Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-13S/28/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: TROCKEN, s. r. o., so sídlom Doležalova 15C, 821 04 Bratislava

- mestská časť Ružinov, IČO: 46 869 590, právne zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2578 zo dňa 09.02.2022, takto

rozhodol:

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Priebeh administratívneho konania

Prvostupňové rozhodnutie

1. Inšpektorát práce Trenčín (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“ alebo „inšpektorát práce“) rozhodnutím č. IPTN/1PTN_PRAV ODD/ROZ/2021/798 zo dňa 12.11.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa ustanovenia o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uložil žalobcovi pokutu v sume 15.000,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia:

- § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúcej v tom, že tento ako zamestnávateľ porušil zákaz prijať prácu tým, že prijal dňa 25.02.2020 cezhraničnú dodávku prác na základe Rámcovej zmluvy o spolupráci na dodávku diela a služieb zo dňa 23.12.2019 od právnickej osoby ADDA Agency Kereskedelmi és A. B. C. D., E. – F. G. XX, XXXX H., I., IČO: 99990348, zapísaná v registri Registrového súdu, číslo zápisu: 08-09-031196, ICZ: 9000612962 prostredníctvom fyzických osôb vykonávajúcich prácu „picker“ na pracovisku DC TESCO E. XXX, XXX XX E., IČO: 31 321 828, konkrétne J. H., nar. XX.XX.XXXX, K. A. L., I. M., nar. XX.XX.XXXX, K. A. L., E. N., nar. XX.XX.XXXX, K. A. L., O. B., nar. XX.XX.XXXX, K. A. L., A. M., nar. XX.XX.XXXX, občan A. L., A. M., nar. XX.XX.XXXX, občan A. L., M. B., nar. XX.XX.XXXX, K. A. L., J. I., nar. XX.XX.XXXX, K. A. L., J. L., nar. XX.XX.XXXX, K. A. L., M. L., nar. XX.XX.XXXX, K. A. L., J. N., J. XX.XX.XXXX, K. A. L., N. A., nar. XX.XX.XXXX, občan A. L., P. O., nar. XX.XX.XXXX, K. A. L., Q. R., nar.. XX.XX.XXXX, K. G. vykonávajúci prácu, S. F., nar. XX.XX.XXXX, K. G., P. T., nar. XX.XX.XXXX, K. G., A. N., nar. XX.XX.XXXX, K. G., K. F., nar. XX.XX.XXXX, K. G., A. U., nar. XX.XX.XXXX, K. G. – štátnych príslušníkov krajiny, ktoré

nelegálne zamestnávala, čím porušil zákaz nelegálneho zamestnávania v zmysle ustanovenia v nadväznosti na Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, keďže neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu – až f) o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“);

a s prihliadnutím na absorpčnú zásadu aj za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia:

- v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ v súvislosti s výkonom inšpekcie práce na pracovisku DC TESCO Beckov 550, 916 38 Beckov neviedol v období mesiaca január 2020 a mesiaca február 2020 evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnankyňa B. V. I., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou mal uzatvorenú Pracovnú zmluvu zo dňa 31.10.2019, vykonávala prácu, pričom v zmysle písomného dokladu týkajúceho sa evidencie pracovného času „Mesiac 01/2020 a Mesiac 02/2020“ bol zaznamenaný len celkový počet odpracovaných hodín.

2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa vykonal u žalobcu v období od 25.02.2020 do 15.04.2020 výkon inšpekcie práce na pracovisku DC TESCO Beckov 550, 916 38 Beckov. O výsledku výkonu inšpekcie bol spísaný protokol č. ITN-090-2-2.4/P- A24,28-20 zo dňa 15.04.2020. Obsah protokolu nebol so žalobcom prerokovaný osobne s prihliadnutím na vyhlásenú mimoriadnu situáciu na území Slovenskej republiky a v nadväznosti na prijaté opatrenia Ústredného krízového štábu Slovenskej republiky dňa 12.03.2020 na zamedzenie šírenia nákazy COVID-19. Z uvedeného dôvodu bol predmetný protokol dňa 15.04.2020 zaslaný žalobcovi elektronicky s možnosťou vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v bodoch predmetného protokolu v lehote 3 pracovných dní od jeho prevzatia. Zároveň bol žalobca povinný priložiť všetky dôkazy na objasnenie skutkového stavu. V protokole bolo ďalej uvedené, že ak sa v určenej lehote žalobca nevyjadrí a nepredloží dôkazy na objasnenie skutkového stavu, bude to znamenať, že nemá žiadne námietky k zisteným nedostatkom, ako aj k ostatným skutočnostiam uvedeným v protokole, a že nemá žiadne dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a nedostatky v ňom uvedené. Súčasťou protokolu bolo aj poučenie žalobcu, v zmysle ktorého, ak inšpektor práce v uvedenej lehote nedostane žiadne vyjadrenie, výkon inšpekcie práce sa bude považovať za ukončený. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 20.04.2020, pričom žalobca sa k nemu nevyjadril. K doručeniu protokolu došlo fikciou doručenia.

3. Správny orgán prvého stupňa vykonal u žalobcu v období od 25.02.2020 do 07.09.2020 aj ďalší výkon inšpekcie práce na pracovisku DC TESCO Beckov 550, 916 38 Beckov. O výsledku výkonu inšpekcie bol spísaný protokol č. ITN-257-2-2.3/P-B24-20 zo dňa 07.09.2020. Obsah protokolu nebol ani v tomto prípade so žalobcom prerokovaný osobne s prihliadnutím na vyhlásenú mimoriadnu situáciu na území Slovenskej republiky v nadväznosti na prijaté opatrenia Ústredného krízového štábu Slovenskej republiky dňa 12.03.2020 na zamedzenie šírenia nákazy COVID-19. Z uvedeného dôvodu bol predmetný protokol dňa 07.09.2020 zaslaný žalobcovi elektronicky, do vlastných rúk s fikciou doručenia a s možnosťou vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v bodoch predmetného protokolu v lehote 3 pracovných dní od prevzatia protokolu. Zároveň bol žalobca povinný priložiť všetky dôkazy na objasnenie skutkového stavu. V protokole bolo ďalej uvedené, že ak sa v určenej lehote žalobca nevyjadrí a nepredloží dôkazy na objasnenie skutkového stavu, bude to znamenať, že nemá žiadne námietky k zisteným nedostatkom, ako aj k ostatným skutočnostiam uvedeným v protokole, a že nemá žiadne dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a nedostatky v ňom uvedené. Súčasťou protokolu bolo aj poučenie žalobcu, v zmysle ktorého ak inšpektor práce v uvedenej lehote nedostane žiadne vyjadrenie, výkon inšpekcie práce sa bude považovať za ukončený. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 21.09.2020, pričom žalobca sa k nemu vyjadril prostredníctvom e-mailu zo dňa 28.09.2021. Inšpektor práce sa s vyjadrením žalobcu vysporiadal v Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 05.10.2020. Predmetný Dodatok č. 1 bol žalobcom prevzatý dňa 24.10.2020.

4. Ku skutkovému stavu danej veci uviedol Inšpektorát práce Trenčín v prvostupňovom rozhodnutí nasledovnú správnu úvahu:

5. Odkazujúc na ustanovenie § 7b ods. 5 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, v zmysle ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu

alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce, správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že z vyššie citovaného zákonného ustanovenia možno vyvodiť dve základné zákonné podmienky, ktoré v prípade ich kumulatívneho naplnenia zakladajú zodpovednosť osoby za porušenie predmetného ustanovenia, a teda: a) právnická/fyzická osoba, ktorá je podnikateľom prijme prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva/poskytuje poskytovateľ služby, ak ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva/poskytuje poskytovateľ služby, ak ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce, b) poskytovateľ služby nelegálne zamestnáva zamestnanca, prostredníctvom ktorého práce alebo službu poskytuje.

6. Vo vzťahu k druhej podmienke sa v danej veci porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní dopustil subjekt ADDA Agency Kft., ktorému bola rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/238 zo dňa 18.05.2021 uložená z tohto dôvodu sankcia – pokuta v sume 20.000,- Eur. Vzhľadom k uvedenému bolo podľa správneho orgánu prvého stupňa preukázané, že jedna z podmienok, ktorá vyplýva z ustanovenia § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní naplnená bola. Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že žalobca preukázateľne, taktiež i v zmysle zápisníc o podaní informácie, prijal cezhraničnú dodávku práce od subjektu ADDA Agency Kft. Tieto práce boli vykonávané pre žalobcu prostredníctvom fyzických osôb (G. P. K. A. L.), ktoré vykonávali prácu „pickerov“ na pracovisku DC TESCO E. XXX, XXX XX E.. V ďalšej časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na obsah zápisníc o poskytnutí informácií cudzích štátnych príslušníkov.

7. J. H., nar. XX.XX.XXXX sa do zápisnice o poskytnutí informácií napr. vyjadril, že na pracovisku DC TESCO, Beckov 550 vykonáva prácu ako „picker“. Pracuje pre ADDA Agency Kft. a jeho nadriadeným je F. W.. Ten mu dáva aj pokyny na prácu a určuje aj pracovný čas. pracuje na normu. Pracuje najviac 8 hodín. Má pracovnú zmluvu, dal mu ju F.. Na prácu bol naverbovaný na Slovensku. J. A. N. F. A.. Povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania nemá, a nemá ani oprávnenie na podnikanie podľa predpisov Slovenskej republiky. Na Slovensko prišiel 18.01.2020 a prácu na území Slovenskej republiky vykonáva od 21. Prácu má vykonávať najviac 3 mesiace. Po ukončení práce sa vracia späť do A.. O dočasné útočisko Policajný zbor nežiadal. Sociálne a zdravotne je poistený v A.. Formulár PD a 1 nemá.

8. M. B., nar. XX.XX.XXXX do zápisnice o poskytnutí informácií taktiež uviedla, že na pracovisku DC Tesco, Beckov 550 vykonáva prácu ako „picker“. Pracuje pre ADDA Agency Kft a jej nadriadeným je F. W., ktorý jej dáva pokyny na prácu a určuje aj pracovný čas. Ona si pracovný čas zapisuje aj sama. Pracuje najviac 8 hodín a pracuje na normu. Podľa toho jej zaplatia. Má pracovnú zmluvu, podpísala ju v Maďarsku. Prácu vykonáva na Slovensku. Na Slovensko prišla zo Srbska. Povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania nemá a nemá ani oprávnenie na podnikanie podľa predpisov Slovenskej republiky. Na Slovensko prišla 26.01.2020 a prácu na území Slovenskej republiky vykonáva od 28.01.2020. Prácu má vykonávať najviac 3 mesiace. Po ukončení práce sa vracia do Srbska. O dočasné útočisko Policajný zbor nežiadala. Sociálne a zdravotné je poistená v Srbsku. Formulár PD A1 nemá. Odmenu za január dostala „do ruky“.

