Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_61P-41-2011.pdf
PDF · 81.7 KB
Case nature
Area
Subarea
61P/41/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky : Y. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, Bratislava, zastúpenej Centrom právnej pomoci, IČO: XX 798 841, Nám. slobody 12, P.O.BOX 18, Bratislava, proti odporcovi : T. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX, Bratislava, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo Y. B., rod. R., nar. XX.XX.XXXX a T. B., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 7.6.2003 pred Matričným úradom Mestskej časti Bratislava - Ružinov, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XX,
r o z v á d z a.
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 21.11.2011, prostredníctvom Centra právnej pomoci domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje základné funkcie, spoločenský účel, je formálne.
Podanie návrhu na súd navrhovateľka odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela po krátkej známosti. V manželstve začali vznikať problémy hneď od jeho začiatku, dochádzalo k hádkam a konfliktom, preto nežili ako manželia v spoločnej domácnosti. Prvé tri roky po uzavretí manželstva boli v kontakte, ďalších päť rokov neudržiavali takmer žiadny kontakt. Odporca nemal záujem o život v spoločnej domácnosti, nemal a nemá záujem komunikovať. Problémy v manželstve spočívali predovšetkým v konfliktoch týkajúcich sa financií. Odporca neposkytoval navrhovateľke žiadne finančné prostriedky napriek tomu, že mal vedomosť o jej nízkom dôchodku. Okrem toho sa odporca sústavne pohyboval v spoločnosti bezdomovkýň. K narušeniu manželských vzťahov došlo už na začiatku manželstva, ktoré pretrváva dodnes.
Kanc. por. č. 184 (Rozsudok v mene republiky)
17 184 0 T ZVJS
-2-
Manželia nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nehospodária, navzájom si nepomáhajú a neposkytujú potrebnú starostlivosť. Každý z nich si žije svoj vlastný život podľa vlastných predstáv a pravidiel. Manželstvo si neplní svoju základnú spoločenskú funkciu, t.j. vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Navrhovateľka uviedla, že vzťahy medzi manželmi sú natoľko rozvrátené, že už nepripúšťa ich obnovenie.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil.
Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v Bratislave, X. XX, kde v čase podania návrhu odporca býval, preto je podľa § 88 ods. 1 písm. a) O.s.p. daná výlučná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie.
Súd vykonal dokazovanie vo veci výsluchom účastníkov konania, prednesom právnej zástupkyne navrhovateľky, obsahom sobášneho listu účastníkov, obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Súd z predloženého sobášneho listu zistil, že navrhovateľka aj odporca sú slovenskí štátni občania, národnosti slovenskej. U navrhovateľky ide o prvé manželstvo.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že manželstvo uzavrela s odporcom po krátkej známosti. Od jeho začiatku dochádzalo ku hádkam a konfliktom. Nežili riadne v spoločnej domácnosti. Niekedy žili spolu týždeň, no potom musela opustiť spoločnú domácnosť, pretože ju odporca vyhodil. Neposkytoval jej žiadne finančné prostriedky. Posledným päť rokov nežijú v spoločnej domácnosti, každý z nich má vlastný byt. Nie je ochotná obnoviť spolužitie.
Odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva. Uviedol, že keď spoznal navrhovateľku, pracoval na trhu. V tom čase žila navrhovateľka s mužom, ktorý vyberal kontajnery. Začala k nemu chodiť do bytu a povedala mu, aby sa zosobášili. O domácnosť sa nestarala a za intímny styk od neho žiadala zaplatiť. V roku 2007 odišla z jeho bytu. Uviedol, že má vedomosť o tom, že navrhovateľka udržiavala intímny styk s bývalým policajtom, ktorý jej testamentom zanechal 1.500.000,- Sk. Teraz má novú známosť, mafiána z Trnavy. O tom, že počas manželstva žila asi s deviatimi mužmi sa dozvedel na trhu. Napriek tomu, že chce podať trestné oznámenie na navrhovateľku, spolieha sa na to, že jeho úmrtie oznámi jeho deťom žijúcim v Považskej Bystrici. Ako jediný dôvod zotrvania v manželstve odporca uviedol, že v prípade jeho smrti by bola vyhľadaná jeho manželka, ktorá by túto skutočnosť oznámila jeho deťom.
Navrhovateľka namietala tvrdenia odporcu. uviedla, že počas manželstva nemala intímny pomer s iným mužom a žiadne peniaze po nikom nededila. Teraz mala pomer s bohatým mužom z Trnavy, avšak to, že je bohatý, neznamená, že je mafián. Za žiadnych okolností nechce obnoviť spolužitie s odporcom. Ak bude vedieť, že sa odporcovi niečo stalo, oznámila by to jeho deťom, ale nemá na ne telefónny kontakt.
Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že manželstvo si neplní funkcie, ktoré má plniť, je to formálny zväzok. Každý z účastníkov žije svoj život podľa svojich predstáv a pravidiel. Žiadosť odporcu, aby manželstvo bolo zachované kvôli tomu, aby navrhovateľka
-3-
informovala jeho deti o jeho prípadnom úmrtí, nie je dôvodom na nerozvedenie manželstva. Poukázala na to, že manželia spolu nežijú a nehospodária, nepomáhajú si, preto žiadala návrhu vyhovieť.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vyhodnotiac vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenie súd mal v konaní preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť spoločenskú funkciu. Manželstvo účastníkov bolo dlhšiu dobu konfliktné a nefunkčné. Manželia od roku 2007 nežijú v spoločnej domácnosti, citovo sú odcudzení, neposkytujú si osobnú, mravnú či materiálnu pomoc, pričom ani jeden z nich nemá záujem o obnovenie ich vzťahu. Súd ustálil príčinu rozvratu manželstva v povahových a názorových rozdieloch manželov na základné morálne, resp. etické či psychologicko-sociálne požiadavky na vzájomné správanie manželov, ktorých plnenie nie je vynútiteľné. Podľa § 18 Zákona o rodine sú takýmito povinnosťami najmä povinnosť žiť spolu ako základ vytvorenia trvalého a harmonického životného spoločenstva, povinnosť byť si verní (táto povinnosť viaže manželov po celú dobu trvania manželstva bez ohľadu na to, či manželia žijú spolu alebo oddelene), povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a povinnosť vzájomne si pomáhať nielen po materiálnej stránke, ale ide predovšetkým o citovú, morálnu pomoc pre dobro druhého manžela. Manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, dostatočným dôvodom na jeho zachovanie nemôže byť ani žiadosť odporcu, aby navrhovateľka o jeho prípadnej smrti informovala jeho blízke osoby, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
-4-
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo o neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako
spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).