Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-883-2008.pdf
PDF · 104.4 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/883/2008
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Dopravný podnik a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, zast. advokátom JUDr. Mariánom Chovancom, so sídlom Bratislava, P.O.BOX 259, proti povinnému: Z. A., R.. X.X.XXXX, D. W.Č. Š. XX, Z., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 23,47 € s prísl. a ďalších trov exekúcie, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom pod spisovou značkou EX 20478/08 zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 40,96 €, a to do 3 dní po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu - rozhodnutie Okresného súdu Galanta č.k. Ro 483/99 zo dňa 13.5.1999 - sa dňa 13.11.2008 začalo exekučné konanie oprávneného voči povinnému na vymoženie uloženej povinnosti 707,- Sk, čo je vzhľadom k prechodu na menu euro 23,47 € s prísl. a ďalšími trovami exekúcie. Súd poverením č. 5202 046595 zo dňa 27.11.2008 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, ktorého oprávnený označil vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor dňa 12.5.2009 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov oprávneným s poukazom na ust. § 31 Exekučného poriadku. Súdny exekútor svoj návrh odôvodnil tým, že oprávneného v súlade s ust. § 31, § 197 a nasl. Exekučného poriadku a §24 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. vyzval na úhradu preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Nakoľko oprávnený nezložil preddavok v určenej lehote, navrhol, aby súd v zmysle ust. § 31 ods. 1 a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Zároveň žiadal priznať trovy exekúcie, na ktorých úhradu navrhol zaviazať oprávneného.
K návrhu priložil vyúčtovanie a špecifikáciu trov exekúcie v celkovej výške 184,03 € a výzvu pre oprávneného zo dňa 9.2.2009 na úhradu preddavku na trovy exekučného konania, ktorej prevzatie oprávnený potvrdil dňa 12.2.2009.
Na základe uvedeného súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu súdneho exekútora a k dôvodu nezloženia požadovaného preddavku.
Oprávnený dňa 15.6.2009 doručil súdu vyjadrenie k výzve, v ktorej bol vyzvaný nech súdu uvedie dôvod, pre ktorý nedošlo k zloženiu preddavku z jeho strany. V danom vyjadrení oprávnený uviedol, že so zastavením exekučného konania z dôvodu nezaplatenia preddavkov na odmenu exekútora a náhradu jeho hotových výdavkov nesúhlasí. Toto odôvodnil tým, že oprávnený poveril exekútorský úrad, aby pohľadávku vymohol od povinného s tým, že povinný okrem uplatňovanej istiny uhradí aj všetky trovy exekúcie. Týmto postupom oprávnený považuje exekútorsky úrad za aktívneho účastníka exekučného konania, ktorý je zainteresovaný na jeho výsledku. Očakáva od súdneho exekútora, že tento pri vyššom počte uplatňovaných pohľadávok nižšej finančnej hodnoty vymôže od povinných taký počet pohľadávok, ktoré budú predstavovať príjem pre oprávneného tak, aby tento mohol znášať náklady preddavkov na odmenu exekútora. Nakoľko ide o niekoľko tisíc exekučných vecí nízkej finančnej hodnoty, odmieta oprávnený výlučne sám niesť všetky náklady neúspešných exekúcií, tak ako by bolo možné toto riziko od neho spravodlivo požadovať v prípade malého počtu exekúcií s rôznou finančnou hodnotou. Oprávnený trvá na svojom tvrdení, že súd pri rozhodovaní o návrhu exekútora na zastavenie exekúcie musí zohľadniť celkový počet exekútorom vymáhaných vecí v prospech oprávneného a najmä však úspešnosť, t.j. či exekútor i k veciam nízkej hodnoty pristupuje tak, ako od neho očakáva oprávnený. Bolo by v rozpore s dôvodovou správou a komentárom k exekučnému poriadku, aby pri vysokých počtoch exekúcií nízkej finančnej hodnoty v prospech jedného oprávneného boli požadované exekútorom preddavky, keď celkové výsledky v súčte nezodpovedajú očakávaniam oprávneného. Oprávnený si vybral exekútorský úrad, ktorému postúpil na vymáhanie niekoľko tisíc pohľadávok s tým, že pri takýchto počtoch bude exekútor vyvíjať činnosť tak, aby náklady exekučného konania boli pre oprávneného uhrádzané priamo povinnými osobami v takej výške, aby sa oprávnený priebežne nedostával do straty, t.j. aby na exekučné konanie nemusel vynakladať viac finančných prostriedkov než z neho v konečnom dôsledku v súčte všetkých prípadov získa. Oprávnený v ďalšom uviedol, že nakoľko exekútor nedodal súdu žiadne vyjadrenie ku dôvodom, pre ktoré oprávnený odmieta uhradiť preddavok, považuje oprávnený nárok exekútora za súdom nepreskúmateľný a žiada, aby súd chápal nárok exekútora nie v každej veci individuálne, ale ako nárok, ktorý vznikol uplatňovaním vysokého počtu vecí nízkej finančnej hodnoty, a to tak, že na túto skutočnosť súd prihliadne. V závere oprávnený uviedol, že v prípade, ak súd vyhovie návrhu exekútora a exekúciu zastaví, čo sa týka trov konania uplatnených exekútorom, poukazuje na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd môže nepriznať alebo znížiť trovy konania, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerane vysoké voči pohľadávke. Navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo týkajúce sa trov konania a primerane znížil náhradu trov exekučného konania povinného.
