Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_22C-40-2023.pdf
PDF · 92.37 KB
Case nature
Subarea
22C/40/2023
Uznesenie
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XXX, korešpondenčná adresa: D. E. XXXX/X, XXX XX F., proti odporcovi D. B., nar. XX.XX.XXXX, 059 04 Holumnica 104, o nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.11.2023 bolo súdu doručené elektronické podanie navrhovateľa, doplnené v listinnej podobe dňa 23.11.2023, označené ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku.
2. V návrhu navrhovateľ uviedol, že žiada uložiť odporcovi neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) a f) Civilného sporového poriadku z dôvodu ohrozovania zdravia, života a telesnej integrity. Uviedol, že odporca je jeho otcom, kvôli ktorému sa pre zlé rodinné vzťahy v roku 2020 rozhodol odsťahovať, študovať a žiť v 1-izbovom byte na D. E. XXXX/X, XXX XX F., ktorý prenajíma. Predtým žil s rodičmi a sestrou v rodinnom dome, ktorého vlastníčkou bola matka žalovaného. Rodina bola nefunkčná. Otec bol neustále opitý, finančne neprispieval na domácnosť, nestaral sa o nich, psychicky ich týral a počas ranného detstva fyzicky napadal aj mamu. Dôvod jeho odchodu bol otec, ktorý je závislý na alkohole a ktorého duševné zdravie je narušené, čo sa prejavovalo aj v jeho správaní. Z dôvodu, že dlhé roky boli obeťami otca, nikdy nenabrali odvahu podať na neho trestné oznámenie. Často to bolo riešené prostredníctvom polície, avšak bezvýsledne. Nemali, kam odísť. Neustále utekali z domu a prespávali u rodiny. Otec ich aj tam prenasledoval. Akonáhle dospel, v 18 rokoch sa odsťahoval a snažil sa žiť samostatne, predovšetkým bez otca. Bolo mu ľúto mamy. Preto jej navrhol, aby u neho ostala a konečne sa od otca odpútala. To sa podarilo na krátky čas. Otec ju našiel. Chodil do bytu opitý, hádal sa s mamou, správal sa nevhodne. Bol nútený ho vyhodiť, čím sa vzťahy viac zhoršili. Prestal byť s otcom v kontakte, snažil sa mu vyhýbať. Neželá si, aby otec k nemu chodil a kontaktoval ho. Vníma ho ako otca len z formálneho hľadiska, nie ľudského. Mama mu nechcela znepríjemňovať život, tak žila s otcom na východe. Zlá finančná situácia si však vyžiadala, aby si mama našla prácu a pomáhala mu s platením nájomného a ostatných výdavkov. Našla si prácu neďaleko bytu. Trvalo to mesiac a pol, kým ich otec nenašiel. Po zistení, že mama žije a pracuje u neho, začal ju prenasledovať, chodiť k nemu bez zavolania a zdržiaval sa dovtedy, kým si nenašiel prácu. Neriešil to, pretože už pol roka žije s priateľkou v inom byte. Nechcel to zbytočne pokaziť mame, aby kvôli nemu nechala prácu a odišla na východ. Vedel však, že ak otec bude tam pracovať, bude to len otázka času, kedy sa opije a budú v tej istej situácii. Presne tak sa aj stalo. V nedeľu po práci mamu čakal v byte, pretože mu volala, že otec bol za ňou v práci, bol opitý a nesprával sa slušne. Strávili v byte do večera v napätí, čo sa bude diať. Otec sa dostal do domu, niekto mu otvoril vchod chránený čipom, a začal po chodbe kričať, búchal na dvere, snažil sa ich vylomiť. Mamu ukryl do kúpeľne, vyšiel von a otcovi povedal, že zavolá políciu. Nerešpektoval ho, vulgárne mu nadával, bol agresívny, sotil ho na posteľ a bol ako divý. Nevedel čo robiť, tak zavolal políciu. Kým prišli, otec odišiel. Potom sa opäť vrátil, a opakoval sa ten istý scenár. Začal byť útočný aj
