Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/127/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobkyne K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., C. XX, práv. zast. JUDr. Jozefom Koľom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hutnícka 1, proti žalovanému SIDERIT, s. r. o. Nižná Slaná, so sídlom Nižná Slaná, Dobšinská 72, IČO: 36 191 655, za úpadcu konajúca správkyňa konkurznej podstaty T.. Q. R., O.., I. XX, C., za účasti vedľajšieho účastníka - Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, Štítnická 12, IČO: 30807484, v konaní o určenie zodpovednosti za ochorenie chorobou z povolania, takto

rozhodol:

Súd určuje, že žalovaný je zodpovedný za chorobu z povolania - bronchiálna astma, ktorá bola u žalobkyni zistená dňa 10.12.2010 a priznaná dňom 15.03.2011.

Súd nepriznáva žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že žalovaný je zodpovedný za chorobu z povolania - bronchiálnu astmu, ktorá bola u žalobkyni zistená dňom 10.12.2010 a priznaná 15.03.2011. Žalobu odôvodnila tým, že u žalovaného, vrátane jeho právnych predchodcov, pracovala v pracovnom pomere od 01.07.1973 do 31.10.2008, kedy sa pracovný pomer skončil okamžite, z dôvodu nevyplatenia mzdy. Od skončenia pracovného pomeru je nezamestnaná. V pracovnom pomere pracovala asi 17 rokov, v pracovnom zaradení ako elektromechanička a ďalších 17 rokov ako robotníčka v lampárni. V tomto pracovnom zaradení bolo jej pracovnou náplňou manipulovať s banskými lampami, vydávať ich, skladovať, udržovať. Dňa 15.03.2011 jej bola Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie FN L. Pasteura v Košiciach priznaná choroba z povolania - bronchiálna astma. Dátumom zistenia choroby z povolania bol deň 10.12.2010. Na základe priznania choroby z povolania, bol žalobkyni priznaný nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia v hodnote 900 bodov. Žalobkyňa si uvedený nárok a nárok na dávku z titulu úrazového poistenia uplatnila v Sociálnej poisťovni. Dňa 17.06.2011 ju Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, na ústnom pojednávaní oboznámila s podkladmi ku konaniu o úrazovej rente a dňa 16.08.2011 so zamietavým stanoviskom žalovaného. Žalovaná nesúhlasila s argumentáciou žalovaného, že práca, ktorú vykonávala u žalovaného v posledných rokoch, nebola zaradená ako riziková. Žalobkyňa trvá na tom, že žalovaný zodpovedá za ochorenie - chorobu z povolania, pretože táto choroba vznikla za podmienok, za ktorých pracovala u žalovaného a ktorý bol súčasne jej posledným zamestnávateľom. Šetrením pracovných podmienok Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Rožňave konštatoval, že žalobkyňa dlhodobo pracovala v podmienkach, v ktorých takéto ochorenie vzniká, nakoľko bola v ovzduší prítomná látka s iritačnými vlastnosťami. Žalobkyňa poukázala na to, že legislatívnou podmienkou pre priznanie choroby z povolania nie je zaradenie vykonaného druhu práce z hľadiska rizika do kategórie III. alebo IV.. Žalobkyňa súčasne navrhla, aby do konania pripustil súd vstup vedľajšej účastníčky - Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, ktorá v konečnom dôsledku realizuje odškodnenie choroby z povolania.

Na návrh žalobkyne súd pripustil uznesením sp. zn. - 18 zo dňa 18.11.2011 vstup Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Rožňava, ako vedľajšej účastníčky na strane žalovaného.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania - žalobkyne a vedľajšej účastníčky, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobkyňa trvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že žalovaný je v súčasnosti v konkurze a Sociálna poisťovňa konala v danej veci so správkyňou konkurznej podstaty a v danom prípade vystupuje na strane žalovaného.

