Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14CoP-49-2023.pdf
PDF · 99.08 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/49/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. J. (pred zmenou priezviska B.), nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, dieťa rodičov: matka A. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. I XXXX/XX, L. a otec E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Sládkovičova 2238/80, Banská Bystrica, v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 17P/67/2022-58 zo dňa 23. marca 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 17P/67/2022-58 zo dňa 23. marca 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. návrh matky na zvýšenie výživného zamietol; výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Na základe vykonaného dokazovania citujúc § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 62 ods. 1 - 5 zákona o rodine, § 65 ods. 1 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1 - 3 zákona o rodine súd prvej inštancie považoval za preukázané, že od poslednej úpravy výživného v roku 2017 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. Maloletý je aktuálne už žiakom 1. ročníka základnej školy, čím došlo k zvýšeniu jeho nákladov súvisiacich so zabezpečovaním ošatenia, k vzniku nákladov s nákupom školských pomôcok, nákladov súvisiacich s návštevou školy, či mimoškolského zariadenia. Otec bol v čase posledného rozhodovania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vo väzbe, kde sa nachádza v súčasnosti opäť. Nie je ešte pracovne zaradený, má len jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Súd prvej inštancie konštatoval, že napriek tomu, že došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane matky, ktorej príjem sa od poslednej úpravy výrazne zvýšil, nakoľko sa zamestnala, tak na strane maloletého, u ktorého došlo k zmene vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), k zmene výšky nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávanie, kultúrne a športové aktivity závislé od veku dieťaťa, ale aj nákladov na zdravotný stav dieťaťa. Na strane otca podľa súdu prvej inštancie nedošlo k zmene pomerov, nakoľko tak ako aj pri pôvodnom určení výživného, tak aj v čase, keď súd rozhodoval o zmene priezviska a o predchádzajúcom návrhu matky na zvýšenie výživného, ktorý matka zobrala späť je vo výkone trestu odňatia slobody. Konštatoval, že otec väčšinu svojho života maloletého strávil buď v ústave na výkon väzby alebo v ústave na výkon trestu odňatia slobody. V súčasnosti je bez príjmu a určené výživné matke maloletého za neho posielajú jeho rodinný príslušníci. Napriek tomu, že na strane maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov, na strane otca ako povinného zabezpečovať vyživovaciu povinnosť k maloletému v podstate nedošlo k zmene pomerov, preto vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie návrh matky zamietol do toho času, kým na
strane otca nedôjde k zmene pomerov a nebude vo výkone trestu odňatia slobody pracovne zaradený a bude v jeho schopnostiach platiť vyššie výživné. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka. Žiadala, aby odvolací súd znovu prehodnotil situáciu a rozhodol o možnosti náhradného výživného na maloleté dieťa. Uviedla, že maloletý navštevuje 1. ročník základnej školy, čo si vyžaduje pokrytie všetkých potrieb a pomôcok do školy, k tomu rastie, vyvíja sa, navštevuje džudo. Jej príjmy sú nižšie ako výdavky. Otec o maloletého nemá vôbec záujem, iba na súdoch sa prezentuje, že má a sľubuje vždy všetko. Opakovane je vo väzení. Toho času tiež výživné za neho na maloleté dieťa platia rodičia. Rodičia otca o maloletého nemajú žiadny záujem a nepodieľajú sa ani na jeho potrebách. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo 5 rokov, pričom otec podstatnú časť z tohto obdobia strávil vo väzení. Z výkonu trestu sú jej občas, nepravidelne, zasielané sumy od 7 do 12 eur. Takto maloletý prišiel za každý mesiac o sumu 30 Eur a celkovo sa to vyšplhalo na sumu 600 až 700 Eur, ktoré mu už nik nevráti. Otec raz na maloletého poslal 150 Eur, keď bol v Holandsku, a to preto, lebo neposlal výživné 5 mesiacov, raz poslal sumu 200 Eur na Vianoce a narodeniny maloletého, potom už neplatil zase niekoľko mesiacov. Po návrate z Holandska kúpil maloletému nejaké hračky, sladkosti, jedny botasky, ale ničím iným maloletému neprispel. Aktuálne sa zamestnala na dohodu maximálne 10 hodín týždenne, jej príjem je veľmi nízky, snaží sa nájsť inú prácu, avšak ako sama matka s maloletým dieťaťom to má ťažké. Výživné vo výške 32 Eur je absolútne nepostačujúce. Maloletý nemôže za to, že jeho otec je opakovane vo väzení a že si zvolil tento spôsob života.
