Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/24/2004

Potvrdené rozhodnutím 10To/3/2012
„Uznesenie Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.4.2013 v trestnej veci proti obžalovanému J. A. pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zákona (účinného do 31.12.2005), o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T 24/2004 zo dňa 12.12.2011 takto rozhodol: Podľa § 256 Tr. poriadku (zák. č. 141/1961 Zb.) odvolanie obžalovaného J. A. z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Čecha a prísediacich Róberta Čižika a Kataríny Kubovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. decembra 2011 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

J. A., nar. XX.XX.XXXX T. R., naposledy bytom W. Č.. XX, K.. R., t. č. bytom XX H. O., O., X. XX X R., Y.N.N., I.. X..

j e v i n n ý , že

- v čase od leta roku 2000 do 17. 10.2001 vo T. Š., K.. R. v rodinnom dome na ul. R. Č.. XX násilím a hrozbou násilia nútil svoju mal. dcéru A. A., nar. XX.X.XXXX, aby robila „žraloka“, teda aby svoje pohlavné orgány trela o roh postele, pričom sa na to díval. Mal. A. nútil toto robiť tým, že jej bolestivo stískal zápästie a vyhrážal sa jej, že ak nebude robiť „žraloka“, že ju strčí do záchoda, vyženie v noci z domu, že jej nedá jesť.

t e d a

- iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na blízkej osobe

č í m s p á c h a l

- trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona účinného do 31.12.2005

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 235 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (troch) rokov.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v R. dňa 11.2.2004 podala na Okresnom súde R.P.Š. obžalobu na J. A. pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že v čase od leta roku 2000 do 17. októbra 2001 vo T. Š.,

K.. R. v rodinnom dome na ul. R. Č.. XX spôsoboval svojej mal. dcére A. A., Q.. XX.X.XXXX fyzické, psychické utrpenie a vyvolával stres tým, že ju nútil, aby robila žraloka, aby svoje pohlavné orgány trela o roh postele, pričom sa na to díval. Dieťa nútil tým, že jej bolestivo stískal zápästia a hovoril jej, že ak nebude robiť žraloka, že ju strčí do záchoda, vyženie v noci z domu, že ju zabije, že ona bude spať v klietke v lese, že jej nedá jesť, a bude hladovať medzi zvieratami, nechá ju tam samú a doma povie, že zomrela, on všetkých doma uvarí, jesť ich nebude, ale všetkých poreže na kocky a spláchne v záchode, nechával ju stáť dlho s rukami za chrbtom pri posteli, na ktorej on ležal, dieťaťu nedovolil odísť, čím takto spôsobil u dieťaťa emociálne hlbokú traumu, ktorá si vyžaduje psychoterapiu po dobu 6 mesiacov, ktorý po právnej stránke kvalifikovala ako tr. čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Tr. Zákona účinného do 31.12.2005.

Na jednotlivých hlavných pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného J. A., svedkov J. A., R.. Q.D. J., M. R., K. X., znalcov R.. J. F., D.. R.. J. Y.F. O.., J.. Z. J. X., prečítaním výpovedi svedkov J. X., J. Ž.I.R., G. D., F. R., A. A., H.Q. R., J.. E., P. R.Í.X., U.X. D., J. D., Z.. R., J.. J., R.. E. G. J.. T.Í.X.. Súd tiež vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinným dôkazov, ktoré sú uvedené v ďalšom texte a zistil nasledovné.

Obžalovaný J. A. poprel spáchanie skutku kladeného mu za vinu. K veci uviedol, že jeho dcéra A. začala robiť „žraloka“ už v roku 1999, na čo ho upozornil niekto z rodiny X.. Počas obdobia, ktoré je uvedené vo výrokovej časti obžaloby sa podľa vyjadrenia obžalovaného A. k nemu správala úplne normálne, neutekala od neho, nevyhýbala sa mu. Chodili spoločne bicyklovať, voziť sa na elektrickej motorke, pričom ju často vodieval do škôlky aj zo škôlky. Ďalej uviedol, že v podstate ani nemal možnosť páchať takúto trestnú činnosť, aká je mu kladená za vinu, nakoľko v dome, v ktorom bývali spoločne so svokrovcami a švagrinou s manželom, sa stále niekto nachádzal. Po šestnástej hodine, kedy prichádzali zo škôlky, väčšinou už bola doma svokra aj švagriná M., preto je podľa neho nepredstaviteľné, že by A. nikomu nespomenula, že je takým spôsobom týraná. O tom, že si dcéra trie pohlavné orgány o stoličku, alebo o hranu postele, mu povedala jeho bývalá manželka, resp. svokra, pričom aj on sám dcéru niekoľkokrát videl otierať sa pohlavnými orgánmi o nejakú hranu. Neprikladal tomu žiadnu dôležitosť, pretože si myslel, že je to ženská vec a že to vyriešia manželka so svokrou. Pomenovanie takejto činnosti „žralok“ počul buď od svokry, alebo od svojej manželky.

