Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/63/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Wagshalovej, v právnej veci navrhovateľky: A. G., narodená X.X.XXXX, trvale bytom C., Y. 5, právne zastúpená JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom so sídlom v Košiciach, Pollova 32 a povinného z vyživovacej povinnosti: Z. C., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C., H. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Jusko s.r.o., Račí potok 2385/3, Košice IČO 53769589, v konaní o určenie príspevku na výživu a úhradu nákladov nevydatej matky, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II., č.k. -201 zo dňa 30.11.2022, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

I. Predmet konania, argumentácia strán

1. Predmetom konania je na základe návrhu navrhovateľky priznanie jej nároku na výživu od otca maloletého dieťaťa za obdobie od 6.12.2018 do 6.12.2021 mesačne sumou 200,- eur, ďalej povinnosť uhradiť náklady spojené s jej tehotenstvom a pôrodom vo výške 700,- eur. Vychádzajúc z obsahu návrhu ide aj o nárok maloletého dieťaťa N. na stanovenie výživného, ktoré bolo v návrhu označené ako náklady na dieťa v celkovej výške 3.970,- eur. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka a zároveň matka tým, že s otcom maloletej N. prestala žiť v spoločnej domácnosti a on jej neprispieval na výživu a ani na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a ani po narodení dcéry na náklady na jej výživu. Otec maloletej N. s návrhom nesúhlasil s poukazom na to, že žili v spoločnej domácnosti, náklady na výživu tak plnil. Prispel aj na náklady, ktoré boli spojené s tehotenstvom a pôrodom.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Košice II. (v súčasnosti mestský súd Košice) ako súd prvej inštancie (ďalej len“ súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.: „ I. Návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že navrhovateľka pred narodením mal. N. poberala rodičovský príspevok na mal. Q. C., nar. XX.X.XXXX vo výške 220,70 eur. Spolu s povinným žili v spoločnej domácnosti od roku 2013 do 2.10.2021. Zo spoločnej domácnosti odišiel povinný na žiadosť navrhovateľky, čo nerozporovala. V konaní sa navrhovateľka domáha určenia príspevku na jej výživu za obdobie od narodenia mal. N., t.j. 6.12.2018 do 6.12.2021. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia je možné tento príspevok priznať najdlhšie na dobu 2 rokov najneskôr od pôrodu dieťaťa, teda za obdobie pred podaním návrhu od 6.12.2018 do 6.12.2020. V uvedenom období účastníci

žili v spoločnej domácnosti. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, žeby povinný na výživu navrhovateľky neprispieval. I keď tvrdenia účastníkov sú protichodné, je zrejmé, že žili spolu, viedli spoločnú domácnosť, fungovali ako rodina, spoločne zabezpečovali starostlivosť o maloleté deti. Navrhovateľka varila pre celú rodinu a spoločne sa stravovali. Z hypotekárneho úveru, ktorý im bol spoločne poskytnutý zakúpili v roku 2013 byt. Hypotekárny úver po celú dobu spláca povinný, navrhovateľka uhrádzala inkaso. Navrhovateľka v konaní potvrdila vykonávanie nákupov do domácnosti povinným. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na jej rozporné tvrdenia, kedy najprv uvádzala, že nákupy zabezpečovala sama, neskôr uviedla, že povinný zakupoval jedenkrát v mesiaci len vodu z Lidlu, následne priznala vykonávanie dvoch nákupov v mesiaci vo výške cca 40 eur. Povinný jej odovzdával stravné lístky a neskôr stravovaciu kartu. Taktiež potvrdila vykonávanie ich spoločných nákupov, ako aj zakúpenie tehotenskej podprsenky povinným či tehotenského pyžama jeho sestrou. Povinný ju odviezol na vyšetrenie do Popradu, a taktiež do nemocnice. Nákup pohonných hmôt zabezpečoval zo svojho príjmu. Navrhovateľka mala prístup k účtu povinného. Jej tvrdenie o tom, že na účet mohla finančné prostriedky len vkladať a k dispozícii mala kartu s číslom účtu, a nie bankomatovú sa súdu javia ako nepravdepodobné, nakoľko na vkladanie finančných prostriedkov na cudzí účet nie je potrebné zriadenie dispozičného práva a po jeho zriadení nie je nevyhnutné preukazovanie čísla účtu. Kartu od účtu vrátila povinnému sama. Podľa vyjadrenia povinného dispozičné právo navrhovateľky doposiaľ nezrušil. S poukazom na uvedené skutočnosti sa súdu javí tvrdenie navrhovateľky o tom, že po celú dobu spolužitia navrhovateľ neprispieval na jej výživu, a taktiež výživu maloletých detí ako nelogické a účelové. Pokiaľ by tomu tak skutočne bolo nie je zrejmé z akého dôvodu navrhovateľka nepodala takýto návrh skôr, a to v čase tehotenstva a po pôrode s mal. Q. a rovnako sa nedomáhala určenia výživného na maloleté deti. Návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom navrhovateľka podala až po odchode povinného zo spoločnej domácnosti v rovnaký deň ako návrh v tejto veci.