voči susedom, absolútne sa neovládal, akoby dostal amok a jeho aj mamu hodil na zem. Veľmi sa hanbil pred susedmi, bol rušený nočný kľud a celkový chod bytovej jednotky. Žiada o vyhovenie v danej veci. Nechce to riešiť prostredníctvom súdov a ubližovať otcovi, vystavovať jeho aj rodinu nepríjemnostiam. Preto by bol vďačný, aby súd nariadil zákaz vstupu do areálu Stará Vajnorská 1369/4 a styku s ním.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým jej konaní ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa cit. právnej úpravy Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie ako formu civilného procesného zabezpečovacieho prostriedku môže súd nariadiť na návrh pred začatím konania, počas konania, a aj po jeho skončení. Civilný sporový poriadok pre nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá dva dôvody, a to buď potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že bude ohrozená exekúcia. Osobitnej povahe tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku súd nevykonáva (pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže). Pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne aj z obsahu žaloby vo veci samej, ak bola podaná, a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom alebo žalobou vo veci samej osvedčené. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu iba osvedčovania, tzn. spravdepodobňovania najvýznamnejších pre rozhodnutie relevantných skutočností. Ide o skutočnosti, ktoré: a) osvedčujú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) osvedčujú, že uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) osvedčujú, že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný právny stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a e) že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Neodkladné opatrenia nariadené podľa cit. ust. § 325 ods. 2 písm. e) a f) Civilného sporového poriadku, na ktoré poukazuje navrhovateľ v návrhu, sledujú predovšetkým ochranu pred akoukoľvek formou rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Sú dôsledkom implementácie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (ďalej už len „Nariadenie č. 606/2013“) do vnútroštátneho poriadku SR. Nariadenie č. 606/2013 sa vzťahuje na ochranné opatrenia nariadené v záujme ochrany určitej osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita. Nariadenie č. 606/2013 dopĺňa Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012 (ďalej už len „Smernica č. 2012/29“), ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, a ktorou sa zabezpečuje prístup obetí trestného činu k riadnym informáciám a podpore. Skutočnosť, že na určitú osobu sa vzťahuje ochranné opatrenie nariadené v občianskych veciach, nebráni tomu, aby sa táto osoba považovala za "obeť" v zmysle Smernice č. 2012/29. Rozsah pôsobnosti Nariadenia č. 606/2013 patrí do oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach a vzťahuje len na ochranné opatrenia nariadené v občianskych veciach, pričom na ochranné opatrenia prijaté v trestných veciach sa vzťahuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze. Podľa článku 3.1 Nariadenia č.606/2013 ochranné opatrenie je akékoľvek rozhodnutie v občianskoprávnych veciach bez ohľadu na jeho názov, nariadené vydávajúcim orgánom členského štátu pôvodu v súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom, ktorým sa osobe predstavujúcej riziko ukladá jedna alebo viacero nasledujúcich povinností s cieľom chrániť inú osobu, ak môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita tejto inej osoby. Primárnym účelom takéhoto ochranného opatrenia je poskytnutie okamžitej a efektívnej súdnej ochrany „obeti“ v zmysle Smernice č. 2012/29 pred akoukoľvek formou násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným právom, ktoré vyplýva nie len z Ústavy SR, ale aj z mnohých ďalších medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná, medzi ktoré patrí Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských a základných práv a slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a ďalších.
