Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/93/2011

Potvrdené rozhodnutím 10Co/50/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci navrhovateľky - R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, v zastúpení JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom O. XXXX, K. T., proti odporcom: 1/ D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, v zastúpení Mgr. Igor Palider, advokát, T. W., č. XXX, X., 2/ C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX/XX, P., o určenie splatnosti dlhu, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/93/2011-37 zo dňa 12.12.2011, takto rozhodol: N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku, v ktorom okresný súd vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., IV. p o t v r d z u j e . Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi v rade 1. trovy odvolacieho konania v sume 77,29 eur na účet právneho zástupcu Mgr. Igora Palidera, advokáta so sídlom X. XXX po právoplatnosti rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, právne zast. JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, Radlinského 1718, Dolný Kubín, proti odporcom 1/ D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, právne zast. Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, Klinec II č. 215, Zubrohlava, 2/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX/XX, P., o určenie splatnosti dlhu, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že dlh odporcu 1/ voči navrhovateľke vo výške 1161,78 EUR z titulu pôžičky je splatný do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd u r č u j e, že dlh odporkyne 2/ voči navrhovateľke vo výške 1161,78 EUR z titulu pôžičky je splatný do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

IV. Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í nahradiť navrhovateľke trovy konania každý po 169,81 EUR, a to ich zaplatením na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Jozefa Poláka, advokáta, Radlinského 1718, Dolný Kubín, vedený vo VÚB a.s., pobočka Dolný Kubín, č. ú.: XXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.08.2011 navrhovateľka žiadala určiť, že dlh odporcov 1/ a 2/ voči nej vo výške 2323,57 EUR je splatný 3 dni od právoplatnosti rozsudku. Zdôvodnila ho tým, že dňa 01.03.1998 titulom pôžičky odovzdala odporcom 1/ a 2/ hotovosť 100.000 Sk, ktorí jej prevzatie potvrdili svojimi podpismi na potvrdenke o poskytnutí, kde prehlásili, že sumu budú splácať podľa možností čím splatnosť pôžičky bola ponechaná na ich vôli. Z pôžičky postupne v roku 1998 vrátili 30.000 Sk, zvyšok predstavujúci po prepočte 2323,57 EUR jej neuhradili ani po dvoch písomných výzvach.

Odporca 1/ cestou právneho zástupcu žiadal návrh zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku. Podľa dohody účastníkov mala byť pôžička splácaná za trvania manželstva odporcov 1/ a 2/, ktorí sa medzičasom rozviedli. Pohľadávku považovali za vyporiadanú a neriešili ju ani v rámci vyporiadania BSM. Odporca 1/ počas zmluvného vzťahu pôžičku splácal a keď videl, že nie je v ich možnostiach ju splatiť, ponúkol navrhovateľke prevziať motorové vozidlo, ktoré bolo z pôžičky zakúpené čo odmietla. Nie je ani schopný v tak krátkej dobe troch dní dlh splatiť lebo má rodinu a ďalšie vyživovacie povinnosti a ako živnostník má príjem 300 EUR mesačne.

Odporkyňa 2/ najprv žiadala návrhu vyhovieť, neskôr navrhla, aby zvyšok pôžičky vrátil odporca 1/, ktorý zakúpené motorové vozidlo užíval.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdenkami, výpisom zo živnostenského registra, predžalobnými výzvami a listovými obálkami a zistil nasledovné:

Navrhovateľka vypovedala, že je krstnou mamou odporkyne 2/. Navštevovala odporcov a títo ju v roku 1998 požiadali o pôžičku 100.000 Sk na kúpu motorového vozidla. Pretože ich mala rada a boli mladí, pôžičku im poskytla. Dohodli sa, že keď budú mať peniaze, postupne jej budú vracať, termín splatenia neurčila. Peniaze im zaniesla v hotovosti niekedy po 01.03.1998 a odovzdala ich odporcovi 1/. V súvislosti s pôžičkou spísala na žiadosť odporkyne 2/ potvrdenku, na ktorú si zapisovala kedy, koľko a akú sumu jej vrátili.

