Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoCsp-69-2022.pdf
PDF · 89.37 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/69/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., C. XXX/ XX, zastúpeného JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska 16 proti žalovanej Všeobecnej úverovej banke, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31320155, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Remedium Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, o určenie neplatnosti právneho úkonu a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 17.5.2022 č.k. 14Csp/105/2020-134 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 3.7.2014 je bezúročná a bez poplatkov. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.7.2014 sumu 3.003,32 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanej.
2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že právny predchodca žalovanej Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v D. uzavrel so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol bezúčelový a spotrebiteľský úver vo výške 5.000,00 eur. Zmluva bola uzavretá dňa 3.7.2014 a z jej obsahu vyplynul údaj o RPMN vo výške 27,44%, priemerná hodnota RPMN 18,90%, výška úrokovej sadzby 27,44%, celková výška poskytnutého úveru 5.000,00 eur a tiež záväzok, že žalobca sa zaviazal splatiť tento úver v 60. pravidelných mesačných splátkach po 149,49 eur, pričom poistenie mesačne činí 4,21 eur. Celkové náklady spotrebiteľa činili 3.716,80 eur, celková čiastka uvedená vo výške 8.716,80 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.8.2014, ostatné splátky splatné k 20. dňu v mesiaci a termín konečnej splatnosti bol určený 7/2019. Titulom úhrady tohto úveru žalobca zaplatil žalovanej celkovo 8.003,33 eur, pričom prvú splátku uhradil 19.8.2014 a poslednú splátku vykonal dňa 11.12.2019.
3. Po preskúmaní obsahu zmluvy a po právnom posúdení veci v zmysle § 52, § 100 ods. 1, § 103, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 21 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z., § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z., § 10d ods. 2 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. dospel súd k záveru, že pokiaľ sa žalobca domáha určenia, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere je bezúročná a bez poplatkov a plnenia voči žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 3.003,32 eur, žaloba je dôvodná, preto jej v celom rozsahu vyhovel.
4. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že úroková miera, dojednaná medzi stranami sporu vo výške 27,44% prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto takéto dojednanie je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila 10,68%, teda dohodnutá úroková miera medzi stranami sporu vo výške 27,44% prevyšuje dvojnásobok obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodnom období, preto ide o dojednanie absolútne neplatné. Na základe týchto zistení dospel k záveru, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
5. Nakoľko žalobca z poskytnutého úveru vo výške 5.000,00 eur uhradil žalovanej celkovo 8.003,32 eur, je zrejmé, že úver preplatil vo výške 3.003,32 eur. O túto sumu sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, preto zaviazal žalovanú žalobcovi túto sumu rozsudkom vrátiť. Súčasne určil, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
6. Pokiaľ žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu, dospel k záveru, že nárok nie je premlčaný.
7. Žalobca získal skutočnú skutkovú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia najskôr dňa 7.4.2020, kedy mu bolo spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. zaslané oznámenie o vykonaných úhradách zo dňa 7.4.2020. Aj keď v konaní nebolo preukázané, kedy toto oznámenie bolo žalobcovi doručené, vzhľadom na to, že bolo vydané dňa 7.4.2020, nemohlo byť doručené žalobcovi skôr. Subjektívna lehota tak v danom prípade začala plynúť dňom 7.4.2020 a objektívna lehota dňom 10.7.2017, kedy bola uhradená prvá splátka presahujúca sumu istiny. K uplynutiu premlčacej doby došlo najskôr dňa 10.7.2020. Žaloba bola podaná na súde dňa 19.6.2020, teda v rámci plynutia premlčania. K premlčaniu nároku teda nedošlo.
8. V odôvodnení rozsudku súd tiež konštatoval, že pokiaľ žalobca namietal nesprávne uvedenú výšku RPMN v zmluve, ktorá bola uvedená na 27,44%, táto skutočnosť nemá vplyv na možnosť vyhlásiť úver za bezúročný a bez poplatkov. Pri vstupných parametroch výšky úveru 5.000,00 eur, počte splátok 60, dátume pôžičky 3.7.2014, dátumu prvej splátky 28.4.2014, periodicite splátok mesačne, dňa splátky 20., výške splátky 149,49 eur, súdom vypočítaná a zistená výška RPMN činí 28,45%. Výška RPMN uvedená v zmluve na 27,44% je síce uvedená nesprávne, nižšie, avšak v prospech spotrebiteľa, preto z týchto dôvodov nie je možné vyhlásiť úver za bezúročný a bez poplatkov.
9. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnila náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil v otázke ustálenia, že úroková sadzba dojednaná v zmluve vo výške 27,44% ročne odporuje dobrým mravom. V tej súvislosti poukázala na uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/109/2019, kde najvyšší súd konštatoval, že odvolací súd sa pri posudzovaní úrokovej miery neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pričom v danom prípade úroková miera viac ako trojnásobne prevyšovala priemernú úrokovú mieru. S poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. 3Cso/171/2019 poukázala na to, že ani prevýšenie úrokov o 100% oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je tolerovateľné. Žalovaná poukázala na to, že úroková sadzba nezohľadňuje ďalšie plnenia, ktoré si okrem úrokov môže veriteľ a dlžník v rámci úverovej zmluvy dohodnúť, to je hlavným dôvodom zavedenia údajov RPMN. Rozhodným zákonným ustanovením v čase uzavretia zmluvy o úvere bolo v otázke odplaty za spotrebiteľský úver ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca naviazal strop odplaty (t.j. najvyššiu prípustnú výšku odplaty) za spotrebiteľský úver na dvojnásobok zverejňovanej priemernej sumy RPMN (v súčasnosti ust. § 1a nar. vlády č. 87/1995 Z.z.). Výška odplaty v zmluve (dojednaná úroková sadzba 27,44%) je menej ako dvojnásobok priemernej RPMN z daného obdobia (18,90%, čo pri dvojnásobku činí 37,80%). Výška úrokovej sadzby 27,44% je celkovou výškou odplaty (RPMN) v danom prípade a nie je v rozpore s dobrými mravmi.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o tom, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov a tiež o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 3.003,32 eur z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, ktoré odvolací súd považuje za správne a s ktorými sa stotožňuje.
13. Ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie posudzoval výšku odplaty v súlade s § 10d ods. 2 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 3.7.2014, podľa ktorého ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31.5.2014 a pred 1.9.2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3. Za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Práve v súlade s týmto ustanovením súd preskúmal dojednané úroky z úveru a zistil, že tieto prevyšujú zákonom stanovené limity. Podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb (na webovom sídle Národnej banky Slovenska: <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne- urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank>) poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období (t.j. ku dňu 3.7.2014, kedy bola uzavretá úverová zmluva) v kategórii Nové úvery pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov činila úroková sadzba hodnotu 10,68% ročne.
14. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že dojednaná ročná úroková sadzba vo výške 27,44% prevyšuje takto zákonom stanovený limit, v danom prípade dvojnásobok 10,68%.
15. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru, že daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
16. Ďalším dôvodom pre vyvodenie záveru, že daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov je skutočnosť, že v zmluve je nesprávne uvedená výška RPMN (27,44%), pričom podľa zistení súdu prvej inštancie správna výška RPMN činí 28,45%.
17. RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) je súhrnom všetkých poplatkov a úrokov, ktoré si banka či iná nebanková spoločnosť alebo inštitúcia účtuje za to, že spotrebiteľovi poskytne pôžičku či úver. Predstavuje celkové náklady na úver. Vo všeobecnosti platí, že čím je hodnota RPMN nižšia, tým je úver či pôžička lacnejšia, a teda pre spotrebiteľa výhodnejšia. Pokiaľ je teda v zmluve nesprávne uvedená výška RPMN, nižšie (27,44%) oproti súdom zistenej výške RPMN (28,45%), znamená to, že tento údaj je uvedený v neprospech spotrebiteľa a teda aj z tohto dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.
18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné považovať za vecne správny a z tohto dôvodu odvolací súd tento rozsudok v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o trovách konania.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že neúspešnej žalovanej uložil povinnosť nahradiť úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).