Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/55/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom: C. XXXX/X, B., pre zločin ublíženia na zdraví podľa a prečin výtržníctva podľa , s poukazom na , o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 13.02.2023, č. k. -290, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.11.2023, takto

rozhodol:

I. Podľa , sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa sa obžalovaný

A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom: C. XXXX/X, B.,

o d s u d z u j e

Podľa s použitím , , , , , per analogiam, na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa sa obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Galanta, rozsudkom zo dňa 13.02.2023, č. k. -290 uznal obžalovaného A. A. za vinného, že dňa 01.02.2022 v čase o 7.40 hod. na ceste II. triedy č. 573 v obci Vlčany, časť Somola na mieste verejnosti prístupnom napadol poškodeného D. C., nar. XX.XX.XXXX, takým spôsobom, že po predchádzajúcej slovnej hádke vytiahol nôž s rukoväťou čierno-žltej farby, s celkovou dĺžkou približne 40 - 50 cm, ktorým útočil na oblasť hlavy poškodeného, popri čom mu vulgárne nadával, na čo sa poškodený bránil oboma svojimi rukami tak, že ich zdvihol na úroveň hlavy, aby tak zabránil intenzívnym útokom obžalovaného, následkom čoho poškodený utrpel na pravej ruke prerušenie šľachy flexor carpi ulnáris a prerušenie ulnárneho nervu, poranenie šliach hlbokého aj povrchového ohýbača 2., 3., 4. a 5. prsta ľavej ruky, poranenie nervov a ciev 2., 3., 4. a 5. prsta ľavej ruky, zlomeninu článku 2. a 3. prsta ľavej ruky, ako aj sečnú ranu ľavého predlaktia a sečnú ranu ľavého lakťa, ktoré zranenia si vyžiadali

špecializované lekárske ošetrenie a liečenie v dôsledku ktorých bol poškodený podstatným a závažným spôsobom obmedzený na bežnom spôsobe života tým, že mal obmedzenie pohybu a činnosti oboch rúk aj prstov, nemohol hýbať rukami, zápästiami, nemohol sa obliecť, obuť ani vykonávať iné činnosti bežnej dennej potreby ani úkony osobnej hygieny, pri ktorých bol odkázaný na pomoc inej osoby, nemohol používať mobilný telefón, vytočiť telefónne číslo ani zdvihnúť hovor, nemohol šoférovať, bol obmedzený v spoločenskom styku a bol odkázaný na starostlivosť inej osoby pri vykonávaní všetkých základných životných úkonov počas doby najmenej 42 až 49 dní, pričom zranenia poškodeného si vyžiadali liečenie a taktiež práceneschopnosť odo dňa 01.02.2022 do 10.04.2022, teda

- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

- dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

čím spáchal

zločin ublíženia na zdraví podľa a úmyselný prečin výtržníctva podľa , s poukazom na . Za to bol odsúdený podľa s použitím , per analogiam a , s poukazom na , , a , na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky. Podľa s poukazom na súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa mu určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa , s poukazom na , , počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uložil obžalovanému obmedzenia a povinnosti, a to príkaz podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa psychologického poradenstva so zameraním na zvládanie agresie, so začiatkom do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a príkaz písomne sa ospravedlniť poškodenému D. C..

Podľa súd poškodených Sociálna poisťovňa, IČO: 30807484, sídlo Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 942 436, sídlo Einsteinova 25, Bratislava a D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. F. G. XXXX/XX, G., odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. 2. Proti tomuto rozsudku podal na hlavnom pojednávaní, ihneď po je vyhlásení, odvolanie prokurátor, a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní vzdal práva na podanie odvolania. 3. Podané odvolanie odôvodnil prokurátor podaním zo dňa 29.03.2023, doručeným prvostupňovému súdu dňa 30.03.2023 nasledovne (skrátene): 3.1. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, pri zohľadnení všetkých funkcií, ktoré má trest plniť, teda funkciu preventívnu (generálnu ako aj individuálnu), represívnu a ochrannú, ako aj s ohľadom na osobu obžalovaného, jeho postoj v prejednávanej veci, ako aj spôsobený následok činu, považuje za primeraný a spravodlivý nepodmienečný trest odňatia slobody minimálne v trvaní 2 roky a 8 mesiacov, a to už po zohľadnení vyhlásenia obžalovaného o vine. 3.2. Nutnosť uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody odvodzuje najmä z okolnosti spáchania skutku, konanie obžalovaného bolo absolútne neprimerané a neadekvátne vzniknutej situáciu, keď obžalovaný použil nôž a útočil ním na oblasť hlavy poškodeného, v dôsledku čoho poškodený utrpel ťažké zranenia, z ktorých sa dlhú dobu zotavoval. Konanie obžalovaného nemožno ospravedlňovať tvrdením, že konal v amoku. 3.3. Svojou neprimeranou reakciou na situáciu v cestnej premávke útočil na najvyšší záujem chránený , a tým je ľudský život a zdravie. Obžalovaný dopravné predpisy nerešpektuje, o čom svedčí 13 záznamov za priestupky na úseku cestnej premávky, kde mu boli ukladané pokuty až do výšky 800 Eur a priestupky páchal aj po spáchaní skutku. 3.4. O úprimnosti oľutovania spáchania skutku s ohľadom na postoj obžalovaného, ako aj vyjadrenie poškodeného, možno tiež dôvodne pochybovať, keď aj prvostupňový súd konštatoval, že obžalovaný sa svoje konanie snažil ospravedlňovať inými okolnosťami, ako aj správaním poškodeného. Vzhľadom na postoj obžalovaného aj po vyhlásení, nepovažuje priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa , ktorá predpokladá úprimné oľutovanie za adekvátne. V takomto prípade by rozpätie trestnej sadzby predstavovalo 4 roky až 10 rokov a trest odňatia slobody by bolo možné uložiť minimálne

