potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Levoči vlastní traktor továrenskej značky ZETOR. 7211, Z listu vlastníctva č. 1479 vyplynulo, že je výlučnou vlastníčkou bytu v k.ú. Obce Hrabušice.

Z daňového priznania otca vyplynulo že tento v roku 2010 dosiahol príjmy z podnikania v celkovej výške 134.644,29 Eur a výdavky v celkovej výške 130.283,50 Eur, základ dane tak predstavovala suma 4.360,79 Eur a otec za rok 2009 uhrádzal daň z príjmu vo výške 63,66 Eur.

Podľa otcom predloženého peňažného denníka za rok 2011 k 30.11.2011 dosiahol v roku 2011 celkové príjmy v hotovosti vo výške 125.174,93 Eur a celkové výdavky v hotovosti vo výške 123.051,46 Eur, kedy zostatok v pokladni predstavoval sumu 2.123,47 Eur. Zároveň za uvedené obdobie vykázal príjem v peňažnom ústave v celkovej výške 136.058,15 Eur a výdavky v celkovej výške 135.150,06 Eur, kedy zostatok na účte predstavoval sumu 908,09 Eur.

Podľa potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Levoči vlastní vozidlo AVIA A31.1. DAEWOO FSO TRUCK a AVI FURGON. Z listu vlastníctva č. 1170 vyplynulo, že je výlučným vlastníkom rodinného domu v k.ú. Obce Hrabušice. a podľa LV č. 6001 tiež bytu v k.ú. Levoča.

Podľa správy Hotelovej akadémie Spišská Nová ves o nákladoch maloletej spojených s jej štúdiom zo dňa 30.9.2011 v školskom roku 2011/2012 tieto predstavovali na praktické cvičenia sumu 50,--Eur , príspevok na rodičovské združenie 10,--Eur , príspevok na poistenie 4,50 Eur, knihy a učebnice 63,-- Eur , odborné exkurzie 30,--Eur. Spolu tak tieto náklady predstavovali bez stravného sumu 157,50 Eur na školský rok , čo v prepočte na jeden mesiac z desiatich školských predstavuje sumu 15,75 Eur. Okrem týchto ročných nákladov má maloletá ešte náklady na stravu v škole v sume cca 20,--Eur na mesiac a tiež poplatky na bežné školské potreby. Podľa uvedenej správy sa maloletá aktívne zapája do vyučovacieho procesu, v triede je priateľská a obľúbená.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých ).

Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých a opatrenia MPSVaR SR č. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa §-u 43 ods. 1 Zákona o rodine , maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa , ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa

Z vykonaného dokazovanie jednoznačne vyplynulo, že mal. L. zastáva názor, že chce žiť s matkou. Tento názor prezentovala ako pred súdom, tak aj v rámci svojich vyjadrení pred príslušnou kurátorkou na ÚPSVaR a v neposlednom rade aj pri poradensko-psychologických sedeniach. Maloletá je toho času 17 ročná a vzhľadom na jej vek a rozumovú vyspelosť je potrebné na toto jej vyjadrenie prihliadať. Výtky, ktoré na adresu starostlivosti matky o maloletú uviedol vo svojich vyjadreniach otec, a síce návšteva baru s maloletou či jej absencie v škole, sa netýkali bezprostredne tohto obdobia, počas ktorého maloletá už prebýva u matky. Sám otec potvrdil, že v súčasnej dobe je v konflikte s dcérou, že si nerozumejú , ale sám nevyvinul úsilie o nápravu tohto stavu a nepožiadal o prípadnú pomoc príslušný referát poradensko- psychologických služieb s riešením tohto stavu. Podľa tvrdení matky sa o dcéru ani nezaujímal a samotná dcéra potvrdila, že za čas, po ktorý strávila u matky sa s otcom stretla s výnimkou posledného mesiaca len raz, pričom takýto stav pretrváva už od mája tohto roku. Dokonca podľa výpovede maloletej sám otec jej potom, čo sa nezhodli, kázal si pobaliť si veci a odsťahovať sa k matke. Otec tieto tvrdenia ani nevyvrátil. Pokaľ by teda otec o výchovu dcéry mal skutočne taký záujem , aký sa snažil deklarovať v tomto konaní, rozhodne nemal ostať nečinný tak ako to bolo vyššie prezentované.

V prospech zmeny výchovného prostredia u mal. L. hovorí aj skutočnosť, že táto nastal fakticky už od apríla 2011 a pretrváva bez prerušenia až dodnes. Dcéra za ten čas prebývala a naďalej prebýva u matky a i táto skutočnosť signalizuje, že jej postoj ako osoby prakticky už blízko veku dospelému, je ustálený a nemenný.

Zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky nebráni ani súrodenecký vzťah k maloletému bratovi, presnejšie rozdelenie oboch súrodencov. Už v konaní sp. zn. pri znaleckom dokazovaní sa konštatovalo, že medzi súrodencami nie je také silné emočné puto, aby sa ich odlúčením tento vzťah ovplyvnil negatívnym smerom. Ako sa konštatovalo, súrodenci sa málo vzájomne ovplyvňujú v pozitívnom smere, majú od seba značný emočný odstup, chýba medzi nimi dôvernosť a spojenie a z psychologického hľadiska nie sú prekážky, ktoré by bránili rozdeleniu detí. Týmto záverom zodpovedajú aj súčasné vyjadrenia oboch maloletých a to v prípade mal. L. priamo na pojednávaní pred súdom a v prípade mal. P. vo vyjadrení, ktoré uskutočnil pred poverenou pracovníčkou ÚPSVaR a ktoré bolo následne prezentované v účastníckej výpovedi poverenej pracovníčky ÚPSVaR.