Podľa § 24 ods. 1 až 3 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdny exekútor má nárok na poskytnutie preddavku na odmenu za vykonanie exekučnej činnosti a na náhradu hotových výdavkov. Výšku preddavku určuje súdny exekútor. Pri určovaní preddavku postupuje tak, aby nedochádzalo k preplatkom. Preddavok na odmenu súdneho exekútora a na náhradu hotových výdavkov nesmie byť vyšší ako 50% z odmeny vypočítanej podľa tejto vyhlášky.
Podľa § 29 ods. 1 EP, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 31 ods. 1 EP, ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Preddavok na odmenu exekútora sa neskladá v prípade poverenia na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 64 EP, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172).
Podľa § 65 EP, exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi.
Súdny exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov. Tento nárok vyplýva z ustanovenia § 197 ods. 2 Exekučného poriadku. Primeranosť výšky preddavku treba posudzovať tak, aby nenastala situácia, kedy by súdny exekútor uhrádzal náklady exekúcie z vlastných prostriedkov a aby nedochádzalo k preplatkom. Výška preddavku nesmie presiahnuť 50% z odmeny, na ktorú môže súdnemu exekútorovi vzniknúť v exekučnom konaní nárok. Súdny exekútor nemusí požadovať od oprávneného zloženie preddavku. V praxi k tomu dochádza v prípadoch, ak sa pohľadávka javí ako rýchlo vymožiteľná. Ak súdny exekútor vyzve oprávneného na zloženie preddavku, určí lehotu, v ktorej má oprávnený preddavok uhradiť. Súdny exekútor môže požadovať zloženie preddavku kedykoľvek v priebehu exekučného konania, prípadne môže požadovať zloženie ďalšieho primeraného preddavku, ak je to vzhľadom na prebiehajúce konanie účelné a potrebné. Ak v priebehu konania došlo k vymoženiu časti trov exekúcie od povinného, súdny exekútor by mal upraviť primerane výšku preddavku, t.j. preddavok alebo jeho časť vrátiť. Výška výdavkov súdneho exekútora bude v exekučnom konaní závisieť aj od spôsobu výkonu exekúcie. Spôsob výkonu exekúcie určuje súdny exekútor, ak zákon neustanovuje inak (§ 64 EP). Najvyššie výdavky možno predpokladať pri vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľností, konkrétne tento spôsob však vyžaduje súhlas oprávneného. Oprávnený má teda možnosť nesúhlasiť so spôsobom, ktorý by predpokladal najvyššie výdavky súdneho exekútora, teda aj preddavku oprávneného. Súdny exekútor je oprávnený, nie však povinný, podať návrh na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku. Súd, napriek návrhu súdneho exekútora, nemusí podľa okolností prípadu exekúciu zastaviť. Rozhodnutie závisí od uváženia súdu. Rovnako, ako možno preddavok požadovať v ktorejkoľvek fáze exekúcie, možno exekúciu zastaviť pre nezloženie preddavku kedykoľvek v jej priebehu.