9. Zápisnicu o podaní informácie spísali inšpektori práce aj s fyzickou osobou J. I., nar. XX.XX.XXXX, do ktorej sa táto osoba vyjadrila, že na pracovisku DC TESCO, Beckov 550 vykonáva prácu ako „picker“. Pracuje pre ADDA Agency Kft. Jeho nadriadeným je F. W., ten mu dáva aj pokyny na prácu a určuje jeho pracovný čas. Pracuje najviac 8 hodín a pracuje na normu. Má pracovnú zmluvu, podpísal ju v Maďarsku. Prácu vykonáva len na Slovensku. Na Slovensko prišiel zo Srbska. Povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania nemá, a nemá ani oprávnenie na podnikanie podľa predpisov Slovenskej republiky. Na Slovensko prišiel 18.01.2020 a prácu na území Slovenskej republiky vykonáva od 21.01.2020. Prácu má vykonávať najviac 3 mesiace. Po ukončení práce sa vracia späť do Srbska. O dočasné útočisko Policajný zbor nežiadal. Sociálne a zdravotne je poistený v Srbsku. Formulár PD A1 nemá. Prvú výplatu dostal „do ruky“.

10. Ďalej bola spísaná zápisnica aj s fyzickou osobou E. N., nar. XX.XX.XXXX, do ktorej sa menovaný vyjadril, že na pracovisku DC TESCO, Beckov 550 vykonáva prácu ako „picker“ – „picking“. Pracuje pre ADDA Agency Kft. Jeho nadriadeným je I. A., on ho tiež riadi, dáva mu pokyny na prácu a určuje mu aj pracovný čas. Pracuje na normu 8 hodín. Za 1 krabicu má 0,26 centov, maximálne 0,38 centov. Má pracovnú zmluvu. Na prácu bol naverbovaný v A., sám si ju našiel, pracovnú zmluvu podpísal v Maďarsku a poslali ho na Slovensko – M. W.. Bežne prácu vykonáva len na Slovensku v Tesco Beckov. Na Slovensko prišiel zo Srbska dňa 01.02.2020. Prišiel na Slovensko, zobrali ho do Maďarska, tam podpísal pracovnú zmluvu a išiel naspäť na Slovensko. Povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania nemá, nebol na polícii doposiaľ, a nemá ani oprávnenie na podnikanie podľa predpisov Slovenskej republiky. Prácu na území Slovenskej republiky vykonáva od 04.02.2020. Prácu má vykonávať max. 3 mesiace. Po ukončení práce sa vracia domov, do Srbska. Sociálne a zdravotne je poistený v Srbsku. Formulár PD a 1 nemá. Odmenu za prácu dostal „do ruky“. Dostáva odmenu mesačne.

11. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z výsluchu zamestnancov ADDA Agency Kft. potvrdili aj ďalšie osoby, a to I. M., E. N., O. B., A. M., A. M., J. L., M. L., J. N., N. A., P. O., Q. R., S. F., P. T., A. N., K. F., ako aj A. U., s ktorými spísali inšpektori práce zápisnice.

12. Všetky uvedené zahraničné fyzické osoby do zápisníc o podaní informácií potvrdili, že prácu vykonávali na pracovisku DC TESCO Beckov, pričom ich zamestnávateľom bola obchodná spoločnosť ADDA Agency Kft. Zároveň zápisnica o podaní informácie spísaná fyzickou osobou – I. A. (zamestnancom TESCO STORES SR, a.s.) potvrdila, že prácu cudzím štátnym príslušníkom, taktiež pokyny k práci zadávali zamestnanci žalobcu, pán W. a pani I., ktorí boli jej koordinátormi. Z výpovede I. A. zároveň vyplynulo, že on vykonával kontrolnú činnosť. Dozeral na to, aká práca bola odovzdaná. Priamo teda zamestnanci žalobcu riadili prácu 19 fyzických osôb, cudzích štátnych príslušníkov.

13. V súvislosti s ďalšou kumulatívnou podmienkou vyplývajúcou z ustanovenia § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, teda, že žalobca reálne prijal prácu od subjektu ADDA Agency Kft., prvostupňový správny orgán poukázal na Rámcovú zmluvu o spolupráci na dodávku diela a služieb zo dňa 23.12.2019 uzatvorenú podľa , ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou ADDA Agency Kft. ako poskytovateľom. Správny orgán prvého stupňa mal za to, že medzi žalobcom a spoločnosťou ADDA Agency Kft. bola uzatvorená písomná zmluva, na základe ktorej spoločnosť ADDA Agency Kft. dodala žalobcovi práce prostredníctvom fyzických osôb. V predmetnej zmluve sa priamo žalobca zaviazal, že dodanú prácu od spoločnosti ADDA Agency Kft. bude prostredníctvom fyzických osôb vykonávať na pracovisku 916 38 Beckov 550. Správny orgán prvého stupňa mal zároveň za to, že žalobca prijal prácu fyzických osôb, ktoré mu dodala právnická osoba ADDA Agency Kft., ktorá dané osoby nelegálne zamestnávala. Správny orgán prvého stupňa ďalej k veci uviedol, že vyhodnotil rámcovú zmluvu zo dňa 23.12.2019 nielen z hľadiska obsahových náležitostí jednostranne a izolovane od ostatných súvisiacich okolností daného prípadu, ale práve naopak, pri meritórnom rozhodovaní posúdil všetky okolnosti daného prípadu, hodnotenie dôkazov vykonal širšie, v kontexte vykonanej inšpekcie práce, a na tomto podklade vyhodnotil skutkový stav danej veci. K dodávke diela a služieb tak, ako ich definovala predmetná zmluva správny orgán prvého stupňa uviedol, že vychádzal nielen z formálneho obsahu danej zmluvy, avšak posúdenie vykonal aj na základe získaných dôkazov a informácií z výkonu inšpekcie práce. Taktiež správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že v samotnej Rámcovej zmluve sa v článku II. bode 2 uvádza, že predmetom plnenia dodávateľa bola dodávka diela a služieb – pomocných prác rôzneho charakteru, baliace práce, pomocné vychystávanie tovaru, prípadne iné práce. Tak, ako správny orgán prvého stupňa uviedol vyššie, zamestnanci spoločnosti ADDA Agency Kft., ktorých prácu prijal žalobca vykonávali práce na pracovisku spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. V tejto súvislosti poukázal správny orgán prvého stupňa aj na uzatvorenie Zmluvy o dielo č. GP-2019-450-SR- RE, uzatvorenej podľa a nasl. ustanovení medzi spoločnosťou TESCO STORES SR, a.s. ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom. Na základe predmetnej Zmluvy o dielo žalobca realizoval na pracovisku TESCO STORES SR, a.s. svoju činnosť. Na predmetné pracovisko „dodal“ fyzické osoby, ktoré na tomto pracovisku vykonávali prácu. Z výkonu samotnej práce mal zisk priamo žalobca, ktorému spoločnosť TESCO STORES SR, a.s. poskytovala za vykonanú prácu prostredníctvom fyzických osôb dohodnutú odmenu. Správny orgán prvého stupňa má za to, že napriek tomu, že v danom prípade tu vystupujú tri právnické osoby, spoločnosť ADDA Agency Kft., žalobca (spoločnosť TROCKEN, s. r. o.) a spoločnosť TESCO STORES SR, a.s., na účely ustanovenia

ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je potrebné vychádzať práve zo vzťahu medzi spoločnosťou ADDA Agency Kft. a žalobcom. Spoločnosť ADDA Agency Kft. fyzické osoby uvedené vo výroku rozhodnutia nelegálne zamestnávala, pričom prácu týchto osôb prijal žalobca na základe uzatvorenej zmluvy s tým, že tieto osoby vykonávali prácu na pracovisku spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., ktoré poskytlo žalobcovi svoje priestory na výkon práce. Na samotnom pracovisku TESCO STORES SR, a.s. zamestnancov riadili priamo zamestnanci žalobcu, pán W. a pani I.. Pán A. iba určil na podklade Zmluvy o dielo č. GP-2019-450-SR-RE, akú prácu je potrebné vykonať, pričom následne pracovný proces organizovali zamestnancom, zamestnanci žalobcu, a po vykonaní práce pán A. výsledky danej práce skontroloval a prevzal.

14. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že na podklade všetkých vyššie uvedených skutočností bolo jednoznačne preukázané, že žalobca prijal prácu fyzických osôb J. H., nar. XX.XX.XXXX, I. M., nar. XX.XX.XXXX, E. N., nar. XX.XX.XXXX, O. B., nar. XX.XX.XXXX, A. M., nar.XX.XX.XXXX, A. M., nar. XX.XX.XXXX, M. B., nar. XX.XX.XXXX, J. I., nar. XX.XX.XXXX, J. L., nar. XX.XX.XXXX, M. L., nar. XX.XX.XXXX, J. N., nar. XX.XX.XXXX, N. A., nar. XX.XX.XXXX, P. O., nar. XX.XX.XXXX, Q. R., nar. XX.XX.XXXX, S. F., nar. XX.XX.XXXX, P. T., nar. XX.XX.XXXX, A. N., nar. XX.XX.XXXX, K. F., nar. XX.XX.XXXX, A. U., nar. XX.XX.XXXX. Práca vyššie uvedených fyzických osôb bola vykonávaná dňa 25.02.2020, pričom v tento deň boli uvedené osoby kontrolované priamo pri výkone ich práce na pracovisku Beckov. Zároveň s nimi boli v tento deň spísané aj Zápisnice o podaní informácií, do ktorých potvrdili, že vykonávajú prácu.

15. Správny orgán prvého stupňa s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že podmienky vyjadrené v ustanovení § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, v zmysle ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce boli kumulatívne naplnené a účastník konania (v danom prípade žalobca) sa dopustil porušenia uvedeného ustanovenia. Správny orgán prvého stupňa tiež upriamil pozornosť na skutočnosť, že právnická osoba využívajúca závislú prácu nelegálne zamestnaných osôb taktiež nesie zodpovednosť za porušenie v zmysle zákona. Na ochranu prijímateľa práce/služby je v zákone stanovená povinnosť poskytovateľa nasledovne. V zmysle ustanovenia § 7b ods. 6 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je poskytovateľ služby povinný na požiadanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým dodáva prácu alebo poskytuje službu podľa odseku 5, bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré sú potrebné na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania. Vo vzťahu k zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu správny orgán prvého stupňa uviedol, že v prípade porušenia normy správneho práva, a to v priamej súvislosti s mierou zavinenia, sa v prípade správnych deliktov uplatňuje zásada objektívnej zodpovednosti, a teda rozhodujúci je vznik protiprávneho stavu, a to bez ohľadu na zavinenie, t.j. bez ohľadu na to, či sa správneho deliktu dopustil účastník konania (v danom prípade žalobca) úmyselne alebo z nedbanlivosti. Napriek tomu, že žalobca nemal vedomosť o tom, že spoločnosť ADDA Agency Kft. porušila zákon, je v zmysle vyššie uvedeného zodpovedný za porušenie zákazu prijať prácu od uvedenej právnickej osoby. Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o uložení pokuty zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom s prihliadnutím na predložené doklady a uvedené skutočnosti dospel k záveru, že správny delikt spočívajúci v porušení ustanovenia § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní zo strany žalobcu mal za objektívne zistený a preukázaný.