Aj vzhľadom na vyššie uvedené preto, pokiaľ ide o zverenie mal. L. do starostlivosti matky, súd nepovažoval za potrebné nariaďovať ďalšie znalecké dokazovanie a v tejto otázke rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku a teda maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Zároveň upravil styk otca s maloletou v rovnakom rozsahu v akom mala doteraz tento styk upravený matka voči dcére podľa pôvodného rozsudku. Vychádzal z toho, že aj vzhľadom na doteraz prejavený záujem otca o maloletú za obdobie, kým táto žije u matky, ako aj vzhľadom na vek maloletej a jej rozumovú vyspelosť, kedy už aj sama má čo povedať do realizácie tohto styku, považoval súd takto upravený interval stretávania sa s otca s dcérou za dostatočný.

Pokiaľ šlo o stanovenie výšky výživného zo strany otca na dcéru, matka sa dožadovala toto určiť sumou 200,--Eur mesačne počnúc od 1.5.2011. Predovšetkým súd bol toho názoru, že nebolo možné priznať výživné spätne za čas od 1.5.2011 až do dňa predchádzajúceho dňu podania návrhu, t.j. do 7.9.2011, nakoľko podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine s priznáva len odo dňa začatia súdneho konania a u maloletých detí spätne len ak, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Takéto na strane matky v konaní zistené neboli. Preto súd v tejto časti návrh matky na určenie výživného zo strany otca za uvedené obdobie zamietol.

Naopak súd napriek tomu, že v čase podania návrhu zo strany matky maloletá bola po právnej stránke v osobnej starostlivosti otca, priznal zo strany otca výživné na dcéru od podania tohto návrhu, t.j. od 8.9.2011, nakoľko v konaní bolo preukázané, že maloletá v čase podania návrhu už po dlhšiu dobu prebývala v domácnosti s matkou, ktorá jej zabezpečovala faktickú osobnú starostlivosť, a preto by nebolo spravodlivé , aby otec , ktorý mal na základe dovtedy právoplatného rozhodnutia súdu zabezpečovať túto osobnú starostlivosť o dcéru a tým realizovať svoju vyživovaciu povinnosť voči nej, ktorú si však takto neplnil, nebol za obdobie do meritórneho rozhodnutia v tomto konaní fakticky zaviazaný žiadnym výživným voči dcére. Preto súd priznával výživné na maloletú dcéru už počnúc od 8.9.2011, t.j. od podania návrhu.

Súd však ustálil výšku výživného na sumu 150,--Eur mesačne a nie na matkou požadovanú sumu 200,--Eur mesačne., kedy v danom prípade vyšiel z školou vyčíslených nákladov na maloletou , ktoré predstavovali bez stravného sumu 157,50 Eur na školský rok , čo v prepočte na jeden mesiac z desiatich školských predstavuje sumu 15,75 Eur pri započítaní sumy stravného cca 20,--Eur na mesiac, tak pre obdobie školy predstavovali sumu cca 36,--Eur na mesiac. Akékoľvek ďalšie výdavky na maloletú dcéru podľa názoru súdu je možné v dostatočnej miere pokryť zo sumy výživného, ktorú súd určil.

Pri príjmových a majetkových pomeroch otca súd vychádzal z jeho peňažného denníka za rok 2011 a tiež zo skutočnosti vlastníctva motorových vozidiel otcom a vlastníctva nehnuteľností. Z predloženého peňažného denníka vyplynulo, že za obdobie do 30.11.2011 vykázal príjem v peňažnom ústave v celkovej výške 136.058,15 Eur a výdavky v celkovej výške 135.150,06 Eur , kedy zostatok na účte predstavoval sumu 908,09 Eur a pokiaľ ide o celkové príjmy v hotovosti, tieto vo výške 125.174,93 Eur a celkové výdavky v hotovosti vo výške 123.051,46 Eur , kedy zostatok v pokladni predstavoval sumu 2.123,47 Eur. Z položiek vedených v peňažnom denníku súd nezistil také, ktoré by sa vymykali z bežného rámca podnikateľských výdavkov súvisiacich s výkonov tej činnosti podnikateľa, ktorú vykonáva otec. Motorové vozidlá, ktoré otec podľa správy dopravného inšpektorátu vlastní, majú charakter nákladných vozidiel, takže je zrejmé sú užívané v rámci podnikateľskej činnosti otca. Súd však vzal na zreteľ, že otec je toho času okrem iného aj výlučným vlastníkom bytu v Levoči, z ktorého mu však podľa jeho vlastného vyjadrenia neplynie žiadne príjem. Súd bol však toho názoru , že na túto skutočnosť nie je možné prihliadať, keďže podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine , má súd prihliadať na majetkové pomery povinného rodiča aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho majetkového prospechu; čo možno aplikovať ja na tento prípad.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť, že maloletá je toho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, ustálil výšku súčasného výživného na maloletú na sumu 150,-Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletú za obdobie od 8.9.2011, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 8.9.2011 do 30.11.2011 vo výške 215,- Eur . Tento nedoplatok bol vyčíslený ako rozdiel medzi súčtom súm určeného výživného na maloletú vo výške 150,--Eur mesačne za uvedené obdobie a sumou výživného uhradenú otcom na maloletú v mesiaci september vo výške 200,--Eur , kedy v prípade mesiaca september 2011 bola výška zaostalého výživného za daný mesiac určená ako pomerná časť určeného výživného zodpovedajúca 23 dňom mesiaca september 2011 / t.j. za obdobie od 8.9.2011 do 30.9.2011 / , čo predstavuje čiastku 115,-- Eur ( 150,-- Eur /30 dní x 23 dní).

Uvedený nedoplatok bol takto vyčíslený k 30.11.2011, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac november 2011 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.

Za týchto okolností preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37) ( v platnom znení o súdnych exekútoroch o exekučnom poriadku).