vo výmere 2 roky a 8 mesiacov. Výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody s ohľadom na uvedené skutočnosti možno považovať za adekvátny a spravodlivý. 3.5. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest odňatia slobody vo výmere minimálne 2 roky a 8 mesiacov a na výkon uloženého trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. 4. K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 21.04.2023, doručeným prvostupňovému súdu dňa 21.04.2023 nasledovne (skrátene): 4.1. Nič nebráni tomu, aby aj v rámci konania o uznaní viny obžalovaným bola prejavená ľútosť nad spáchaním trestného činu a jeho predchádzajúce priznanie nemohlo byť posúdené ako poľahčujúca okolnosť. Posúdenie priznania páchateľa k spáchanému trestnému činu ako poľahčujúcej okolnosti nie je závislé od dôkaznej situácie. v žiadnom svojom ustanovení neobmedzuje právnu relevanciu priznania ako poľahčujúcej okolnosti len na určité štádium trestného konania, a už vôbec nie na existujúcu dôkaznú situáciu. Pokiaľ k priznaniu páchateľa pristúpi vyjadrenie ľútosti nad vlastným protiprávnym konaním, je nutné naň prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť. 4.2. Prejavy ľútosti páchateľa nad spáchaním trestného činu môžu byť rôzne, pričom sú závislé od osobnosti páchateľa, úrovne jeho emocionálnej inteligencie, ako i od povahy a spôsobu spáchania trestného činu a jeho následku. Skutočnosť, že niekto neprejavuje ľútosť spôsobom, akým sa to všeobecne predpokladá, alebo ako si to predstavuje prokurátor ešte neznamená, že žiadnu ľútosť vôbec necíti. 4.3. Súd postupoval správne a zákonne, keď zohľadnil a použil ustanovenie . Rovnako správne súd postupoval pri ukladaní trestu, keď neuložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný sa zaujímal o zdravotný stav poškodeného u jeho blízkych osôb, a nie od samotného poškodeného, ktorý sa tam nenachádzal v rozhodnom čase. Už samotná táto skutočnosť preukazuje určitý emočný prvok v spávaní obžalovaného, ktorý sa bezprostredne po skutku zaujímal o stav poškodeného. 4.4. Súd správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ktorý nie je osobou s recidívou trestnej činnosti a nespáchal v minulosti žiadny skutok násilného charakteru. Obžalovaný sebakriticky uviedol, že na situáciu, ktorá predchádzala jeho útoku na poškodeného, reagoval neprimerane, čo pripisuje ním prežitej skutočnosti z minulosti. Tejto situácii predchádzalo vytlačenie motorového vozidla obžalovaného z cestného telesa poškodeným pri predchádzaní, pričom obžalované mal v motorovom vozidle svoju maloletú dcéru. Uvedená situácia a skutočnosť, že v minulosti takýmto spôsobom pri dopravnej nehode zahynul brat obžalovaného, vyvolali u obžalovaného neprimeraný hnev, na ktorý nedokázal adekvátne reagovať. Táto skutočnosť súd správne viedla k tomu, že uložil obžalovanému povinnosť vo forme príkazu podrobiť sa psychoterapii a psychologickému poradenstvu so zameraním na zvládanie agresie. 4.5. Obžalovaný napravil škodlivý následok svojho konania a uhradil všetkým poškodeným subjektom v celom rozsahu celú škodu, ktorú si uplatnili v trestnom konaní. Uvedené konanie je bezpochyby rovnako podstatné pre hodnotenie správania sebakritického postoja obžalovaného po skutku k svojmu protiprávnemu konaniu. Obžalovaný má rodinné zázemie, spoločenské zázemie, je dlhoročne zamestnaný, čo súd správne hodnotil v tom, či je správne tieto väzby obžalovaného narušiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Uložený trest s probačným dohľadom počas skúšobnej doby za súčasného uloženia predmetných príkazov sú efektívnejším nástrojom tak pre spoločnosť ako aj pre obžalovaného, pričom jeho správanie ako vodiča bude sledované v rámci výkonu probácie nad obžalovaným. 4.6. Odvolanie prokurátora považuje za nedôvodné, a preto navrhuje, aby ho odvolací súd uznesením podľa zamietol. 5. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 22.11.2023 predložil obžalovaný odvolaciemu súdu lekárske správy, z ktorých vyplynulo, že od 22.02.2023 podstupuje psychiatrickú liečbu u H. H. I. a H. H. J. a zároveň sa písomne ospravedlnil poškodenému podaním zo dňa 23.02.2023, v ktorom ozrejmil svoj predchádzajúci život, ťažkosti, ktorými počas svojho života prechádzal a súčasné rodinné zázemie. Zároveň vyjadril prianie, aby sa poškodený vyliečil a vyjadril ľútosť nad svojim konaním. 6. Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti prokurátora a obhajcu obžalovaného. Obžalovaný sa verejného zasadnutia nezúčastnil, pričom podaním zo dňa 24.11.2023 požiadal, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí pridržal písomného odôvodnenia odvolania a zdôraznil, že uložený trest obžalovanému je neprimerane mierny, poukázal aj na väčší počet priestupkov v doprave a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere minimálne 2 roky a 8 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obhajca obžalovaného na