Súd posúdil návrh exekútora na zastavenie exekúcie pre nezaplatenie požadovaného preddavku a takisto vyjadrenie oprávneného, ktorý sa napriek jeho rozsiahlemu prípisu priamo k dôvodu nezloženiu preddavku nevyjadril. Z predloženej výzvy zo dňa 9.2.2009 vyplýva, že súdny exekútor v danej exekučnej veci vyzval oprávneného na úhradu preddavku na trovy exekučného konania vo výške 500,- Sk + 19% DPH, čo je 16,60 € +19% DPH v lehote 14 dní, pričom ho zároveň poučil o možnosti súdneho exekútora podať v prípade nezloženia tohto preddavku návrh na zastavenie exekúcie na súd. Výška takto požadované preddavku je v súlade s ust. § 24 vyššie citovanej vyhlášky. Oprávnený výzvu prevzal dňa 12.2.2009, pričom však súdnym exekútorom požadovaný preddavok v stanovenej lehote nezložil, ani sa k výzve žiadnym spôsobom nevyjadril. Súdny exekútor tak svojim podaním zo dňa 27.4.2009 navrhol exekúciu zastaviť s poukazom na ust. § 31 Exekučného poriadku. K argumentom, ktoré uviedol oprávnený ako reakciu na výzvu súdu súd uvádza, že vedenie exekučného konania nie je v každom prípade zárukou úspešného vymoženia pohľadávky a súdnym exekútorom vynaložených trov exekúcie. Sám oprávnený uviedol, že exekútorsky úrad vymáha pre neho niekoľko tisíc pohľadávok nízkej finančnej hodnoty, pri ktorých nie je možné predpokladať výsledok exekučného konania. Súdny exekútor je povinný vykonať v súlade s Exekučným poriadok exekúciu v každej veci, v ktorej mu bol doručený návrh na vykonanie exekúcie a v ktorej mu bolo vydané poverenie a to spôsobmi, ktoré Exekučný poriadok pripúšťa. Nie je však povinný znášať ním objektívne nevyhnutné trovy (hotové výdavky) na výkon exekúcie. Nie je totiž možné od súdneho exekútora spravodlivo očakávať, aby riziko vymožiteľnosti tej - ktorej pohľadávky znášal sám a uhrádzal náklady exekúcie z vlastných prostriedkov. Toto riziko znáša v konečnom dôsledku vždy oprávnený, ktorým je v danom prípade obchodná spoločnosť, ktorá je v zmysle Obchodného zákonníka založená za účelom podnikania. Podnikaním sa totiž rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, teda podnikateľ musí vždy znášať riziko spojené s podnikaním. Oprávnený neuviedol dôvod (či už subjektívny alebo objektívny), pre ktorý nie je schopný požadovaný preddavok zložiť. Oprávnený už pri podaní návrhu musel byť uzrozumený aj s prípadným neúspešným výsledkom exekúcie a preto nie je na mieste jeho tvrdenie, že jeho očakávaním bolo nedostať sa do straty a nevynakladať viac finančných prostriedkov než z exekučných konaní v konečnom dôsledku v súčte všetkých prípadov získa. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje taký dôvod, pre ktorý by oprávnený nemohol v danom štádiu exekučného konania zložiť súdnym exekútorom požadovaný preddavok a pre ktorý by bolo dôvodné riziko znášania všetkých trov exekúcie preniesť len na súdneho exekútora. Súd z týchto dôvodov návrh súdneho exekútora považoval za dôvodný, a preto mu vyhovel.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 2 EP, exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ust. § 203 EP oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade došlo k zastavenie exekúcie z dôvodu nezaplatenia preddavku zo strany oprávneného, ktorého nezloženie oprávnený žiadnym relevantným dôvodom nepodložil. Oprávnený tým zavinil, že došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 31 ods. 1 EP, pričom o dôsledku nezaplatenia preddavku na trovy exekúcie bol vo výzve súdneho exekútora poučený. Súd preto na pri náhrade trov exekúcie vychádzal z ust. § 203 ods. 1 EP a k ich náhrade zaviazal oprávneného.
Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení novely - Vyhlášky MS SR č. 141/2008 Z.z., ktorá sa vzťahuje na exekučné konania začaté od 1.5.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 cit. Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súd po preskúmaní súdnym exekútorom predloženej špecifikácie trov exekučného konania (exekučný spis, ktorý súd požadoval predložiť za účelom posúdenia vynaložených trov exekučného konania, nebol súdnym exekútorom predložený a to aj napriek tomu, že bol súdom na to vyzývaný a následne na to aj urgovaný), ktoré žiada priznať, súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov nasledovne:
A. odmena exekútora za jednotlivé úkony určená paušálnou sumou 3,32 €/ úkon, najmenej 33,19 € (§ 14 ods. 1,2 vyhlášky č. 288/95 Z.z.):
odmena za úkony exekučnej činnosti .......................................................................................... 33,19 €
DPH 20% ..................................................................................................................................... 6,64 €