4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že spôsob života aký si otec zvolil, nemôže byť vyhodnotený v neprospech maloletého dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania je nesporné, že sa zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa, jednak prirodzeným plynutím času, všeobecne známej skutočnosti rastu životných nákladov - cien tovarov a služieb ako aj subjektívnych dôvodov - individuálnych dôvodov, akými sú fyzický, fyziologický, kultúrny a psychický rast dieťaťa. Maloletý je žiakom 1. stupňa primárneho vzdelávacieho systému. Matka maloletému poskytuje vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou, starostlivosťou o ich spoločnú domácnosť v rozsahu zodpovedajúcom potrebám maloletého dieťa a zároveň vlastným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa považuje kolízny opatrovník návrh matky za dôvodný. Pokiaľ súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatuje, že otec väčšinu času života maloletého strávil buď v ústave na výkon väzby alebo v ústave na výkon trestu odňatia slobody a toho času je bez príjmu, stotožňuje sa so zásadou, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti vychádzajúce z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojho dieťaťa a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosti zabezpečenia jeho výživy. V danom prípade sa otec svojim protiprávnym konaním vzdal objektívnej možnosti platiť výživné a zjavne nevyužíva svoje schopnosti pre získanie finančných prostriedkov. Táto skutočnosť, to že bol otec maloletého vzatý do väzby a následne mu bol uložený súdom nepodmienečný trest odňatia slobody, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Táto skutočnosť nie je dôvodom, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého sa neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza sa z potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. V správe zo dňa 14.02.2023 kolízny opatrovník uvádza vyjadrenie matky, že otec dieťaťa študoval na SOU v odbore mechanik počítačových sietí, naposledy pracoval ako mechanik zostrojovania karavanov, v mäsokombináte, v drevárskej výrobe, v spoločnosti Adient s.r.o. Podľa vyjadrenia matky má teda otec rôzne pracovné skúsenosti, avšak má problém v zamestnaní zotrvať.
5. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí z dôvodu, že je momentálne vo väzení, kde mu nie je umožnené pracovať a vie s obtiažami prispievať na výživu maloletého určené výživné vo výške 30% zo životného minima. Vo výkone trestu bude ešte ďalšie 3 roky a v jeho možnostiach a schopnostiach nebude najbližšie obdobie platiť výživné vo výške 150 Eur tak, ako žiada matka. Aktuálne je pracovne zaradený v kuchyni, zatiaľ brigádne na 4 hodiny, snaží sa pracovne zaradiť čo najskôr vo výkone trestu odňatia slobody, pretože by dostával finančnú odmenu, ktorá by predstavovala vreckové vo výške 40 Eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti ani v budúcnosti kým bude vo výkone trestu odňatia slobody, nemá možnosť zarábať a posielať sumu, ktorú požaduje matka. Uviedol, že matka uvedený návrh podala z vypočítavosti proti nemu, lebo mu povedala, že ho zničí. Má
vedomosť o tom, že matka dosahuje iný ako deklarovaný príjem, pracuje na čierno a v konaní preukázala falošné výplatné pásky. Byt, v ktorom matka býva, platí jej matka.
6. Vo vzťahu k písomnému vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky otec uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného do doby, kým nebude normálne pracovať. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka považuje za účelové, nakoľko sa s pracovníkom úradu práce matka pozná a má s ním nadštandardné vzťahy.
