Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-192-2022.pdf
PDF · 88.65 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/192/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA TVOJA ŠANCA Košice, so sídlom v Košiciach, Meteorová 3, zastúpeného JUDr. Lýdiou Figura Molnárovou, advokátkou, so sídlom vo Valalikoch, Hlavná č. 145/167, proti žalovanému Mestu Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 48/A, o zaplatenie 12.362,56 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 6.6.2022 č. k. 42C/28/2021-280 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom požadovaného bezdôvodného obohatenia.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzatvorili 10.6.2015 zmluvu o nájme nebytového priestoru, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb zdravotne znevýhodneným osobám, nakoľko žalobca je občianske združenie vykonávajúcim činnosť v tejto oblasti. Za účelom vykonávania služieb zdravotne znevýhodneným osobám žalobca vykonal rekonštrukciu prenajatých priestorov, pričom hodnota znaleckých prác bola vyčíslená v znaleckom posudku vo výške 12.362,96 eura. V čl. VI v bode 18 strany dohodli, že žalobca ako nájomca nemá nárok na náhradu nákladov spojených so zmenou na veci - predmete nájmu počas trvania nájomnej zmluvy, ani po ukončení nájmu. Zároveň nájomca súhlasil s tým, že nemôže požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
4. Následne žalovaný listom zo dňa 26.6.2020 vypovedal zmluvu o nájme v rámci trojmesačnej výpovednej lehoty.
5. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.
6. Súd pri rozhodovaní vchádzal z ust. § 667 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje možnosti vykonania zmien na prenajatej veci a následne o vysporiadaní nákladov na vykonanie zmeny vynaloženej. Predmetnú zmluvu o nájme zo dňa 10.6.2015 Súd posúdil ako platný právny úkon a to aj v časti čl. VI
ods. 18 majúc za to, že na predmetný právny vzťah nemožno aplikovať ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením dispozitívnym, ktoré predpokladá možnosť inej dohody subjektov, ktorá bude hoci aj odlišná od znenia zákona. Žalované Mesto Košice v tomto vzťahu vystupuje ako právnická osoba – nositeľ práva a povinností, ktoré Občiansky zákonník priznáva každému subjektu – účastníkovi občiansko-právneho vzťahu. Obe strany sporu tak vystupujú ako rovnocenné subjekty zmluvných vzťahov. Žalovaného nemožno ani s ohľadom na jeho charakter orgánu verejnej moci považovať za stranu, ktorá má silnejšie postavenie v spore. Otázku, či sa zmluvné strany v zmluve môžu dojednať, že ozaj prenajímateľ udelil súhlas s vykonaním zmeny na predmet nájmu, nevzniká nájomcovi nárok na úhradu nákladov ani nárok na vydanie protihodnoty zo zhodnotenej veci. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/1222/2007, v ktorom s ohľadom na dispozitívnosť uvedené ustanovenia a súdna prax uvedené riešenie pripustila. Podľa názoru súdu prvej inštancie ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka je svojou konštrukciou je ustanovením dispozitívneho charakteru, ktoré pripúšťa odchylné dojednanie. Preto tam, kde zákon neumožňuje odchýlnu úpravu, t. j. dohodu medzi účastníkmi, nemožno takúto dohodu kvalifikovať ako dohodu o vzdaní sa budúcich práv a tak ju určiť za neplatnú. Nesúhlasil preto s názorom žalobcu, že pri uzatváraní zmluvy bola narušená jeho zmluvná voľnosť. Z uvedeného dôvodu preto nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný a žalobu v celom rozsahu zamietol.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na to, že úspešnému žalovanému trovy nevznikli.
8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca.
9. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, respektíve rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. V odvolaní uviedol, že v prenajatých priestoroch vykonával špecifickú činnosť, ktorou nahrádzal „suploval“ činnosť štátu, či samosprávy. Predmet nájmu slúžil na špecifickú činnosť a to poskytovanie sociálnej pomoci pre určitý okruh ľudí, t. j. zdravotne znevýhodnené osoby so zdravotným postihnutím v priestoroch žalovaného aj vybudovaním komunitnej terapeutickej záhrady pre osoby so zdravotným postihnutím. Svojou činnosť zabezpečoval integráciu zdravotne znevýhodnených osôb do spoločnosti. Je toho názoru, že súd v takých prípadoch, t. j. špecifický účel nájmu by nemali postupovať mechanicky a prísne formalisticky, ale pri svojom rozhodovaní postupovať s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok. Vyslovil názor, že v danom prípade súd prvej inštancie mal postupovať a rozhodnúť v zmysle ust. § 574 Občianskeho zákonník, ktorý sankcionuje neplatnosť dohodu, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti. Zároveň navrhol v odvolaní vstup do konania ako intervenienta ombudsmanku pre zdravotne znevýhodnené osoby so zdravotným postihnutím. Namietal, že je neziskovou organizáciou, ktorej činnosťou nie je vytváranie zisku, ale poskytovanie určitej služby. Judikát uvádzaný súdom prvej inštancie je na pojednávanú vec neaplikovateľný pre daný prípad, nakoľko v prípade ochrany slabšej strany právna prax počíta práve s odlišným rozhodovaním. Jeho postavenie ako slabšej strany je potrebné vidieť práve v činnosti, ktorú poskytoval v priestore žalovaného pre osoby zdravotne znevýhodnené.