4. K dôkazom predloženým navrhovateľku uviedol súd , že sa prevažne týkajú zakúpenia vecí pre maloleté deti. Faktúry sú vystavené na meno matky navrhovateľky. Súd uvádza, že náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom sú finančné náklady, ktoré vznikli matke v súvislosti s tehotenstvom a privedením dieťaťa na svet. Nejde o náklady, ktoré vznikli nákupom vecí pre dieťa, pretože tieto majú byť hradené z výživného. Existenciu a výšku nákladov je matka povinná súdu preukázať. Náklady spojené s tehotenstvom špecifikované v návrhu navrhovateľka súdu riadne nepreukázala. Z predložených dokladov je možné jednoznačne identifikovať, že s tehotenstvom a pôrodom súvisia doklady preukazujúce zakúpenie kojeneckej podprsenky a úhrady poplatkov za diagnostiku počas tehotenstva. Z predmetného dokladu o zakúpení kojeneckej podprsenky (čl. 106) však nie je čitateľná suma ani dátum úhrady. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v konaní navrhovateľka potvrdila zakúpenie takejto podprsenky povinným. Taktiež z dokladov o úhrade poplatkov vo výške 50 eur a 45 eur (čl. 111, 112) Centru fetálnej a gynekologickej diagnostiky B. s.r.o., M. XXX/XXX/A, C. nie je zrejmý dátum ich úhrady. Zároveň súd uvádza, že i pokiaľ by išlo o poplatky súvisiace s tehotenstvom s mal. N., v konaní bolo preukázané, že vzťahy účastníkov v tomto čase boli usporiadané. K určitému narušeniu malo dôjsť až po narodení maloletej, ktorá sa narodila predčasne, kedy účastníci navštívili psychologickú poradňu. Naďalej však viedli spoločnú domácnosť a spoločne zabezpečovali starostlivosť o deti.

5. Súd tak konštatoval, že návrh vyhodnocuje ako nedôvodný a tento zamietol. Zároveň zamietol návrh na vypočutie svedkyne, a to matky navrhovateľky z dôvodu, že by išlo o jednostranné informácie vzhľadom na blízky vzťah navrhovateľky s matkou.

6. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia. § 74 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, § 75 ods. 2, §77 ods. 1 Zákona o rodine.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52CMP. Nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

8. Navrhovateľka podala odvolanie poukazujúc na to, že súd rozhodol iba na jedinom pojednávaní. Poukazuje na to, že súd porušil právo na spravodlivý súdny proces, pretože nebola vôbec oboznámená

s doručenými listinnými dôkazmi odporcu (otca). O tejto existencii sa dozvedela až potom, čo súd vo veci vyhlásil rozsudok. Zároveň poukazuje na to, že návrh na vykonanie svedka, teda svojej matky zabezpečoval na pojednávaní, ako aj jej účasť sú tento dôkaz nepripustil. Namieta, že neboli splnené podmienky na konanie na pojednávanie vo veci a nebola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle . Samotná skutočnosť spolužitia s otcom nedokazuje, že tento prispieval na chod domácnosti a na výživu úhrady nákladov pre maloletú N.. Navrhuje tak, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, pretože ide o rozhodnutie vydané predčasne, neboli splnené podmienky pre vyhlásenie daného rozhodnutia.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. (ďalej len „“) v spojení s ust. (ďalej aj ako „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.