verejnom zasadnutí uviedol, že pri ukladaní trestu a jeho individualizácii je potrebné zohľadniť aj kajúcny postoj obžalovaného, jeho osobu, obžalovaný uhradil celú škodu, ústne aj písomne sa poškodenému ospravedlnil a aj ho navštívil. Obžalovaný konal v určitom psychickom afekte, ktorý u neho vyvolala kolízia, ktorú spôsobil poškodený a obžalovaný mal v aute aj maloletú dcéru. Rovnakým spôsobom bol obžalovaný účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej zomrel jeho brat. Obžalovaný sa sebakriticky postavil k tomu, že nevie zvládať vypäté situácie v jeho živote a preto sa podrobuje psychiatrickej liečbe na zvládanie stresových situácií do budúcna. Súd prvého stupňa správe posúdil všetky faktory individualizácie trestu a trest a jeho výmera boli uložené spravodlivo a zákonne. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na jeho zrušenie podľa . Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

8. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora čo do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa), meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste. 9. Po preskúmaní napadnutého výroku, v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov v ňom uvedených, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné. 10. Prvostupňový súd odôvodnil výrok o treste tak, že súd mohol obžalovanému uložiť úhrnný trest odňatia slobody za spáchanie jedného zločinu a jedného prečinu v zákonnej sadzbe za trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým je zločin podľa , a to od 4 do 10 rokov. U obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti - dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu a priznal sa k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval a 1 priťažujúcu okolnosť - spáchal viac trestných činov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znížila o jednu tretinu rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby na 8 rokov. Čo sa týka druhu trestu, súd musel v zmysle ukladať trest odňatia slobody. Pri určení výmery trestu prihliadol súd na postoj obžalovaného k trestnej činnosti, ku ktorej sa napokon priznal, hoc sa ho stále snažil ospravedlniť inými okolnosťami a správaním poškodeného, skutočnosť, že všetky uplatnené nároky na náhradu škody uhradil pred pojednávaním ako i to, že nebol doteraz vo výkone trestu odňatia slobody a jeho jediný trest mu bol uložený pred 14 rokmi, pričom sa v podmienke osvedčil. Preto mu uložil trest mimoriadne znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa v trvaní 3 rokov. Vzhľadom na uvedené má súd tiež za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný a tento mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 rokov, čiže relatívne dlhšieho trvania ako osobe v minulosti už súdne trestanej a dopúšťajúcej sa neustále priestupkov, s povinnosťami podrobiť sa psychoterapii alebo psychologickému poradenstvu, aby získal nadhľad nad svojím správaním a ospravedlnením sa poškodenému, aby si uvedomil neprimeranosť svojej reakcie, ktoré prispejú k jeho náprave ako i potrestaniu. 11. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, toto zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia . Odvolací súd sa však so závermi prvostupňového súdu, ktorými odôvodnil uložený trest, v plnom rozsahu nestotožnil, a to z nasledovných dôvodov. 12. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. 13. Prvostupňový súd u obžalovaného správne vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa , teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval a poľahčujúcu okolnosť podľa , teda že obžalovaný dobrovoľne nahradil spôsobnú škodu, pričom správne vyhodnotil aj existenciu priťažujúcej okolnosti podľa , teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov. 14. Odvolacie námietky prokurátora voči nesprávnemu priznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa prvostupňovým súdom odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 13.02.2023 urobil vyhlásenie o vine podľa , ktoré prvostupňový súd prijal, pričom následne v záverečnej reči uviedol, že spáchanie trestného činu úprimne ľutuje. Odvolací súd sa stotožnil s vyjadrením obžalovaného k podanému odvolaniu, že úprimnú ľútosť nad spáchaním trestné činu môže obžalovaný prejaviť aj počas trestného konania, teda aj v rámci záverečnej reči. Úprimnosť oľutovania spáchania trestného činu nespochybňuje, ak sa obžalovaný vyjadrí aj k okolnostiam spáchania trestného činu, motívu prečo tak konal, pretože tieto okolnosti majú svoj význam pri ukladaní trestu, keďže obžalovaný vyhlásením o vine deklaroval, že trestný čin voči poškodenému spáchal.