16. Správny orgán prvého stupňa k porušeniu ustanovenia v prvostupňovom rozhodnutí ďalej uviedol, že žalobca sa dopustil porušenia daného zákonného ustanovenia tým, že neviedol v období mesiaca január 2020 a mesiaca február 2020 evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku u zamestnankyni B. V. I., nar. XX.XX.XXXX. S touto zamestnankyňou mal žalobca uzatvorenú Pracovnú zmluvu zo dňa 31.10.2019, podľa ktorej menovaná zamestnankyňa mala vykonávať prácu – manipulant v sklade v mieste práce Beckov. Podľa Zmluvy nastúpila do zamestnania dňa 01.11.2019. Pri danom porušení vychádzal správny orgán prvého stupňa z písomného dokladu – „Mesiac 01/2020 a Mesiac 02/2020“, v ktorom bol zaznamenaný len celkový

počet odpracovaných hodín menovanej zamestnankyne. V mesiaci január 2020 vykonávala B. V. I. prácu v 21 dňoch, t.j. počas 168 hodín. V mesiaci február pracovala 20 dní, čo predstavovalo 160 hodín. Správny orgán prvého stupňa na tomto mieste doplňujúco uviedol, že zamestnankyňa preukázateľne prácu vykonávala, pričom jej príslušná mzda bola vypočítaná, čo potvrdzuje Výplatný lístok za mesiac január 2020 a február 2020, a taktiež jej mzda bola vyplatená, a to za január 2020 dňa 20.02.2020, o čom svedčí jej podpis. Za mesiac február jej bola vyplatená dňa 18.03.2020, čo potvrdila taktiež svojím podpisom.

17. V súvislosti s vyššie uvedeným správny orgán prvého stupňa citoval zákonné ustanovenie .

18. Správny orgán prvého stupňa v kontexte vyššie uvedeného zákonného ustanovenia podľa ktorého je zamestnávateľ povinný evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť poukázal na to, že z jeho obsahu možno vyvodiť povinnosť vedenia samostatnej evidencie pracovného času, (ďalej samostatného vedenia práce nadčas, samostatného vedenia nočnej práce, pracovnej pohotovosti, atď.), avšak správny orgán vedenie práce nadčas, nočnej práce, pracovnej pohotovosti nesankcionuje, iba túto skutočnosť okrajovo uvádza. Zákonodarca tu samostatne uvádza a rozpisuje potrebu vedenia evidencie v prípade výkonu práce v riadnom pracovnom čase, výkonu práce nadčas, výkonu nočnej práce a pod. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné zreteľne odlišovať začiatok a koniec výkonu práce zamestnanca v prípade pracovného času, ďalej pokiaľ zamestnanec vykonáva prácu nadčas je potrebné odlíšiť, kedy začal a skončil výkon práce nadčas, taktiež v akom časovom okamihu začal a skončil výkon nočnej práce, prípadne pracovnej pohotovosti. Správny orgán prvého stupňa v prípade žalobcu sankcionoval iba nevedenie evidencie pracovného času zamestnankyne. Čo sa týka presného spôsobu vedenia evidencie pracovného času, správny orgán prvého stupňa uviedol, že ustanovenie síce presne nekonkretizuje, akým spôsobom má žalobca viesť evidenciu pracovného času, závisí to totiž od konkrétnych podmienok u každého zamestnávateľa a od samého rozhodnutia zamestnávateľa, avšak podmienka, ktorá musí byť pri takejto evidencii vždy dodržaná je, že v danej evidencii musí byť zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnankyňa prácu vykonávala, pričom žalobca v tomto prípade danú podmienku nedodržal. Správny orgán prvého stupňa v nadväznosti na uvedené zároveň konštatoval, že evidencia pracovného času nie je samo-účelová, ale má byť vedená za účelom ochrany zamestnancov. Od vedenia evidencie pracovného času sa odvíjajú mnohé významné dôsledky, ktoré s týmto vedením priamo súvisia. Nejde teda o izolovanú, jednoúčelovo zameranú povinnosť zamestnávateľa. Je preto potrebné, aby bola predmetná evidencia dôsledne vedená. Žalobca však v tomto prípade zaznamenával iba celkový počet odpracovaných hodín a dní zamestnankyne. Na základe vyššie uvedených skutočností skonštatoval správny orgán prvého stupňa u žalobcu aj porušenie ustanovenie .

19. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že výkon inšpekcie práce bol v oboch prípadoch vykonávaný v zmysle o inšpekcii práce (ďalej len „“) a Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Inšpekcia práce ukončená Protokolom č. ITN-090-2-2.4/P-A24,28-20 zo dňa 15.04.2020 bola zameraná na kontrolu vybranej časti pracovnoprávnych predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Inšpekcia práce ukončená Protokolom č. ITN-257-2-2.3/P-B24-20 zo dňa 07.09.2020 bola zameraná na kontrolu vybranej časti pracovnoprávnych predpisov, a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania.

20. Ohľadom uloženia pokuty žalobcovi správny orgán prvého stupňa uviedol, že pri jej ukladaní bola použitá absorpčná zásada a pokuta bola uložená podľa ustanovenia § 7b ods. 8 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v úhrnnej výške 15.000,- Eur za porušenie zákazu prijať cezhraničnú dodávku prác, ako za najzávažnejšie zo zistených porušení, pričom pri predmetnom porušení ukladá priamo zákon obligatórnu povinnosť uloženia sankcie za správny delikt. Správny orgán prvého stupňa pri ukladaní pokuty za porušenie právnych predpisov zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadol v súlade s ustanovením na: a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ích následkov – správny orgán prvého stupňa považoval zistené porušenie povinností spolu s jeho následkami za vážne porušenie právnych predpisov, keďže pri správnom delikte spočívajúcom v porušení zákazu prijať cezhraničnú prácu,

konkrétne cezhraničnú dodávku prác od právnickej osoby prostredníctvom fyzických osôb, ktoré boli nelegálne zamestnávané, sa žalobca podieľal na neplnení povinností voči orgánom štátnej správy, na základe čoho ide o nežiaduce spoločenstvo – ekonomické opomenutie konania. Správny orgán prvého stupňa pri tomto správnom delikte prihliadol na fakt, že sa porušenie týkalo až 19 fyzických osôb. Vo vzťahu k nevedeniu evidencie pracovného času zaznamenaním začiatku a konca časového úseku vykonávanej práce, nemohol mať žalobca vedomosť o tom, v akom čase zamestnankyňa prácu vykonávala, s čím priamo súvisia aj mzdové nároky zamestnankyne, pričom nesprávne vedenie mohlo spôsobiť nesprávny výpočet mzdových nárokov, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k ukráteniu zamestnankyne na jej nárokoch. Správny orgán prvého stupňa pri tomto porušení prihliadol na fakt, že sa nevedenie evidencie pracovného času týkalo jednej zamestnankyne, pričom porušenie sa vyskytlo v dvoch mesiacoch. Tieto skutočnosti vyhodnotil správny orgán prvého stupňa v neprospech žalobcu; b) počet zamestnancov žalobcu a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti žalobcu – žalobca v danom prípade zamestnával 40 zamestnancov, jedná sa teda o menšieho zamestnávateľa, na čo správny orgán prvého stupňa prihliadol; c) počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb – žalobca sa v tomto prípade nedopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, avšak prijal prácu od právnickej osoby, ktorá nelegálne zamestnávala fyzické osoby, a teda sa dopustil porušenia zákazu prijať prácu, pričom išlo o celkovo 19 fyzických osôb. Na tieto skutočnosti prihliadol správny orgán prvého stupňa v neprospech žalobcu; d) skutočnosť, či získané porušenie povinností bolo dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, alebo či išlo o ojedinelý výskyt nedostatku – správny orgán prvého stupňa zobral do úvahy skutočnosť, že v prípade porušenia zákazu prijať prácu nešlo o ojedinelý nedostatok, nakoľko sa porušenie týkalo všetkých kontrolovaných osôb, čo bolo možné považovať za neúčinný systém riadenia žalobcu. Správny orgán prvého stupňa na túto skutočnosť prihliadol v neprospech žalobcu. Porušenie ustanovenia sa vyskytlo u jednej zamestnankyne, avšak iba táto zamestnankyňa bola na účely dodržiavania uvedeného zákonného ustanovenia kontrolovaná; e) opakované zistenie toho istého nedostatku – v danom prípade nešlo o opakované zistenie toho istého nedostatku, na čo správny orgán prvého stupňa prihliadol v prospech žalobcu. 21. Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených kritérií mal správny orgán prvého stupňa za to, že výška žalobcovi uloženej pokuty bola primeraná, keďže plní funkciu výchovnú, aj represívnu a má postihovať protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní tiež preventívnu úlohu, musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu, prípadne zanedbania plnenia povinností. Postih, ktorý sa žalobcovi uložil za porušenie ustanovení príslušných právnych predpisov má výchovný charakter. Pri ukladaní pokuty prihliadol správny orgán prvého stupňa na závažnosť zistených nedostatkov, ako aj na následky z nich vyplývajúce. Správny orgán prvého stupňa skonštatoval, že žalobca neposkytol žiadne relevantné dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že k porušeniu, za ktoré sa mu ukladá pokuta, nedošlo. Pri určovaní výšky pokuty správny orgán prvého stupňa dostatočne prihliadal na práva samotného žalobcu, ale zároveň dodržal aj svoju povinnosť chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb – zamestnancov a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností v zmysle o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa, takto určená pokuta je dostatočne odôvodnená, nevybočuje z medzi ustanovených zákonom a plní svoj výchovný aj represívny účel. Pokutu, ktorú oprávnený správny orgán za vyššie uvedené nedostatky obligatórne ukladá až do výšky 200.000,- Eur, správny orgán prvého stupňa považoval aj s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti za primeranú zisteniam inšpekcie práce a konaniu žalobcu.

Druhostupňové rozhodnutie

22. Žalovaný rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2578 zo dňa 09.02.2022 s poukazom na ustanovenie o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba ako „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

23. Žalovaný zopakoval skutkový stav zistený správnym orgánom prvého stupňa a po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal v napadnutom rozhodnutí, že žalobca porušil v uvedenom čase, na uvedenom mieste, pri plnení svojej činnosti a popísaným spôsobom zákaz prijať prácu tak, ako to bolo vymedzené vo výroku rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že žalobca riadil kontrolované fyzické osoby prostredníctvom svojho koordinátora, čo jednoznačne vyplynulo z ich nezávislých vyjadrení, ako aj z vyjadrenia I.

A.. Z vykonaných dôkazov mal za preukázané, že žalobca prijal na základe zmluvy prácu týchto fyzických osôb od spoločnosti ADDA Agency Kft., teda cezhraničnú dodávku práce prostredníctvom 19 štátnych príslušníkov Srbska a Ukrajiny, ktoré spoločnosť ADDA Agency Kft. nelegálne zamestnávala. Z vykonaných dôkazov vyplýva jednoznačne skutkový stav veci, ktorý bol správnym orgánom prvého stupňa správne právne posúdený. Žalovaný mal taktiež za preukázané, že žalobca sa dopustil porušenia tým, že neviedol v období mesiaca január 2020 a február 2020 evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnankyňa B. V. I. prácu vykonávala. Žalobca evidoval zamestnankyni počet odpracovaných dní a hodín v týchto mesiacoch, na základe čoho jej bola vypočítaná a vyplatená príslušná mzda, avšak neviedol evidenciu jej pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnankyňa vykonávala prácu. Žalovaný sa teda stotožnil so záverom správneho orgánu prvého stupňa o tom, že žalobca porušil ustanovenie Zákona o nelegálne práci a nelegálnom zamestnávaní a tak, ako to bolo konštatované už v prvostupňovom rozhodnutí.

