Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-129-2011.pdf
PDF · 103.47 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/129/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. R. J., V.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, soc. veci a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov S. T., V.. XX.X.XXXX, T. V. L., B.. X. R. XX/X a J. J., V.. X.X.XXXX, P. XX M. X., A., E. XX, Í. o zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh otca z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Svojim návrhom zo dňa 4.5.2011, doručeným tunajšiemu dňa 13.5.2011 sa otec R. R. domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletej na sumu 40,--Eur mesačne.
Svoj návrh odôvodnil tým, že v čase pojednávania o výživnom na maloletú mal vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu dieťaťu, R.. O. Q. L. výške 30% zo sumy životného minima. Dňa 28.2.2011 sa táto vyživovacia povinnosť zmenila počnúc dňom 19.1.2011 do 28.2.2011 na 50,--Eur a od 1.3.2011 do budúcna na sumu 70,--Eur mesačne. Jeho príjem v Írskej republike je pod hranicou životného minima. Z ohľadom na tieto dve skutočnosti životné minimum a vyživovacia povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu navrhol uvedené zníženie výživného na maloletú.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, splnomocnenej zástupkyne otca a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojenými spismi na základe čoho súd zistil tento skutkový stav :
Otec vo svojej výpovedi zotrval na návrhu. Uviedol, že sa doteraz nevyhrabal z dlhov a že pred 3 týždňami mal nehodu, pri ktorej som si vykĺbil rameno. Týždeň nepracoval, musel v nemocnici zaplatiť 380,- Eur ošetrenie čím mu vznikol dlh, ktorý nezaplatil, lebo nemal z čoho. Tento návrh podal preto, lebo sa mu objavili nepredpokladané výdavky, ktoré musí zaplatiť, kedy okrem poplatku za nemocnicu to bol tiež výdavok za zvýšený plyn v sume 40,- Eur mesačne a mal zvýšené náklady na nájom v dome, v ktorý obýva. Jeho rodičia, ktorí s ním žili sa vrátili na Slovensko, sú jeden čas na Slovensku a jeden čas v Írsku. Otec toho času obýva 3 izbový rodinný dom 3 izbový, v ktorom býva momentálne sám, sú však tam písaní aj jeho rodičia. Otec má na prenájom l izbu v dome, za ktorú platí 300,- Eur na mesiac, okrem toho platí elektrinu, plyn, internet vo výške mesačne l50,- Eur. Jedna miestnosť uvedeného domu je voľná, ďalšiu miestnosť obývajú rodičia, pričom rodičia za miestnosť ktorú obývajú v dome platia samostatne, nakoľko na bývanie dostávajú príspevok od írskeho štátu. Otec má náklady 25,- Eur týždenne cestovné
spojené s cestovaním do práce. Okrem toho má náklady na cestovanie mimo rámca práce, tie si však neúčtuje v tomto konaní. Strava ho stojí l00,- Eur týždenne a momentálne uhrádza na R.. R. J. a R.. O. Q. sumu po l00,- Eur mesačne na každé dieťa. Toho času je zamestnaný v hoteli Red coffe in ako umývač riadu. Má dojednanú minimálnu mzdu 7,85 Eur na hod. Z toho musí odvádzať dane, tiež si platiť sociálne a zdravotné odvody. Cez týždeň zarobí 200,- - 250,- Eur v čistom. Okrem toho príjmu iný príjem nemá a nevlastní žiaden majetok. Momentálne vybavuje prídavky na obe z maloletých deti, aby matky týchto detí poberali dávky z Írska.
Splnomocnená zástupkyňa otca vo svojej výpovedi uviedla, že toho času spolu s manželom naďalej bývajú v Írsku, návrat na Slovensko si ešte len vybavujú a nie je to ľahké. Jej pomery a pomery jej manžela sa od jej výsluchu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 16P/479/2010 nezmenili a ona naďalej dostáva nemocenské 188,--Eur týždenne, jej manžel poberá osobitnú dávku 124,--Eur týždenne, zmena nastala len v tom, že príspevok na bývanie už nedostáva každý z nich zvlášť, ale dostávajú spoločnú sumu 579,--Eur mesačne. V spoločnej domácnosti naďalej bývajú so synom - otcom maloletej a všetci sa podieľajú nákladmi na domácnosť, kedy platia nájom 900,--Eur za bývanie všetkých, elektrinu a plyn 300,- až 400,- Eur za dva mesiace. Majú aj náklady na stravu a internet. Otec maloletej je zamestnaný na polovičný úväzok. Týždeň nepracoval lebo mal zdravotné problémy a vtedy nemal žiadne príjem.