spolu: 39,83 €
B. náhrada hotových výdavkov (§ 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/95 Z.z.)
- poštovné (zaslanie na súd Žiadosť o udelenie poverenia).............................................. 1,13 €
spolu: 1,13 €
Trovy exekučného konania celkom .......................................................................................... 40,96 €
Súd posúdil a preskúmal exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k záveru, že súdny exekútor si trovy exekučného konania vyúčtoval nesprávne, a preto sa s predloženou špecifikáciou celkom nestotožnil. V prvom rade súd poukazuje na to, že súdny exekútor si nesprávne uplatnil nárok na odmenu aj podľa § 14 ods. 1 vyššie cit. vyhlášky ( najmenšia odmena ) ako aj na odmenu vypočítanú v zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 vyhlášky ( paušál za jednotlivé úkony ). Súdny exekútor má právo pri vykonávaní exekúcie vždy na odmenu vo výške najmenej 33,19 € + DPH. Ak však paušálne odmeňovaných úkonov vykoná viac, a síce jeho odmena po sčítaný paušálu za všetky vykonané úkony predstavuje sumu vyššiu ako 33,19 €, má nárok už nie na minimálnu odmenu, ale na tú vyššiu ( len jednu z nich ). V danom prípade si však súdny exekútor uplatnil nárok aj na najmenšiu odmenu a aj na odmenu vypočítanú podľa ustanovenia § 14 ods. 2 vyhlášky, čo bolo nesprávne. Súdny exekútor si rovnako nesprávne vyúčtoval odmenu za 17 doručení príkazov na začatie exekúcie, teda 17 x po 3,32 € za doručenie príkazu na začatie exekúcie jednotlivých bankových subjektov. Podľa názoru súdu má však exekútor podľa znenia vyhlášky nárok na paušálnu odmenu 3,32 € za doručenie jedného príkazu na začatie exekúcie, keď podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia nie je možné započítať 3,32 € za každé doručenie jednotlivého listinného vyhotovenia banke tak, ako to súdny exekútor učinil. Ak by sa táto paušálna suma mala platiť za každé jedno doručenie, tak by zákonodarca uviedol, že paušálna suma patrí za každé doručovanie, teda ako je to uvedené napríklad pri zisťovaní majetku povinného (tu patrí exekútorovi paušálne určená odmena za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného). Súd tu poukazuje na tú skutočnosť, že je veľmi málo pravdepodobné, že povinný má otvorený účet s dostupnými finančnými prostriedkami vo všetkých bankách na území Slovenskej republiky, a preto je nelogické zasielať príkaz na začatie exekúcie do všetkých bánk. Úlohou súdneho exekútora je najskôr zistiť banky, v ktorých má povinný takýto účet vedený a následne len do takej banky, príkaz na začatie exekúcie zaslať ( zistiť banky, v ktorých má povinný vedený účet je možné aj cestou príslušného daňového úradu, čo súd má preukázané z činnosti iných súdnych exekútorov. Tým sa súdny exekútor vyhne poplatku za bankovú informáciu, pričom toto zisťovanie si potom môže vyúčtovať ako ďalšie zisťovanie majetku povinného, pri ktorom úkone patrí súdnemu exekútorovi paušálna odmena za každé jedno zisťovanie). Za úkon podľa § 15 ods. 1 písm. b/ „doručenie príkazu na začatie exekúcie“ preto súd priznal exekútorovi odmenu vo výške 3,32 €. Paušálna odmena exekútora podľa §14 ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky, tak celkovo činí na základe uvedeného sumu za 6 paušálne odmeňovaných úkonov, t.j. 6 x po 3,32 € = 19,92 €. S poukazom na ust. § 14 ods. 1 vyhlášky však exekútorovi prináleží vždy odmena v minimálnej výške 33,19 €, preto súd exekútorovi priznal nárok na odmenu v minimálnej výške 33,19 € a príslušnú DPH vo výške 6,64 €.
V časti náhrady hotových výdavkov súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu len toho hotového výdavku, ktorého vynaloženie mal preukázané. Ide o poštovné za zaslanie Žiadosti o udelenie poverenia na súd vo výške 1,13 €. Pričom súd uvádza, že tento hotový výdavok bol súdnemu exekútorovi priznaný bez uplatnenej DPH, nakoľko v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení náhrada DPH prináleží súdnemu exekútorovi len z odmeny a nie aj z hotových výdavkov.
Na záver súd uvádza, že nakoľko od 1.1.2011 došlo k zmene DPH z 19 % na 20 %, pričom v praxi je ustálené, že služby súdneho exekútora sú poskytnuté dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení exekučného konania, kedy súdnemu exekútorovi vzniká daňová povinnosť, priznal súd súdnemu exekútorovi z vyúčtovanej odmeny DPH 20 %, a preto celková výška trov, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi k náhrade predstavuje, v zmysle vyššie uvedeného, celkovo sumu vo výške 40,96 €.
Súd dané exekučné konanie zastavil pre nezloženie preddavku zo strany oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku I. nie je odvolanie prípustné ( § 202 ods. 2 O.s.p.).
Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku II. je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Galanta v písomnom vyhotovení dvojmo (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.