7. Matka sa k vyjadreniu otca vyjadrila, zotrvala na svojom odvolaní a chcela, aby súd zvýšil výživné na sumu akú požaduje v návrhu. Otec vo vzťahu k jej osobe uvádza samé klamstvá. Jediná pravda z toho, čo uvádza je, že byt v ktorom býva spoločne s maloletým je na meno jej matky, avšak platí si ho sama už viac ako dva roky. Aktuálne je jej matka chorá, preto už nepracuje a nemôže jej vypomáhať s úhradou jej nákladov. Nie je pravdou, že by sa vyjadrila, že ho zničí. Naopak, aktuálne je so synom spokojná keď tam otec nie je. Nie je pravda ani to, že predložila nepravdivé výplatné pásky.
8. V odvolacej duplike otec opätovne zotrval na tom, že žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Sľúbil, že keď príde domov, sa zmení a keď bude pracovať je prístupný k zvýšeniu vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa.
9. Matka v odvolacej duplike uviedla, že vzhľadom na to, ako dlho trvá toto konanie, žiada, aby súd rozhodol.
10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 CMP, s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), konštatujúc dôvodnosť odvolania matky podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. V konaní o určenie o určenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom súd vychádza zo zákonných kritérií obsiahnutých v § 62 a nasl. ako aj zo spoločných ustanovení obsiahnutých v § 75 a nasl. zákona o rodine. Súd musí skúmať príjmové, majetkové a sociálne pomery osoby povinnej prispievať výživným na dieťa ako aj na strane osoby, ktorej maloleté dieťa bolo na základe rozhodnutia súdu zverené do osobnej starostlivosti a je povinný zistiť i ďalšie okolnosti majúce vplyv na vyhodnotenie reálnych schopností a možností povinného rodiča prispievať na výživu maloletého dieťaťa. V nadväznosti na takto zistený skutkový stav, po zvážení a zhodnotení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa potom súd stanoví, respektíve upraví rozsah vyživovacej povinnosti, adekvátny na zistený skutkový stav.
12. Súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť za podmienok ustanovených v § 78 ods. 1 zákona o rodine. Hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom je zmena pomerov. Zmenu pomerov treba zistiť porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii ako na strane osoby k výžive povinnej, tak i osoby k výžive oprávnenej. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy. Podaným návrhom sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti, ktorá bola určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 2P/47/2017-39 zo dňa 11.01.2018, s ktorým návrhom otec nesúhlasil. Pre určenie zmeny výšky vyživovacej povinnosti je určujúce, v akej miere došlo k zmene pomerov na strane oprávneného alebo povinného oproti stavu, ktorý existoval v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
13. Preskúmaním odvolaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci. Súdu prvej inštancie treba v prvom rade vytknúť, že sa v zmysle vyššie uvedeného dostatočne nezaoberal
zmenou pomerov na strane účastníkov konania, ale tieto zmeny len stroho konštatoval. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu súd prvej inštancie konštatoval, že od poslednej úpravy výživného v roku 2017 došlo k zmene pomerov na strane maloletého, ktorý nastúpil na povinnú školskú dochádzku, čím došlo k zvýšeniu nákladov súvisiacich so zabezpečovaním ošatenia, školských pomôcok, nákladov súvisiacich s návštevou školy či mimoškolského zariadenia. Zároveň konštatoval, že u maloletého došlo k zmene výšky nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie) ako aj nákladov na uspokojovanie jeho potrieb a nákladov na zdravotný stav, bez bližšieho špecifikovania týchto zmien, dokonca bez zhodnotenia, či tieto zmeny predstavujú zvýšenie alebo zníženie nákladov na strane maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie rovnako stroho konštatoval zmenu pomerov na strane matky, ktorá spočíva vo výrazne zvýšenom príjme, bez bližšej špecifikácie tejto, podľa názoru súdu prvej inštancie, výraznej zmeny.
14. V súvislosti s aktuálnou situáciou otca, súd prvej inštancie uviedol, že tak ako v čase posledného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, sa tento nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde strávil väčšinu života maloletého dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak pri svojom rozhodovaní rezignoval na princíp potencionality príjmov, tak ako to má na mysli § 75 ods. 1 zákona o rodine.