Svedkyňa J. A., v inkriminovanom čase manželka obžalovaného, vypovedala, že manželstvo uzavreli dňa 3.2.1996, pričom 26.8.1996 sa im narodila dcéra A.. Iné deti nemajú. Čo sa týka vzťahu obžalovaného k ich dcére A., svedkyňa vypovedala, že si nič podozrivé nevšimla. Až v lete roku 2000 si všimla, ako si dcéra A. ľahla na posteľ, jednu nohu spustila dole a trela sa pohlavnými orgánmi o roh postele. Taktiež si všimla, že keď sedela A.Z.X. na stoličke, spustila nohu na bok a trela sa pohlavnými orgánmi o roh stoličky. Keď sa jej opýtala, čo to robí, on odpovedala, že robí „žraloka“. Svedkyňa ďalej uviedla, že dcéra jej povedala, že sa to naučila sama a viac o tom odmietla s ňou hovoriť. Pretože nevedela, čo si má o tom myslieť, opýtala sa v škôlke, či nerozprávali s deťmi niečo o žralokoch, no učiteľky jej toto nepotvrdili. Taktiež doma nemala A. žiadnu hračku žraloka. V tom čase si všimla, že A.P.N. má zapálenú oblasť pohlavných orgánov, čo si všimla vtedy, keď ju na to A. upozorňovala a sťažovala sa, že ju páli pišuľka. Ona však predpokladala, že to od má od vody, pretože jej to neskôr samo zmizlo. Svedkyňa potom uviedla, že začiatkom októbra roku 2001 jej matka povedala, že s A. nie je niečo v poriadku, pretože aj ona si už všimla, že si A. trie pohlavné orgány o roh postele alebo stoličky a aj jej povedala, že robí „žraloka“. Zároveň bola v tom období A. veľmi drzá, nadávala a rukami si chránila tvár, keď sa k nej niekto prudšie otočil. Svedkyňa ďalej vypovedala, že v roku 2000 sa dcéra A. pomočovala, no ona si vtedy myslela, že je to z nachladnutia. Keď obžalovaný odišiel z domu v októbri v roku 2001, A. sa pomočovala ešte asi 2 týždne po jeho odchode a potom pomočovanie prestalo. V polovici januára roku 2003 bola na vyšetrení s dcérou u psychologičky R.. J., ktorá vyšetrovala dcéru v miestnosti, pričom ona musela byť vonku na chodbičke. Keď bola za dverami počula, ako A.P.N. spontánne rozprávala psychologičke, ako ju ocko učil robiť „žraloka“, povedal jej, aby to nikomu nepovedala, lebo ak to niekomu povie, on bude počúvať pod oknami, či to niekomu nehovorí a keď to niekomu povie, že ju zabije. Ďalej uviedla, že počula, ako A. rozprávala psychologičke, že keď nebude robiť žraloka, že ju strčí do záchodu, že ju vyženie v noci z domu, že bude spať v lese v klietke, že jej nedá jesť, že on z lesa odíde, ju tam nechá samu a že doma povie, že A. zomrela. Ďalej počula, ako A. rozprávala psychologičke, že ocko jej povedal, že „žraloka“ musí robiť, aj keď on nebude doma. Vraj musela stáť dlho, ruky musela mať za chrbtom, ocko vraj ležal na posteli, ona nemohla stáť, zo stánia ju boleli nohy aj hlava. A. tiež rozprávala, že ju otec budil aj v noci, kedy musela robiť „žraloka“. Ďalej už nevládala počúvať a preto vyšla von,

kde za ňou prišla R.. J., ktorá jej chcela povedať, čo jej A. hovorila vnútri. Ona jej na to odpovedala, že všetko počula. Psychologička ju súčasne upozornila, aby sa na tieto veci A. nepýtala, pretože pred tým rozhovorom A. sľúbila, že to zostane iba medzi nimi dvomi a že sa na „žraloka“ už nebude nikto nikdy pýtať. Svedkyňa tiež spresnila, že to, čo počula z ambulancie psychologičky, počula zreteľne, pretože ambulancia je od miestnosti, kde čakala ona oddelená iba presklenými dverami. Svedkyňa tiež uviedla, že v čase, keď ešte obžalovaný býval s nimi v spoločnej domácnosti, mala A. modriny na rúčkach a na ramenách, ako aj v oblasti zápästí, o ktorých si ona myslela, že sú spôsobená pádmi.

