Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5To-110-2023.pdf
PDF · 104.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/110/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a JUDr. Petra Hunáka, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. novembra 2023, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. c), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) TZ, konajúc o odvolaní obžalovaného, voči rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/19/2023 zo dňa 12. 10. 2023, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/19/2023 zo dňa 12. 10. 2023 vo výroku o treste. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa obžalovaný A. B. C., D. XX. XX. XXXX E. F., trvale bytom G. D. H., I. XXX/XXX o d s u d z u j e podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/19/2023 zo dňa 12. 10. 2023 bol obžalovaný A. B. C. uznaný za vinného zo týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. c), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), písm. b) TZ, a to za skutok, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
v období posledných dvoch rokov až do 30. 08. 2022 v obci G. D. H. v rodinnom dome s popisným číslom XXX D. J. I., v ktorom žil so svojou manželkou A. B. C., D. XX. XX. XXXX, tejto v prítomnosti ich dvoch maloletých detí vulgárne nadával, bezdôvodne fyzicky ju napádal a to tak, že ju udieral päsťami, kopal ju do rôznych častí tela, niekedy aj viackrát do týždňa, ale hlavne vtedy, keď dostala materský príspevok a prídavky na deti a nechcela mu dať peniaze ju neraz fyzicky napadol tak, že ju bil a kopal, škrtil či udieral hocičím, čo mu prišlo pod ruku, napríklad kusom dreva, klátikom a podobne, avšak ona ku lekárovi nechodila, lebo jej povedal, že ak ho udá na polícii, tak ju zabije, neraz ju z dôvodu svojej žiarlivosti ostrihal dohola, po sobáši ju ostrihal s tým, že nebude pekná a nebude sa nikomu páčiť, inokedy ju zapáskoval o stoličku, zobral nožík a musela mu prisahať, že ho nikdy v živote nepodvedie, pričom často krát preto, že svojmu manželovi musela dať peniaze, ktoré on prepil, musela ísť po susedoch pýtať peniaze pre svoje deti, aby mali čo jesť, pričom naposledy dňa 30. 08. 2022 v čase okolo 12:00 hod. po predchádzajúcom slovnom konflikte ohľadne žiarlivosti svoju manželku A. B. C. fyzicky napadol tak, že ju päsťami boxoval do hlavy a strčil ju smerom do okna, následkom čoho sa sklo rozbilo a porezalo jej
predlaktie pravej ruky, následne A. B. C. spadla na zem, kde ju obvinený opakovane kopal do oblasti nôh a chrbta a vulgárne jej nadával, že je kurva, že trtká a vyhrážal sa jej, že ju zabije, potom sa ukľudnil, odišiel do inej izby, načo A. B. C. zobrala ich spoločného syna na ruky, kedy sa obvinený vrátil späť do izby a začal poškodenú kopať do chrbta, pričom ona sa otáčala tak, aby neudrel ich maloletého syna a nadával jej, že on to už neznesie, že je obyčajná kurva a vyhrážal sa jej, že ju zabije, čím svojím konaním spôsobil A. B. C. zranenia - pohmoždenie hlavy a reznú ranu na pravom predlaktí s dobou liečenia a PN do 7 dní, čím jej spôsoboval psychické a fyzické utrpenie.
Za túto trestnú činnosť mu Okresný súd Banská Bystrica podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Proti uvedenému rozsudku podal obžalovaný s obhajcom odvolanie čo do viny aj trestu ihneď po jeho vyhlásení, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručený okresnému súdu dňa 23. 10. 2023 a svojimi podania doručenými krajskému súdu v dňoch 30. 10. 2023 a 31. 10. 2023.
V podaní doručenom okresnému súdu dňa 23. 10. 2023 uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, predovšetkým na výpovede svedkov nebolo preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe a v konaní boli nesprávne vyhodnotené dôkazy najmä pre nejasnosť a neúplnosť skutkových zistení a súd nesprávne interpretoval ustanovenie § 208 Trestného zákona. Vyjadril sa, že rozsudok sa neopiera o výpovede svedkov K. C., L. M., G. N., O. P. a O. B., ale len o výpoveď A. B. C., ktorá je podľa jeho názoru nedôveryhodná, ktorej tvrdenia boli svedkami vyvrátené a ktorá bola svedkami usvedčená z klamstva. Obžalovaný uviedol ďalších svedkov, ktorí mohli vyvrátiť alebo potvrdiť tvrdenia poškodenej, pričom okresný súd týchto ďalších svedkov nepripustil. V ďalšej časti tohto podania definoval ustanovenie § 208 Trestného zákona, resp. jeho objektívnu stránku, pričom uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nedošlo k naplneniu tejto objektívnej stránky danej skutkovej podstaty a doplnil, že určite nebol tento skutok spáchaný so zbraňou. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu zrušil.