15. Z ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine vyplýva princíp potenciality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcich záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je podľa záverov aplikačnej praxe aj výkon trestu odňatia slobody, či umiestnenie povinného vo väzbe, keď sa vychádza z toho, že tento dôvod by nemal byť pre povinného výhodou, a preto treba vychádzať z možných zárobkov otca bez ohľadu na skutočnosť, že je vo výkone trestu odňatia slobody, kde sú jeho zárobkové možnosti limitované pracovnými možnosťami, ktoré ústav na výkon trestu odňatia slobody odsúdeným ponúka, keďže otec maloletého je vo výkone trestu v dôsledku vlastného zavineného konania, ktoré ho nemôže zbaviť vyživovacej povinnosti a ani nijak obmedziť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému. Opačný výklad § 75 ods. 1 veta druhá zákona o rodine „by viedol k absurdným dôsledkom, medzi iným k tomu, že povinný by sa svojím úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.2.2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018).
16. Ak súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uzavrel, že návrh matky nie je dôvodný do času, kým na strane otca nedôjde k zmene pomerov, nebude vo výkone trestu odňatia pracovne zaradený a nebude v jeho možnostiach platiť vyššie výživné, odvolací súd poznamenáva, že otec je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody opakovane a to len v dôsledku svojho protiprávneho konania, čím sa zároveň vzdal výhodnejšieho zamestnania, ktoré mohol mať na slobode. V preskúmavanej veci u otca maloletého dieťaťa neboli preukázané a ani ním tvrdené objektívne prekážky, ktoré by mu bránili pred výkonom trestu, ako aj po jeho návrate z neho, sa zamestnať a dosahovať mzdu. Súd prvej inštancie na zistenie potencionality príjmu otca nevykonal žiadne dokazovanie, teda neskúmal, či otec bol pred vzatím do výkonu trestu odňatia slobody zamestnaný, ak áno aký príjem dosahoval, ak zamestnaný nebol, aký mal na to dôvod a pod. Súd prvej inštancie dokonca nezisťoval ani dôvod, pre ktorý otec nie je zaradený do práce v rámci výkonu trestu odňatia slobody, aké príjmy by v prípade zaradenia do pracovného procesu mohol dosahovať, naopak toto „bremeno“ preniesol na matku maloletého dieťaťa s odkazom, že si má podať návrh na zvýšenie výživného v čase pracovného zaradenia otca vo výkone trestu odňatia slobody. Odvolací súd na tomto mieste uvádza, že mu nie je celkom zrejmé, ako by matka mohla podľa tejto „inštrukcie“ súdu prvého stupňa postupovať, pretože sa nemá ako (okrem toho, ak jej to neoznámi otec, čo je málo pravdepodobné) dozvedieť o pracovnom zaradení otca vo výkone trestu odňatia slobody.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný, keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu normu, nesprávne ju ale interpretoval, vyvodil nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa za použitia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec znova prejedná, dôsledne porovná pomery účastníkov konania v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom s aktuálne zistenými pomermi, doplní dokazovanie ohľadom potrieb maloletého dieťaťa a najmä doplní dokazovanie ohľadom majetkových pomerov,
životnej úrovne a potencionality príjmu otca zohľadniac skutočnosť, že aktuálne reálne možnosti otca, ktorého osobná sloboda bola obmedzená a nemôže sa uplatniť na trhu práce, sú obmedzené, ale nie sú nulové. Po doplnení dokazovania potom súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné. Zároveň opätovne rozhodne o trovách konania.
18. Nad rámec odvolací súd k žiadosti matky o vyplácanie náhradného výživného dáva do pozornosti, že v prípade, ak si otec neplní vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu neplní riadne a včas, potreby maloletého môžu byť zabezpečené formou náhradného výživného, ktoré však vypláca na základe podanej žiadosť za splnenia zákonom predpísaných podmienok (zákon č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom) príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Vo veci náhradného výživného nie je daná právomoc súdov.
19. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.