Svedkyňa J. X., svokra obžalovaného, vypovedala, že potom, čo mala pracovný úraz v novembri alebo decembri roku 2000, bola dlhšie doma, pričom si všimla, že jej vnučka A. sa trela svojimi pohlavnými orgánmi o gauč a keď sa jej opýtala, čo to robí, odpovedala, že robí „žraloka“. Zároveň si všimla, že A. si takto trela o pohlavné orgány, aj keď sedela na stoličke. Keď sa jej pýtala, odkiaľ pozná žraloka, odpovedala jej, že už zabudla, ale bolo na nej vidieť, že o tom nechce hovoriť. V tom čase si tiež všimla, že sa A. zmenila v správaní, začala byť agresívna, vulgárne nadávala, pričom u nich doma sa vôbec takto nerozprávali. Spomenula si tiež, že v žalovanom období, keď bol obžalovaný raz na záchode s A., táto začala strašne kričať. Vbehla preto do záchodu, aby zistila, čo sa stalo, no obžalovaný a A. odpovedali, že sa nestalo nič. Preto vtedy povedala, aby žiadny muž nechodil s A. na záchod, lebo už je dosť veľká, aby na záchod chodila sama. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej druhý zať H. R., ktorý v tom období býval s nimi v dome jej povedal, že videl, ako J. A. chytil za rameno A.P.N. a odhodil ju až z haly do kuchyne, čo je vzdialenosť cca 4-5 metrov, pričom A.P.D. plakala. A. jej o tom nechcela nič povedať, keď sa jej na to pýtala, ale všimla si, že A. na ramenách obidvoch rúk modriny a keď sa jej spýtala od čoho to má, nechcela povedať, že nevie a že si nepamätá. Jej dcéra M. R., ktorá v tom čase bývala s manželom v ich dome, jej tiež povedala, že videla, ako J. A. niekoľkokrát zbil A. rukou po tvári. A. si chránila tvár rukami, keď niekto zdvihol ruku, alebo keď sa k nej niekto prudko otočil, pričom na tom nemala žiaden dôvod, pretože ani jej matka, ani ona s manželom fyzicky túto vôbec netrestali. Taktiež v tom období zaregistrovala, že A. sa začala v noci pomočovať, a keď pátrala po dôvode prečo, zistila, že sa to stávalo vtedy, keď bola A. dlhšie v izbe s obžalovaným. Dcére J. o tom nechcela povedať, pretože jej nechcela ublížiť a mala iba podozrenie a nie dôkazy. Svedkyňa vypovedala, že v lete v roku 2001 obžalovaný brával často A.P.N. so sebou do mesta a keď sa vrátili, bola vnučka nervózna, agresívna, nadávala, nepočúvala a vrieskala, ale o sebe a ockovi nechcela nič hovoriť. Pretože ju to veľmi trápilo, obrátila sa v septembri roku 2001 na linku dôvery, kde ju odkázali na psychologičku R.. J.. Ona sa s touto osobne stretla niekedy v septembri roku 2001 a následne k nej prišla aj s dcérou J. a vnučkou A.. A.P.N. však odmietla s psychologičkou komunikovať, preto ju nechali tak a nepýtali sa jej viac na to, čo s ňou robí jej otec. Keď dcéra J. povedala o návšteve u psychologičky obžalovanému, tento si zbalil veci a odišiel z domu a od tej doby už u nich nebýval. To bolo niekedy v októbri roku 2001. Niekedy v marci, alebo apríli roku 2002, sa v jej prítomnosti A. preriekla „ako ma ocko naučil“. Pretože nevedela, o čom vnučka hovorí, opýtala sa jej, čo ju ocko naučil. A. jej odpovedala, že ocko ju naučil „žraloka“ a ona musela robiť „žraloka“, že ocko sa na ňu pozeral. Svedkyňa zdôraznila, že vtedy sa vôbec doma o obžalovanom nerozprávali, vnučka sama začala o tom rozprávať, asi preto, lebo sa cítila bezpečne, keďže zať nebol doma v tom čase už asi 5 alebo 6 mesiacov. Preto sa opýtala vnučky, aby jej porozprávala, že už ocko nie je doma, o tom, čo sa dialo, no A. sa hystericky rozplakala a povedala, že ona na to nemôže zabudnúť a že o tom nechce hovoriť. Keď bola v januári 2003 A. aj s mamou u psychologičky doktorky J.K.T. a keď sa vrátili domov, hneď sa v noci pomočila a týždeň sa bála ísť do škôlky, bola nervózna a vystrašená, ale nepýtala sa jej na to, čo hovorila u psychologičky, pretože sa s touto dohodli, že sa o tejto tému nebudú s vnučkou rozprávať. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že do 11.11.2000, odkedy bola doma PN, si nevšimla uvedené správanie A., teda robenie „žraloka“, pretože do uvedeného obdobia chodievala domov až okolo 16.00 hod. a keď chodievala autom, chodila pre A. do škôlky. K frekvencii robenia „žraloka“ A., potom, čo si to všimla prvý krát uviedla, že keď si ju náhodou chvíľou nevšímali, alebo ju nechali samu, robila to v podstate takmer každý večer. Svedkyňa tiež potvrdila, že videla v jednom prípade A. veľmi plakať v kuchyni, pričom je nechcela povedať, čo sa stalo, ale vtedy jej zať H. R. povedal, že videl, ako obžalovaný odhodil A. až cez halu do kuchyne. Vtedy aj na A. rukách videla otlačky prstov. Ďalej v tejto súvislosti uviedla, že už aj predtým na rukách a na chrbte A. videla viackrát modriny, ale myslela si, že to bolo z pádu, pretože A. jej nikdy nechcela povedať, odkiaľ sa tieto modriny vzali a vravela, že nevie, odkiaľ ich má a že zabudla. Po odchode obžalovaného z domu je A. úplne iné dieťa, je veselá, nerozpráva neslušne, nie je trucovitá a sama hovorí, že je šťastná.