V podaní doručenom krajskému súdu dňa 30. 10. 2023 obžalovaný uviedol, že trvá na tom, že je nevinný a prikláňa sa k odvolaniu svojho obhajcu. Uviedol, že ku skutku zo dňa 30. 08. 2022 sa priznal písomne a list odniesla na políciu poškodená. Následne na viacerých stranách rozoberá výňatky z výsluchov a tvrdení jednotlivých svedkov, ku ktorým sa vyjadruje, prípadne poukazuje na rozpory medzi vyjadreniami. Uviedol, že zranenia, ktoré utrpela poškodená majú potvrdiť alebo vyvrátiť ním navrhnutí svedkovia. Dodal, že súd mu zámerne zamieta svedkov, lebo by dokázal svoju nevinu. Uviedol, že svedkyňa K. C. vie o fyzických útokoch voči poškodenej z jej rozprávania. Následne na hlavnom pojednávaní dňa 27. 07. 2023 všetko poprela a uviedla len skutok zo dňa 30. 08. 2022, o ktorom vie len z rozprávania poškodenej. Boxovanie, bitie a kopanie a tvrdenie, že obžalovaný od poškodenej pýtal peniaze, ona mu ich nechcela dať a preto ju dobil, na hlavnom pojednávaní poprela a ani vôbec nespomenula. Svedkyňa podľa jeho názoru klame a práve táto svedkyňa privodila trestné stíhanie, keď išla ako prvá vypovedať dňa 30. 08. 2022 a nie dňa 31. 08. 2022, ako to uviedla D. O. Q., ktorá sa veci ujala ako prvá v snahe nevzbudiť podozrenie, že K. C. vypovedala ako prvá a privodila mojej osobe týranie a preto sfalšovala dátumy výpovedí (vymenila dátum výpovede poškodenej a tejto svedkyne). Obžalovaný o tom vie, lebo poškodená aj s ich deťmi išla z polície dňa 31. 08. 2022 k sestre obžalovaného. K. C. svojimi výpoveďami dokázala, že práve jej išlo o to, aby sa obžalovaného zbavila a k tomu jej pomáhala jej matka, ktorá vie o lesbickom vzťahu svojej dcéry a poškodenej. Výpovede poškodenej sú ovplyvnené jej tajnou priateľkou K. C., ktorá spôsobila odsúdenie obžalovaného na 11 rokov. Poškodenú K. C. a O. P. usvedčili, že je lesba, pretože všetky tri sú lesby a z obáv, že budú odhalené, že proti osobe obžalovaného sa spriahli tri lesby, tak iba poškodenú obvinili, že je lesba. Poškodená uviedla zranenia, ktoré v období, keď žila s obžalovaným nemohla v žiadnom prípade utrpieť, čo sa dá dokázať ním navrhnutými svedkami. Lekár O. R., ktorý dňa 30. 08. 2022 ošetril poškodenú a popísal jej zraneni, ktorými boli len rezná rana na pravom predlaktí a pohmoždenie hlavy vzadu a nič viac. Preto mal niekto manipulovať s fotodokumentáciu a O. R. G. zamietla tohto svedka. Taktiež mu bola zamietnutá svedkyňa – detská lekárka L. O. L., ktorá by mohla potvrdiť, že poškodenú nikdy nevidela so žiadnym zranením a ani ostrihanú do hola, nakoľko poškodená chodila k tejto lekárke dosť často s ich deťmi. Tiež jej bol zamietnutý svedok – gynekológ L. A. R., ktorý je podľa názoru obžalovaného najdôležitejší, kde jeho
manželka chodievala počas troch rokov pravidelne dvakrát mesačne a ktorý by vedel o všetkých jej zraneniach a ktorý by ju videl holohlavú. Zamietnutá bola aj svedkyňa P. B. C., ktorá o všetko vedela, lebo sama poškodená jej mala povedať, že kto ju nahovára. Taktiež mu bola zamietnutá svedkyňa S. P., ktorá mala byť svedkom toho, ako mal obžalovaný poškodenú deň po svadbe dobiť do krvi a ostrihať dohola. Avšak sama poškodená túto svedkyňu po svadbe v podnapitom stave fyzicky napadla a rozkopala ju. Poškodená sa odvoláva aj na otca obžalovaného, že ju obžalovaný pred ním veľmi zbil, ale za svedka ho nedala, lebo klame. Doplnil, že nie je pravda, že poškodená, jeho manželka, vypovedala