10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje odvolací súd za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.

11. Podľa , je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov

12. Podľa súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

13. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania podaného navrhovateľkou a matkou možno uzavrieť, že táto namieta nedostatočne zistený skutočný stav veci, znemožnenie jej prístupu k oboznámeniu sa s dôkazmi, ktoré jej neboli doručené a tak jej bolo odopreté právo k daným dôkazom sa vyjadriť. Ďalej namieta zachovanie 5 dňovej lehoty na prípravu pojednávania, návrhu na vykonanie svedka a prijatý nesprávny právny záver.

14. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu matky na stanovenie výživného vo výške 3.970,- eur. Ide o náklady na dieťa, mal. N., označené v návrhu matky pod bodom 2.. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd sa danému uplatnenému návrhu matky ako zástupkyne maloletej N. vo vzťahu k otcovi nevyjadril. Absentuje v jeho rozhodnutí akákoľvek úvaha o tom, z akých dôvodov aj tento návrh súd zamieta. Je potrebné uviesť, že navrhovateľka označila v návrhu síce nárok ako na určenie príspevku na výživu a úhradu nákladov nevydatej matky, ale zároveň v návrhu na začatie konania označila aj maloleté dieťa a označila v bode 2. aj náklady, ktoré súvisia s maloletou N..

15. Vychádzajúc z obsahu podaného návrhu matkou na začatie konania možno uzavrieť, že daný návrh obsahuje a /návrh na určenie príspevku na výživu a úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom nevydatej matke, teda vzťah medzi navrhovateľkou a označeným odporcom, ako otcom dieťaťa, ale zároveň obsahuje v sebe aj b/návrh na určenie výživného pre maloletú N. zo strany otca, pretože náklady, označené v bode 2. sú spojené s narodením maloletej N., ide o výbavičku, potrebné

veci, ktoré sú takto označené. Je zrejme, že ide o nákup veci, ktoré súvisia s narodením maloletej. Tieto boli vyčíslené vo výške 3.970,- eur. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie súd v bode 17. sám súd definuje, že predmetom konania stanovil iba určenie príspevku na výživu nevydatej matke a príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. O tomto návrhu tak súd nerozhodol. V zmysle judikatúry súdov je zrejme, že náklady, ktoré súvisia s výživou maloletého dieťaťa práve po jeho narodení, ako jeho výbavička, teda kočiar, postieľka, oblečenie, sú nárokom na výživné maloletého dieťaťa a ide o vzťah v danom prípade medzi maloletým dieťaťom a otcom. Z obsahu návrhu vyplýva, že ide o náklady, ktoré vznikli nákupom veci pre maloleté dieťa a tieto majú byť hradené z výživného na dieťa. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje, že prebiehalo konanie o stanovenie výživného pre maloletú a bolo skončené dňa 26.9.2022 a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2020 tak bolo povinnosťou súdu zistiť, či dané uplatnené náklady maloletého dieťaťa boli uplatnené aj v konaní o výživnom pre maloletú N.. Súd však nevenoval k danému nároku maloletého dieťaťa pozornosť a nezaoberal sa ním.

16. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu o tomto nároku nanovo rozhodnúť. Je úlohou súdu zistiť v prvom rade či tieto náklady na výživu maloletej sa stali predmetom konania o výživnom, ktoré je už právoplatne ukončené a teda zhodnotí súd otázku možnosti prekážky rozhodnutej veci alebo tento nárok posúdi ako nárok na výživné uplatnený matkou dňa 3.11.2021 a to v samostatnom konaní, kedy tento návrh vylúči na samostatné konanie, ustanoví v takom prípade kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu alebo tak učiní v danom konaní, kedy teda budú súčasne účastníkmi konania aj maloleté dieťa vo vzťahu k nároku na výživné, a teda k nákladom, ktoré sú označené v bode 2..