11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
12. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
13. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
14. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súd prvej inštancie mal postupovať a rozhodnúť v zmysle ust. § 574 Občianskeho
zákonníka, ktorý sankcionuje neplatnosťou dohodu, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti.
15. V prejednávanej veci je nesporné, že strany sporu zatvorili zmluvu o nájme, na základe ktorej žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov v areáli Základnej školy Galaktická č. 9 v Košiciach.
16. V čl. VI v bode 18 zmluvy si strany sporu upravili vzájomné práva a povinnosti tak, že žalobca ako nájomca nemá nárok na úhradu nákladov spojených so zmenou na veci – predmete nájmu počas trvania nájomnej zmluvy, ani po ukončení nájmu a zároveň žalobca ako nájomca súhlasil s tým, že i v prípade, ak mu žalovaný ako prenajímateľ dá súhlas so zmenou nájmu veci – predmete nájmu, nemôže požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
17. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
18. Podľa § 574 ods., 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
19. Z citovaného zákonného ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti, je neplatná. Žalobca považuje v tomto zmysle vzdanie sa práva obsiahnutého v § 667 ako nájomcom v nájomnej zmluvy za neplatné. Ust. § 667 ods. 1 je ustanovením dispozitívneho charakteru a pripúšťa teda odchýlne dohody. Neplatnosť vzdania sa budúcich práv na základe dohody podľa ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže síce nastať len ohľadom tých práv, ktoré vzniknú na základe zákona alebo zmluvy, prípadne iných právnych skutočností, pričom vznik týchto vzťahov (nárokov) je založený obligatórne; avšak tam, kde zákon umožňuje odchýlnu úpravu, t. j. dohodu účastníkov, možno určitú úpravu modifikovať alebo ich vylúčiť, nemožno takúto dohodu kvalifikovať ako dohodu o vzdaní sa budúcich práv, a ako dohodu neplatnú.
20. V prejednávanej veci je nesporné, že strany sporu vychádzajúc z dispozitívnosti charakteru ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka v čl. VI v bode 18 zmluvy upravili svoje vzájomné práva a povinnosti odchylne od ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že žalobca ako nájomca nemá nárok na náhradu nákladov spojených so zmenou na veci – predmete nájmu počas trvania nájomnej zmluvy, ani po ukončení nájmu a zároveň žalobca súhlasil s tým, že nemôže požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Za takejto situácie je nutné konštatovať, že strany sporu si vzájomne upravili odlišne svoje práva upravujúce vzájomné vzťahy prenajímateľa a nájomcu v zmysle ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto nemožno považovať rozhodnutie súdu za rozpornú s ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
21. Za dôvodné nemožné považovať odvolanie žalobcu ani v časti odvolacej námietky, že v konaní ho treba považovať za slabšiu stranu v spore. Žalobcu nemožno považovať vo vzťahu k žalovanému za slabšiu stranu v spore, nakoľko ako správne uviedol súd prvej inštancie pri uzatváraní zmlúv o nájme sa nejedná o výkon právomoci orgánu verejnej moci, ale žalovaný v konaní vystupuje ako právnická osoba, nositeľ práv a povinností priznaných každému subjektu – občiansko-právnych vzťahov.
22. Rovnako správne postupoval súd prvej inštancie, ak nevykonal žalobcom navrhované dôkazy (výsluch svedkov A. B. C., D. A. E.), nakoľko možno súhlasiť s jeho názorom, že vykonanie dokazovania uvedenými svedkami by neviedlo k inému posúdeniu právnej otázky súdom prvej inštancie o vzťahu k výkladu ust. § 667 v spojení s § 574 Občianskeho zákonníka.
23. Možno súhlasiť s názorom žalobcu, že obmedzenie autonómie vôle prichádza do úvahy len vtedy, ak by jej dôsledné uplatňovanie viedlo k ohrozeniu právom uznaného verejného záujmu. Za takýto verejný záujem však nemožno považovať ochranu žalobcu pred jeho vlastným nerozvážnym konaním pri uzatváraní zmluvy o nájme a to najmä v prípade, ak sa jedná o žalobcu, ktorý v rámci poskytovania
svojich služieb využíva právne zastúpenie advokátom, prostredníctvom ktorého svoje rozhodnutia mohol dopredu zvážiť so všetkou starostlivosťou a odbornosťou. Takú ochranu nemá a nemôže mať ust. § 574 ods. 2 na mysli, lebo by naopak a paradoxne zakladalo nerovnosť medzi subjektmi v súkromno- právnych vzťahoch.
24. Odvolací súd nerozhodol o návrhu žalobcu na vstup intervenienta do konania, nakoľko pre takéto rozhodovanie neboli splnené podmienky (porovnaj ust. § 82 a § 86 v spojení s § 83 C.s.p.).
25. Vzhľadom na uvedené je možno konštatovať, že nie sú dané odvolacie dôvody uvádzané žalobcom, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
26. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 369 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade žalovaný, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.
27. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).