Žalobkyňa uviedla, že pri podaní žaloby vychádzala z toho, že Klinika pracovného lekárstva v Košiciach jej priznala chorobu z povolania ako bronchiálnu astmu, o čom svedčia pripojené listinné dôkazy. Klinika pracovného lekárstva dospela k takémuto záveru na základe hygienického prieskumu, ktorý potvrdil prítomnosť chemických látok na pracovisku, kde pracovala 17 rokov. Do styku s chemikáliami prichádzala pri údržbe banských lámp, a to konkrétne s lúhom draselným, ale aj s ďalšími chemikáliami. Koncentrácia v miestnosti nebola vždy rovnaká, spravidla bola vyššia, keď sa robili kampaňové opravy, kde sa pracovalo s veľkým množstvom banských lámp. Uvedené konštatovanie nevyplýva len z tvrdení žalobkyne, ale aj zo záverov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktoré boli podkladom aj pre posudzovanie choroby z povolania. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z lekárskej správy M.. M. K., praktickej lekárky pre dospelých v Nižnej Slanej, ktorá navrhla zaradenie žalobkyne na trojzmennú prevádzku v lampárni, z dôvodu zníženia rizika inhalácie výparov. Je prirodzené, že nie každý má rovnakú predispozíciu z osôb, ktoré pracovali v danom prostredí a ktoré nemuseli ochorieť chorobou z povolania, ale v takýchto prípadoch nie je predispozícia smerodatná. Podstatné je prostredie, v ktorom žalobkyňa pracovala a či mohlo v tomto prostredí dôjsť k ochoreniu chorobou z povolania. Žalobkyňa pre účely konania predložila pracovnú zmluvu, ktorú mala k dispozícii, z 08.05.1973, kde bola zaradená ako elektromechanička. Ďalšiu pracovnú zmluvu, resp. jej zmenu však nemala k dispozícii, je však nesporné, že pracovala do ukončenia pracovného pomeru u žalovaného, o čom svedčí aj listina z ukončenia pracovného pomeru zo dňa 31.10.2008. Po nástupe na údržbu banských lámp už od počiatku zaznamenala, že sa jej v prostredí lepili ústa, nos, nestačilo ani otvorenie okna. Práca žalobkyne spočívala v tom, že dolievala destilovanú vodu do článkov v lampe, kde sa nachádzal hydroxid draselný. V týchto priestoroch bola neustále, spolu s ďalšími pracovníkmi. V týchto priestoroch jedli, obliekali sa, vedľa bola dielňa, kde sústavne chodili. Denne vykonala údržbu asi 10 lámp a v prípade kampaňových opráv až 15 lámp. Aj keď bolo odsávanie priamo nad stolom, veľmi nefungovalo a okuliare a štít, ktoré dostali, ich neochránili pred všadeprítomnými výparmi. Pri práci v tomto prostredí sa začali prejavovať u žalobkyni problémy s dýchaním, žalobkyňa bola často chorá a už v roku 1999 jej doporučila praktická lekárka v Nižnej Slane prestup na viaczmennú prevádzku, práve z dôvodov inhalácie výparov. Na jej odporúčanie sa po istom čase išla dať vyšetriť do Košíc, na pracovné lekárstvo. Podrobila sa liečbe, k náprave nedošlo a v posledný rok trvania pracovného pomeru bola práceneschopná temer 9 mesiacov. V tomto roku bol ukončený aj pracovný pomer. Žalobkyňa pracovala u žalovaného 35 rokov a po skončení pracovného pomeru ostala bez zamestnania. Od uvedeného obdobia doslova živorí, pretože príjem 135,- Eur nepostačuje ani len na náklady na bývanie. Je odkázaná výlučne na pomoc detí.

Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti.

Vedľajšia účastníčka potvrdila, že žalobkyňa si uplatnila v Sociálnej poisťovni úrazovú rentu a tiež sťaženie spoločenského uplatnenia. V tej súvislosti sa obrátila na posledného zamestnávateľa žalobkyne, v danom prípade žalovaného, ktorý odmietol sťaženie spoločenského uplatnenia a uznanie zodpovednosti za chorobu z povolania. Požiadala aj o stanovisko Úrad verejného zdravotníctva v Rožňave a na základe šetrenia úradu odporučila žalobkyňu na riešenie zodpovednosti choroby z povolania prostredníctvom súdu, pretože riešenie tohto druhu nároku presahuje kompetenciu vedľajšieho účastníka. Počas prebiehajúceho konania, na základe ktorého má byť určená povinnosť zodpovednosti choroby z povolania, je konanie vedľajšieho účastníka prerušené. Na preukázanie svojich

tvrdení predložila stanovisko Regionálneho verejného zdravotníctva v Rožňave č. 2011/00381 -5 - 301/ PPLaT.

