Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/192/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA TVOJA ŠANCA Košice, so sídlom v Košiciach, Meteorová 3, zastúpeného JUDr. Lýdiou Figura Molnárovou, advokátkou, so sídlom vo Valalikoch, Hlavná č. 145/167, proti žalovanému Mestu Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 48/A, o zaplatenie 12.362,56 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 6.6.2022 č. k. -280 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom požadovaného bezdôvodného obohatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzatvorili 10.6.2015 zmluvu o nájme nebytového priestoru, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb zdravotne znevýhodneným osobám, nakoľko žalobca je občianske združenie vykonávajúcim činnosť v tejto oblasti. Za účelom vykonávania služieb zdravotne znevýhodneným osobám žalobca vykonal rekonštrukciu prenajatých priestorov, pričom hodnota znaleckých prác bola vyčíslená v znaleckom posudku vo výške 12.362,96 eura. V čl. VI v bode 18 strany dohodli, že žalobca ako nájomca nemá nárok na náhradu nákladov spojených so zmenou na veci - predmete nájmu počas trvania nájomnej zmluvy, ani po ukončení nájmu. Zároveň nájomca súhlasil s tým, že nemôže požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

4. Následne žalovaný listom zo dňa 26.6.2020 vypovedal zmluvu o nájme v rámci trojmesačnej výpovednej lehoty.

5. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

6. Súd pri rozhodovaní vchádzal z ust. , ktoré upravuje možnosti vykonania zmien na prenajatej veci a následne o vysporiadaní nákladov na vykonanie zmeny vynaloženej. Predmetnú zmluvu o nájme zo dňa 10.6.2015 Súd posúdil ako platný právny úkon a to aj v časti čl. VI

ods. 18 majúc za to, že na predmetný právny vzťah nemožno aplikovať ust. , nakoľko ust. je ustanovením dispozitívnym, ktoré predpokladá možnosť inej dohody subjektov, ktorá bude hoci aj odlišná od znenia zákona. Žalované Mesto Košice v tomto vzťahu vystupuje ako právnická osoba – nositeľ práva a povinností, ktoré priznáva každému subjektu – účastníkovi občiansko-právneho vzťahu. Obe strany sporu tak vystupujú ako rovnocenné subjekty zmluvných vzťahov. Žalovaného nemožno ani s ohľadom na jeho charakter orgánu verejnej moci považovať za stranu, ktorá má silnejšie postavenie v spore. Otázku, či sa zmluvné strany v zmluve môžu dojednať, že ozaj prenajímateľ udelil súhlas s vykonaním zmeny na predmet nájmu, nevzniká nájomcovi nárok na úhradu nákladov ani nárok na vydanie protihodnoty zo zhodnotenej veci. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , v ktorom s ohľadom na dispozitívnosť uvedené ustanovenia a súdna prax uvedené riešenie pripustila. Podľa názoru súdu prvej inštancie ust. je svojou konštrukciou je ustanovením dispozitívneho charakteru, ktoré pripúšťa odchylné dojednanie. Preto tam, kde zákon neumožňuje odchýlnu úpravu, t. j. dohodu medzi účastníkmi, nemožno takúto dohodu kvalifikovať ako dohodu o vzdaní sa budúcich práv a tak ju určiť za neplatnú. Nesúhlasil preto s názorom žalobcu, že pri uzatváraní zmluvy bola narušená jeho zmluvná voľnosť. Z uvedeného dôvodu preto nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný a žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. vzhľadom na to, že úspešnému žalovanému trovy nevznikli.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca.

9. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, respektíve rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. V odvolaní uviedol, že v prenajatých priestoroch vykonával špecifickú činnosť, ktorou nahrádzal „suploval“ činnosť štátu, či samosprávy. Predmet nájmu slúžil na špecifickú činnosť a to poskytovanie sociálnej pomoci pre určitý okruh ľudí, t. j. zdravotne znevýhodnené osoby so zdravotným postihnutím v priestoroch žalovaného aj vybudovaním komunitnej terapeutickej záhrady pre osoby so zdravotným postihnutím. Svojou činnosť zabezpečoval integráciu zdravotne znevýhodnených osôb do spoločnosti. Je toho názoru, že súd v takých prípadoch, t. j. špecifický účel nájmu by nemali postupovať mechanicky a prísne formalisticky, ale pri svojom rozhodovaní postupovať s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva . Vyslovil názor, že v danom prípade súd prvej inštancie mal postupovať a rozhodnúť v zmysle ust. Občianskeho zákonník, ktorý sankcionuje neplatnosť dohodu, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti. Zároveň navrhol v odvolaní vstup do konania ako intervenienta ombudsmanku pre zdravotne znevýhodnené osoby so zdravotným postihnutím. Namietal, že je neziskovou organizáciou, ktorej činnosťou nie je vytváranie zisku, ale poskytovanie určitej služby. Judikát uvádzaný súdom prvej inštancie je na pojednávanú vec neaplikovateľný pre daný prípad, nakoľko v prípade ochrany slabšej strany právna prax počíta práve s odlišným rozhodovaním. Jeho postavenie ako slabšej strany je potrebné vidieť práve v činnosti, ktorú poskytoval v priestore žalovaného pre osoby zdravotne znevýhodnené.