V navrhovateľkou predloženom origináli potvrdenky sa nachádza nasledovný text: "Dolu podpísaná R. Y. z Y. č.d. XXX týmto potvrdzujem, že som požičala sumu 100.000 Sk rodine J. - D. a jeho manželke C. rod. E.. Menovaní prehlasujú, že uvedenú sumu budú menovanej splácať podľa ich možnosti". Pod týmto textom je uvedený dátum 1. marca 1998, pod slovom "odovzdala" podpis navrhovateľky a pod slovom "prevzali" podpisy odporcov 1/ a 2/. Na rubovej strane potvrdenky sú rukou písané dátumy 16.7.98 so sumou 10.000 Sk, so sumou 10.000 Sk, so sumou 5.000 Sk a 29.11.98 so sumou 5.000 Sk, pričom vedľa sa nachádza výpočet, z ktorého vyplýva zostatok 70.000 Sk (so slovom "ešte"). Rovnaká potvrdenka bola v origináli predložená aj odporcom 1/, rozdielna je iba v tom, že na rubovej strane obsahuje v tabuľke zoradené dátumy 16.7. so sumou 10.000, 2.11. so sumou 10.000 Sk, 5.11. so sumou 5.000 Sk a 28.11. so sumou 5.000 pričom navrhovateľka potvrdila, že v každom riadku pri týchto sumách sa nachádza jej podpis.

Navrhovateľka poprela tvrdenie odporcu 1/, že okrem týchto splátok jej vrátili aj 1.000 Sk, ktoré jej odovzdal pre domom, keď uviedla, že si na to nespomína.

Odporca 1/ pred súdom potvrdil, že si spolu s vtedajšou manželkou odporkyňou 2/ požičali od navrhovateľky čiastku 100.000 Sk na kúpu motorového vozidla. Chcel auto v nižšej cenovej kategórii no viac-menej bol nútený súhlasiť s pôžičkou lebo inak by bolo v rodine zle. Sám o pôžičku navrhovateľku nežiadal, iba spolu s odporkyňou 2/ lebo jemu samému by nepožičala. Potvrdil tiež, že peniaze im navrhovateľka doniesla v obálke, ktorú nechala na stole so slovami: "tu máte tie peniaze". Neskôr urobili potvrdenku. Ohľadne splatnosti pôžičky uviedol, že si ju nedohodli a ani navrhovateľka nepovedala, kedy chce peniaze vrátiť no vzápätí potvrdil, že sa dohodli na postupnom vrátení podľa toho ako budú mať prostriedky. Pôžička sa splácala z jeho platu. Tvrdil, že okrem splátok v celkovej hodnote 30.000 Sk zaplatených do roku 2000, vyplatil navrhovateľke niekedy v tom čase ešte 1.000 Sk pred jej domom, kedy ju pristavil ako išla na obecný úrad, no dátum si nezapísali a zostali s odporkyňou 2/ prekvapení, že im navrhovateľka túto splátku neodpísala. Zvyšok pôžičky navrhovateľke nesplatili, na jeho úhradu ponúkol navrhovateľke zakúpené auto. Pôžičku chcel potom vrátiť z prostriedkov za odpredaj auta, k čomu ale nedošlo. S odporkyňou 2/ sa rozviedli v roku 2004 no nežili spolu už od roku 2000. Po rozvode otázku vysporiadania dlhu z pôžičky voči navrhovateľke neriešili.

Rovnako odporkyňa 2/ vo svojej výpovedi uviedla, že o pôžičku 100.000 Sk navrhovateľku požiadali na zakúpenie auta v roku 1998. Dohodli sa s vtedajším manželom, že by si mohli požičať od navrhovateľky a pri jednej návšteve ju o pôžičku poprosili. Potvrdila, že navrhovateľka im čiastku 100.000 Sk priniesla v čase keď ona bola na dovolenke. Dohodli sa tak, že sumu budú splácať podľa toho ako budú mať prostriedky. Z pôžičky splatili 30.000 Sk. O zaplatení čiastky 1.000 Sk, ktorú mal okrem toho zaplatiť odporca 1/ nemá vedomosť. Aj ona rovnako ako odporca 1/ uviedla, že po rozvode v roku 2004 sa o zvyšku pôžičky s odporcom 1/ nerozprávali, no túto by mal vrátiť odporca 1/ pretože on auto užíval. Po rozvode dohodu o vyporiadaní neuzavreli. O vrátenie pôžičky ju navrhovateľka žiadala osobne.