sama, lebo je hlúpa a nikdy by nedokázala vypovedať spontánne, čo preukazuje aj jej druhá výpoveď za prítomnosti obhajcu O. L.. Následne cituje ním tvrdený doslovný prepis z výsluchu poškodenej, v ktorom obžalovaný upriamuje pozornosť na skutočnosť, že vyšetrovateľ sa poškodenej štyrikrát opýtal kedy sa narodili ich deti a poškodená aj tak odpovedala zle, preto nie je možné, aby na hlavnom pojednávaní vypovedala spontánne. Dodal, že čo sa týka poškodenej, tak táto ho len využila, aby jej urobil vytúžené deti a tým ju finančne zabezpečil a potom sa ho zbavila, lebo chcela svoj život a užívať si ho so ženami, najmä so K. C. a so sesternicou obžalovaného H. F.. Vyjadruje prekvapenie, že okrem O. B. žiadny svedok nechodil na pojednávania. Ostatní svedkovia aj s poškodenou po vzájomnej dohode spoločne deň pred súdom hromadne navštívili lekára a všetci ochoreli, inokedy prevzali predvolanky a odignorovali ich. Títo všetci svedkovia klamali a preto museli byť na hlavné pojednávanie predvedení, pričom K. C. to všetko vopred pripravila a zorganizovala. Ďalej sa vyjadril k ÚPSVaRu, ktorý obžalovaného od samého začiatku klame a zavádza, že deti sa majú dobre, aj keď obžalovaný vie, že sa dobre nemajú a žijú v nevyhovujúcich podmienkach. To sa mu mstia za to, že na nich podal dvakrát sťažnosť na ministerstvo. Vie o tom, lebo jeho priateľka chodí sa jeho deťmi a on si s ňou volá, aj ho navštevuje a pozná v akých katastrofálnych podmienkach žijú jeho deti. Pijú vodu z potoka, v dome je špina a smrad a poškodená pije alkohol každý deň. Taktiež ÚPSVaR tvrdí, že poškodená aj s deťmi majú peniaze a nič im nechýba, avšak obžalovaný videl reportáž o tom, že z materskej sa nedá vyžiť, v ktorej bola poškodená a keď videl, ako chudobne žijú, tak im poslal 50,- Eur, ktoré vo väzbe zarobil, ale ÚPSVaR mu tie peniaze poslal preč, aby nepadli do podozrenia, že klame a zavádza. K znaleckému posudku na svoju osobu uviedol, že nikdy nedrogoval, nefetoval a ani nebral tabletky okrem tabletiek na štítnu žľazu. Agresívny nie je, lebo ak by bol, mal by už dávno nejaký prúser, lebo je na voľnej väzbe a okrem toho je tam najlepší športovec. Asociál taktiež nie je, lebo keby bol, tak by vo väzbe nepracoval, ale on tam pracuje a ešte aj poslal svojím deťom peniaze, lebo ich ľúbi. Uviedol, že okresný súd zabudol pripomenúť, že on podal žiadosť o rozvod z dôvodu manželkinej orientácie, nakoľko táto je lesba a spolu s priateľkou ho dali zavrieť, lebo im zavadzal. Obžalovaný nie je ani prvý, ani posledný, s kým takto naložila poškodená, pretože aj jej bývalý manžel je vo výkone trestu za pokus o vraždu, nakoľko poškodenej spôsobil 17 bodných rán, pretože ho vyprovokovala, ale najprv bodla ona jeho. V závere uviedol, že sa jedná o osobnú pomstu samosudkyne okresného súdu JUDr. Tatiany Kovácsovej voči jeho osobe za rok 2012, kedy ho nevinného odsúdila na jeden rok nepodmienečne, ale krajský súd ho oslobodil a za tie sťažnosti na generálnu prokuratúru. Uviedol, že on vie, že na krajský súd táto samosudkyňa nalieha, aby bol čím skôr odsúdený právoplatne. Dodal, že síce je trestanec, ale svoju manželku v živote netýral, neostrihal ju dohola, ale iba na krátko, lebo prvý krát jej vypadali vlasy a druhý krát mali deň vši. Chcel by, aby mu boli dovolení svedkovia, ktorých navrhol. On sa s poškodenou iba pohádal, dal jej zaucho, čo ľutuje. Nevedel však s kým žije, že je na ženy.
