Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-131-2011.pdf
PDF · 86.94 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/131/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: Debtinvest Limited, so sídlom 33 Porter road, P. O. Box 3169 PMB 103, Road Town, Tortola, Britské panenské ostrovy, reg. č. 609191, zastúpeného Mgr. Martinom Jánským, advokátom, Bratislava, Trnavská cesta 50, proti žalovanému: Š. W., I.. XX.XX.XXXX, Z. X. M., Z. XXX, o zaplatenie 975,15 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 595,38 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 13.05.2009 do zaplatenia.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd žalovanému povoľuje vykonať peňažné plnenie v splátkach po 100 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca, počnúc mesiacom marec 2012, pod stratou výhody splátok.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 10.06.2011 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu istiny vo výške 975,5 eur s príslušenstvom (9% úrokom z omeškania od 13.05.2009 do zaplatenia a náhradou trov konania) s odôvodnením, že žalobca sa stal veriteľom pohľadávky zo zmluvy o úvere uzavretej žalovaným s právnym predchodcom žalobcu (Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany) dňa 19.04.2004, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému revolvingový úver vo výške 995,82 eur. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas, preto veriteľ úver zosplatnil a vyzval žalovaného k splateniu celého úveru vo výške 1.186,87 eur.
Po postúpení pohľadávky žalobcovi (27.11.2006) žalovaný zaplatil v období od 13.06.2007 do 12.05.2009 celkom 591,49 eur, žalobca platby započítal na zmluvnú pokutu 94,95 eur, úrok z omeškania v sadzbe 9,5% ročne zo sumy 1.186,87 eur za obdobie od 03.11.2006 do 12.05.2009 vo výške 284,82 eur a na istine úveru 211,72 eur.
Súd žalovanému doručil žalobu dňa 05.08.2011, k žalobe sa nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalovaný dňa 19.04.2004 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu úverovú zmluvu. V zmysle tejto zmluvy bol poskytnutý žalovanému revolvingový úver v rámci 30.000 Sk, ktorý mal splácať v mesačnej splátke 1.200,- Sk. Termín splatnosti mesačnej splátky bol určený k 20. dňu mesiaca. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa stali Úverové zmluvné podmienky (ÚZP). Ročná percentuálna miera nákladov v zmluve nebola vyčíslená.
Listom zo dňa 18.07.2005 vyzval právny predchodca žalobcu (Home Credit Slovakia, a. s.) žalovaného na zaplatenie zostávajúceho zvyšku úveru vrátane úrokov 35.755,57 Sk (1.186,87 eur). Podľa špecifikácie predstavuje táto suma dlžnú istinu 972,44 eur, úroky 162,64 eur, sankčný úrok, sankčné poplatky a poplatky 51,79 eur; listom zo dňa 23.11.2006 veriteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, postupca listom z 07.12.2006 oznámil ďalšie postúpenie pohľadávky - na žalobcu.
Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že mu bol poskytnutý úver, Nevedel sa vyjadriť k spotrebovanej výške peňažných prostriedkov, ani k tomu, koľko splatil, mal viac úverov. Poberá dávku v hmotnej núdzi a plní si tri vyživovacie povinnosti. Žiadal o možnosť dlh splácať.
Zmluva o úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ďalšia právna úprava súvisiaca s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 4 ods. 1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa ods. 5 veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ako to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného postupu.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom do 30.06.2006 - v čase uzavretia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 879j OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Zmluvný vzťah zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským a v zmysle prechodného zákonného ustanovenia sa v súčasnosti na daný právny vzťah vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 vyhl. č. 87/95 Z. z. (účinnej do 31.12.2008) výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 566 ods. 2 OZ pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istina a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len sčasti. Aktívna legitimácia žalobcu bola súdu preukázaná predložením platných zmlúv o postúpení pohľadávok, v rámci ktorých bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanému, vyčíslená na sumu 35.755,57 Sk; a oznámením postupcov žalovanému o postúpení pohľadávky. Žalovanému bol poskytnutý zo strany právneho predchodcu žalobcu revolvingový úver, ktorý čerpal použitím poskytnutej úverovej kreditnej karty, pričom predmetný úver žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi žalobcu, nesplatil riadne a včas. Následkom toho, že svoje zmluvné povinnosti žalovaný porušil, došlo k splatnosti celého úveru, ktorý si žalobca uplatnil, pričom žalovaný po tom, čo nastala splatnosť celého úveru, čiastočne na ňom následne plnil, ktorú sumu započítal žalobca na zmluvnej pokute a na úroku z omeškania a sčasti nakoniec na istinu. Žalovaný tvrdenia žalobcu v žalobe po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nenamietal. Nárokom žalobcu je istina z poskytnutého úveru 1.186,87 eur a úrok z omeškania 9% ročne. Žalobca nesprávne postupoval, keď splátky žalovaného v sume celkom 591,49 eur započítal v prvom poradí na zmluvnú pokutu a v druhom poradí na úrok z omeškania, preto súd túto čiastku odpočítal z pôvodne vyčísleného nároku na istine (1.186,87 eur) a priznal žalobcovi v tejto časti len nárok vo výške rozdielu (595,38 eur). Splatnosť úveru nastala dňom 03.11.2006, dňom nasledujúcim sa dostal žalovaný s vrátením úveru do omeškania, v danom čase predstavovala úroková sadzba NBS 4,5%, v tejto časti si žalobca nárok (na úrok z omeškania) neuplatnil vo výške limitovanej zákonom a súd mu ho priznal len v zákonom prípustnej výške od času, ako si uplatnil žalobca. Vo zvyšku nad rámec priznaných nárokov súd žalobu zamietol.
Čo sa týka neuvedenia RPMN v zmluve, tu súd poukazuje na vyhl. č. 620/2007 Z. z. (hoci v čase uzavretia zmluvy obdobná úprava nebola), ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa podľa vysvetliviek k vyplneniu formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v bode 3C (výška RPMN) uvádza, že v danom bode sa uvedie hodnota RPMN pre ponúkaný spotrebiteľský úver vyčíslená na základe ponuky veriteľa alebo požiadaviek spotrebiteľa. Pri spotrebiteľskom úvere poskytovanom prostredníctvom kreditnej karty (revolvingového úveru), pri ktorom nie je možné určiť RPMN, sa riadok nevypĺňa. Vzhľadom k tomu, že pri revolvingu sa peňažné prostriedky na účte dlžníka neustále obnovujú a lehota splatenia úveru závisí od priebežného čerpania prostriedkov a ich splácania, nie je možné RPMN vyčísliť. K tomu poukazuje súd tiež na znenie § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na sociálnu situáciu žalovaného, výšku uloženej povinnosti a súhlas žalobcu mu súd povolil vykonať peňažné plnenie v splátkach, pričom ich výšku určil s prihliadnutím na jeho možnosti, aby bol schopný ich platiť. Pokiaľ sa však omešká so zaplatením čo i len jednej splátky, stane sa splatnou mu uložená povinnosť v celosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., sporové strany boli úspešné približne v rovnakom rozsahu, preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok)