Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-113-2023.pdf
PDF · 101.07 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/113/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: MPV Družstvo, družstvo, so sídlom Werferova 2582/1, Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 397 877, právne zastúpený: JANČI & Partners s.r.o., Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti žalovaným: 1/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F. - G., 2/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, H. H. - I., právne zastúpený: JUDr. Ing. Ondrej Randiak, advokát so sídlom J. XXX/ X, F., 3/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, F. - G., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 11C/57/2022-124 z 20. apríla 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a IV. p o t v r d z u j e.
Odvolanie žalovaného 2/ voči výroku III. o d m i e t a.
Žalobcovi priznáva voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Žalobcovi voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Žalovanému 3/ voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Martin, katastrálny odbor pre okres Martin, obec F., katastrálne územie G., vedenej na LV č. XXX ako pozemok parc. registra „E“, evidovaný na mape určeného operátu, parc. č. 3013, orná pôda o výmere 3.842 m2 a túto prikázal do vlastníctva žalobcu o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1-ina v pomere k celku (výrok I.). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 10.339,78 eur a žalovanému 2/ náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 10.339,78 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku (výrok II.). Konanie voči žalovanému 3/ zastavil (výrok III.). Žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok IV.).
2. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že nehnuteľnosť špecifikovaná vo výroku I. napadnutého rozsudku bola pôvodne v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaných 1/,2/ a 3/. Počas konania žalovaný 3/ spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti previedol kúpnou zmluvou na žalobcu. Okresný súd tak ustálil, že žalobca bol vedený ako spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti
v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 7/8, žalovaná 1/ v rozsahu podielu 1/16 a žalovaný 2/ v rozsahu podielu 1/16. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 3/ prestal byť podielovým spoluvlastník vyporiadavanej nehnuteľnosti, žalobca zobral voči jeho osobe žalobu späť, s čím žalovaný 3/ súhlasil. Žalovaní 1/ a 2/ so zastavením konania nesúhlasili, avšak žiadne dôvody, pre ktoré vyslovili svoj nesúhlas, neuviedli. Okresný súd vychádzajúc z ust. § 144, § 145 a § 146 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) konanie voči žalovanému 3/ zastavil. Následne riešil zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti medzi zvyšnými stranami sporu, t. j. žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ ako spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti. Pri právnom posúdení veci aplikoval ust. § 141, § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“). Žalovaní 1/ a 2/ nesúhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, poukazovali na nedokončené dedičské konanie, ktoré nevedeli presne identifikovať, neskôr tvrdili, že majú záujem o sporný pozemok, žiadali ho do nájmu a na poslednom pojednávaní žalovaný 2/ namietal „nejaké nezrovnalosti v kúpnej zmluve“, ktoré však nevedel identifikovať. Žalovaní 1/a 2/ nesúhlasili ani so závermi znaleckého posudku, ktorým bola určená hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti. Boli tak zo strany okresného súdu vyzvaní na zloženie zálohy pre vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia trhovej hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti. Keďže zálohu na znalecké dokazovanie nezložili, okresný súd dokazovanie nenariadil a vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý bol predložený ako súčasť žaloby. Okresný súd uviedol, že iný spôsob vyporiadania, než ktorý zvolil, t. j. prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcovi, nepovažuje za účelný, a to najmä z hľadiska veľkosti podielov a prípadného drobenia vyporiadavanej nehnuteľnosti. Táto je obdĺžnikového tvaru o rozmeroch cca 30 m x 115 m, pričom jej reálnym rozdelením by došlo k drobeniu na menšie celky, ktorých využiteľnosť by bola sťažená a skôr nemožná. Vznik takýchto pozemkov označil za nehospodárny a neúčelný, bez možnosti ich ďalšieho reálneho využitia, obzvlášť v oblasti, v ktorej sa aktuálne nachádzajú a vzhľadom na obsah územného plánu Mesta Martin. Pokiaľ by došlo k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti, výrazne by sa znížila jej hodnota. Okresný súd prihliadal na to, že predmetný pozemok môže žalobca účelne využiť s tým, že hodnota vyporiadavanej nehnuteľnosti navrhnutá žalobcom medzi stranami nebola sporná. Na základe takýchto úvah, okresný súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti tak, že za jej výlučného vlastníka určil žalobcu a zároveň mu uložil povinnosť vyplatiť žalovaným 1/ a 2/ sumu zodpovedajúcu hodnote ich spoluvlastníckych podielov. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Prihliadol na skutočnosť, že vec mohla byť vyriešená mimosúdne, pretože žalobca mal záujem sa so žalovanými dohodnúť tak ako sa v priebehu konania dohodol aj so žalovaným 3/, preto žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania v celom rozsahu.
3. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/, a to formou písomného podania zo dňa 08.05.2023, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom Okresného súdu Martin. Následne bol žalovaný 2/ okresným súdom vyzvaný, aby predmetné odvolanie doplnil, a to uvedením, v akom rozsahu rozsudok okresného súdu napáda tak, že označí konkrétne výroky, s ktorými nesúhlasí, prípadne, ak odvolanie smeruje voči celému rozsudku, túto skutočnosť uvedie. Ďalej ho okresný súd poučil o tom, aby uviedol, ako navrhuje, aby odvolací súd vo veci rozhodol. Na základe predmetnej výzvy žalovaný 2/ už prostredníctvom právneho zástupcu, podané odvolanie doplnil písomným podaním z 05.06.2023 urobeným elektronickou formou tak, že uviedol, že jeho odvolanie smeruje voči všetkým výrokom rozsudku okresného súdu. Namietal, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP). Uviedol, že jeho predkupné právo k podielom, ktoré ostatní spoluvlastníci previedli na žalobcu bolo porušené a po vydaní rozsudku okresného súdu sa dovolal relatívnej neplatnosti všetkých kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalobca získal spoluvlastnícke podiely vo vyporiadavanej nehnuteľnosti. Označil kúpne zmluvy, ktorých vklad bol povolený 30.08.2021, 31.08.2021, 07.01.2022, 03.03.2022 a 22.12.2022. Žalovaný 2/ poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2010 sp. zn. 4Cdo/136/2009, v ktorom sa okrem iného uvádza, že dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Odkazujúc na uvedené označil predmetné kúpne zmluvy za absolútne neplatné, na základe ktorých sa žalobca nestal podielovým spoluvlastníkom vyporiadavanej nehnuteľnosti. Uvedená skutočnosť má vplyv aj na účastníkov konania, tými by mali byť všetci podieloví spoluvlastníci, ktorí prevádzali svoje podiely žalobcovi. Keďže k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti došlo až po vydaní rozsudku, považoval žalovaný 2/ za dôvodné, aby súd opätovne skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že námietka relatívnej neplatnosti nie je podľa jeho názoru prostriedkom procesného útoku alebo procesnej obrany vo význame ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP a netvorí odvolací dôvod podľa tohto zákonného ustanovenia. Okrem toho námietka relatívnej neplatnosti nenapĺňa znaky prípustnosti ani v spojení s ust. § 366 CSP, keď sa nedotýka žiadnej z možností tam definovaných, kedy je prípustné v odvolaní použiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné. V súvislosti s uplatnenými námietkami relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv žalobca uviedol, že všetci pôvodní spoluvlastníci, ako predávajúci, si svoju zákonnú povinnosť na prednostné ponúknutie svojho spoluvlastníckeho podielu žalovanému 2/, ako ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi, splnili a pred prevodom svojich podielov v prospech jeho osoby mu písomne ponúkli kúpu týchto podielov. Na preukázanie týchto tvrdení žalobca k vyjadreniu predložil fotokópie listín, poštových zásielok a doručeniek preukazujúcich uplatnenie predkupného práva voči žalovanému 2/. K tvrdeniam žalovaného 2/, že vzhľadom na uplatnenú námietku relatívnej neplatnosti, žalobca nebol podielovým spoluvlastníkom v ním uvádzanom podiele, žalobca poukázal na ust. § 217 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bol podielovými spoluvlastníkom dotknutého pozemku v uvádzanom podiele a rozsudok bol vydaný správne. Na základe týchto skutočností žalobca navrhol, aby odvolanie žalovaného bolo zamietnuté ako nedôvodné a aby mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
5. Žalovaný 2/ na vyjadrenie žalobcu nereagoval.