V podaní doručenom krajskému súdu dňa 31. 10. 2023 podľa svojich slov uviedol informácie z uznesenia Ústavného súdu Českej republiky týkajúceho sa vierohodnosti svedeckých výpovedí, kedy proti sebe v trestnom konaní stojí výpoveď obvineného a výpoveď svedka, ktorá je jediným usvedčujúcim dôkazom vo vzťahu k obvinenému. Uviedol, že súd musí hodnotiť, či sa jedná o nezaujatého alebo o zaujatého svedka a čo sa, ktorým z nich rozumie a ako majú súdy v situácii „tvrdenia proti tvrdeniu“ posudzovať vierohodnosť jednotlivých proti sebe stojacich výpovedí. V závere podania dodal, že na vyšetrovateľku O. B. H. podal trestné oznámenie, nakoľko táto má záujem na výsledku trestného konania proti jeho osobe. Uviedol, že podal sťažnosť na sudkyňu JUDr. Tatianu Kovácsovú žiadal o jej výmenu, nakoľko vypovedali len svedkovia poškodenej a jeho svedkov mu táto sudkyňa zamietla. Navyše je zaujatá pre rok 2012, kedy obžalovaného odsúdila na jeden rok a krajský súd ho oslobodil. Uviedol, že dvakrát podal sťažnosť aj na ÚPSVaR Poltár. Poškodená bola vyšetrovateľkou Rízovou zastrašovaná trestným postihom pre krivé obvinenie. Dodal, že nikto ho z týrania neusvedčil, všetci svedkovia museli byť predvedení, lebo klamali.
Na verejnom zasadnutí obhajca uviedol, že trvajú na podanom odvolaní. Výpoveďami svedkov nebolo preukázané, že k týraniu došlo. Intenzita potýčky, ktorá preukázaná bola, ku ktorej sa aj obžalovaný
priznal a jej následok, nedosiahol úroveň ublíženia na zdraví, preto navrhli zmeniť právnu kvalifikáciu daného skutku na trestný čin nebezpečného vyhrážania a uložiť obžalovanému primeraný trest, ktorý ponechali na zvážení súdu.
Naproti tomu krajská prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné, pretože prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav a výroky považuje za správne a zákonné.
Obžalovaný uviedol, že nechce nič iba, aby mu boli dovolení svedkovia, ktorých navrhoval. Lekári mu to vyvrátili, manželka chodievala, keď bola tehotná, aj dvakrát do mesiaca na prehliadky, určite by lekári niečo videli, nemohla nikdy utrpieť také zranenia, ako uvádza, preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie a v prípade, ak sa preukáže, že poškodenej spôsobil nejaké zranenia, sám si bude žiadať zvýšenie trestu na 15 rokov.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe podaného odvolania obžalovaného zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by tieto odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne.
Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu, avšak s čiastočne iným záverom ohľadom trestu, ako ku ktorému dospel krajský súd. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa vo vyššie uvedených intenciách stotožnil a bolo by nadbytočné odôvodnenie v tejto súvislosti na tomto mieste znovu opakovať.
Ako už krajský súd predznačil, preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, dospel k inému záveru, ako okresný súd. Krajský súd na rozdiel od okresného súdu je toho názoru, že v danom prípade je namieste obžalovanému uložiť miernejší trest, nakoľko trest uložený okresným súdom by u obžalovaného síce mohol naplniť svoj účel, ale nenapĺňal by zásady ukladania trestov.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.