Svedkyňa R.. Q. J. uviedla, že je psychologičkou okresnej pedagogicko-psychologickej poradne v Prešove, pričom v roku 2001 v mesiaci septembri ju navštívila J. X., ktorá hľadala pomoc pre svoju

vnučku A. A. a zároveň sa jej zdôverila so správaním jej zaťa J. A., ktoré bolo podľa nej choré. Preto ju pozvala k sebe na pohovor spoločne s dcérou J. A. a jej vnučkou A. A., pričom pri ich návšteve v jej poradni dieťa odmietalo s ňou komunikovať. Preto sa rozhodla pohovor odložiť na iný termín, kedy sa znova pokúsi o nadviazanie kontaktu s dieťaťom. Pretože chcela spoznať aj otca dieťaťa, aby sa jej lepšie podarilo zistiť problém v tejto rodine, poprosila pani A., aby ju navštívil v poradni aj jej manžel. Skutočne dňa 12.10.2001 prišiel do jej poradne aj obžalovaný, ktorý sa jej priznal, že chodí pozerať popod cudzie okná ľuďom, no nevidel v tom nič zlé a povedal jej, že s tým prestane vtedy, keď bude chcieť. Preto navrhla obžalovanému, aby sa dal liečiť, no on toto odmietol a viackrát ju už v ambulancii nenavštívil. Následne dňa 15.1.2003 vykonala riadený rozhovor s A. A., ktorá prišla v sprievode svojej matky J. A.. Pretože počas maminej prítomnosti v pracovni maloletá odmietala komunikovať, požiadala matku, aby vyšla von z pracovne a opätovne sa pokúsila o nadviazanie komunikácie s dieťaťom. Po chvíli na jej prekvapenie maloletá A. začala spontánne rozprávať koľko má rokov, kde býva a ona jej počas rozhovoru dávala otázky, na ktoré spontánne odpovedala. Pri tomto rozhovore jej maloletá A. povedala, že otec jej po prvý krát ukázal „žraloka“, keď mala 4 roky. Otec si vtedy ľahol na posteľ, jednu položil na posteľ, druhú nechal spustenú na zemi a takto sa začal trieť o roh postele v mieste svojich pohlavných orgánov. A. sa na toto musela pozerať, pričom svedkyni sama uviedla, že otec pri tom nahlas dýchal, čo aj názorne predviedla. Svedkyňa ďalej uviedla, že A.P.N. jej potom rozprávala, že otec jej povedal, aby to tiež tak robila a keď to odmietla, tak ju nútil tým spôsobom, že jej silno chytil obe zápästia, tlačil ich a pritom ju žiadal, aby to robila aj ona. Pretože ju zápästia aj celé ruky začali veľmi bolieť, začala zo strachu od bolesti robiť tiež žraloka, to znamená, vyložila si jednu nohu na posteľ, druhú nechala spustenú na zemi a začala sa trieť o posteľ, pričom jej to maloletá názorne ukázala a zároveň je povedala, že cítila pri tom bolesť v oblasti pohlavných orgánov, nepovedala to tak doslovne, ale rukou jej ukázala, kde cítila bolesť. Keď sa jej pýtala, kedy ju otec nútil robiť „žraloka“, povedala jej A., že od tej doby a len vtedy, keď boli s ockom sami dvaja doma. Maloletá jej tiež povedala, že otec už potom sám „žraloka“ nikdy nerobil, nútil tohto robiť len ju a on sám pritom na ňu pozeral. Keď niekedy odmietla „žraloka“ robiť, otec jej opätovne silno stláčal zápästia a to až tak silno, že ona potom nemohla v noci spať, lebo ju boleli ruky. Taktiež ju niekedy aj zbil, a to po celom tele. Nútil ju robiť „žraloka“ aj vtedy, keď on nebol doma, pričom jej hovoril, že to musí robiť tak, aby ju nikto nevidel a že on sa jej potom opýta, či to ozaj robila. Maloletá jej pri rozhovore tiež povedala, že sa jej otec vyhrážal, že keď to nebude robiť, tak ju zabije, alebo že ju vyženie z domu, keď to niekomu povie, alebo že ju nechá cez noc v klietke v lese, že jej nedá jesť a že tam bude v lese hladovať medzi zvieratami a že on z lesa odíde, ju tam nechá samu a doma povie, že A. zomrela. A. jej pri tom zdôraznila, že jej opakoval a stálu ju žiadal, že to nikomu nesmie povedať, lebo že hoci on nie je doma, bude stáť pod oknami a bude počúvať, či to A. niekomu nehovorí a keď to niekomu povie, on to bude počuť, rozbije okno, vojde dnu a zabije ju. Preto sa otca veľmi bála a preto ani nikomu nikdy nepovedala, že robí žraloka ďalej, ako jej otec prikazoval a aj napriek tomu, že jej to spôsobovalo bolesť. Robila to stále, až do doby, keď otec od nich odišiel. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané aj písomnými poznámkami zo dňa 14.1.2003, ktoré predložila na požiadanie súdu svedkyňa R.. J. a ktoré si robila počas rozhovoru s maloletou A. uvedeného dňa.

