Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-272-2011.pdf
PDF · 72.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-8Er/272/2011
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: PARFE Prešov, s.r.o, so sídlom v Prešove, Strojnícka 9, IČO: 31 657 028, právne zast. JUDr. Jozefom Pribullom, advokátom so sídlom v Prešove, Bajkalská 33, proti povinnému: D.O.P. DAMERS, spol. s r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Samuela Nováka 2, IČO: 36 420 506, v exekučnom konaní o vymoženie 1.447,85 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd u k l a d á oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Konečnému vo výške 50,23 €, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu dňa 07.12.2011 podnet na zastavenie exekučného konania, a to z dôvodu, že počas exekučného konania sa nepodarilo zistiť skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné exekúciu vykonať. Lustráciou bolo preukázané, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, motorových vozidiel, ani iných hnuteľných vecí, predajom ktorých by bolo možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Daňový úrad eviduje pri povinnom bankové účty, avšak na bankových účtoch nie je dostatok finančných prostriedkov a obchodná spoločnosť (povinný) v súčasnosti nevyvíja žiadne obchodné aktivity. Na základe uvedeného, kedy majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie. Z vyjadrenia oprávneného vyplýva, že ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, navrhuje exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP zastaviť. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil trovy exekúcie vo výške 52,31 eur.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok ( ďalej už len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na skutočnosti uvedené súdnym exekútorom, ako aj vzhľadom na vyjadrenie oprávneného, súd s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ EP, postupujúc podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastavil.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd s poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 2 EP uložil oprávnenému, nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi JUDr. Júliusovi Konečnému.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych exekútorov, (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Odmenu určenú podľa § 14 ods. 1, tzv. paušálnu odmenu a náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. súd súdnemu exekútorovi priznal v uplatnenej výške, keďže boli vyúčtované v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky. Súdom priznané trovy exekúcie tak pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 €, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 10,40 € (poštovné - 8 poštových zásielok x 1,30 €) a DPH z odmeny vo výške 6,64 €.
Čo sa týka výšky priznanej DPH, vychádzajúc analogicky z vyhlášky, ako aj vzhľadom ku skutočnosti, že § 196 EP dôsledne rozoznáva právo exekútora na odmenu (upravené v druhom diele vyhlášky) a právo na hotové výdavky (upravené v treťom diele vyhlášky ) má súd za to, že súdnemu exekútorovi, ktorý je platiteľom DPH sa zvyšuje o DPH len odmena. Toto stanovisko podľa názoru súdu potvrdzuje aj tá skutočnosť, že v znení § 196 Exekučného poriadku, ktorý sa vzťahuje na konania začaté po 01.09.2005 sa výslovne ustanovuje, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty, a preto podľa názoru súdu niet dôvodu postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak ako to teraz upravuje § 196 EP. S poukazom na uvedenú skutočnosť, súd súdnemu exekútorovi priznal DPH 20 % vo výške 6,64 €, avšak iba z paušálnej odmeny.
Celkové trovy exekúcie potom predstavujú sumu 50,23 €, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu súdneho úradníka je odvolanie vždy p r í p u s t n é . (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.