Matka vo svojej výpovedi s návrhom otca nesúhlasila. Uviedla, že od poslednej úpravy výživného, ktoré bolo upravené v apríli 2011 nedošlo k žiadnym zmenám. Býva v prenajatom byte so sestrou a maloletou, poberá rodič. príspevok vo výške 190,10 Eur, dostáva príspevok na sestru, ktorá je jej zverená do opatery, čo predstavuje spolu s prídavkami na sestru sumu cca 100,- Eur mesačne. Nepoberá prídavky na R.. R., nakoľko tieto by mala poberať z Írska, pretože dcéra sa tam narodila, avšak túto záležitosť s otcom maloletej neporiešila. Otec výživné na maloletú platí pravidelne po 100,- Eur od apríla 2011, dlh nemá. Nad rámec výživného neprispieva. Pôvodne bola zamestnaná na Dohodu o vykonaní v práce v Zio bare, odkiaľ jej plynul príjem vo výške cca 80,- Eur, v doplňujúcej výpovedi však uviedla, že táto dohoda bola s ňou ukončená. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Dcéra je zdravá, po celý deň je v jej osobnej starostlivosti, v čase keď je v práci sa stará o ňu jej sestra. V doplňujúcej výpovedi už uviedla, že táto od septembra 2011 nastúpila do škôlky, za ktorú platí okolo 50,- Eur na mesiac a tiež jej uhrádza stravu a poplatok na škôlku. Matka uhrádza za bývanie sumu 320,- Eur mesačne, v čom je nájom a inkaso a má náklady na stravu cca 200,- Eur. Maloletej zakupuje plienky v hodnote cca 50,- Eur a oblečenie. Uvedené finančné prostriedky, z ktorých náklady hradí mala z finančne rezervy, ktorú mala počas práce v Írsku, momentálne sa však peniaze minuli. Je v debete v sume 500,- Eur.
Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne navrhol návrh otca zamietnuť.
Z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 15P/487/2010-12 zo dňa 23.3.2011 súd zistil, že uvedeným rozsudkom súd schválil rodičovskú dohodu rodičov maloletej R., na základe ktorej sa maloletá zverila do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške po 100,- Eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok neobsahoval odôvodnenie, vzhľadom k tomu, že účastníci sa vzdali práva na podanie odvolania voči nemu. Z výpovede otca na pojednávaní, na ktorom bol predmetný rozsudok vyhlásený vyplynulo, že v čase rozhodovania otec maloletej žil v Írsku aj so svojim rodičmi. Jeho matka tam poberala invalidný dôchodok vo výške 186,--Eur otec poberal podporu v nezamestnanosti. Otec bol zamestnaný od 1.3.2011 ako pomocný pracovník v kuchyni. Podľa jeho vyjadrenia jeho príjem nepresiahne 180,--Eur na týždeň. Súdu zároveň predložil potvrdenie o príjme za obdobie 6.3.do 13.3.2011 z ktorého vyplynulo, že jeho čistý príjem po zdanení predstavoval sumu 203,50 Eur na týždeň. Uviedol, že bude uhrádzať na bývanie sumu 300,--Eur a podľa jeho vyjadrení po zaplatení nutných výdavkov mu ostávalo 300,--Eur. Bol ochotný platiť na dieťa výživné 100,--Eur. Podľa výpovede matky na to istom pojednávaní, táto v čase vyhlásenia uvedeného rozsudku poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10 Eur mesačne, mala zverenú svoju sestru do osobnej starostlivosti a nepoberala rodinné prídavky na maloletú dcéru. Brigádovala ako čašníčka v herni. Okrem maloletej dcéry inú vyživovaciu povinnosť nemala.
Podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu v Levoči otec maloletej nie je vlastníkom a ani držiteľom žiadneho motorového vozidla v jeho územnom obvode. Podľa oznámenia Správy katastra Levoča otec nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v jej územnom obvode. Podľa potvrdenia o výške výplaty pre otca " PAYSLIP" z 25.9.2011 mu v uvedenom mesiaci bol vyplatený príjem vo výške 427,59 Eur. Podľa poznámok otca na uvedenom doklade , jeho čistí priemerný mesačný príjem za obdobie od 1.3.2011 do 25.9.2011 predstavoval sumu 940,--Eur.