6. Krajský súd ako súd odvolací najskôr posudzoval prípustnosť odvolania žalovaného 2/ voči výroku III, t.j. či žalovaný 2/ má právo na podanie odvolania voči výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo konanie voči žalovanému 3/ zastavené.
7. Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Zásadnou teda bola otázka, či rozhodnutie o zastavení konania voči žalovanému 3/ je rozhodnutím, ktoré je vydané v neprospech žalovaného 2/ ako osoby podávajúcej odvolanie. Na to, aby bolo rozhodnutie vydané v neprospech strany stačí, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma na jej právach. Ujma objektívne existuje vtedy, ak sa môže zlepšiť postavenie strany, t. j. ak sa môže dosiahnuť náprava tejto ujmy. Podmienka existencie ujmy však nie je splnená, ak by sa odvolaním sledovalo len usporiadanie vnútorných pomerov žalovaných. Vecná legitimácia (stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý určuje, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti), je z hľadiska prípustnosti odvolania irelevantná.
8. Výrokom, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení konania voči žalovanému 3/ nebola spôsobená žiadna ujma na právach žalovaného 2/, teda nie je stranou oprávnenou na podanie odvolania voči tomuto výroku rozsudku okresného súdu. Pokiaľ aj žalovaný 2/ v rámci odvolania namietal, že sa domáhal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný 3/ svoj podiel previedol na žalobcu, uvedená skutočnosť tak ako už bolo konštatované vyššie, je otázkou vecnej legitimácie a nemá vplyv na prípustnosť odvolania. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného 2/ voči výroku III. rozsudku okresného súdu, ktorým bolo konanie voči žalovanému 3/ zastavené odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou v zmysle § 386 písm. b/ CSP.
9. Následne odvolací súd preskúmal ostatné výroky napadnutého rozsudku z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP a contrario), rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a IV. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Odvolací súd sa zaoberal dôvodnosťou odvolacej námietky žalovaného 2/, a to, že podielovými spoluvlastníkmi vyporiadavanej nehnuteľnosti sú aj ďalšie osoby, odlišné od strán sporu, lebo žalovaný 2/ sa po vydaní napadnutého rozsudku dovolal relatívnej neplatnosti zmlúv, ktorými previedli svoje spoluvlastnícke podiely na tejto nehnuteľnosti na žalobcu, z dôvodu porušenia jeho zákonného predkupného práva na tieto podiely, ako spoluvlastníka vyporiadavanej nehnuteľnosti. Zásadnou bola teda otázka, či na uvedenú skutočnosť je možné prihliadať odvolacím súdom v rámci odvolacieho konania, alebo či išlo o skutočnosť, ktorú mohol uplatniť žalovaný 2/ už v čase konania pred okresným súdom.
11. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa vyporiadava spoluvlastníctvo k veci, ktorá je vo vlastníctve viacerých osôb – spoluvlastníkov. V konaní pred okresným súdom žalobca tvrdil, že je podielovým spoluvlastníkom vyporiadavanej nehnuteľnosti v rozsahu 7/8. Žalovaný skutočnosť, že žalobca nie je podielovým spoluvlastníkom v ňom tvrdenom rozsahu v konaní pred okresným súdom nenamietal. Zmluvy označené žalovaným 2/ v odvolaní, ktorých relatívnu neplatnosť napadol boli, podľa údajov uvedených žalovaným 2/ v odvolaní, zapísané ako nadobúdacie tituly do katastra nehnuteľností už v čase rozhodovania okresného súdu. Žalovaný 2/ v odvolaní netvrdil, že o ich uzatvorení nemal a nemohol mať v čase rozhodovania okresného súdu vedomosť, neuviedol ani iné skutočnosti, aby vysvetlil, z akého dôvodu námietku relatívnej neplatnosti týchto zmlúv a tým aj spochybnenie rozsahu veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo vyporiadavanej nehnuteľnosti uplatnil až v odvolacom konaní. V čase rozhodovania okresného súdu žalovaný 2/ už mal možnosť dovolať sa v rámci procesnej obrany voči žalobcovi relatívnej neplatnosti týchto zmlúv.