15. Podstatou odvolacích námietok prokurátora však bola tá skutočnosť, že obžalovanému mal byť ako zákonný a primeraný ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody minimálne vo výmere 2 roky a 8 mesiacov. 16. Odvolací súd v tomto kontexte zohľadnil, že obžalovaný bol napadnutým rozsudkom uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa , za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 4 do 10 rokov. Už z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca pre páchateľov tohto trestného činu stanovil primárne výkon nepodmienečného trest odňatia slobody, keďže ustanovenie ukladá súdu povinnosť, ak neustanovuje inak, za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby v osobitnej časti presahuje 5 rokov, uložiť trest odňatia slobody a určením dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody na 4 roky zákonodarca vylúčil možnosť pre páchateľov tohto trestného činu podmienečný odklad trestu odňatia slobody podľa a . 17. Obžalovaný na hlavnom urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, čím si vytvoril podmienky na možnosť mimoriadneho zníženia výkonu trestu odňatia slobody pri analogickej aplikácii , . V tomto prípade tak súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody od 2 rokov a 8 mesiacov do 8 rokov. Prvostupňový súd zohľadnil, že pri určovaní trestu v rámci stanovenej výmery postoj obžalovaného k trestnej činnosti, skutočnosť, že posledný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným dokladom na skúšobnú dobu vykonal dňa 15.04.2011 a prišlo k jeho osvedčeniu sa a nahradil dobrovoľne škodu spôsobenú trestným činom. Nad rámce vyššie uvedeného odvolací súd pri výmere trestu odňatia slobody zohľadnil, že obžalovaný sa od februára 2023 dobrovoľne lieči a poškodenému sa písomnou formou ospravedlnil. Tieto skutočnosti viedli odvolací súd k tomu, že z hľadiska výmery uloženého trestu odňatia slobody sa stotožnil s návrhom prokuratúry, že u obžalovaného možno dosiahnuť účel trestu aj trestom odňatia slobody vo výške 2 roky a 8 mesiacov. 18. Odvolací sa stotožnil aj s názorom prokurátora, že u obžalovaného nie je namieste podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody. Prvostupňový súd neuviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, z akých dôvodov je názoru, že hoci zákonodarca primárne pre predmetný trestný čin stanovil výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, tento u obžalovaného naplní aj jeho podmienečný odklad s probačným dohľadom. 19. Práve z hľadiska spôsobu výkonu trestu odňatia slobody je namieste zohľadniť závažnosť spáchaného skutku, keď obžalovaný útočil nožom na hlavu obžalovaného, v dôsledku čoho prišlo k obranným zraneniam poškodeného popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku, ako aj motív obžalovaného, ktorým bolo vedenie motorového vozidla poškodeným, ktoré obžalovaný vyhodnotil ako obmedzujúce, či nebezpečné. Zároveň však nemožno opomenúť, že v čase, kedy prišlo k útoku obžalovaného na poškodeného, už žiadne nebezpečenstvo popisované obžalovaným netrvalo, pretože vozidlo obžalovaného a poškodeného zastavilo, následne obžalovaný vystúpil z vozidla a nožom zaútočil na poškodeného. Z hľadiska závažnosti trestného činu súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného, ktorý sa už v minulosti dopustil trestnej činnosti, aj keď iného charakteru a pred 14 rokmi, sám nerešpektuje dopravné predpisy, hoci uvádza, že člen jeho rodiny pri dopravnej nehode zomrel, keďže bol opakovane postihnutý za priestupky na úseku cestnej premávky, účel trestu naplní len nepodmienečný spôsob jeho výkonu, pričom odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by u obžalovaného mali viesť k zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý pre tento trestný čin primárne stanovil zákonodarca. 20. Úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 8 mesiacov so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, tak ako ho v podanom odvolaní navrhol prokurátor, vyhodnotil odvolací súd ako trest zákonný, primeraný a spĺňajúci funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie. 21. Odvolací súd tak vyhodnotil odvolacie námietky okresného prokurátora ako čiastočne dôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.