24. V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia sa žalovaný venoval odvolacím námietkam žalobcu. Rovnako ako správny orgán prvého stupňa poukázal na objektívny charakter ukladanej pokuty, a teda, že žalobca zodpovedá za porušenie zákazu prijatia práce bez ohľadu na to, či naozaj vedel o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, kedy sa to dozvedel, a bez ohľadu na to, že činnosti vykonával v priestoroch TESCO STORES SR, a.s. Žalovaný poukázal na to, že práve žalobca bol v súlade s obsahom zmlúv uzatvorených medzi ním, ADDA Agency Kft. a TESCO A. A., a.s. prijímateľom práce od ADDA Agency Kft. a poskytovateľom diela pre TESCO STORES SR, a.s. Bol zodpovedný za nedostatok už tým, že k samotnému porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je nepodstatné aj to, či k pochybeniu došlo neúmyselne, zavinením riadiacich, či iných zamestnancov žalobcu, jeho obchodného partnera, resp. inej osoby, alebo z akých dôvodov a za akých okolností. Správny orgán preto v správnom konaní preukazuje len porušenie právnej povinnosti. Žalovaný konštatoval, že žalobca, aby sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti, by musel predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili zodpovednosti za zistené porušenie. Ani žalovaný po zhodnotení všetkých dôkazov a námietok žalobcu nemal za to, že by žalobca predložil také dôkazy, ktorými by vyvrátil zistený správny delikt.

25. Žalovaný ako nedôvodné vyhodnotil i námietky žalobu o nezákonnosti protokolov o výsledku inšpekcie práce. Protokoly o výsledku inšpekcie síce neboli so žalobcom osobne prerokované, avšak žalobcovi bola daná možnosť, aby ich telefonicky prerokoval s inšpektormi práce a bola mu daná možnosť sa k ním vyjadriť. V kontexte uvedeného žalovaný zdôraznil, že neukladá povinnosť inšpektorátu práce nevyhnutne, iba osobne prerokovať protokol. Prerokovanie ako výmena názorov môže prebehnúť aj inou formou, telefonicky, písomne. Vzhľadom na v tom čase existujúcu nepriaznivú situáciu na území SR v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, zvolili inšpektori práce, aj s ohľadom na v tom čase platné protipandemické opatrenia, inú formu prerokovania protokolu a ukončenia inšpekcie práce. V danom prípade mal žalovaný za to, že inšpektori práce a následne ani inšpektorát práce neupreli práva žalobcu. V oboch protokoloch bola daná žalobcovi možnosť vyjadriť sa k protokolu, čo žalobca v jednom prípade i využil. Inšpektori práce v protokole konštatovali, že ak sa žalobca nevyjadrí, až potom sa bude inšpekcia práce považovať za ukončenú.

26. Žalovaný ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku, že žalobca nebol informovaný o začatí inšpekcie práce. Oznámením o vykonaní inšpekcie práce zo dňa 02.03.2020 bolo žalobcovi oznámené začatie výkonu inšpekcie práce, ďalej bolo uvedené zameranie výkonu inšpekcie práce a od žalobcu boli vyžiadané doklady, ktoré bolo potrebné predložiť v určenej lehote. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 10.03.2020. Uvedeným bola žalobcovi poskytnutá možnosť vyjadriť sa a spolupracovať počas výkonu inšpekcie práce. K tejto námietke žalovaný dodal, že podľa , inšpektor práce je povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému subjektu, ale iba v prípade, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce. Inšpektori práce začali výkon inšpekcie práce u žalobcu kontrolou fyzických osôb, ktoré sa na pracovisku nachádzali. Kontrolovali teda dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania, a preto nemohli pred začatím inšpekcie práce oznámiť jej začatie, aby nezmarili jej výkon. Zároveň však žalovaný poukázal na to, že zo zoznamu kontrolovaných osôb vyplýva, že o začatí výkonu inšpekcie práce bol informovaný konateľ M. W., a to telefonicky. Teda ešte v prvý deň začatie inšpekcie práce, dňa 25.02.2020 bol žalobca o začatí inšpekcie práce informovaný.

27. Žalovaný za nedôvodné vyhodnotil aj ďalšie námietky žalobcu týkajúce sa zápisníc o podaní informácií fyzickými osobami, pretože z protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 07.09.2020 vyplýva zoznam dokladov, z ktorých boli nedostatky zistené. S protokolom bol žalobca oboznámený pri jeho doručení dňa 21.09.2020. Taktiež v oznámení o začatí správneho konania zo dňa 08.10.2021 bolo uvedené, že prílohy uvedené v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 07.09.2020 a v Dodatku č. 1 k tomuto protokolu budú podkladom pre vydanie rozhodnutia. V tomto oznámení bola zároveň žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa k týmto podkladom.

28. Námietku žalobcu o tom, že z vyjadrenia zamestnanca TESCO STORES SR, a.s. pána I. A. má vyplývať, že konečným odoberateľom práce, ktorá bola rozhodnutím inšpektorátu práce označená ako nelegálna, bolo TESCO STORES SR, a.s žalovaný rovnako nemohol akceptovať. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na viacero dôkazov a aj na Rámcovú zmluvu o spolupráci na dodávku diela a služieb zo dňa 23.12.2019 a Zmluvu o dielo č. GP-2019-450-SR-RE. Žalovaný zdôraznil, že sám žalobca potvrdil, že dodával v zmysle Zmluvy o dielo č. GP-2019-450-SR-RE dielo „pickerské práce“ pre spoločnosť TESCO STORES SR, a.s., čo potvrdil aj I. A. do zápisnice. Z vykonaných dôkazov mal žalovaný za zrejmé, že žalobca prijal prácu fyzických osôb na pracovisku 916 38 Beckov 550, teda na jeho pracovisku v TESCO STORES SR, a.s. Na podklade uzatvorených zmluvných vzťahov však podľa vyjadrenia žalovaného nebolo možné prijať záver, že zamestnanci vykonávali prácu pre spoločnosť TESCO STORES SR, a.s. Prácu prijal žalobca tak, ako to bolo v zmluvných vzťahoch dohodnuté. V tejto súvislosti posúdil žalovaný za irelevantnú námietku žalobcu o povinnosti sankcionovať TESCO STORES SR, a.s, keďže nebolo preukázané, že by uvedená obchodná spoločnosť nelegálne zamestnávala 19 cudzích štátnych príslušníkov, ani nebolo preukázané, že by práve TESCO STORES SR, a.s., na základe zmluvy s ADDA Agency Kft. prijalo prácu alebo službu prostredníctvom nelegálne zamestnaných osôb. Porušenie zákazu prijať prácu bolo žalobcovi preukázané. Žalovaný mal za to, že správny orgán prvého stupňa zodpovedne prihliadol na relevantné dôkazy, tieto popísal a vyhodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa podľa vyjadrenia žalovaného správny delikt náležite v správnom konaní preukázal a uviedol správnu úvahu, ktorou bol vedený pri hodnotení zisteného skutkového stavu veci a následnom právnom posúdení veci.

29. Ohľadom výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí výšku uloženej pokuty náležite odôvodnil. V vrozhodnutí bližšie popísal všetky kritéria a okolnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol a vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. Žalovaný bol toho názoru, že zo záverov správneho orgánu prvého stupňa a vyhodnotení jeho správnej úvahy pri rozhodovaní o výške uloženej pokuta dostatočne vyplýva, že vyvodená sankcia zodpovedá významu chráneného záujmu (záujmu štátu účinne predchádzať nelegálnemu zamestnávaniu a ochrane osôb vykonávať závislú prácu pred dopadmi nelegálneho zamestnávania). Žalovaný mal za to, že uložená sankcia s ohľadom na rozhodovaciu prax a výšku ukladaných pokút v obdobných prípadoch neodporuje ani zásade premietnutej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. Žalovaný bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa pokiaľ ide o výšku sankcie túto náležite odôvodnil a analogicky prihliadol na zákonné kritéria stanovené pre uloženie pokuty a jej výšky v . Uviedol prečo považoval u žalobcu zistený nedostatok za závažný, prihliadol na počet zamestnancov žalobcu, ako aj na počet zamestnancov dotknutých nelegálnym zamestnávaním, zhodnotil, že v tomto prípade bolo prvýkrát u žalobcu zistené porušenie zákazu prijať prácu a nejde teda o opakovaný nedostatok. Pokuta bola žalobcovi uložená v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, v najnižšej možnej výške. S ohľadom na to, že sa porušenie zákazu prijať prácu týkalo 19 fyzických osôb, žalovaný nevidel dôvod, ani možnosť pre uloženie pokuty v nižšej výške.

Správna žaloba – žalobné body

30. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. Mal za to, že zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (191 ods. 1 písm. c/ ). Zároveň mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( ). V neposlednom rade sa žalobca domnieval, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom

verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( ). Žalobca k tvrdeniu žalovaného ohľadom dostatočne preukázaného porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré bolo obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa uviedol, že ani správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný sa pri zistení skutočnosti, ohľadom prijatia služby zo strany žalobcu na základe Zmluvy s ADDA Agency Kft. nezaoberali otázkou zodpovednosti žalobcu za nelegálne zamestnávanie v zmysle Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, t,j, či nevedel, že doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt boli sfalšované. Žalobca uviedol, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa síce poukázali na existenciu Zmluvy medzi žalobcom a ADDA Agency Kft, avšak opomenuli skúmať čl. VI. bod 4 a bod. 5 predmetnej zmluvy, v ktorom sa ADDA Agency Kft., ako poskytovateľ zaviazal informovať žalobcu o vzniku akejkoľvek udalosti, ktorá mu bráni alebo sťažuje plniť záväzky podľa zmluvy a čestne vyhlásil, že neporušuje o pohybe cudzincov v znení neskorších predpisov. O nezákonnosti rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa svedčí podľa vyjadrenia žalobcu aj skutočnosť, že boli vydané na základe Protokolu 1 a Protokolu 2, ktoré žalobca považuje za nie konečné, kde boli zo strany žalobcu zistené porušenia , a a ustanovenia v nadväznosti na Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca mal za to, že síce odstránil porušenia, no a aj napriek tomu mu bola uložená pokuta vo výške 15.000.,- Eur, iba za porušenie povinností v zmysle a Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a , pričom podľa žalobcovi pokuta uložená nebola. V kontexte vyššie uvedeného považoval žalobca za jednoznačne preukázané, že správny orgán prvého stupňa sa musel zaoberať s vyjadrením žalobcu a usúdil, že k porušeniu a nedošlo.

31. Vo vzťahu k nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobca poukázal na nižšie uvedené argumenty. Žalovaný vo svojom odôvodnení tvrdil, že po zhodnotení všetkých dôkazov a námietok žalobcu nemal za to, že by žalobca predložil taký dôkaz, ktorým by vyvrátil zistený správny delikt. K danému tvrdeniu žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa mal k dispozícii zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a ADDA Agency Kft., ako aj dokumenty jednotlivých zamestnancov ADDA Agency Kft, ktorými táto plnila svoj záväzok voči žalobcovi na základe uzatvorenej zmluvy. V odvolaní žalobcu bola jednoznačne vznesená námietka o nevedomosti o porušení nelegálneho zamestnávania zo strany ADDA Agency Kft., čo podľa názoru žalobca zakladá podmienku na zbavenie sa jeho zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie. Žalobca zastáva názor že sa žalovaný s touto námietkou nevysporiadal.

32. Vo svojom odôvodnený žalovaný odôvodňuje skutočnosť, že Protokol 1 a Protokol 2 neprerokoval so žalobcom, odvolávajúc sa na protipandemické opatrenia v súvislosti zo šírením nebezpečne nákazlivej choroby COVID-19. V kontexte uvedeného žalobca upriamil pozornosť správneho súdu na skutočnosť, že v prípade, keď správny orgán prvého stupňa zaisťoval dôkazy v rámci inšpekcie, tak protipandemické opatrenia neboli prekážkou na zaistenie dôkazov, rovnako ani výsluch zamestnancov ADDA Agency Kft. v počte 19, ale v prípade splnenia si svojej povinnosti, ktorá mu vyplýva z SR, ako aj zo , povinnosť prerokovať výsledky inšpekcie práce s predstaviteľom žalobcu, už prekážkou boli. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný tvrdil, že Protokol 1 a Protokol 2 sú konečné z dôvodu, že sa k ním žalobca nevyjadril, avšak vzápätí uviedol, že sa žalobca v jednom prípade vyjadril. Dané tvrdenie, ktoré sa nachádza v 4 ods. na 8 strane napadnutého rozhodnutia žalovaného si vzájomne protirečí. Skutočnosť o tom, že sa žalobca nevyjadril podľa tvrdení žalovaného, ani skutočnosť, že sa vyjadril, tiež podľa tvrdenia žalovaného nie sú teda riadne zaznamenané v Protokoloch, preto má žalobca za to, že sa nemôže jednať o konečné Protokoly.

33. Žalobca mal ďalej za to, že argumentácia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného ohľadom spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. je v celom rozsahu tendenčná, zavádzajúca a jednoznačne opomínajúca skutočnosti, ktoré sú reálne preukázateľné. Z výpovede, ako aj zo Zmluvy o dielo č. GP-2019-450-SR-RE uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou TESCO STORES SR, a.s. totiž jednoznačne vyplýva, že TESCO STORES SR, a.s. zadávala úlohy zamestnancom ADDA Agency Kft., dozerala akú prácu odvádzajú. Zamestnanec TESCO STORES SR, a.s., pán I. A. zadeľoval práce osobne. Z uvedeného dôvodu je žalobca toho názoru, že ak TESCO STORES SR, a.s. prijala službu zo strany žalobcu prostredníctvom zamestnancov ADDA Agency Kft., vykonaním diela zo strany

zamestnancov ADDA Agency Kft. bola dodaná služba, „pikerské práce“ spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., ktorá danú prácu zadávala, riadila a následne prijala. Žalobca argumentoval, že nezamestnával zamestnancov spoločnosti ADDA Agency Kft., ale v rámci Zmluvy prijal služby od ADDA Agency Kft., ktoré ďalej poskytoval spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. na základe Zmluvy o dielo č. GP-2019-450- SR-RE. Spoločnosť TESCO STORES SR, a.s. prijala plnenie zo strany žalobcu, teda službu, a napriek tomu u nej nebola vykonaná inšpekcia v danej veci. Takýto postup považuje žalobca za diskriminačný.

34. Žalobca v podanej žalobe záverom uviedol, že považuje za neakceptovateľné tvrdenie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, že sa žalobca dopustil nelegálneho zamestnávania, pričom predložil všetky dokumenty, ktoré bol povinný vydať v zmysle Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a v čl. VI bod 5 Zmluvy ADDA Agency Kft., ako poskytovateľ, čestne vyhlásil, že neporušuje o pobyte cudzincov.

35. Na podklade všetkých vyššie uvedených argumentov má žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúci postup je porušením ústavnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálno právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a preto navrhol, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe, duplika žalovaného

36. Žalovaný v prvom rade vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobca v správnej žalobe zopakoval námietky podané už v správnom konaní, s ktorými sa správne orgány už zodpovedne a vyčerpávajúco vysporiadali. Naďalej žalovaný považoval za nedôvodnú námietku, že žaloba nebol informovaný o začatí inšpekcie práce, keďže z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že oznámením o vykonaní inšpekcie práce zo dňa 02.03.2020 bolo žalobcovi oznámené začatie výkonu inšpekcie práce, ďalej bolo uvedené zameranie výkonu inšpekcie práce a boli vyžiadané doklady, ktoré bolo potrebné predložiť v určenej lehote. Žalobca bol teda o začatí inšpekcie práce riadne informovaný. Žalovaný poukázal na zákonné ustanovenie , v zmysle ktorého je inšpektor práce povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce. V tomto prípade pri začatí inšpekcie u žalobcu dňa 25.02.2020 bola v prvom rade vykonávaná kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania na pracovisku DC TESCO Beckov 550. Žalovaný v kontexte vyššie uvedeného poukázal na to, že v danom prípade oznámenie inšpekcie práce pred jej začatím všetkým subjektom vykonávajúcim činnosti na pracovisku, by mohlo zmariť skutočné zistenia inšpektorov práce, preto obdobne ako v ďalších prípadoch vykonania kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, oznámili inšpektori práce žalobcovi začatie inšpekcie práce až po vykonaní tejto kontroly. Žalovaný trvá na svojom stanovisku, že zo zoznamu kontrolovaných osôb jednoznačne vyplýva, že o začatí inšpekcie práce, teda ešte dňa 25.02.2020, bol informovaný konateľ žalobcu, M. W. telefonicky.

37. Žalovaný rovnako trval na tom, že nedôvodné sú i námietky žalobcu o nezákonnosti protokolov z výkonu inšpekcie práce. Protokoly neboli so žalobcom osobne prerokované, avšak žalobcovi bola daná možnosť, aby ich telefonicky prerokoval s inšpektormi práce (bol o tom preukázateľne oboznámený v riadne doručených protokoloch, bolo mu uvedené telefónne číslo a čas, kedy môže protokoly telefonicky prerokovať, v pracovných dňoch od 07:00 h. do 14:45 h.) a bola mu daná možnosť sa k nim vyjadriť do 3 pracovných dní od ich doručenia. Žalobca využil možnosť vyjadriť sa iba k jednému protokolu, k protokolu zo dňa 07.09.2020. V tomto prípade žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08.08.2018, z ktorého vyplýva, že ak protokol obsahuje kogentné náležitosti vyžadované právnym predpisom (čo oba protokoly, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, obsahovali), bol žalobcovi doručený a bolo mu umožnené, aby sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril. Súd navyše uviedol, že prerokovaním sa rozumie oboznámenie sa dotknutého subjektu so zistenými nedostatkami a navrhovanými alebo nariadenými opatreniami, ku ktorým sa môžu tieto subjekty vyjadriť. Všetky tieto podmienky predmetné protokoly spĺňali, a preto ich v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR žalovaný považoval za riadne prerokované. Žalovaný trval na svojom stanovisku, že neukladá povinnosť inšpektorátu práce nevyhnutne, iba osobne prerokovať

protokol. Prerokovanie ako výmena názorov môže prebehnúť aj inou formou, telefonicky, písomne. Žalovaný poukázal na to, že v čase vykonávania predmetných inšpekcií práce bola na území SR nepriaznivá situácia so šírením ochorenia COVID-19. Preto fakt, že inšpektori práce zvolili inú formu prerokovania protokolu a ukončenia inšpekcie práce, aj s ohľadom na protipandemické opatrenia v súvislosti s vyhýbaním sa osobných kontaktov, bolo v poriadku.

38. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej poukázal na to, že jednoznačne v napadnutom rozhodnutí odôvodnil, prečo nemohol prijať námietku žalobcu, že nebolo v protokole uvedené, že sa žaloba nevyjadril. V oboch protokoloch bola daná žalobcovi možnosť vyjadriť sa k protokolu, čo žalobca v jednom prípade aj využil (protokol zo dňa 07.09.2020). Z protokolov jednoznačne vyplýva, že iba ak sa žalobca nevyjadrí, až potom sa bude inšpekcia práce považovať za ukončenú. V danom prípade žalovanému nie je zrejmé, v čom vidí žalobca protirečenie si žalovaného, na ktoré poukázal vo svojej žalobe. Žalovaný zdôraznil, že ani v jednej vete neuviedol, že sa žalobca nevyjadril k obom protokolom. V danom prípade to, že sa žalobca k jednému z protokolov vyjadril je uvedené v Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 05.10.2020, v ktorom sa inšpektor práce vysporiadal s vyjadrením žalobcu doručeným e-mailom dňa 28.09.2020. To, že sa žalobca k druhému protokolu zo dňa 15.04.2020 nevyjadril, bolo zaznamenané v Úradnom zázname zo dňa 28.04.2020. Vzhľadom na uvedené, žalovaný poukázal na to, že oba protokoly obsahujú všetky náležitosti vymedzené v , a je z nich zrejmé ukončenie inšpekcie práce. Preto námietku o tom, že protokoly neboli ukončené z tohto dôvodu považoval žalovaný taktiež za nedôvodnú.

39. V ďalšej časti svojho vyjadrenia k žalobe žalovaný uviedol, že za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že mu nebola uložená pokuta za všetky nedostatky uvedené v oboch protokoloch. V tomto prípade bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pretože inšpektorát práce nemal inú možnosť, len uložiť žalobcovi pokutu ustanovenú právnym predpisom. V prípade ďalších nedostatkov, troch porušení , inšpektorát práce bol oprávnený za tieto nedostatky pokutu uložiť a zvážil, že bolo dôvodné sankcionovať žalobcu iba za porušenie .

40. Za irelevantnú vyhodnotil žalovaný aj námietku žalobcu, že nevedel, že prijíma prácu prostredníctvom nelegálne zamestnávaných štátnych príslušníkov tretej krajiny a že ho jeho obchodný partner, ADDA Agency Kft. o tejto skutočnosti neinformoval. V kontexte uvedeného žalovaný poukázal na to, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol o nelegálnom zamestnávaní dotknutých osôb informovaný najneskôr v protokole zo dňa 07.09.2020, kde sú uvedené všetky zistené skutočnosti, a kde je konštatované porušenie zákazu prijať prácu z jeho strany. V danom prípade, ak obchodný partner nedodržal svoje povinnosti, ku ktorým sa zmluvne zaviazal, bol žalobca oprávnený riešiť predmetnú vec v rámci existujúceho obchodného vzťahu. Uvedené však nič nemení na objektívnej zodpovednosti žalobu za správny delikt.

41. Vo vzťahu k námietkam žalobu o nezákonnosti informácií získaných výsluchom osôb pri výkone inšpekcie práce, pretože sa ich žalobca nemohol zúčastniť, žalovaný uviedol, že ich považuje za nedôvodné, keďže z protokolu zo dňa 07.09.2020 jednoznačne vyplýva zoznam dokladov, z ktorých boli nedostatky zistené a sú tam uvedené aj zápisnice o poskytnutí informácií a je v ňom uvedený ich obsah. S týmto protokolom bol žalobca oboznámený pri jeho doručení dňa 21.09.2020. V oznámení o začatí správneho konania zo dňa 08.10.2020 bolo jednoznačne uvedené, že prílohy uvedené v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 07.09.2020 a v Dodatku č. 1 k tomuto protokolu, teda aj predmetné zápisnice, budú podkladom pre vydanie rozhodnutia. V tomto oznámení bola zároveň daná žalobcovi možnosť vyjadriť sa k týmto podkladom. Vzhľadom na uvedené skutočnosť, že sa žalobca nezúčastnil spisovania predmetných zápisníc nebola podľa názoru žalovaného upretím práva žalobcu a nespôsobuje to v žiadnom prípade nezákonnosť skutočností zistených z týchto zápisníc.