12. Odvolací súd (na rozdiel od žalobcu) považuje vznesenie námietky relatívnej neplatnosti za prostriedok procesnej obrany v zmysle § 149 CSP, ide o tzv. hmotnoprávnu námietku, ktorá je vymenovaná ako prostriedok procesného útoku resp. procesnej obrany v tomto zákonnom ustanovení. Ustanovenie § 152 CSP definuje hmotnoprávnu námietku ako právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. Medzi takéto úkony patrí aj námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a OZ. Uplatnenie hmotnoprávnej námietky podlieha sudcovskej aj zákonnej koncentrácii konania. Žalovaný 2/ mohol vzniesť námietku relatívnej neplatnosti predmetných právnych úkonov, ktorými žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely na vyporiadavanej nehnuteľnosti vo vzťahu k žalobcovi do času skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ tak urobil až po vydaní napadnutého rozsudku okresného súdu, išlo o tzv. novotu a túto procesnú obranu, ktorú neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie mohol v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP použiť len vtedy, ak by išlo o procesnú obranu týkajúcu sa procesných podmienok konania, týkajúcu sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak ňou má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacia argumentácia žalovaného 2/ v podobe nových skutkových tvrdení a dôkazných návrhov by tak bola prípustná len za splnenia týchto zákonom stanovených podmienok, ktorých splnenie však žalovaný 2/ netvrdil a ani tieto nepreukázal. Odvolací súd tak na procesnú obranu žalovaného 2/, ktorou namietal relatívnu neplatnosť právnych úkonov, ktorými žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely v prevádzanej nehnuteľnosti, nemohol zobrať do úvahy a zaoberať sa jej dôvodnosťou. Na základe týchto skutočností preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a odvolanie žalovaného 2/ nepovažoval za dôvodné.
13. V čase rozhodovania okresného súdu tvorili žalovaná 1/ a žalovaný 2/ nútené nerozlučné spoločenstvo ( § 77, § 78 CSP), a teda úkony jedného z nich sa vzťahujú aj na druhého, aj keď odvolanie podal len žalovaný 2/, tento procesný úkon platil aj pre žalovanú 1/ (§ 77 ods. 1 CSP) a odvolací súd preskúmaval napadnutý rozsudok aj vo vzťahu k žalovanej 1/ a nezistil žiadne skutočnosti na jej strane, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výrokoch o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Odvolací súd preskúmal aj správnosť výroku IV. o trovách konania, okresný súd pri rozhodovaní správne použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a správne, poukazujúc na postoj žalovaných 1/ a 2/ k mimosúdnym návrhom žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, priznal žalobcovi voči nim nárok na náhradu trov konania. V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že neušlo jeho pozornosti, že okresný súd nerozhodol o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 3/. Keďže však v čase predloženia veci odvolaciemu súdu bolo konanie voči žalovanému 3/ právoplatne skončené, nemohol odvolací súd vrátiť vec okresnému súdu na vydanie dopĺňacieho uznesenia (§ 225 ods. 1 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP), ktoré môže súd bez návrhu vydať len do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, o ktorého doplnenie sa jedná.
14. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný 2/ nebol v odvolacom konaní úspešný, žalobcovi tak vnikol voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (100%). Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania aj voči žalovanej 1/, ktorá tvorí so žalovaným 2/ nútené nerozlučné spoločenstvo. Voči žalovanej 1/ však odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V tomto prípade aplikoval ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd tieto dôvody videl
v tom, že žalovaná 1/, aj keď sama podanie odvolania neiniciovala, musela byť z titulu núteného nerozlučného spoločenstva so žalovaným 2/, účastníkom odvolacieho konania. O trovách odvolacieho konania medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ odvolací súd rozhodol za analogického použitia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalovaný 2/ podaním odvolania voči výroku rozsudku III., ktorým bolo konanie voči žalovanému 3/ zastavené zavinil, že musel odvolací súd toto odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, preto žalovanému 3/ vznikol voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu však odvolací súd nezistil na strane žalovaného 3/ vznik trov v odvolacom konaní, preto mu nárok na ich náhradu voči žalovanému 2/ nepriznal.
15. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).