15. V prejednávanej veci navrhovateľ v návrhu uviedol, že nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu ochrany pred násilím v blízkych rodinných vzťahoch zo strany odporcu ako jeho otca sa domáha s poukazom na cit. ust. § 325 ods. 2 písm. e) a f) Civilného sporového poriadku. Na základe skutočností tvrdených navrhovateľom v návrhu však súd mal za to, že podľa obsahu návrhu sa v prejednávanej veci nejedná o návrh podľa § 325 ods. 2 písm. e), ale len o návrh podľa § 365 ods. 2 písm. f) (prípadne aj písm. h)). Za rozhodujúci z pohľadu rozlíšenia cit. ust. § 325 ods. 1 písm. e) a f) Civilného sporového poriadku súd považoval faktický stav užívania objektu „areálu Stará Vajnorská 1369/4“ v Bratislave stranami za účelom bývania. Z obsahu návrhu totiž vyplýva, že navrhovateľ ako strana v konaní, ktorá sa návrhom domáha ochrany pred násilím voči odporcovi, v objekte „areál Stará Vajnorská 1369/4“ spoločne s odporcom nebýva, a uloženia zákazu vstupu odporcovi do tohto objektu sa nedomáha iba „dočasne“ tak, ako to predpokladá hypotéza právnej normy cit. ust. § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku. Naopak, podľa tvrdení navrhovateľa v návrhu navrhovateľ nežil a nežije s odporcom (svojim otcom) v Bratislave v spoločnom obydlí, vrátane domácnosti na adrese „areálu Stará Vajnorská č. 1369/4“, kde žiada uloženie zákazu vstupu odporcovi. Navrhovateľ v návrhu tvrdí, že byt na Starej Vajnorskej č. 1369/4 v Bratislave prenajíma a už pol roka žije s priateľkou v inom byte. Preto súd vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie mal za to, že strany v čase rozhodovania súdu nemali spoločné obydlie v areáli, kde sa nachádza byt na E. XXXX/X E. F., a kde navrhovateľ žiada uloženie zákazu vstupu odporcovi bez časového obmedzenia, tzn. podľa § 325 ods. 2 písm. f) Civilného sporového poriadku. Ust. § 325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku totiž ohrozenej osobe poskytuje osobitnú rýchlu ochranu, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s osobou, ktorá je podozrivá z násilia, a nemusí opúšťať spoločné bydlisko a hľadať náhradné bývanie. O takýto prípad sa podľa obsahu návrhu však v prejednávanej veci nejedná.
16. Podľa cit. ust. § 325 ods. 2 písm. f) a h ) Civilného sporového poriadku súd neodkladným opatrením poskytne ochranu osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita je konaním inej osoby ohrozená alebo môže byť ohrozená. K narušeniu alebo ohrozeniu telesnej a duševnej integrity fyzickej osoby dochádza pôsobením násilia. Civilný sporový poriadok nedefinuje pojem násilie, a ani nekvantifikuje jeho intenzitu alebo frekvenciu, ktorá sa vyžaduje pre nariadenie uvedených neodkladných opatrení. Za násilie je vo všeobecnosti možné považovať akýkoľvek útok vedený proti fyzickej osobe alebo jej psychickej integrite, ktorý jej spôsobuje ujmu, poranenie, smrť, psychickú škodu a pod. Násilie je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou. Zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré narúša slobodnú vôľu a sebaúctu fyzickej osoby. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Násilie nie je pritom konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.