Svedkyňa M. R., sestra J. A.K. a bývalá švagriná obžalovaného, vypovedala, že približne päť rokov bývala v jednom dome spoločne so svojimi rodičmi, manželom a svojimi deťmi, a spoločne s tomto dome s nimi bývala aj jej sestra s manželom a dcérou A.Z.X.. K veci vypovedala, že niekedy v mesiaci november alebo december roku 2000 bola prvý krát svedkyňou toho, ako si mal. A. ľahla v kuchyni na gauč, nôžku spustila dole a začala sa trieť pohlavnými orgánmi o gauč. Bolo to v tom čase, keď jej mama J. maródovala pre pracovný úraz, a ona bola vtedy v kuchyni. Mama sa A. opýtala, čo to robí, na čo odpovedala, že robí žraloka. Od toho času si všimla viackrát, ako sa A. trela svojimi pohlavnými orgánmi a to keď ležala na brušku. Pýtala sa jej, čo to robí, no ona jej odpovedala, že robí žraloka, ale nevravela, kde sa to naučila a nechcela o tom ďalej hovoriť. K správaniu sa obžalovaného k mal. A. svedkyňa uviedla, že bola svedkyňou toho, ako obžalovaný zbil A. len preto, lebo ho vyrušovala a chcel mať od nej pokoj. Napr. keď raz pozeral televízor a A. sa ho niečo pýtala. Na to jej udrel rukou po tvári až tak, že A. odhodilo od dverí kuchyne až k oknu. A. samozrejme potom, čo ju udrel plakala a ona mu povedala, čo to robí, na čo on reagoval tak, že odišiel z izby preč. Jej mama ju prosila, aby svojej sestre J. nič nehovorila o tom, že A. si trie pohlavné orgány, lebo najskôr chce nájsť príčinu, prečo toto A. robí.

Svedok K. X., bývalý svokor obžalovaného J. A. sa k skutku samotnému bližšie vyjadriť nevedel. Potvrdil len toľko, že počul od manželky, že sa A. v minulosti pomočovala, ale nevedel uviesť presne, kedy to bolo.

Svedok H. R., švagor obžalovaného, vypovedal, že spoločne s manželkou M. asi päť rokov býval v jednom dome spoločne s J. A.K., jeho manželkou a mal. A.Z.X., ako aj s rodičmi jeho manželky. K skutku samotnému sa nevedel vyjadriť, dosvedčil však, že bol viackrát svedkom, ako obžalovaný kričal na mal. A. a to najmä preto, že ho táto vyrušovala, keď napríklad pozerala televízor a podobne. Taktiež bol svedkom toho, ako obžalovaný najprv kričal na A., potom ju chytil za rameno a odhodil ju približne do vzdialenosti päť metrov z haly do kuchyne, kedy mal. A. plakala a videl aj odtlačky na A. ruke od toho, ako ju odhodil. Ďalej dosvedčil, že si všimol u A. modriny na nohách v oblasti stehien, lýtok a na zápästiach obidvoch rúk, ale sa jej nepýtal, odkiaľ má tieto modriny.