Z predžalobných výziev zo dňa 17.12.2009 a 15.02.2010, ktoré navrhovateľke podľa jej tvrdenia vypracovali na obecnom úrade vyplynulo, že navrhovateľka žiadala odporcu 1/ o uhradenie zvyšku

pôžičky 2323,57 EUR do 30 dní z dôvodu, že on motorové vozidlo počas manželstva aj po rozvode užíval a z dôvodu, že čas vrátenia pôžičky nebol dohodnutý. Podľa listových obálok odporca 1/ tieto písomnosti neprevzal.

Vychádzajúc z uvedeného bolo medzi účastníkmi nesporným, že niekedy v prvej polovici roku 1998 si odporcovia 1/ a 2/, ktorí boli v tom čase manželmi, požičali bezúročne od navrhovateľky čiastku 100.000 Sk, ktorú im navrhovateľka reálne odovzdala po tom, čo spísali o pôžičke potvrdenky datované dňom 01.03.1998.

Navrhovateľka ako veriteľ a odporcovia 1/ a 2/ ako dlžníci teda uzavreli zmluvu o pôžičke v zmysle ust. , podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Nesporným tiež bolo, že z požičanej čiastky odporcovia 1/ a 2/ vrátili navrhovateľke 30.000 Sk v priebehu roka 1998 ako to vyplýva aj zo zápisov nachádzajúcich sa na rubovej strane predložených potvrdeniek.

Súd nemal za preukázané tvrdenie odporcu 1/, že vrátil navrhovateľke niekedy okolo roku 2000 ešte aj čiastku 1.000 Sk. Túto okolnosť nepotvrdila ani odporkyňa 2/, ktorej vierohodnosť výpovede v tejto časti síce spochybňuje narušený vzťah k nemu v dôsledku rozvodu manželstva spolu s faktom, že navrhovateľka je jej krstnou mamou a tiež jej snaha zbaviť sa vrátenia zvyšku pôžičky s tvrdením, že by ju mal vrátiť odporca 1/, ktorý motorové vozidlo prevažne užíval, no za rozhodujúce súd považoval to, že na predložených potvrdenkách sa nenachádza žiaden zápis o vrátení čiastky 1.000 Sk, ktorý postup si účastníci v súvislosti so splácaním pôžičky zaužívali. Súdu sa nejaví vierohodným, že by odporca 1/ vyplatil navrhovateľke zrazu po vyše roku od poslednej splátky čiastku 1.000 Sk z titulu pôžičky, keď aj predchádzajúce splátky boli minimálne vo výške 5.000 Sk pričom odporcovi 1/ nič nebránilo, aby oproti odovzdaniu tejto splátky požiadal (alebo následne potom odporkyňa 2/) navrhovateľku o kvitanciu (potvrdenie o úhrade) prípadne vyznačenie zaplatenia sumy k už prv vyznačeným splátkam na potvrdenkách. Ohľadne tvrdenia o zaplatení sumy 1.000 Sk navrhovateľke odporca 1/ neuniesol dôkazné bremeno, preto súd uzavrel, že z pôžičky bolo zaplatených iba 30.000 Sk.