Podľa správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny z prešetrenia pomerov u maloletej matka maloletej poberá rodičovský príspevok vo výške 190,10 Eur mesačne a opakovaný príspevok k dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti v sume 78,53 Eur a prídavok na dieťa 44,02 Eur mesačne. Podľa výpovede matky je to však poberá prídavky len na svoju sestru , ktorá jej bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. Matka spolu s dcérou a svojou sestrou býva v 4-izbovom byte v podnájme, kedy nájom a inkaso uhrádza v sume 320,--Eur mesačne. Maloletá R. toho času už navštevuje materskú školu.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16P/479/2010 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 16P/479/2010-81 zo dňa 28.3.2011, v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu sp.zn. 8CoP/157/2011-122 zo dňa 26.9.2011 bola otcovi maloletej určená vyživovacia povinnosť na ďalšie dieťa mal. O. Q. a to vo výške 100,--Eur mesačne počnúc od 1.3.2011. Podľa odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v prípade maloletej O., pri určení sumy 100,--Eur tento súd vychádzal z odôvodnených potrieb tohto dieťaťa , ako aj zo zvýšenia reálnych príjmových pomerov otca a jeho čistého príjmu 203,50 Eur týždenne, pričom bral do úvahy ja existenciu aj jeho ďalšej vyživovacej povinnosti voči R.. R. v sume 100,-.-Eur mesačne. Z odôvodnení oboch rozhodnutí ako i z obsahu uvedeného spisu tiež vyplynulo, že matka otca maloletého dieťaťa v čase rozhodovania v uvedenom konaní poberala invalidný dôchodok v Írsku vo výške 188,- Eur týždenne, a tiež príspevok na nájomné vo výške 288,- Eur mesačne. Jej manžel poberal týždenne 125,- Eur dávku v nezamestnanosti a aj jemu tak isto írske úrady prispievali sumou 288,- Eur na bývanie mesačne. Otcovi maloletých detí úrady v uvedenom období takéto dávky neposkytovali .V čase rozhodovania prvostupňového súdu o výživnom na toto dieťa bol otec maloletej zamestnaný na polovičný úväzok a jeho čistý príjem predstavoval 203,50 Eur za týždeň. Tento príjem, ktorý poberal nepresahoval sumu všetkých dávok a príspevkov v hmotnej núdzi, ktoré sa v Írsku doplácajú. Rodina uhrádzala 900,- Eur za bývanie pre všetkých, poplatky za elektrinu a plyn v sumách od 300,- do 400,- Eur za 2 mesiace, a mali náklady na stravu a internet.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 194/2011 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 26,- Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru , že návrh otca je potrebné zamietnuť, nakoľko na jeho strane nedošlo k takej relevantnej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala nutnosť zníženia výživného na R.. R.. Otec maloletej je naďalej od 1.3.2011 zamestnaný v Írsku s priemerným príjmom podľa jeho vlastného tvrdenia vo výške cca 940,--Eur mesačne, čo týždenné predstavuje sumu cca 235,--Eur, čo zodpovedá dokonca úrovni mierne vyššej ako udával v pôvodnom konaní sp. zn. 15P/487/2010 , kedy svoj príjem uvádzal vo výške 180,--Eur na týždeň a dokladoval to dokladmi o príjme vo výške 203,50 Eur na týždeň. Takí istý príjem tiež dokladmi preukazoval v konaní sp. zn. 16P/479/2010, ktoré sa viedlo o zvýšenie výživného na jeho ďalšiu dcéru, R.. O. Q.. V čase vyhlasovania pôvodného rozhodnutia v konaní sp. zn. 15P/487/2010, otec maloletej žil v spoločnej domácnosti v Írsku so svojimi rodičmi, kedy sa všetci spoločne podieľali na nákladoch na domácnosť a na nákladoch za služby spojené s užívaním rodinného domu, pričom rodičia otca maloletej už v tom čase boli poberateľmi príslušných štátnych dávok vyplácaných írskym štátom. Tieto okolnosti vyplynuli zo spisu sp. zn. 16P/479/2010, v ktorom sa uskutočnili podrobnejšie šetrenia osobných a majetkových pomerov otca a ktoré výsledky aj vzhľadom na rozhodovanie oboch súdov v tom istom mesiaci, marci 2011, sú akceptovateľné na posudzovanie zmeny pomerov u otca aj v tomto konaní. K výraznej zmene takto posúdených osobných a majetkových pomerov u otca nedošlo ani v čase rozhodovania súdu o tomto jeho návrhu na zníženie výživného. Otec síce uviedol, že v súčasnej dobe by mal žiť v Írsku sám bez rodičov, avšak toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďou jeho matky - jeho splnomocnenej zástupkyne na pojednávaní dňa 12.12.2011, kedy táto potvrdila , že dosiaľ žijú s otcom maloletej v Írsku v spoločnej domácnosti a tiež , že k výraznej zmene príjmových a výdavkových pomerov na strane ich rodiny nedošlo. Navyše je tiež potrebné dodať, že aj keby otec ostal obývať predmetnú domácnosť sám a teda mal znášať všetky náklady na bývanie, súd by na túto skutočnosť nemohol prihliadať, keďže podľa jeho názoru by išlo o výdavky , ktoré by nebolo možné uznať otcovi maloletej dcéry ako v plnej miere akceptovateľné.