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

12. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

14. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že súd prvej inštancie mal postupovať a rozhodnúť v zmysle ust. § 574 Občianskeho

zákonníka, ktorý sankcionuje neplatnosťou dohodu, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti.

15. V prejednávanej veci je nesporné, že strany sporu zatvorili zmluvu o nájme, na základe ktorej žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov v areáli Základnej školy Galaktická č. 9 v Košiciach.

16. V čl. VI v bode 18 zmluvy si strany sporu upravili vzájomné práva a povinnosti tak, že žalobca ako nájomca nemá nárok na úhradu nákladov spojených so zmenou na veci – predmete nájmu počas trvania nájomnej zmluvy, ani po ukončení nájmu a zároveň žalobca ako nájomca súhlasil s tým, že i v prípade, ak mu žalovaný ako prenajímateľ dá súhlas so zmenou nájmu veci – predmete nájmu, nemôže požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

17. Podľa zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

18. Podľa ods., 2 dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

19. Z citovaného zákonného ust. je zrejmé, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti, je neplatná. Žalobca považuje v tomto zmysle vzdanie sa práva obsiahnutého v ako nájomcom v nájomnej zmluvy za neplatné. Ust. je ustanovením dispozitívneho charakteru a pripúšťa teda odchýlne dohody. Neplatnosť vzdania sa budúcich práv na základe dohody podľa ust. môže síce nastať len ohľadom tých práv, ktoré vzniknú na základe zákona alebo zmluvy, prípadne iných právnych skutočností, pričom vznik týchto vzťahov (nárokov) je založený obligatórne; avšak tam, kde zákon umožňuje odchýlnu úpravu, t. j. dohodu účastníkov, možno určitú úpravu modifikovať alebo ich vylúčiť, nemožno takúto dohodu kvalifikovať ako dohodu o vzdaní sa budúcich práv, a ako dohodu neplatnú.

20. V prejednávanej veci je nesporné, že strany sporu vychádzajúc z dispozitívnosti charakteru ust. v čl. VI v bode 18 zmluvy upravili svoje vzájomné práva a povinnosti odchylne od ust. tak, že žalobca ako nájomca nemá nárok na náhradu nákladov spojených so zmenou na veci – predmete nájmu počas trvania nájomnej zmluvy, ani po ukončení nájmu a zároveň žalobca súhlasil s tým, že nemôže požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Za takejto situácie je nutné konštatovať, že strany sporu si vzájomne upravili odlišne svoje práva upravujúce vzájomné vzťahy prenajímateľa a nájomcu v zmysle ust. , preto nemožno považovať rozhodnutie súdu za rozpornú s ust. .

21. Za dôvodné nemožné považovať odvolanie žalobcu ani v časti odvolacej námietky, že v konaní ho treba považovať za slabšiu stranu v spore. Žalobcu nemožno považovať vo vzťahu k žalovanému za slabšiu stranu v spore, nakoľko ako správne uviedol súd prvej inštancie pri uzatváraní zmlúv o nájme sa nejedná o výkon právomoci orgánu verejnej moci, ale žalovaný v konaní vystupuje ako právnická osoba, nositeľ práv a povinností priznaných každému subjektu – občiansko-právnych vzťahov.

22. Rovnako správne postupoval súd prvej inštancie, ak nevykonal žalobcom navrhované dôkazy (výsluch svedkov A. B. C., D. A. E.), nakoľko možno súhlasiť s jeho názorom, že vykonanie dokazovania uvedenými svedkami by neviedlo k inému posúdeniu právnej otázky súdom prvej inštancie o vzťahu k výkladu ust. v spojení s .

23. Možno súhlasiť s názorom žalobcu, že obmedzenie autonómie vôle prichádza do úvahy len vtedy, ak by jej dôsledné uplatňovanie viedlo k ohrozeniu právom uznaného verejného záujmu. Za takýto verejný záujem však nemožno považovať ochranu žalobcu pred jeho vlastným nerozvážnym konaním pri uzatváraní zmluvy o nájme a to najmä v prípade, ak sa jedná o žalobcu, ktorý v rámci poskytovania

svojich služieb využíva právne zastúpenie advokátom, prostredníctvom ktorého svoje rozhodnutia mohol dopredu zvážiť so všetkou starostlivosťou a odbornosťou. Takú ochranu nemá a nemôže mať ust. § 574 ods. 2 na mysli, lebo by naopak a paradoxne zakladalo nerovnosť medzi subjektmi v súkromno- právnych vzťahoch.

24. Odvolací súd nerozhodol o návrhu žalobcu na vstup intervenienta do konania, nakoľko pre takéto rozhodovanie neboli splnené podmienky (porovnaj ust. a v spojení s ).

25. Vzhľadom na uvedené je možno konštatovať, že nie sú dané odvolacie dôvody uvádzané žalobcom, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

26. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade žalovaný, ktorému však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

27. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).