Ďalej sa súd zaoberal okolnosťou akým spôsobom bola dohodnutá splatnosť pôžičky. Tu vychádzal z výpovedí navrhovateľky a odporkyne 2/, ktoré uviedli, že pôžička mala byť vrátená podľa finančných možností odporcov o čom svedčia aj predložené potvrdenky o pôžičke s textom, že požičanú sumu budú odporcovia splácať podľa ich možnosti. Odporca 1/ sa síce najskôr vyjadril, že splatnosť dohodnutá nebola čomu by nasvedčovali aj dve písomné výzvy navrhovateľky obsahujúce údaj o tom, že čas vrátenia pôžičky nebol dohodnutý, avšak tieto výzvy, ako navrhovateľka uviedla, jej ako práva neznalej osobe vypracovali na obecnom úrade a ona ich podpísala. Napokon ale aj odporca 1/ sám vo svojej výpovedi uviedol, že pôžičku mali vrátiť postupne podľa toho ako budú mať peniaze. Z uvedeného preto vyplýva, že účastníci konania neuzavreli zmluvu o pôžičke bez toho, aby bol dohodnutý čas jej vrátenia, naopak splatnosť pôžičky bola dohodnutá a to tak, že jej vrátenie bolo ponechané na finančné možnosti a schopnosti odporcov 1/ a 2/. To znamená, že vrátenie pôžičky, jej splatnosť bola prenechaná na vôľu odporcov 1/ a 2/ ako dlžníkov kedy stanovuje, že ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi. Citované ustanovenie umožňuje veriteľovi žiadať, aby súd určil čas plnenia záväzku v prípade, ak tento závisí od vôle dlžníka, veriteľ však nie je oprávnený čas plnenia určiť sám pričom bez takéhoto určenia času plnenia súdom sa ani nemôže domáhať splnenia povinnosti dlžníkom. Treba len poznamenať, že v prípade takéhoto žalobného návrhu sa nevyžaduje skúmanie naliehavého právneho záujmu veriteľa na požadovanom určení pretože sa nejedná o určovaciu žalobu podľa ust. ale o návrh na určenie právnej skutočnosti (obdobne pozri R 68/1969). Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej odporcom 1/ súd poukazuje na ust. , podľa ktorého sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Ustanovenie určuje, že ak nie je stanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V situácii kedy je však čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka ako tomu bolo v prejednávanej veci, veriteľ nie je oprávnený bez toho, že by splatnosť záväzku určil súd, domáhať sa jeho splnenia. Inými slovami veriteľ objektívne nemôže žiadať

splnenie záväzku, nemôže právo vykonať skôr, než jeho splatnosť určí súd svojim rozhodnutím, z čoho treba vyvodiť logický záver, že bez určenia splatnosti záväzku nemôže začať plynúť ani premlčacia doba ohľadne jeho splnenia. V tomto smere treba poukázať na platnú judikatúru, konkrétne rozhodnutie R 11/1988 (NS ČSR z 31.8.1983 sp. zn. ) obsahujúce záver, že právo veriteľa požadovať, aby súd určil dobu splnenia dlhu (v súčasnosti podľa ust. ), nepodlieha premlčaniu. V súdenej veci preto námietka premlčania vznesená odporcom 1/ nebola dôvodná.