Súd neakceptoval argument otca, že bol týždeň práceneschopný a súvislosti s jeho ošetrovaním mu vznikli aj náklady. V tejto súvislosti súd konštatuje, že zemnou pomerov v zmysle príslušných zákonných ustanovení Zákona o rodine sa rozumie len výrazná zmena tých okolností na jednej či druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nie len prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu tých v okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Krátkodobý výpadok príjmu otca súvisiacu s jeho práceneschopnosťou nie je možné preto považovať za skutočnosť rozhodujúcu pre prípadné zníženie výživného na maloletú dcéru z jeho strany.
Súd rovnako nemohol prihliadať ani na skutočnosť existencie ďalšej vyživovacej povinnosti k R.. O. Q., ktorú mu určil v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 16P/479/2010 svojim rozsudkom sp.zn. 8CoP/157/2011-122 zo dňa 26.9.2011 odvolacieho súdu vo výške 100,--Eur mesačne počnúc od 1.3.2011. Odvolací súd totiž pri tomto rozhodovaní vychádzal z tých osobných, príjmových a majetkových pomerov otca, ktoré sú preukázané aj v tomto konaní a ustálil si , že určenie výživného na otca vo výške po 100,--Eur na obe jeho maloleté dcéry zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam takéto výživné uhrádzať. Súd v tomto konaní sa s týmto záverom stotožnil.
Súd napokon pri tomto svojom rozhodovaní vzal tiež na zreteľ na zmenu pomerov, ktorá medzi časom od poslednej úpravy výšky výživného, nastala na strane matky maloletej, kedy stratila príjem, ktorý poberala na základe Dohody o vykonaní práce, kedy pôvodne pracovala ako čašníčka a tiež na zmenu pomerov na strane maloletej dcéry, ktorá medzičasom začala navštevovať predškolské zariadenie, s čím matke vzrástli náklady. Teda z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že u maloletej v priebehu konania došlo k preukázateľnej zmene pomerov a zvýšili sa jej odôvodnené potreby. V tejto súvislosti je však potrebné tiež uviesť, že na zvýšenie výživného síce postačí už podstatná zmena pomerov na strane oprávneného subjektu, v danom prípade maloletého dieťaťa, pričom u povinnej osoby k výraznej zmene pomerov, napr. v podobe zvýšenia životnej úrovne dôjsť nemusí, na druhej strane však prípadne zvýšenie výživného nad sumu dosiaľ určeného výživného, ktorú je otec povinný platiť bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti musí rešpektovať reálnu životnú úroveň otca a pokiaľ táto za žiadnych okolností zvýšenie výživného neumožňuje, nie je možné výživné na dieťa zvýšiť, hoci je z pohľadu dieťaťa absolútne opodstatnené. Inými slovami súd musí prihliadať aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodičia a tiež na prípadné zmeny jeho pomerov oproti pomerom, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie. ako muž bolo konštatované k týmto od poslednej úpravy výživného nedošlo , preto súd nerozhodol o zvýšení výživného zo strany otca na maloletú a zároveň ale ani návrhu otca na zníženie výživného nevyhovel, a jeho návrh preto zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1, 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37) ( zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch o exekučnom poriadku).