Čo sa týka výroku o treste, krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, hoci sa jedná o dolnú hranicu zvýšenej trestnej sadzby, je neprimerane prísny. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým okolnostiam a zvláštnostiam daného prípadu. V zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadať, okrem ďalších skutočností, aj na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, či pohnútku. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému trest odňatia slobody za aplikácie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. vo výmere 9 rokov. Pri ukladaní trestu odvolací súd prihliadol na špecifickosti tohto konkrétneho prípadu. Trestná sadzba je v tomto prípade v rozmedzí 7 až 15 rokov. Nakoľko sa obžalovaný dopustil opätovného spáchania zločinu, zvyšuje sa v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, tzn. trestná sadzba bude v rozsahu 11 až 15 rokov. Krajský súd však dáva do pozornosti, že za ostatný zločin spáchaný obžalovaným bol tento odsúdený dňa 05. 03. 1999, tzn. takmer pred 11 rokmi, čo je už značný časový odstup. Krajský súd ďalej pri zvažovaní druhu a výmery trestu prihliadol aj na následok žalovanej trestnej činnosti a poukazuje na výpoveď znalkyne L. K. C., ako aj na závery znaleckého posudku č. 97/2022, v zmysle ktorých znalkyňa u poškodenej nezistila žiadnu závažnú forenzne významnú psychickú poruchu. Konanie obžalovaného poškodená mohla vnímať ako fyzickú a psychickú ujmu, napriek tomu sa jej pocity nepretavili do syndrómu týranej ženy. Na druhej strane však bolo nutné prihliadnuť aj na osobu obžalovaného, ako aj na jeho trestnú minulosť, nakoľko bol opakovane odsúdený za násilnú trestnú činnosť, a taktiež aj na skutočnosť, že poškodená má aj v súčasnosti z obžalovaného strach, čo je potvrdené aj tým, že sa jej výsluch na hlavnom pojednávaní vykonával v jeho neprítomnosti.
Krajský súd preto dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov je pre ochranu spoločnosti, nápravu obžalovaného, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, pričom dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Významnejšie mimoriadne zníženie by však v danom prípade už bolo neodôvodnené.
Krajský súd nad rámec odôvodnenia uvádza, že k jednotlivým rozporom vo výpovediach svedkov tvrdených obžalovaným sa nebude vyjadrovať, nakoľko obžalovaný mal možnosť na tieto rozpory reagovať priamo pri vykonávaní týchto dôkazov, pokiaľ bol toho názoru, že sa tam takéto rozpory nachádzajú a žiadať o ich vysvetlenie.
Taktiež považuje krajský súd za nadbytočné vyjadrovať sa k invektívam obžalovaného, resp. k jeho postoju k celému trestnému konaniu, ktoré, ako vyplýva z jeho ústnych a písomných podaní, chápe ako sprisahanie voči jeho osobe, či ako osobnú pomstu sudkyne okresného súdu. Podľa názoru krajského súdu sa jedná len o subjektívny pocit obžalovaného, príp. o stratégiu obhajoby.
K obžalovaným navrhnutým dôkazným prostriedkom – svedeckým výpovediam sa už vyjadril prvostupňový súd. Krajský súd však dodáva, že sa stotožňuje s argumentáciou okresného súdu týkajúcou sa odmietnutia vykonania predmetných dôkazov. Nakoľko je však táto argumentácia skôr procesného charakteru, krajský súd ju dopĺňa v tom smere, že predmetné dôkazy by nezmenili dôkaznú situáciu v konaní a navyše sa týkali okolností, ktoré boli zistené inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Za najdôležitejšieho svedka považoval gynekológa L. A. R., ktorý mal potvrdiť, že poškodenú nikdy nevidel so žiadnymi zraneniami. Krajský súd je však toho názoru, že aj v prípade, že by poškodená v tehotnosti chodila na pravidelné vyšetrenie ku gynekológovi, tento by ju pri gynekologickom vyšetrení (vrátane sonografického) neprehliadal za účelom posúdenia jej zranení, tzn. ani jeho výpoveď by dôkaznú situáciu nezmenila. Uvedené bez ďalšieho v zásade platí aj ostatných navrhnutých svedkov.
Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosťou odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy a Dohovoru však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I.ÚS 56/01).
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku rozsudku z vyššie uvedených dôvodov na základe podaného odvolania obžalovaného, považujúc ho za dôvodné, podľa § 322 ods. 3 Tr. por. po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste odňatia slobody sám vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.