17. Vo vzťahu k návrhu navrhovateľky na určenie príspevku na výživu je potrebné uviesť nasledovné. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci, ktorý je potreby pre rozhodnutie o príspevku na výživu oprávnenej matky maloletého dieťaťa. Súd uzavrel, že daný nárok nie je dôvodný z dôvodu, že matka žila v spoločnej domácnosti s otcom v rozhodnom období a otec prispieva vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na jej výživu. V prvom rade je potrebné uviesť, že vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 74 ods. 1 je pre rozhodovanie o výške príspevku dôležité, že u nevydatej matky, ako u oprávnenej sa nevyžaduje, aby nebola schopná živiť sa sama. Stačí ak v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo k zníženiu jej príjmov. Súd pri rozhodovaní o výške príjmov musí prihliadnuť aj na príjmy matky v rozhodnom období, a to tak z pracovného ako aj zo zdrojov nemocenského alebo sociálneho poistenia. Znamená to teda, že u nevydatej matky, súd pri rozhodovaní prihliada, či došlo k zmene pomerov matky, a teda došlo k zníženiu jej príjmov. Pri zisťovaní musí súd zistiť či a ako bolo v rozhodnom čase o potrebách matky postarané,, ďalej je dôležité, aby súd venoval pozornosť zmene pomerov na strane matky v dôsledku tehotenstva a pôrodu a zmyslom tohto ustanovenia je poskytnúť ochranu nárokom nevydatej matky dieťaťa, a to jednak v súvislosti so znížením jej zárobkových činností v dôsledku tehotenstva a pôrodu a jednak v súvislosti so zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku narodenia dieťaťa vzniknú. V prípade rozhodovania o nároku a to príspevku na výživu, ktorý navrhovateľka uplatňuje v rozhodovaní súdu a zisťovaní skutočného stavu, absentuje zistenie daných rozhodných skutočností, kedy by súd mohol prijať správny názor pre posúdenie, či je možné otca dieťaťa zaviazať prispievať jej primerane na úhradu jej výživy v tom danom období.

18. Na rozdiel od výživného pre dieťa, účelom príspevku na výživu nevydatej matke nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky pred tehotenstvom a po pôrode. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa pri určení výšky tohto príspevku je potrebné skúmať v rozsahu jeho spôsobilosti vyrovnať túto zníženú životnú úroveň matky. Znamená to, že zmyslom tohto ustanovenia je uľahčiť nevydatej matke existenčné podmienky, do ktorých sa dostane práve v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom.

19. Zákonodarca poukazuje na to, že výška príspevku na výživu je daná jeho primeranosťou, teda vzťahuje sa to k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky, tak aby bol stanovený rozumný kompromis medzi potrebami nevydatej matky a možnosťami otca dieťaťa. Súd však daným rozhodným skutočnostiam pre stanovenie rozhodnej otázky daného príspevku a nenásledne jeho výšky nevenoval pozornosť v zmysle zákonodarcom stanovených podmienok pre jeho priznanie, či nepriznanie.

20. Úlohou súdu teda bude nanovo rozhodnúť o nároku navrhovateľky ohľadne príspevku na jej výživu, kedy súd posúdi nanovo odôvodnené jej potreby v rozhodnom obdoby, otázku zníženia jej príjmov práve

v dôsledku tehotenstva a pôrodu a zároveň otázku možností povinného a opätovne posúdi dôvodnosť daného nároku a to s prihliadnutím na zákonné predpoklady pre stanovenie daného príspevku na výživu nevydatej matke.