17. V prejednávanej veci navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie uviedol tvrdenia, podľa ktorých dlhodobo dochádza k násiliu v jeho blízkych rodinných vzťahoch, vrátane jeho osoby (a aj voči jeho matke, ktorá však nie je stranou v konaní) zo strany odporcu ako jeho otca. V návrhu tiež popísal niektoré skutkové okolnosti. Tieto tvrdenia však navrhovateľ pre účely rozhodnutia súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ničím neosvedčil. K návrhu nepripojil žiadne listiny, ktorými by tvrdenia o akýkoľvek útokoch vedených proti jeho fyzickej osobe alebo jeho psychickej integrite, ich intenzite a frekvencie, ako aj o ich následkoch osvedčil. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa Civilného sporového poriadku súd nevykonáva dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku (pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže). Pri rozhodovaní vychádza iba z osvedčovania, tzn. spravdepodobnenia najvýznamnejších pre rozhodnutie navrhovateľom tvrdených skutočností. Rozsah a kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie konkrétneho neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. f) alebo h) Civilného sporového poriadku sú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami tej ktorej danej veci („ad hoc“). Násilie ako ohrozenie telesnej a duševnej integrity navrhovateľ v takom konaní spravidla osvedčuje trestným oznámením, lekárskymi správami, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou, a pod. Civilný sporový poriadok pri najzávažnejšom neodkladnom opatrení, ktorým je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu alebo na pracovisko alebo na iné miesto (§ 325 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku), vyžaduje, aby navrhovateľ osvedčil, že povinná osoba svojim konaním ohrozuje telesnú integritu alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (§ 325 ods. 1 písm. g) Civilného sporového poriadku) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (písm. h) Civilného sporového poriadku), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, zákon podmieňuje tým, že aby navrhovateľ osvedčil, že zakázaným správaním by jeho telesná alebo duševná integrita mohla byť ohrozená. Tzn., ako samotné ohrozenie, tak aj možnosť ohrozenia, navrhovateľ musí vždy, ak chce byť úspešný, pre účely rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
18. V prejednávanej veci navrhovateľ v návrhu síce tvrdí, že dlhé roky boli v rodine obeťami otca, ktorý sa dopúšťa násilia v širších rodinných vzťahoch, avšak „nikdy nenabrali odvahu podať trestné oznámenie“. Tiež uvádza, že často bola situácia riešená políciou, a aj v „nedeľu“ zavolal políciu. Neoznačil a nepredložil však súdu žiaden záznam z polície. Navrhovateľ za účelom osvedčenia tvrdených skutočností neoznačil a nepredložil súdu žiadnu lekársku správu, žiadne čestné vyhlásenie tretej osoby, písomnú, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Preto za danej procesnej situácie, kedy navrhovateľ tvrdenia o násilí zo strany odporcu voči jeho osobe, a teda o ohrození alebo možnosti ohrozenia jeho telesnej a duševnej integrity ničím neosvedčil, súdu neostávalo nič iné, iba návrh na nariadenie neodkladného opatrenie pre neosvedčenie tvrdených skutočností ako neopodstatnený zamietnuť.
19. Záverom súd len dodáva, že nebolo úlohou súdu v tomto civilnom sporovom konaní nahrádzať činnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktorým prislúcha všetky podnety pre podozrenie z násilnej trestnej činnosti aj vo vzájomných rodinných vzťahoch riadne vyšetriť a páchateľov potrestať (vyšetrovacia zásada), a poskytnúť adekvátnu právnu ochranu obetiam násilných trestných činov. Úlohou civilného súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podľa cit. ust. § 325 ods. 2 písm. f) až h) Civilného sporového poriadku, v ktorom je súd povinný dôsledne uplatňovať zásadu kontradiktórnosti, založenú na procesnej aktivite a zásade rovnosti strán, bolo poskytnutie okamžitej
a efektívnej súdnej ochrany navrhovateľovi neodkladného opatrenie pred ohrozením jej telesnej alebo duševnej integrity, alebo existenciou možnosti, že by násilím jej telesná alebo duševná integrita mohla byť ohrozená, za predpokladu, že navrhovateľ dostatočne pre účely rozhodnutia civilného súdu osvedčí, že je obeťou násilia, ktoré ohrozuje alebo môže ohroziť jeho telesnú alebo psychickú integritu. Aj keď si civilný súd plne uvedomuje zložitosť postavenia obetí dlhodobého rodového násilia, považuje za potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci sa ochrany neodkladným opatrením domáha už plnoletá osoba, a že nariadenie neodkladného opatrenia je iba jedným z prostriedkov právnej ochrany proti obetiam násilia, okrem ktorého je možné ochranu poskytovať aj v trestných veciach, pričom civilný súd môže ochranné opatrenie formou nariadenia neodkladného opatrenia nariadiť len vtedy, ak si navrhovateľ splní svoje procesné povinnosti, na rozdiel od orgánov činných v trestnom konaní, ktorých úlohou je stíhať páchateľov trestných činov z úradnej povinnosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad (§ 357 písm. d) a písm. (m Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.