Svedkyňa J. Ž., učiteľka v materskej škôlke T. Š., vypovedala, že A. chodila u nej do škôlky tri roky, počas ktorých si nikdy nevšimla nejaký výraznejšie zranenia na tele. Pripustila, že mohla mať na nohách alebo rukách modriny, ktoré však majú aj ostatné deti, ktorým sa urobí modriny pri spadnutí. Svedkyňa tiež vypovedala, že v škôlke nikdy nehrávali hru „na žraloka“, a rovnako ani nemajú žiadnu hračku žraloka. Rovnako vypovedala aj ďalšia učiteľka z tejto materskej škôlky G. D..

Svedkyňa F. R., sestra obžalovaného, A. A., brat obžalovaného a Z.. R. R., švagor obžalovaného sa k skutku samotnému nevedeli vyjadriť. Vo výpovediach popisovali len svoje pocity zo správania sa obžalovaného v rámci rodiny X., v ktorej obžalovaný istý čas spoločne s manželkou a dcérou A. býval.

Svedkyňa J.. F. E., ošetrujúca lekárka A. A., vypovedala, že matka dieťaťa ju nikdy neupozornila, že by dieťa malo nejaké poruchy správania, alebo iné psychologické problémy. Ďalej sa vyjadrila k jej chorobnosti, tiež uviedla, že A. sa jej nikdy nezdôverila s nijakým problémov a v jej správaní nikdy nebadala zmeny, bola veselá a zhovorčivá.

Svedkyňa P. R. sa k skutku samotnému nevedela vyjadriť, popísala iba povahu obžalovaného, ktorého označila za tichého a nekonfliktného človeka, nápomocného iným.

Svedok U. D., bývalý švagor obžalovaného, k skutku samotnému sa taktiež nevedel vyjadriť, uviedol len, že vo vzťahu k dcérke A. si u obžalovaného nevšimol nič podozrivé, pretože v čase keď spolu bývali, táto mala asi 2 roky. Neskôr sa spoločne s manželkou J.Z.X. obaja odsťahovali.

Jeho manželka J. D. taktiež k správaniu sa obžalovaného k maloletej A.Z.X. nevedela vyjadriť, uviedla len, že podľa jej názoru sa A. takmer nevenoval, väčšinou len pozeral televízor, alebo spal. Mala z neho pocit, že ho A. doslovne obťažovala. Nikdy nevidela, že by bol A. dával na nočník, že by spolu maznali, aby že by ju bol kŕmil, ako to robí jej deťom jej manžel.

Zo znaleckého posudku znalcov z odboru psychiatrie vyšetrujúcich duševný stav obžalovaného J.. Š. Y., O.. G. J.. Z. J. X. vyplýva, že obžalovaný J.G.N. A. v čase spáchania testného činu netrpel a ani v čase vyšetrení netrpí žiadnou duševnou chorobou ani poruchou a v čase spáchania trestného činu bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a bol schopný svoje konanie ovládať. Podľa znalcov trestný čin nebol motivovaný duševnou chorobou alebo poruchou, pričom ochranné psychiatrické liečenie obžalovaného nie je potrebné. Znalci u obžalovaného nezistili žiadnu sexuálnu úchylku ani poruchu. Z hľadiska sexuologického obžalovaný v čase spáchania trestného činu bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a bol schopný svoje konanie ovládať. Ochranné sexuologické liečenie obžalovaného znalci neodporúčajú, taktiež znalci nezistili u obžalovaného závislosť od alkoholu ani iných drog.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru klinickej psychológie detí a dospelých R.. J. F. vyplýva, že všeobecná vierohodnosť mal. A. vzhľadom na jej nadpriemernú inteligenciu je dostatočná a jej intelekt je vcelku nadpriemerný, pričom v emocionálnej oblasti sú zjavné znaky prežitej traumy, prejavujúce sa citovým odpojením pri zmienke o otcovi. Vo vzťahu k matke je emocionálny vzťah A. silne pozitívne nasýtený a predstavuje pre ňu bezpečie, istotu a lásku. Vo vzťahu k otcovi, teda k obžalovanému, je emocionálny vzťah výrazne negatívny so snahou poprieť ho a vymazať z pamäte a zo svojho života, čo svedčí o závažnom ublížení. Ďalej znalkyňa uviedla, že vzhľadom na to, že osobnosť mal. A. je ešte vo vývine a že už vyše roka nie je v kontakte s obžalovaným, ktorý je podľa znalkyne zjavne príčinou jej traumatických zážitkov a súčasne žije v láskavom ochrannom prostrední jej blízkych osôb (matky a babky), pôvodne evidentné poruchy správania prežívania a fyzického zdravia postupne odznievajú. Táto oblasť osobnosti maloletej, v ktorej je „uzamknutá“

emocionálne hlboká stopa traumy však ostáva neriešená a reaktivuje sa pri každej zmienky o otcovi, preto hrozí rozvinutie posttraumatickej stresovej poruchy s nepredvídateľnými prejavmi, pokiaľ nebude psychoterapeuticky spracovaná. Znalkyňa pri výsluchu dňa 10.5.2011 uviedla, že v prípade, ak sa mal. A. podrobovala v období od predchádzajúceho znaleckého skúmania psychoterapii, je možné jej opätovné znalecké skúmanie bez rizika retraumatizácie osoby maloletej. Avšak v prípade, ak sa psychoterapii nepodrobovala, je možné, že táto trauma je v nej tzv. uzamknutá, zapuzdrená, prípadne zabudnutá a ani znalecké skúmanie túto nemusí dokázať otvoriť a práve naopak, môže dôjsť znaleckým skúmaním v takomto prípade k retraumatizácii maloletej. Výsluchom matky mal. A., J. A.K.E., súd zistil, že maloletá sa po skutku nepodrobovala žiadnej psychologickej alebo inej odbornej liečbe. Uvedenú skutočnosť súd skúmal z toho dôvodu, že znalecký posudok pôvodne vypracovaný R.. N.Z.O. nebolo možné v konaní použiť, keďže R.. N. bola vyčiarknutá počas konania zo zoznamu znalcov, pričom s prečítaním jej znaleckého posudku obžalovaný nevyslovil súhlas. Do úvahy neprichádzalo ani jej opätovné pribratie do konania ad hoc, nakoľko takto môže súd postupovať len v prípadoch, v ktorých v predmetnom odbore nie je zapísaný žiadny znalec. Keďže z výpovede znalkyne R.D.. F. vyplynulo, že opätovným znaleckým skúmaním maloletej by mohlo dôjsť k zhoršeniu jej zdravotného stavu, súd nenariadil nové znalecké dokazovanie, keďže mal za to, že záujem na zdravom vývoji maloletej poškodenej je nadradený záujmu zistenia skutkového stavu v trestnom konaní.

Znalec z odboru psychológie D.. R.. J. Y., O.., v znaleckom posudku posudzoval z psychologického hľadiska osobnosť obžalovaného. Obžalovaného na základe vykonaného vyšetrenia hodnotil ako extrovertne orientovanú, neurostabilnú osobnosť, bez sociálne žiaduceho správania a bez tendencie k psychoticizmu a protispoločenskému správaniu. Obžalovaný podľa názoru znalca nemá sklon k impulzivite, rád riskuje a vie sa vcítiť do problémov druhých, na druhej strane sa však prejavila tendencia k fyzickej agresivite a hostilite. V osobe obžalovaného ide o čiastočne nevyrovnanú osobnostnú štruktúru, pričom jeho intelektové a pamäťové schopnosti sú mierne nadpriemerné. Zároveň dospel znalec k záveru, že obžalovaný netrpí žiadnou psychickou poruchou.

Výpoveď J.. A. A. z prípravného konania súd nemohol prečítať pre jej procesnú nepoužiteľnosť. Z poučenia maloletej pred výsluchom vyplýva, že táto nebola poučená veku primeraným spôsobom, resp. nebola poučená vôbec o tom, že má právo odmietnuť vypovedať vo vzťahu k svojmu otcovi. Preto takúto výpoveď nemožno akceptovať ako procesne použiteľnú v trestnom konaní. Výsluch maloletej na hlavnom pojednávaní súd nepovažoval za vhodný vzhľadom na vyššie uvedené závery znalkyne z odboru zdravotníctva.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy každý samostatne ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k nasledovnému skutkovému záveru:

Výpoveďami svedkýň J. A., R.. Q. J., nebohej J. X. a M. R. mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný J. A.K.E. v čase od leta roku 2000 do 17. 10.2001, kedy odišiel zo spoločnej domácnosti vo T. Š.G.N. v rodinnom dome, v ktorom býval spoločne s manželkou a dcérou A. násilím aj hrozbou násilia nútil svoju maloletú dcéru A. A., aby robila „žraloka“, teda aby svoje pohlavné orgány trela o roh postele, pričom sa na to díval. Dcéru A. nútil toto robiť tým, že jej bolestivo stískal zápästia a vyhrážal sa jej, že ak nebude robiť „žraloka“, že ju strčí do záchoda, vyženie v noci z domu, že jej nedá jesť. Aj keď priamy usvedčujúci dôkaz, ktorým by mohla byť výpoveď samotnej maloletej poškodenej chýbal, suma nepriamych dôkazov postačovala súdu pre ustálenie skutkového stavu. Všetci svedkovia, ktorí žili v inkriminovanom období v spoločnej domácnosti s obžalovaným a poškodenou dosvedčili, že vzťah obžalovaného k jeho dcére bol chladný, indiferentný, veľa krát až s prejavmi hostility. Výpoveďami týchto svedkýň bola vyvrátená obrana obžalovaného, že sa o dcéru riadne staral. Práve naopak, bolo preukázané, že po dlhšom čase strávenom v spoločnosti obžalovaného dochádzalo k výraznému zhoršeniu správania maloletej. Taktiež obrana obžalovaného, že žalované konanie nemal kedy a kde páchať, keďže sa v domácnosti stále niekto zdržiaval, neobstojí. Z výpovedí vyššie uvedených svedkýň vyplýva, že obžalovaný sa často s dcérou zatváral v izbe, ktorú obýval. Aj z výpovede R.. J. je zrejmé, že maloletá A.P.D. jej popísala, že otec sa jej vyhrážal a nútil ju robiť „žraloka“ v ich izbe. Zo spôsobu a formy vyhrážania sa maloletej obžalovaným vyplýva aj záver, že maloletá vyhrážkam otca bezvýhradne verila. Táto skutočnosť bola nakoniec preukázaná aj znaleckým dokazovaním z odboru zdravotníctva. Práve veľký strach z otcových vyhrážok vysvetľuje, prečo sa A. odhodlala rozprávať o násilí na nej páchanom až po vyše roku od odchodu obžalovaného zo spoločnej domácnosti a nepovedala o ňom ani osobám najbližším - matke a starej matke.

Vykonaným dokazovaním sa súdu, žiaľ, nepodarilo ustáliť, čo bolo motívom konania obžalovaného. Z toho, čo uviedla maloletá poškodená pred psychologičkou nevyplýva, žeby motiváciou obžalovaného bolo sexuálne vzrušenie sa, resp. ukájanie. Tomu nasvedčuje aj nútenie maloletej, aby „žraloka“ robila aj v čase, keď obžalovaný nebude doma, a kedy ju pritom nebude vidieť. Ani znalci z odboru psychológie a sexuológie nezistili u obžalovaného žiadnu sexuálnu deviáciou. Preto otázka motívu konania, resp. zodpovedanie otázky qui bono, zostalo otázkou otvorenou, na ktorú pozná odpoveď len obžalovaný.

Na rozdiel od obžaloby okresnej prokuratúry súd konanie obžalovaného neposudzoval ako týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Pre takéto právne posúdenie absentovalo práve objasnenie motívu konania obžalovaného. Pretože však bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný priamym násilím ako aj hrozbou násilia nútil svoju dcéru, a teda blízku osobu, aby robila niečo, čo bolo proti jej vôli, kvalifikoval súd toto jeho konanie ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ktorého znaky naplnil po stránke objektívnej i subjektívnej.

Pri kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 stanovuje zákon trestnú sadzbu dva až osem rokov odňatia slobody. Pri ukladaní trestu súd prihliadal na predchádzajúci život obžalovaného, ktorý pred spáchaním skutku, ale ani po jeho dokonaní, nebol súdne trestaný a preto možno konštatovať, že viedol riadny život. Taktiež súd musel vziať do úvahy fakt, že ihneď po tom ako sa obžalovaný dozvedel o tom, že jeho čin bol prezradený, upustil od ďalšieho konania, odsťahoval sa od manželky a od poškodenej a zdržal sa akejkoľvek formy ovplyvňovania priebehu trestného konania. Uvedené skutočnosti, spoločne s odstupom času od spáchania skutku, doviedli súd k záveru, že pre dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné ukladať trest spojený s obmedzením osobnej slobody obžalovaného. Súd pritom zohľadnil aj tú skutočnosť, že obžalovaný bol v tejto veci takmer sedemnásť mesiacov vo väzbe. Aj keď väzba je zabezpečovacím inštitútom a nemá plniť prevýchovnú funkciu tak, ako výkon trestu, v konečnom dôsledku na prvotrestaného páchateľa, ako je obžalovaný J. A., môže takýto účinok mať, keďže v oboch prípadoch obmedzuje jedno zo základných ľudských práv - osobnú slobodu.

Z týchto dôvodov súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu troch rokov. Pri určení druhu trestu a jeho výmery nemohol súd prehliadnuť, že konanie obžalovaného nezanechalo na poškodenej následky, keďže po jeho odchode zo spoločnej domácnosti došlo k výraznému zlepšeniu správania sa poškodenej, ktorá psychicky i fyzicky vytesnila obžalovaného zo svojho života a i zo svojich spomienok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 8 (ôsmich) dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.