42. Námietky žalobcu týkajúce sa zodpovednosti TESCO STORES SR, a.s za zistené skutočnosti vyhodnotil žalovaný rovnako za nedôvodné. Z popísaných a vykonaných dôkazov založených v spise bolo zistené, že žalobca prijal prácu fyzických osôb na pracovisku E. XXX, teda na jeho pracovisku v TESCO STORES SR, a.s., pričom nie práca, ale jej výsledky boli následne na základe zmluvných vzťahov odovzdané spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. Na základe uzatvorených zmluvných vzťahov tak nie je možné prijať záver, že zamestnanci vykonávali prácu pre spoločnosť TESCO STORES SR, a.s. Prácu prijal žalobca tak, ako to bolo v zmluvných vzťahoch dohodnuté. Preto žalovaný

vyhodnotil námietku žalobcu o povinnosti inšpektorátu práce sankcionovať TESCO STORES SR, a.s. za irelevantnú. Nebolo preukázané, že by práve TESCO STORES SR, a.s. prijalo na základe zmluvy od ADDA Agency Kft. prácu alebo službu prostredníctvom nelegálne zamestnávaných osôb. Porušenie zákazu prijať prácu bolo preukázané práve žalobcovi.

43. V závere svojho vyjadrenia k žalobe sa žalovaný zaoberal aj námietkou žalobcu o nepreskúmanie možnosti vyvinenia sa žalobcu podľa § 7b ods. 1 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. K danej veci žalovaný poukázal na to, že podľa tohto ustanovenia sa zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie možno zbaviť iba, ak by išlo o nelegálne zamestnávanie ustanovené v vyššie citovaného zákona, teda išlo by o prípad, že nelegálne bol zamestnávaný štátny príslušník tretej krajiny, ktorý vykonával závislú prácu a zdržiaval sa na území Slovenskej republiky v rozpore so o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov. V danom prípade však spoločnosti ADDA Agency Kft. bolo vytknuté porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré je upravené v Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, teda fakt, že využíval závislú prácu 19 štátnych príslušníkov tretej krajiny, ale neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa Vzhľadom na to, že sa spoločnosť ADDA Agency Kft. nemohla zbaviť zodpovednosti za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Uvedené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania upravené v Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní bolo ADDA Agency Kft. preukázané aj v správnom konaní, a to právoplatným uložením pokuty. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nebol postihovaný za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ale za porušenie zákazu prijať prácu získanú nelegálnym zamestnávaním. Preto nebol žalovaný povinný skúmať možnosť žalobcu zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt. Uvedená námietka žalobcu bola zo strany žalovaného posúdená taktiež ako nedôvodná. 44. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za to, že správny orgán prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré preukázal na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov a odôvodnil zákonne výšku sankcie uloženej žalobcovi. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného – replika žalobcu

45. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca vo svojom podaní zo dňa 04.07.2022. Opätovne poukázal na to, že prerokovať protokol bolo v zmysle ustanovenia povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa a nie právom žalobcu. Ohľadom domnienok žalovaného, že neukladá povinnosť nevyhnutne iba osobne prerokovať protokol, a z toho dôvodu v čase nepriaznivej situácie v súvislosti s šírením ochorenia COVID-19 a platných protipandemických opatrení, zvolil žalovaný iný postup, žalobca opätovne zdôraznil, že žalovaný je orgánom verejnej správy a je viazaný právnym princípom, ktorý je upravený v SR, ktorý hovorí: „Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Žalobca zdôvodnil, že ani v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ani v rozhodnutí žalovaného nebolo poukázané na žiadne zákonné alebo podzákonné ustanovenie, ktoré by umožnilo žalovanému alebo správnemu orgánu prvého stupňa postupovať tak, ako postupoval správny orgán prvého stupňa pri vykonaní inšpekcie práce. Nepoukázanie na príslušné ustanovenie zákona alebo podzákonného predpisu podľa názoru žalobcu spôsobuje, že rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa možno kvalifikovať ako nepresné, a tým pádom aj za nepreskúmateľné. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na ustanoveni , v zmysle ktorého je jednoznačne uvedená povinnosť inšpektorátu práce zaznamenať v protokole skutočnosť ohľadom odmietnutia oboznámiť sa s protokolom, ohľadom odmietnutia písomne sa k nemu vyjadriť alebo odmietnutie podpísania protokolu. V kontexte uvedeného žalobca poukazuje na to, že vyššie uvedené skutočnosti neboli v protokole zaznamenané. Z uvedeného dôvodu žalobca naďalej trval na tom, že protokoly nemožno považovať za konečné.

46. Vo vzťahu k námietke ohľadom zodpovednosti spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. žalobca uviedol, že považuje za jednoznačne preukázané, že medzi ním a spoločnosťou TESCO STORES SR, a.s. existoval zmluvný vzťah, ktorý bol zdaniteľným obchodom, ktorého predmetom bolo vyhotovenie diela, ktoré bolo vždy zadávané zo strany spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., v časovom intervale, ktorý určila spoločnosť TESCO STORES SR, a.s., v priestoroch vo výlučnom vlastníctve TESCO STORES SR, a.s. a za podmienok a požiadaviek, ktoré uvedená spoločnosť určovala. Na základe vyššie uvedeného, ak sa mal žalobca dopustiť nelegálneho zamestnávania, tak ako to tvrdí žalovaný, v takomto

prípade sa totožného porušenia musela dopustiť aj obchodná spoločnosť TESCO STORES SR, a.s. S daným argumentom žalobca poukázal predovšetkým na svojvoľný, tendenčný výklad a aplikáciu právnych predpisov zo strany žalovaného, čím sa žalobca domnieva, že boli porušené práva žalobcu na rovnaké zaobchádzanie zo strany žalovaného.

47. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom toho, že žalovaný nepreskúmal možnosť jeho vyvinenia, žalobca zdôraznil, že viackrát upozornil na to, že nemal a nemohol mať vedomosť o tom, že spoločnosť ADDA Agency Kft. sa dopúšťa nelegálneho zamestnávania. Taktiež žalobca zdôraznil, že v Rámcovej zmluve o spolupráci zo dňa 23.12.2019 uzavretej medzi žalobcom a ADDA Agency Kft. na dodávku diela a služieb mala ADDA Agency Kft. povinnosť v zmysle čl. VI, bod 4 oznámiť žalobcovi vznik akejkoľvek udalosti, ktorá mu bráni alebo sťažuje plniť záväzky podľa danej zmluvy. Uvedená spoločnosť zároveň v čl. VI, bod 5 zmluvy zároveň vydala čestné vyhlásenie, že neporušuje Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ako ani Zákon o pohybe cudzincov. Nad rámec uvedeného žalobca poukázal na to, že je potrebné uviesť, že inšpektorát práce pri výkone inšpekcie práce musí a má zistiť celkový skutkový stav, t.j. aj tie skutočnosti, ktoré by žalobcu v rámci inšpekcie vyvinili z porušenia Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný je toho názoru, že v danom prípade, kedy spoločnosť ADDA Agency Kft. prvotne porušila Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pričom v Rámcovej zmluve o spolupráci na dodávku diela a služieb zo dňa 23.12.2019 čestne vyhlásila, že Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní neporušuje, neoznámila začatie inšpekcie práce u nej, preto je žalobca toho názoru, že je možné aplikovať ustanovenie § 7b ods. 1 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pričom aj pri vynaložení odbornej starostlivosti je žalobca toho názoru, že nemohol vedieť, že v prípade prijatia zamestnancov ADDA Agency Kft. sa mohlo jednať o nelegálne zamestnávanie, čím sa podľa jeho názoru vyvinil z porušenia zákazu prijímania práce z nelegálneho zamestnávania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca i naďalej trval na tom, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil.

Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu - duplika

48. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný vo svojom podaní zo dňa 28.07.2022. Žalovaný opätovne zdôraznil, že protokoly, ktoré boli okrem iných vykonaných dôkazov podkladmi pre vydanie rozhodnutia napadnutého žalobou sú zákonné. Protokol zo dňa 15.04.2020 bol žalobcovi riadne doručený dňa 21.09.2020 a bolo mu umožnené vyjadriť sa k nemu. Žalobca sa k protokolu nevyjadril. Protokol zo dňa 07.09.2020 bol žalobcovi doručený dňa 21.09.2020 a taktiež mu bolo umožnené vyjadriť sa k nemu. Žalobca využil svoju možnosť vyjadril sa k protokolu a k jeho vyjadreniu zaujal riadne a zákonne stanovisko inšpektor práce v Dodatku č. 1 zo dňa 05.10.2020. Žalovaný i naďalej trval na svojom stanovisku, že neukladá povinnosť inšpektorátu práce výlučne osobe prerokovať protokol. Žalovaný i naďalej trval na tom, že postupoval plne v súlade so () a v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. zo dňa 08.08.2018), na ktorú poukázal už vo svojom vyjadrení k žalobe. Mal za to, že protokoly boli riadne prerokované. Žalovaný opätovne poukázal na to, že sa opakovane v napadnutom rozhodnutí, aj vo vyjadrení k žalobe vysporiadal s námietkami žalobcu, že nebolo v protokole uvedené, že sa žalobca nevyjadril. Žalovaný trval na svojich vyjadreniach, že je úplne logické, že v oboch protokoloch nemôže byť zaznamenané, či sa k nim žalobca vyjadril, pretože mu oba protokoly boli doručované do elektronickej schránky, pričom žalobca mal možnosť sa k ním vyjadriť do 3 pracovných dní od ich doručenia. V prípade protokolu zo dňa 15.04.2020 sa žalobca nevyjadril, a teda sa inšpekcia práce považovala za ukončenú v súlade s poučením uvedeným v protokole. To, že sa žalobca k prvému protokolu zo dňa 15.04.2020 nevyjadril, bolo zaznamenané v Úradnom zázname zo dňa 28.04.2020. To, že sa žalobca k protokolu zo dňa 07.09.2020 vyjadril je uvedené v Dodatku č. 1 zo dňa 05.10.2020. V súlade s je dodatok k protokolu jeho súčasťou, a preto, to že sa žaloba vyjadril k protokolu zo dňa 07.09.2020 je riadne zaznamenané v protokole v znení jeho dodatku. Preto považoval žalovaný aj naďalej námietku žalobcu, že protokoly nie sú ukončené, za nedôvodnú.

49. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nerovnakého prístupu a nepostihnutia spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. žalovaný trval na tom, že napriek tomu, že žalobca svoje činnosti vykonával na pracovisku vyššie uvedenej spoločnosti, práve žalobca riadil kontrolované fyzické osoby prostredníctvom svojho koordinátora, čo jednoznačne vyplynulo z nezávislých vyjadrení kontrolovaných fyzických osôb a aj z vyjadrenia I. A., zamestnanca TESCO STORES SR, a.s. Z obsahu zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou ADDA Agency Kft. jednoznačne vyplynulo, že žalobca od

tejto spoločnosti prijal cezhraničnú dodávku práce 19 fyzických osôb, štátnych príslušníkov tretej krajiny. Práve žalobca bol v súlade s obsahom zmluvy prijímateľom práce od ADDA Agency Kft. a následne bol na základe zmluvy poskytovateľom diela TESCO STORES SR, a.s. Žalobca prijal prácu fyzických osôb na pracovisku E. XXX, teda na jeho pracovisku v TESCO STORES SR, a.s., pričom nie práce, ale jej výsledky boli následne na základe zmluvných vzťahov odovzdané spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. Žalovaný trval na tom, že v súlade s obsahom uzatvorených zmluvných vzťahov, nie je možné prijať záver, že zamestnanci spoločnosti ADDA Agency Kft. vykonávali prácu pre spoločnosť TESCO STORES SR, a.s. a ich prácu prijal jednoznačne žalobca tak, ako to bolo v zmluvných vzťahoch dohodnuté. Za rovnako irelevantné a nepodložené považoval žalovaný i vyjadrenia a tvrdenia žalobcu, že mu bolo vytknuté nelegálne zamestnávanie. Uvedené tvrdenia žalobcu sa neopierajú o konkrétne dôkazy a sú v rozpore s obsahom rozhodnutí oboch správnych orgánov a rovnako v rozpore s obsahom administratívneho spisu. V danom prípade postupoval tak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný v súlade s právnymi predpismi, rešpektovali všetky práva žalobcu a v žiadnom prípade neporušili jeho práva na rovnaké zaobchádzanie. Ustálený skutkový stav veci a jeho následné právne posúdenie vyplývali z riadne vykonaných a vyhodnotených dôkazov popísaných v správnych rozhodnutiach. Medzi TESCO STORES SR, a.s. a ADDA Agency Kft., ktorá poskytovala práce prostredníctvom nelegálne zamestnaných fyzických osôb, neexistoval vo vymedzenom čase priamy zmluvný vzťah, a teda nebola naplnená základná podmienka pre to, aby bolo možné TESCO STORES SR, a.s. vytýkať porušenie § 7b ods. 5 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

50. Ohľadom námietky žalobcu o jeho nevedomosti o nelegálnom zamestnávaní žalovaný opätovne zdôraznil, že tak správny orgán prvého stupňa a rovnako ani žalovaný neboli v správnom konaní povinní zaoberať sa možnosťou vyvinenia sa žalobcu podľa § 7b ods. 1 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Podľa tohto ustanovenia sa zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie možno zbaviť, iba ak by išlo o nelegálne zamestnávanie ustanovené v vyššie citovaného zákona, teda išlo by o prípad, že nelegálne bol zamestnávaný štátny príslušník tretej krajiny, ktorý vykonával závislú prácu a zdržiaval sa na území Slovenskej republiky v rozpore so o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V danom prípade však spoločnosti ADDA Agency Kft. bolo vytknuté porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré je upravené v Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, teda fakt, že využíval závislú prácu 19 štátnych príslušníkov tretej krajiny, ale neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa Vzhľadom na to sa spoločnosť ADDA Agency Kft. nemohla zbaviť zodpovednosti za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalovaný opakovane zdôraznil, že žalobca nebol postihovaný za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ale za porušenie zákazu prijať prácu získanú nelegálnym zamestnávaním. Preto neexistovala ani teoretická možnosť, ako by sa žalobca mohol podľa Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vyviniť z prejednaného správneho deliktu.

Vyjadrenie žalobcu na vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.07.2022

51. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca v podaní zo dňa 12.09.2022. Opätovne žalovaného upozornil, že je orgánom verejnej správy a je viazaný právnym princípom, ktorý je upravený v SR, ktorý hovorí: „Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Žalobca má za to, že správny orgán prvého stupňa a rovnako ani žalovaný postup, ktorý je odlišný od úpravy v zmysle neoprel o žiadne ustanovenie vyplývajúce z právnej úpravy SR, ako ani podzákonných právnych predpisov. Žalobca ďalej uviedol, že sa i naďalej pridržiava svojich predchádzajúcich vyjadrení, ktoré sa týkajú otázky úplnosti protokolov, ako aj povinnosti prerokovať protokol so žalobcom.

52. Žalobca ďalej upriamil pozornosť správneho súdu na Protokol č. ITN-257-2-2.3/P-B24-20, v ktorom je zaznamenané, že zamestnanec ADDA Agency Kft., pán E. N. uviedol ako svojho nadriadeného I. A., zamestnanca TESCO STORES SR, a.s. To isté tvrdil aj pán O. B., pán J. N., pán P. T. a pani K. F.. Okrem uvedeného žalobca poukázal aj na to, že sám pán I. A. uviedol, že kontrolovaným fyzickým osobám zaraďuje prácu on sám. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca toho názoru, že žalovaný nemohol mať ustálený a preukázaný skutkový stav, na základe ktorého rozhodol v napadnutom rozhodnutí. Žalobca je toho názoru, že konanie predstaviteľov TESCO STORES SR, a.s., ako aj kontrolovaných zamestnancov ADDA Agency Kft. jednoznačne preukazujú, že TESCO STORES SR, a.s. prijímala prácu od zamestnancov ADDA Agency Kft. a nie až vyhotovenie diela. Žalobca zastáva názor, že žalovaný opomenul riadne a v dostatočnej miere preskúmať skutkový stav, hlavne vzťah žalobcu a spoločnosti

TESCO STORES SR, a.s. Žalobca zdôraznil, že pri dôkladnom preskúmaní daného vzťahu je zjavné, že TESCO STORES SR, a.s. bol konečným odberateľom práce kontrolovaných zamestnancov ADDA Agency Kft. a nie vyhotoveného diela, ako to žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí. Z uvedeného konania TESCO STORES SR, a.s. vyplýva, že i táto spoločnosť sa tak isto, ako žalobca mohla dopustiť porušenia § 7b ods. 5 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca sa domnieva, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného došlo k nerovnakému zaobchádzaniu voči nemu, čím boli porušené jeho práva na rovnaké zaobchádzanie a rovnosť pred zákonom.

53. Záverom žalobca poukázal na to, že to, že spoločnosť ADDA Agency Kft. čestne vyhlásila, že neporušuje Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ako ani Zákon o pohybe cudzincov je fakt, ktorý vyplýva z uzavretej Rámcovej zmluvy o spolupráci zo dňa 23.12.2019 medzi žalobcom a ADDA Agency Kft. Žalobca bol toho názoru, že ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol vedieť, že sa dopúšťa porušenia § 7b ods. 5 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, lebo spoločnosť ADDA Agency Kfr. prehlásila, že jej zamestnanci spĺňajú všetky podmienky, ktoré sú potrebné na zamestnanie osôb z tretích krajín na území Slovenskej republiky, t.j. majú všetky potrebné povolenia a dokumentácie.

54. Žalobca na podklade uvedeného zastával názor, že vyvinenie v zmysle § 7b ods. 1 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je možné použiť aj na daný prípad analogicky.

55. Žalobca sa domnieval, že za porušenie zákonov zo strany ADDA Agency Kft. pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže byť sankcionovaný.

56. Správny súd v Banskej Bystrici vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej iba „SSP“), keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.11.2023 v súlade s s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 15.11.2023 ( ).

57. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadreniami žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

Právny rámec

58. Podľa , Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

59. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

60. Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

61. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

62. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem

údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

63. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný, inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

64. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.

65. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

66. Podľa § 7b ods. 1 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba alebo fyzická osoba nie je zodpovedná za nelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods. 3, ak splnila povinnosti podľa osobitného predpisu a nevedela, že doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt boli sfalšované.

67. Podľa § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.

68. Podľa § 7b ods. 6 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, poskytovateľ služby je povinný na požiadanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým dodáva prácu alebo poskytuje službu podľa odseku 5, bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb, prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré sú potrebné na to, aby právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje zákaz nelegálneho zamestnávania.

69. Podľa § 7b ods. 8 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, kontrolný orgán uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, za porušenie zákazu prijať prácu alebo službu podľa odseku 5 pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

70. Podľa , inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

71. Podľa , inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

72. Podľa , inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,

e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

73. Podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý a) je držiteľom modrej karty Európskej únie (ďalej len „“), b) má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, c) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak osobitný predpis neustanovuje inak, d) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, e) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, alebo f) spĺňa podmienky podľa .

74. Podľa , zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť. Počas dočasného pridelenia zamestnávateľ vedie evidenciu podľa prvej vety v mieste výkonu práce dočasne prideleného zamestnanca.

Posúdenie veci správnym súdom

75. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu, vyjadrenia žalovaného a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu správneho konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustálenému skutkovému stavu racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správneho orgánu prvého stupňa a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

76. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a následne i žalovaného, ktorí konštatovali u žalobcu porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia v § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní z dôvodu, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz prijať prácu tým, že dňa 25.02.2020 prijal cezhraničnú dodávku prác na základe Rámcovej zmluvy o spolupráci na dodávku diela a služieb zo dňa 23.12.2019 od právnickej osoby ADDA Agency Kereskedelmi és A. B. C. D., E. – F. G. XX, XXXX H., I., IČO: 99990348, zapísaná v registri Registrového súdu, číslo zápisu: 08-09-031196, ICZ: 9000612962 prostredníctvom fyzických osôb vykonávajúcich prácu „picker“ na pracovisku DC TESCO Beckov 550, 916 38 Beckov, IČO: 31 321 828 – štátnych príslušníkov krajiny, ktoré nelegálne zamestnávala, čím porušil zákaz nelegálneho zamestnávania v zmysle ustanovenia v nadväznosti na Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nakoľko neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu – až f) , a s prihliadnutím na absorpčnú zásadu aj za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ v súvislosti s výkonom inšpekcie práce na pracovisku DC TESCO E. XXX, XXX XX E. neviedol v období mesiaca január 2020 a mesiaca február 2020 evidenciu pracovného času tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnankyňa B. V. I., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou mal uzatvorenú Pracovnú zmluvu zo dňa 31.10.2019, vykonávala prácu, pričom v zmysle písomného dokladu týkajúceho sa evidencie pracovného času „Mesiac 01/2020 a Mesiac 02/2020“ bol zaznamenaný len celkový počet odpracovaných hodín.

77. Podľa správneho súdu je potrebné v prvom rade vychádzajúc z obsahu v žalobe obsiahnutých námietok zaoberať sa tým, či žalovaným (v spojení so správnym orgánom prvého stupňa, keď vzhľadom

na zásadu jednotnosti prvostupňového a odvolacieho administratívneho konania tvoria tieto konania jeden celok, a rovnako tak aj rozhodnutie druhostupňového odvolacieho orgánu tvorí jeden celok s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím) zistený skutkový stav možno subsumovať pod skutkovú podstatu správneho deliktu upravenú v § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Podľa predmetného zákonného ustanovenia právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.

78. Správny súd uvádza, že jedným z predpokladov na uloženie sankcie za porušenie zákazu v zmysle § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby právnickou osobou, ktorá dodáva alebo poskytuje prácu alebo službu práve prostredníctvom nelegálne zamestnanej fyzickej osoby.

79. V prejednávanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že dodávateľom služieb pre žalobcu bola spoločnosť ADDA Agency Kft., ktorá sa dopustila nelegálneho zamestnávania porušením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Uvedené bolo konštatované v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. ITN-089-2-2-3/P-A24,28-20 zo dňa 18.08.2020, pričom predmetnej zahraničnej spoločnosti bola následne rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/238 zo dňa 18.05.2021 pre nelegálne zamestnávanie uložená sankcia – pokuta vo výške 20.000,- Eur, a preto možno prijať záver o splnení predpokladu na uloženia sankcie i žalobcovi. V tejto súvislosti správny súd ďalej dodáva, že uložením pokuty nebolo rozhodnuté o porušení akejkoľvek povinnosti žalobcu, ale o povinnosti riadne si overiť, od koho prijíma službu, a či osoby, prostredníctvom ktorých je služba poskytnutá, sú riadne u poskytovateľa zamestnané. V správnom konaní vedenom so žalobcom nebolo zo strany správnych orgánov konštatované, že by sa nelegálneho zamestnávania mal dopustiť priamo žalobca. To, že sa spoločnosť ADDA Agency Kft. dopustila nelegálneho zamestnávania je jedným so znakov skutkovej podstaty porušenia zákazu prijať prácu podľa § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pričom správne orgány boli týmto rozhodnutím v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku viazané. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že došlo k naplneniu jednej z dvoch kumulatívnych podmienok správneho deliktu uvedenej v § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a to, že poskytovateľ služby – spoločnosť ADDA Agency Kft. nelegálne zamestnávala zamestnancov, prostredníctvom ktorých tieto služby poskytovala.

