Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-1898-2011.pdf
PDF · 75.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Er/1898/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice II exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, 041 84 Košice, IČO: 30807484 proti povinnému B.. Q. P., G.. XX.X.XXXX, Š. XX, XXX XX C. vedenej na Exekútorskom úrade v Michalovciach u súdneho exekútora JUDr. Juraja Kočiho, Š. Tučeka 23, 071 01 Michalovce pod č. Ex 1423/2011 o vymoženie pohľadávky vo výške 192,87 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
Exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 14.7.2011 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Juraja Kočiho vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej vo výške 192,87 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočky v Košiciach č. 700-3410591411-GC04/11 zo dňa 5.4.2011.
Dňa 21.7.2011 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/106953 zo dňa 25.7.2011.
Dňa 19.10.2011 postúpil súdny exekútor súdu námietky povinnej proti exekúcii. Povinná vo svojich námietkach uviedla, že ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie a začatím exekučného konania uhradil oprávnenému požadovanú čiastku 192,87 Eur, a to dňa 5.10.2011 poštovým poukazom na účet oprávneného. Preto je tu dôvod, prečo je exekúcia neprípustná.
K námietkam povinného súdny exekútor uviedol, že exekučné konanie začalo dňom podania návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. dňom 11.7.2011, teda v tom čase bolo vykonanie exekúcie dôvodné, pretože k úhrade pohľadávky došlo až po tomto termíne. Dňa 14.10.2011 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinná prevzala dňa 7.11.2011.
Oprávnený podal k námietkam povinného stanovisko, v ktorom sa vyjadril, že vymáhaný nárok bol povinnou uhradený 5.10.2011, teda po začatí exekučného konania.
Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") exekučné konanie sa začína na návrh.
Podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa ust. § 47 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie a) upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50, b) zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke.
Podľa ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom 4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Exekútor však nemá právo na náhradu trov konania za úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie.
Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených, námietok povinného proti exekúcii, ako aj vyjadrenia súdneho exekútora k nim zistil, že povinná prevzala upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 7.11.2011 a námietky proti exekúcii podala na poštovú prepravu dňa 11.10.2011, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Exekučný súd môže námietkam povinného proti exekúcii vyhovieť len za predpokladu, že tento vo svojich námietkach preukáže existenciu takých okolností, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo takých dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná. V každom prípade však musí ísť o také okolnosti alebo dôvody, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je v konaní exekučným titulom a zároveň pred začatím exekučného konania. Z ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že exekučné konania sa začína na návrh. V ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku je ďalej špecifikovaný presný deň, ktorý sa považuje za deň začatia exekučného konania. Je ním ten, v ktorý bol exekútorskému úradu súdneho exekútora doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Keďže v tomto prípade bol návrh na vykonanie exekúcie oprávneným doručený súdnemu exekútorovi dňa 14.7.2011, tento deň sa považuje aj za deň začatia tohto exekučného konania. Povinná však uhradil pohľadávku oprávneného až dňa 5.10.2011, teda po začatí exekučného konania, preto bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podaný dôvodne.
Preto súd nemal inú možnosť, len námietky povinnej proti exekúcii ako nedôvodné zamietnuť.
Zároveň sa však súd zaoberal aj tvrdením povinného, že vymáhanú pohľadávku v plnom rozsahu uhradil.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Vzhľadom na to, že povinný uhradil pohľadávku oprávneného v plnej výške, čo oprávnený potvrdil, súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1, písm. f/ Exekučného poriadku zastavil.
O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.