Vzhľadom na uvedené boli v konaní splnené všetky podmienky v zmysle ust. na to, aby v tomto konaní bola určená splatnosť nevrátenej časti 70.000 Sk (2323,57 EUR) z pôžičky poskytnutej navrhovateľkou odporcom 1/ a 2/. Súd vychádzal z toho, že odporcovia 1/ a 2/ v čase poskytnutia pôžičky boli síce manželmi no ak si ako manželia požičali od navrhovateľky čiastku 100.000 Sk, nejednalo sa o ich solidárny záväzok v zmysle ust. , pretože nebola tvrdená ani preukázaná dohoda účastníkov o tom, že vrátia pôžičku navrhovateľke spoločne a nerozdielne. Treba dať v tejto súvislosti do pozornosti rozsudok NS ČSR z 21.12.1973, , podľa ktorého manželia, ktorí za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva uzavreli zmluvu o pôžičke ako dlžníci, zodpovedajú veriteľovi (rovnako ako iní dlžníci) spoločne a nerozdielne len v tom prípade, ak to bolo dohodnuté alebo ustanovené právnym predpisom. Solidarita záväzku odporcov z pôžičky preto bez ďalšieho nemohla byť založená samotným faktom, že boli v čase prevzatia pôžičky manželmi a že medzi nimi existovalo bezpodielové spoluvlastníctvo. Analogickou aplikáciou ustanovení a je potom nutné dospieť k záveru, že sa jednalo o spoločný záväzok deleného charakteru medzi navrhovateľkou a odporcom 1/ a navrhovateľkou a odporkyňou 2/, založený jedným právnym titulom zmluvy o pôžičke pričom vzhľadom na neexistenciu inej dohody platí, že navrhovateľka je oprávnená požadovať tak od odporcu 1/ ako aj od odporkyne 2/ rovnaký diel z nevrátenej časti pôžičky, t.j. po 1161,78 EUR a nie od oboch spoločne čiastku 2323,57 EUR. Na charaktere tohto záväzku z právneho hľadiska nič nezmenil ani rozvod manželstva odporcov a s ním spojený zánik ich BSM, z ktorého dôvodu súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie oboznámením spisového materiálu z rozvodového konania odporcov zisťovaním dôvodov ich rozvodu. Ohľadne tvrdenia odporcu 1/, že pôžička sa splácala počas manželstva z jeho platu súd uvádza, že príjem jedného z manželov sa stáva po jeho vyplatení súčasťou masy BSM. Povaha prostriedkov vynaložených na splatenie pôžičky by mohla byť právne významnou len medzi odporcami 1/ a 2/ v rámci ich vzťahu vyporiadania rozvodom v roku 2004 zaniknutého BSM (ku ktorému vyporiadaniu podľa tvrdení odporcov nedošlo). Vo vzťahu k navrhovateľke ako tretej osobe mimo tohto bezpodielového spoluvlastníctva by aj v prípade vysporiadania vzájomných vzťahov odporcov 1/ a 2/ z ich zaniknutého BSM, neboli dotknuté jej práva a námietky (pozri R 42/1972). V tomto smere je preto významné a nebolo to ani sporné, že odporca 1/ aj odporkyňa 2/ mali pri pôžičke za to, že ako manželia splácajú spoločnú pôžičku vzhľadom na čo aj navrhovateľka im obom odpísala z pôžičky splatenú čiastku 30.000 Sk v čom treba vidieť konkludentnú dohodu účastníkov o tom, že sa na dlh toho-ktorého z odporcov započítava rovnaká čiastka. K tvrdeniu odporcu 1/, že na úhradu pôžičky bolo navrhovateľke ponúknuté motorové vozidlo je potrebné uviesť, že v konaní nebola tvrdená ani preukázaná dohoda účastníkov o tom, že namiesto vrátenia peňazí sa záväzok z pôžičky uspokojí odovzdaním auta zakúpeného z pôžičky (tzv. datio in solutum - dohoda, že dlžník ponúkne na splnenie dlhu niečo iné než bolo pôvodne dohodnuté a veriteľ toto splnenie prijme). Preto súd nevykonal výsluch odporcom 1/ navrhovaného svedka J. J., ktorý mal dosvedčiť, že na úhradu pôžičky bolo bezodplatne navrhovateľke ponúknuté zakúpené motorové vozidlo.

Z týchto dôvodov súd uzavrel, že odporca 1/ nevrátil navrhovateľke z pôžičky čiastku 1161,78 EUR a odporkyňa 2/ rovnakú čiastku 1161,78 EUR. Preto takto samostatne bolo potrebné vychádzajúc z navrhovaného petitu rozčleniť vo výroku rozsudku splatnosť zostatkov pôžičky odporcu 1/ voči navrhovateľke a odporkyne 2/ voči navrhovateľke, pričom súd vzhľadom na prepočet zostatkov na menu EUR, zamietol návrh pokiaľ ide o 0,01 EUR.

Pri konkrétnom stanovení času splnenia, ktorý sa má podľa ust. určiť tak, aby bol v súlade s dobrými mravmi, súd vychádzal z okolnosti, že pôžička bola poskytnutá v rámci dobrých rodinných vzťahov ešte v roku 1998, jednalo sa o bezúročnú pôžičku a od jej poskytnutia uplynulo už pomaly 14 rokov. Ako ďalej vyplynulo z konania, navrhovateľka je starobnou dôchodkyňou s dôchodkom 344 EUR mesačne, je už osobou vyššieho veku.