Z pripojených listinných dôkazov, a to z pracovnej zmluvy zo dňa 08.05.1973 bolo zistené, že žalobkyňa, v tom čase slobodná ako K. E.Á., uzavrela pracovnú zmluvu na dobu určitú od 01.07.1973 do 30.06.1976, s miestom výkonu práce NS Mano, v zaradení elektromechanička. Pracovný pomer bol uzavretý s právnym predchodcom žalovaného, Železorudné bane, n.p., Spišská Nová Ves. Posledným zamestnávateľov žalobkyne bol žalovaný, Siderit, s. r. o., Nižná Slaná, právny nástupca, čo vyplynulo zo skončenia pracovného pomeru dohodou, podľa ust. . Z uvedenej dohody vyplynulo, že dohoda bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, z dôvodov podľa ust. .) - okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca. Pracovný pomer v zmysle čl. I. dohody bol ukončený ku dňu 31.10.2008. Dohoda bola podpísaná účastníkmi dohody.

Z hlásenia choroby z povolania č. Z (MZ SR) 12-12, č. 146/99, z marca 2011 vyplynulo, že bola hlásená choroba z povolania u žalobkyne. Ako organizácia, kde choroba z povolania vznikla, bol označený Siderit, Nižná Slaná, choroba z povolania - bronchiálna astma, dátumom prvého zistenia bol deň 10.12.2010, dátum priznania 15.03.2011. Hlásenie choroby bolo podané v špecializovanom odbore Klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, M.. A. O., O.., Q. V.. M.. Ľ. L., O.., prednosta kliniky.

Lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia bol ustálený počet bodov vo výške 900, podľa položky z prílohy č. 1, , bod 69, časť IV.. Uvedený záver bol zrealizovaný na základe klinického nálezu, z verifikovanou hyperreaktivitou stredne ťažkého až ťažkého stupňa a objektivizovanej pracovnej expozície alergénov. Uznané Regionálnou komisiou pre posudzovanie chorôb z povolania.

Zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 17.06.2011 zaznamenala oboznámenie poškodenej - žalobkyne s podkladmi ku konaniu o žiadosti o úrazovej rente s tým, že v zápisnici bol zaznamenaný priebeh pojednávania a oboznamované jednotlivé listiny súvisiace s uplatnením nároku. Uvedeného prejednania sa zúčastnila v mieste sídla vedľajšej účastníčky žalobkyňa. Ďalšia zápisnica z konania zo dňa 16.08.2011 obsahovala konzultáciu vo veci výplaty nárokov s tým, že v tento deň bola žalobkyňa oboznámená vedľajšou účastníčkou s priebehom dávkového konania a so stanoviskom zamestnávateľa žalobkyne Siderit Nižná Slaná, ktorý odmietol zodpovednosť za vzniknutú chorobu z povolania u žalobkyne, pretože dlhodobo nepracovala v podmienkach rizika na prítomnosť dráždivých látok a v podmienkach vzniku choroby z povolania - bronchiálnej astmy. Uvedená práca nebola u žalovaného, v zmysle rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Rožňave, zaradená ako riziková.

Zo stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Rožňave č. 2011/000381 - 5 - 301/ PPLaT zo dňa 08.06.2011 bolo zistené, že na základe žiadosti Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie LP v Košiciach bol realizovaný hygienický prieskum v prípade K. W., nar. XX.XX.XXXX, vo veci vyžiadania výsledkov šetrenia pracovných podmienok pre účely Sociálnej poisťovne. Z uvedeného stanoviska vyplýva záver, že menovaná vykonávala prácu v profesii obsluha lampárne cca 17 rokov. Pri vykonávaní pracovnej činnosti v profesii obsluha lampárne boli pravdepodobne splnené kritéria pri vznik diagnostikovaného ochorenia. K. W. bola zamestnaná v spoločnosti Siderit a pracovala u zamestnávateľa od 02.07.1973 a vykonávala nasledovné profesie. Od 02.07.1973 do 31.12.1991 ako elektromechanička - prevíjanie elektromotorov. Od 01.01.1992 do 31.10.2008 ako robotníčka na banskom povrchu pri obsluhe lampárne. Podľa požiadavky Kliniky pracovného lekárstva podľa prešetrenia bola možná expozícia alergénom, resp. iritačnými látkami pri vykonávaní práce v profesii obsluha lampárne. Šetrením bolo zistené, že žalobkyňa sa zdržiavala na pracovisku celú pracovnú zmenu. Elektrolyt v článkoch batérie tvoril roztok KOH, LiOH a destilovanej vody. Počas nabíjania dochádzalo k tepelnému procesu s možným odparovaním elektrolytu. V tomto prípade bolo možné potvrdiť dlhodobú expozíciu pracovníka v profesii obsluha lampárne. V prípade kampaňových opráv pracovala menovaná priamo s elektrolytom - výmena v článkoch. U menovej bol predpokladaný možný negatívny efekt dlhodobej chronickej expozície. Dlhotrvajúca expozícia indikuje podráždenie a zápaly dýchacieho ústrojenstva, vedúce napokon ku chorobe. Konštatuje sa, že nie je možné vylúčiť dlhotrvajúcu expozíciu v pracovnom prostredí ako príčinu neskorého vzniku astmy. Na základe