80. Druhým znakom skutkovej podstaty správneho deliktu uvedeného pod § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je, že služby boli poskytnuté na základe zmluvy. V tejto súvislosti správny súd hodnotiac všetky dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti, vychádzajúc okrem obsahu samotnej zmluvy, aj z obsahu výpovede zamestnancov obchodnej spoločnosti ADDA Agency Kft., ako aj výpovede I. A., zamestnanca TESCO STORES SK, a.s. prijal jednoznačný záver o tom, že služby boli poskytnuté na základe Rámcovej zmluvy o spolupráci na dodávku diela a služieb zo dňa 23.12.2019 uzatvorenej medzi žalobcom ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou ADDA Agency Kft. ako ich poskytovateľom žalobcovi a nie obchodnej spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. Z obsahu čl. II bod 2 predmetnej zmluvy vyplýva, že predmetom plnenia dodávateľa, t.j. obchodnej spoločnosti ADDA Agency Kft. podľa tejto zmluvy je dodávka diela a služieb: pomocné práce rôzneho charakteru, baliace práce, pomocné vychystávanie tovaru, prípadne iné práce, ktoré budú predmetom prílohy k tejto zmluve, pričom osoby na realizáciu týchto prác boli zabezpečované prostredníctvom obchodnej spoločnosti ADDA Agency Kft. Ako špecifické miesto plnenia bolo v zmysle čl. III ods. 1 dohodnuté Beckov 550, 916 38 Beckov. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočnosti správny súd konštatuje, že mal za to, že došlo k naplneniu aj druhej kumulatívnej podmienky správneho deliktu uvedenej v § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a to, že žalobca prijal službu, ktorú mu na základe zmluvy dodal poskytovateľ služby – spoločnosť ADDA Agency Kft.

81. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd prijal záver, že správnym orgánom prvého stupňa zistený a žalovaným potvrdený skutkový stav možno subsumovať pod skutkovú podstatu správneho deliktu upravenú v § 7b ods. 5 písm. b) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a preto konštatuje, že právne posúdenie správnych orgánov v danej veci bolo správne.

82. V prejednávanej veci je možné stotožniť sa aj s vecne a logicky správnym záverom žalovaného, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobca (prostredníctvom svojich zamestnancov – pán W. a pani I.,) koordinoval pracovnú činnosť kontrolovaných zamestnancov, cudzích štátnych príslušníkov, ktorý ju vykonávali v zmluvne dohodnutých priestorov E. XXX, XXX XX E..

83. Až finálne výsledky týchto prác, ktoré žalobca podľa čl. II ods. 1 Zmluvy o dielo č. GP-2019-452- SR-RE uzatvorenej medzi objednávateľom TESCO STORES SR, a.s. a žalobcom ako zhotoviteľom, ktoré zhotovil vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, boli následne odovzdávané spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. Medzi obchodnou spoločnosťou TESCO STORES SR, a.s. a ADDA Agency Kft., ktorá poskytovala práce prostredníctvom nelegálne zamestnaných fyzických osôb neexistoval vo vymedzenom čase žiaden priamy zmluvný vzťah, a teda nebola naplnená základná podmienka pre to, aby bolo možné obchodnej spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. vytýkať porušenie § 7b ods. 5 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Z uvedeného dôvodu má správny súd za to, že nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že došlo k porušeniu jeho práv na rovnaké zaobchádzanie.

84. Čo sa týka námietok žalobcu ohľadne toho, že žalobca nebol informovaný o začatí inšpekcie práce, tieto vyhodnotil správny súd ako nedôvodné, keďže z administratívneho spisu vyplýva, že oznámením o vykonaní inšpekcie práce zo dňa 02.03.2020 bolo žalobcovi oznámené začatie výkonu inšpekcie práce, ďalej bolo uvedené zameranie výkonu inšpekcie práce a boli od žalobcu vyžiadané doklady, ktoré bolo potrebné predložiť v určenej lehote. V kontexte uvedeného správny súd poukazuje na zákonné ustanovenie , v zmysle ktorého je inšpektor práce povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce. V tomto prípade, pri začatí inšpekcie práce u žalobcu dňa 25.02.2020 bola v prvom rade vykonávaná kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania na pracovisku DC TESCO Beckov 550. Keďže oznámenie inšpekcie práce pred jej začatím všetkým dotknutým subjektom vykonávajúcim činnosti na pracovisku, by mohlo logicky zmariť skutočné zistenia inšpektorov práce, preto, oznámili inšpektori práce žalobcovi začatie inšpekcie práce až po vykonaní tejto kontroly, čo bolo v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením. Zároveň správny súd dopĺňa, že z administratívneho spisu vyplýva, že o začatí inšpekcie práce, teda ešte dňa 25.02.2020 bol však informovaný konateľ žalobcu, M. W. telefonicky.

85. Ohľadom námietky žalobcu o nezákonnosti protokolov z výkonu inšpekcie práce z dôvodu, že neboli zo žalobcom osobne prerokované správny súd konštatuje, že ich taktiež vyhodnotil ako nedôvodné. Je pravdou, že protokoly neboli so žalobcom osobne prerokované, avšak žalobcovi bola daná možnosť, aby ich telefonicky prerokoval s inšpektormi práce (bol o tom preukázateľne oboznámený v riadne doručených protokoloch, bolo mu uvedené telefónne číslo a čas, kedy môže protokoly telefonicky prerokovať, v pracovných dňoch od 07:00 h. do 14:45 h.) a bola mu daná možnosť sa k nim vyjadriť do 3 pracovných dní od ich doručenia. Žalobca využil možnosť vyjadriť sa iba k jednému protokolu, k protokolu zo dňa 07.09.2020. však neukladá povinnosť inšpektorátu práce nevyhnutne, iba osobne prerokovať protokol. Prerokovanie ako výmena názorov môže prebehnúť aj inou formou, telefonicky, či písomne. Vzhľadom na existujúcu nepriaznivú situáciu na území SR v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, zvolili inšpektori práce, aj s ohľadom na v tom čase platné protipandemické opatrenia, inú formu prerokovania protokolu a ukončenia inšpekcie práce. V danom prípade podľa názoru správneho súdu neupreli inšpektori práce a následne ani inšpektorát práce práva žalobcu. Tento sa mohol kedykoľvek oboznámiť s obsahom spisu uvedenom v protokole, nahliadnuť doň a táto možnosť mu bola poskytnutá aj v správnom konaní. 86. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom toho, že žalovaný mál v prípade oboch protokolov nesprávne uviesť, že sa k nim žalobca vyjadril, správny súd konštatuje, že ju považuje za irelevantnú, nemajúcu za následok nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. V prvom rade správny súd poukazuje na to že, v oboch protokoloch bola daná žalobcovi možnosť vyjadriť sa k protokolu, čo žalobca v jednom prípade aj využil (protokol zo dňa 07.09.2020). Z protokolov jednoznačne vyplýva, že iba ak sa žalobca nevyjadrí, až potom sa bude inšpekcia práce považovať za ukončenú. V danom prípade, to že sa žalobca k jednému z protokolov vyjadril, je uvedené v Dodatku č. 1 zo dňa 05.10.2020, v ktorom sa inšpektor práce vysporiadal s vyjadrením žalobcu doručeným e-mailom dňa 28.09.2020. To, že sa žalobca k druhému protokolu zo dňa 15.04.2020 nevyjadril, bolo zaznamenané v Úradnom zázname zo dňa 28.04.2020. Správny súd má za to, že oba protokoly obsahujú všetky náležitosti vymedzené v a je z nich zrejmé ukončenie inšpekcie práce.

87. Ohľadom námietok žalobcu o nezákonnosti informácií získaných výsluchom osôb pri výkone inšpekcie práce, pretože sa ich žalobca nemohol zúčastniť, správny súd i tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné, keďže z protokolu zo dňa 07.09.2020 jednoznačne vyplýva zoznam dokladov, z ktorých boli nedostatky zistené a sú tam uvedené aj zápisnice o poskytnutí informácií a je v ňom uvedený ich obsah. S týmto protokolom bol žalobca oboznámený pri jeho doručení dňa 21.09.2020. V oznámení o začatí správneho konania zo dňa 08.10.2020 bolo taktiež uvedené, že prílohy uvedené v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 07.09.2020 a v Dodatku č. 1 k tomuto protokolu, teda aj predmetné zápisnice budú podkladom pre vydanie rozhodnutia. V tomto oznámení bola zároveň daná žalobcovi možnosť vyjadriť sa k týmto podkladom. Vzhľadom na uvedené skutočnosť, že sa žalobca nezúčastnil spisovania predmetných zápisníc, nespôsobuje nezákonnosť skutočností zistených z týchto zápisníc.

88. Rovnako správny súd považoval za nedôvodnú i námietku žalobcu ohľadne zbavenia sa zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie podľa analogickej aplikácie § 7b ods. 1 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Uvedené ustanovenie je spôsobilé zbaviť zodpovednosti žalobcu iba v prípade, ak by išlo o nelegálne zamestnávanie ustanovené v § 2 ods. 3 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, teda o prípad, že by bol žalobca sankcionovaný za to, že nelegálne zamestnával štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý vykonával závislú prácu a zdržiaval sa na území Slovenskej republiky v rozpore so o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V danom prípade však žalobcovi bolo vytknuté porušenie ustanovenia Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navyše správne delikty právnických osôb, sú správnymi deliktami postihovanými bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie. To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už len tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností alebo zavinením iných subjektov ako zamestnávateľa. Žalobca teda zodpovedá za porušenie zákazu prijatia práce bez ohľadu na to, či naozaj vedel o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalobca je zodpovedný už tým, že k samotnému porušeniu (prijatiu práce od nelegálne zamestnávaných fyzických osôb) došlo, bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je nepodstatné aj to, či k pochybeniu došlo neúmyselne, zavinením riadiacich či iných zamestnancov účastníka konania, jeho obchodného partnera, resp. inej osoby, alebo z akých dôvodov a za akých okolností. Správny orgán v správnom konaní preukazuje len porušenie právnej povinnosti. Účastník konania, aby sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti, musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili zodpovednosti za zistené porušenie, čo v danom prípade nebolo zo strany žalobcu splnené.

89. Správny súd uvádza, že záver, ktorý zo zistených skutkových okolností urobil správny orgán prvého stupňa a ktorý ustálil žalovaný zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi podmienkami. Zároveň správny súd poznamenáva, že i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty je dostatočne, jasne a zrozumiteľne a riadne odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, že zásah do práv žalobcu je dôvodný, primeraný a uskutočnený zákonným spôsobom. Správne orgány dôkazy, či už jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotili a prihliadli na všetko, čo pri inšpekcií práce a následnom konaní vyšlo najavo, pričom sa náležite vysporiadali s námietkami žalobcu. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

90. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

91. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa žalobu zamietol.

92. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný.

93. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.