Odporca 1/ je živnostníkom vykonávajúcim ťažbu dreva, kedy jeho mesačný príjem predstavujúci 300 EUR závisí od poveternostných podmienok. Je ženatý, má tri vyživovacie povinnosti z toho dve voči maloletým deťom pričom jeho manželka poberá opatrovné. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je neúplne zariadený. Odporkyňa 2/ žije v prenájme s mesačnými nákladmi okolo 185 EUR so svojim synom, ktorý je študentom strednej školy. Pracuje ako sanitárka s čistým mesačným príjmom 320 EUR plus poberá na syna výživné 80 EUR. Vzhľadom na tieto osobné a sociálne pomery navrhovateľky a odporcov, časový odstup od poskytnutia pôžičky spolu s ohľadom na to, že išlo o bezúročnú pôžičku v rámci rodiny, súd považoval za primerané, aby odporcovia vrátili navrhovateľke dlžné sumy predstavujúce približne takmer štvornásobok ich čistých mesačných príjmov do niekoľkých týždňov. Nepovažoval za prijateľné, aby tieto boli povinní vrátiť v neprimerane krátkej lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, preto návrh navrhovateľky zamietol ohľadne takto požadovaného určenia času splatnosti dlhu. Vychádzajúc z už spomenutých okolností prípadu súd potom považoval za súladné s dobrými mravmi, aby odporca 1/ vrátil svoju časť z pôžičky navrhovateľke do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a odporkyňa 2/, ktorá je krstnou dcérou navrhovateľky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku pretože navrhovateľka poskytla odporcom značne dlhý časový priestor na vrátenie zvyšku pôžičky kedy nie je možné od nej naďalej spravodlivo vyžadovať, aby napriek príjmovým pomerom odporcov čakala na vrátenie v dobe dlhšej než jeden až dva mesiace.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľky, ktorá však v konaní bola neúspešná iba v pomerne nepatrnej časti celého predmetu konania (ohľadne určenia splatnosti sumy 0,01 EUR) a súčasne určenie časového momentu splatnosti dlhu záviselo od úvahy súdu. Súd tak priznal navrhovateľke plnú náhradu trov konania spočívajúcich v riadne uplatnených trovách právneho zastúpenia za nižšie uvedené účelne vynaložené úkony právnej pomoci. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny trov právneho zastúpenia súd vychádzal z ust. č. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení (ďalej len ""), podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. V súdenej veci totiž nešlo o žalobu na zaplatenie peňažnej čiastky 2323,57 EUR kedy by bolo možné určiť hodnotu predmetu konania výškou pohľadávky ale o určenie splatnosti dlhu v uvedenej výške, z ktorého dôvodu nemožno (rovnako ako pri "klasických" určovacích žalobách, prípadne pri tzv. incidenčných sporoch) určiť hodnotu predmetu úkonu právnej služby (splatnosť dlhu). Preto základná sadzba tarifnej hodnoty jedného úkonu právnej služby predstavuje podľa cit. ustanovenia pri výpočtovom základe platnom pre rok 2011 sumu 57 EUR za nasledovné úkony:

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 08.06.2011 v čiastke 57 EUR ( ) + 7, EUR režijný paušál ( cit. ),

- vyhotovenie žalobného návrhu dňa 26.07.2011 v čiastke 57 EUR ( ) + 7, režijný paušál,

- žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 30.09.2011 v čiastke 14,25 EUR (tvoriacej ? zo sumy 57 EUR vychádzajúc z , v zmysle ktorého je tento úkon právnej služby svojou povahou, účelom a právnou náročnosťou najbližší k úkonom vymenovaným v ust. ) + 7, EUR režijný paušál,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 12.12.2011 v čiastke 57 EUR ( ) + 7, EUR režijný paušál + náhrada cestovných výdavkov za cestu na trase Dolný Kubín - Námestovo a späť (33 km x 2) pri spotrebe motorového vozidla 6,9 km a cene paliva 1,460 EUR/liter predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 6,65 EUR a náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 EUR/km x 66 km) 12,08 EUR + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť 49,40 EUR (4 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 12,35 EUR), čo je spolu suma 283,02 EUR, ku ktorej prislúcha DPH 20 % podľa a teda trovy právneho zastúpenia predstavujú v celkovej čiastke 339, EUR. Túto súd rozdelil v rovnakom pomere medzi odporcov 1/ a 2/, t.j. po 169,81 EUR na každého z nich z dôvodu, že na ich strane nešlo o nerozlučné spoločenstvo, ktoré by odôvodňovalo zaviazať ich na náhradu celej sumy trov konania spoločne a nerozdielne. Súd nepriznal navrhovateľke náhradu za úkon právnej pomoci - doplnenie dokladov k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorý hodnotil ako absolútne neúčelný pretože bezpochyby mohol byť spojený už so samotnou žiadosťou o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.