uvedeného bolo možné konštatovať, že na pracovisku menovanej v pracovnom ovzduší bola prítomná látka s iritačnými vlastnosťami a dlhodobé vystavenie pri výkone pracovnej činnosti mohlo dôjsť ku vzniku astmy.

Podľa ust. , za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.

V zmysle ust. § 8 ods. 2 písm. a.) Zákona o sociálnom poistení, choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa bola v pracovnom pomere u žalovaného, aj u jeho právnych predchodcov. Aj keď súčasťou listinných dôkazov bola len pracovná zmluva uzavretá s právnym predchodcom, Železorudnými baňami, Spišská Nová Ves, dňa 08.05.1973 a neboli doplnené ďalšie zmeny pracovnej zmluvy, je nesporné, že žalobkyňa bola v pracovnom pomere u žalovaného, o čom svedčí Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.10.2008. U žalovaného pracovala od 01.01.1992, v zaradení ako robotníčka na banskom povrchu - obsluha lampárne, tak ako to bolo zistené šetrením Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. V rámci ním realizovaného hygienického prieskumu bolo zistené, že žalobkyňa pracovala v prostredí, kde boli prítomné v ovzduší látky s iritačnými vlastnosťami a v dôsledku dlhodobého pôsobenia týchto látok na žalobkyňu pri výkone jej pracovných činností, uvedené pôsobenie látok a výparov mohlo viesť k vzniku choroby z povolania

- bronchiálnej astmy. Táto skutočnosť vyplynula následne aj z hlásenia choroby z povolania Kliniky pracovného lekárstva v Košiciach z marca 2011. Choroba z povolania bola zistená 10.12.2010 a po absolvovaní liečby a rôznych vyšetrení, priznaná dňom 15.03.2011, s diagnózou bronchiálna astma. Žalovaný nevyjadril svoje stanovisko vo veci samej, navrhol, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Z pripojených listinných dôkazov, predovšetkým zo Zápisnice Sociálnej poisťovne zo dňa 16.08.2011 vyplynulo stanovisko žalovaného, ktorý na svojom zasadnutí komisie škôd zo dňa 19.05.2011 dospel k záveru, že žalobkyňa dlhodobo nepracovala v podmienkach rizika na prítomnosť dráždivých látok a následného vzniku choroby z povolania. Práca, ktorú vykonávala, nebola riziková v zmysle rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Rožňave. Z toho dôvodu žalovaný neuznal svoju zodpovednosť za chorobu z povolania, ani nároky plynúce z uvedenej choroby. Súd je však toho názoru, že práve zo stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Rožňava zo dňa 08.06.2011 vyplynulo, že žalobkyňa pracovala v pracovnom prostredí, kde bola vystavená dlhodobo výparom z používaných chemických látok, a teda nebolo možné vylúčiť vznik choroby z povolania v týchto podmienkach.

Obrana, že žalovaný nezodpovedá za chorobu z povolania, pretože práca, ktorú vykonávala žalobkyňa, nie je zaradená ako riziková, nie dôvodná, pretože podstatným pre stanovenie zodpovednosti v prípade vzniku choroby z povolania nie je skutočnosť, či choroba bola alebo nebola zaradená ako riziková práca, ale to, že v podmienkach, v ktorých pracovala, boli splnené kritéria pre vznik choroby diagnostikovanej Klinikou pracovného lekárstva v Košiciach.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný znáša zodpovednosť za vzniknutú chorobu z povolania u žalobkyne, ktorá jej bola priznaná zákonom stanoveným spôsobom.

Podľa ust. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade v konaní žalovaný úspech nemal, úspech vo veci mala žalobkyňa, ktorá však vyslovene uviedla, že si neuplatňuje náhradu trov konania. Z toho dôvodu súd nepriznal náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.