Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-14-2011.pdf
PDF · 88.34 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-17C/14/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, v právnej veci navrhovateľky: C. I., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., E. č. XX, proti odporcovi: E. I., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., E. č. XX, za účasti mal. dieťaťa: T. I., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, ul. Saleziánov č. 1, Michalovce, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov C. I., D. a E. I., uzavreté dňa 18.5.2002, pred matričným úradom Mestskej časti Košice - Juh, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - Juh, vo zväzku 13, ročník 2002, na strane 86, pod por. číslom 67 r o z v á d z a.
Na čas po rozvode z v e r u j e mal. T. I., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s právom mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. T. sumou 25,38 eur mesačne vždy do 20-teho dňa bežného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. T. bez časového obmedzenia.
Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.1.2011 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom z dôvodu, že ich manželské vzťahy sú hlboko a trvale rozvrátené, manželstvo neplní svoj spoločenský účel, nie je predpoklad, žeby sa tento stav v budúcnosti zmenil a nie je nádej na obnovu manželského spolužitia. Zároveň navrhla zveriť mal. dieťa účastníkov konania do jej osobnej starostlivosti, zaviazať otca prispievať na mal. dieťa sumou 70 eur mesačne a upraviť styk otca s mal. dieťaťom.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Na pojednávanie dňa 12.12.2011 sa bez ospravedlnenia nedostavil kolízny opatrovník, ktorému bolo doručené predvolanie na pojednávanie dňa 15.11.2011, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.
Vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými navrhovateľkou, a to Návrhom na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, Sobášnym listom, Rodným listom, Potvrdením o pobyte, Správou o prešetrení pomerov v rodine mal. T., Oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, zo dňa 29.9.2011, Opisom mzdového listu zaslaným bývalým zamestnávateľom odporcu zo dňa 30.9.2011, ostatným spisovým materiálom ako aj výpoveďami účastníkov konania súd zistil tento skutkový stav veci:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 18.5.2002 pred matričným úradom Mestskej časti Košice - Juh. Obaja sú štátnymi príslušníkmi SR, majú slovenskú národnosť. U oboch ide o prvé manželstvo, z ktorého sa narodilo jedno dieťa, mal. T., nar. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali na ul. E. č. XX v T..
Z potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny zo dňa 11.5.2011 vyplynulo, že navrhovateľka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke. Za obdobie 1/2011 jej bola vyplatená dávka v sume 103,11 eur, za 2/2011 v sume 137,80 eur, za 3/2011 v sume 137/80 eur a za 4/2011 v sume 103,11 eur.
Kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, odbor sociálnych vecí a rodiny v Správe o prešetrení pomerov v rodine mal. T. zo dňa 17.8.2011 uviedol, že v súčasnosti matka mal. dieťaťa žije v domácnosti svojich rodičov v 3-oj izbovom byte v osobnom vlastníctve rodičov navrhovateľky. V spoločnej domácnosti s nimi býva aj mal. sestra navrhovateľky 11 ročná E., ktorá navštevuje 6. ročník ZŠ. Navrhovateľka spolu s mal. T. na spánok využívajú obývaciu izbu, slobodne užívajú všetky izby v byte. Príjmom navrhovateľky je dávka v hmotnej núdzi v sume 105 eur mesačne, prídavky na dieťa v sume 22,21 eur mesačne a výživné na mal. T. zo strany otca v sume 30 eur mesačne. Zo svojho príjmu navrhovateľka prispieva na spoločnú domácnosť sumou 50 eur mesačne. Mal. T. v septembri 2011 nastúpi(la) do 3. ročníka ZŠ v D., je zdravá a s jej starostlivosťou sú spojené bežné náklady. V roku 2006 Okresný súd Košice II rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu tak, že mal. T. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil výživné vo výške 30 eur mesačne. Od januára 2011 prestal otec mal. T. súdom určené výživné uhrádzať, údajne vtedy zanechal zamestnanie. Príjmom otca dieťaťa je dávka v hmotnej núdzi v sume 60 eur. Otec dieťaťa žije v Košiciach, s dieťaťom sa stretáva raz za tri mesiace, kedy berie dieťa k sebe. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva účastníkov konania navrhol zveriť mal. T. do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť výživné v sume 30 eur mesačne a upraviť styk otca s dieťaťom časovo neobmedzene.
Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 29.9.2011 vyplynulo, že odporca je od 1.6.2011 doposiaľ poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne. V predchádzajúcom období poberal dávku v nezamestnanosti zo Sociálnej poisťovne v Košiciach, ktorú mal priznanú od 26.10.2010 po dobu šiestich mesiacov s denným vymeriavacím základom vo výške 8,775 eur. Posledné zamestnanie mal odporca vo firme KOSIT a.s..
Z opisu mzdového listu odporcu zaslaného bývalým zamestnávateľom odporcu vyplynulo, že odporca za obdobie 8/10 čistý príjem v sume 382,59 eur a 9/10 v sume 438,91 eur.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvárala z lásky. Ich vzájomné vzťahy sa narušili po tom, čo si odporca našiel mimomanželskú známosť a začal hrať na výherných automatoch. Už tri roky nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka býva v Michalovciach u rodičov, odporca žije v Košiciach. Obaja už majú novú známosť.
Odporca sa pripojil k výpovedi navrhovateľky, s návrhom na rozvod manželstva a zverením mal. T. do osobnej starostlivosti matky súhlasil.
Pokiaľ ide o výživné navrhovateľka uviedla, že má vedomosť o tom, že odporca je v súčasnosti nezamestnaný a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 60 eur mesačne a súhlasila, aby bol
odporca zaviazaný prispievať na výživu mal. T. sumou 25,99 eur mesačne a navrhla upraviť styk otca s mal. T. bez časového obmedzenia.
Podľa § 23 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal trvalý a hlboký rozvrat. Manželstvo účastníkov bolo uzatvárané na základe vzájomnej citovej náklonnosti, avšak usporiadané a bezkonfliktné bolo len do určitého času jeho trvania. Postupne sa začali prejavovať rozdiely v povahových vlastnostiach účastníkov a z toho vyplývajúce nezhody viedli k jeho rozvratu.
Spoločenský účel manželstva spočíva tak vo vytváraní prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, v citovom zblížení poskytujúcom vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade manželstvo účastníkov konania je len formálne, čomu svedčí aj skutočnosť, že účastníci konania už tri roky nežijú v spoločnej domácnosti, pričom v uvedenom období absentujú všetky zákonné funkcie manželstva. Pri postojoch oboch sa nejaví ako reálna nádej na obnovenie spolužitia, navrhovateľka ani odporca nemajú na jeho obnovení záujem ani neučinili kroky, ktoré by k tomu viedli, naviac obaja už majú vzťah s novým partnerom. Súd tak dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom, zapríčineným predovšetkým rozdielnymi názormi na funkciu a fungovanie rodinného života. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 vyššie citovaného zákona, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa ust. § 62 ods. 1 cit. zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 cit. zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 cit. zák., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 cit. zák., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vzhľadom na zhodné návrhy účastníkov konania ohľadom zverenia mal. T. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, súd na čas po rozvode zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky s právom mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, upravil styk otca s mal. T. bez časového obmedzenia a určil výživné podľa ust. § 62 ods. 3 zákona o rodine, nakoľko otec mal. dieťaťa je v súčasnosti nezamestnaný a jeho jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi v sume 62,50 eur mesačne.
V zmysle ust. 2 písm. c) bod. 2 zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinnom od 1.7.2011, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie nemôže podať ten, kto sa tohto práva vyslovene po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku vzdal.
Účastníci sú povinní oznámiť po právoplatnosti rozsudku príslušnému orgánu poverenému evidenciou osôb zmeny, ktoré nastali v ich osobnom stave v dôsledku rozvodu manželstva.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manželstva môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma svoje predošlé priezvisko.