21. Pokiaľ ide o ďalší uplatnený návrh navrhovateľky, ide o náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom. Ide o nárok, kedy je povinný otec dieťaťa poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd daný návrh zamieta s odôvodnením, že matka nepreukázala listinnými dôkazmi odôvodnenosť tých nákladov, na ktoré poukazuje v návrhu. Navrhovateľka svoje náklady spojené s tehotenstvom špecifikovala v bode 1. návrhu, ide o náklady spojené s nákupom tehotenského oblečenia, náklady na vyšetrenia a náklady na vitamíny a lieky. Súd zamieta daný návrh spojený s tehotenstvom a to z dôvodu, že nepreukázala a bola povinná preukázať existenciu a výšku nákladov špecifikovať.

22. Odvolací súd k danému záveru súdu udáva, že z ustanovení vyplýva, že typickou črtou mimosporového konania je princíp oficiality a princíp materiálnej pravdy. Spomínané princípy od súdu vyžadujú zistenie skutočného stavu veci (nie skutkového stavu veci ako je to pri sporových konaniach), a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať iba na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací (resp. vyhľadávací princíp). Z toho dôvodu je súd povinný vykonať aj iné dôkazy ako dôkazy navrhnuté účastníkmi konania v prípade, ak je to nutné na zistenie skutočného stavu veci. Na druhej strane princíp materiálnej pravdy znamená, že súd je povinný v mimosporovom konaní zisťovať skutočný (najúplnejší a najobjektívnejší) stav veci, inými slovami nielen stav veci tvrdený účastníkmi konania. Pre zdôvodnenie osobitnej procesnej úpravy mimosporových vecí bolo potrebné analyzovať, ktoré právne vzťahy vykazujú potrebu zvýšenej právnej ochrany aj v rovine procesného práva.

23. V prejednávanej veci možno uzavrieť, že matka maloletého dieťaťa , ktorá je účastníkom daného konania v tomto konaní má postavenie slabšieho subjektu , treba jej poskytnúť určitú zvýšenú ochranu. Súd v konaní podľa mimosporového poriadku je povinný vykonať aj iné dôkazy ako dôkazy navrhnuté účastníkmi konania v prípade, ak je to nutné na zistenie skutočného stavu veci. V danej veci podľa názoru odvolacieho súdu matka a ani otec nerozporoval náklady uplatnené matkou v súvislosti s jej tehotenstvom, avšak tvrdil, že časť oblečenia, ktorý si uplatňuje jej boli poskytnuté inou osobou, vyšetrenie bolo ním zaplatené, následne súd uviedol, že na dokladoch o kúpe tovaru nie sú čitateľné sumy. V danom prípade tak bolo povinnosťou súdu venovať daným tvrdeniam navrhovateľky pozornosť a nespoliehať sa na dôkazovú iniciatívu matky, aj keď je zastúpená právnym zástupcom, ale jej tvrdenia je možné teda overiť, resp. porovnať cenu daných vyšetrení, napr. lebo nie je popierateľné, aby vyšetrenia absolvovala, nie je popierateľné, aby užívala vitamíny, či nemožno poprieť, aby potrebovala tehotenské oblečenie. Práve vzhľadom na dané zistenia je záver súdu o zamietnutí návrhu predčasný, pretože súd je povinný v mimosporovom konaní zisťovať skutočný stav inými slovami nielen stav tvrdený účastníkmi konania. A ako už bolo zdôraznené spoločným znakom je skutočnosť, že ide v týchto veciach o verejný záujem na ich zvýšenej právnej ochrane, ktorá sa prejavuje aj v rovine procesného práva.

24. Poukazujúc ešte na odvolacie námietky, že nebola navrhovateľka súdom oboznámená s listinnými dôkazmi, ktoré predložil odporca, je potrebné uviesť, že z obsahu zápisnice zo dňa 30.11.2021 nevyplýva, aby súd oboznámil s danými listinnými dôkazmi navrhovateľku, resp. jej právneho zástupcu. V novom konaní oboznámi súd navrhovateľku s dôkazmi, ktoré navrhol a predložil odporca ako účastník konania tak, aby právo na vyjadrenia sa k daným dôkazom bolo navrhovateľke zachované.

25. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v intenciách naznačených odvolacím súdom. Na základe výsledkov doplneného dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).