Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12C-106-2011.pdf
PDF · 112.92 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/106/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Obec Kunova Teplica, so sídlom v Kunovej Teplici č. 127, IČO: 00328448, proti žalovanému Telovýchovná jednota KOVO Kunova Teplica č. 199, IČO: 17074843, zastúpenému JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda č. 4, v konaní o neplatnosť zmluvy o prenájme nebytových priestorov s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovanému v sume 279,30 Eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že Zmluva o prenájme nebytových priestorov vrátane príslušenstva uzavretá medzi Obcou Kunová Teplica a Telovýchovnou jednotou KOVO Kunová Teplica dňa 07.02.2005, je neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že na základe uvedenej zmluvy prenechal žalobca žalovanému do užívania Rekreačno-športový areál (ďalej RŠA) na parc. č. W. XXX/X, Č..XXX/ X, ktorý pozostáva zo sociálnej budovy s ubytovňou vrátane zariadenia (bar, klubovňa, sauna, šatne, sociálno-hygienické zariadenie, plynové kúrenie, pitná voda, požiarna voda), z futbalového ihriska (nové, staré ihriská vrátane príslušenstva), z atletickej časti tenisového a futbalového ihriska aj ďalších plôch (parkovisko, parková zeleň), v celkovej výmere 16754 m2. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu 30 rokov. Prenájom štadióna s príslušenstvom schválilo Obecné zastupiteľstvo Kunová Teplica dňa 07.05.2005, uznesením č. 01/2005, pre TJ Baník Štítnik - KOVO Kunová Teplica. Zmluva však bola uzavretá s TJ KOVO Kunová Teplica, so subjektom, pre ktorý prenájom obecné zastupiteľstvo neschválilo. V zmluve upravené nájomné v čl. 5 nie je v súlade s ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme podnájme nebytových priestorov, v zmysle ktorého je podstatnou náležitosťou zmluvy o nájme aj spôsob platenia nájomného. Nájom bol dohodnutý za symbolickú sumu 1,- Sk ročne, počas trvania nájomného vzťahu, vždy k 31. marcu roka. Akým spôsobom mala byť suma zaplatená, v zmluve upravené nie je. Ďalším dôvodov pre vyslovenie neplatnosti bola skutočnosť, že užívanie rozsiahleho areálu za takú nízku sumu počas 30 rokov, je v rozpore aj s dobrými mravmi. Naviac obec ešte aj prispievala na činnosť z rozpočtu. Za obdobie od roku 2005 do 2010 bol poskytnutý príspevok vo výške 24.989,82 Eur. Žalobca sa pokúsil o dohodu vo veci skončenia nájmu, avšak neúspešne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca trval na podanej žalobe, pretože bol toho názoru, že obecné zastupiteľstvo (ďalej len „OZ“) schválilo prenájom pre iný subjekt, pričom takto označený subjekt nie registrovaný a neexistuje. Ďalším podstatným dôvodom pre vyslovenie neplatnosti zmluvy bola skutočnosť, že nebol dohodnutý spôsob úhrady nájomného, čo je podstatnou náležitosťou podľa zákona o nájme nebytových priestorov.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pre nedostatočnosť a všeobecnosť petitu. Súhlasil s tým, že neexistuje združenie pod názvom TJ Baník Štítnik - KOVO Kunová Teplica. V skutočnosti sa jednalo o dve telovýchovné jednoty, ako to bolo vyjadrené v uznesení, ktoré existovali samostatne. Schvaľujúce uznesenie evidovalo tieto dve telovýchovné jednoty, ktoré dňa 07.02.2005 uzavreli zmluvu o súčinnosti a priestory užívali podľa vyčlenenia v zmluve. Za podstatný dôvod pre zamietnutie žaloby žalovaný považoval skutočnosť, že nie je možné na obsah zmluvy aplikovať zákon o nájme nebytových priestorov, pretože predmetom nájmu neboli len nebytové priestory, ale celý súbor stavieb, pozemkov a iných priestorov. K spôsobu úhrady nájomného uviedol, že nájomné bolo symbolické a žalovaný ho uhrádzal tým, že sa staral o celý areál, udržiaval ho, kosil, platil elektrinu, vodu a plyn z vlastných prostriedkov. Ďalej žalovaný z vlastných prostriedkov vybudoval komín, celé kúrenie, vrátane plynových rozvodov, dotiahol vodu, rozšíril rybník, urobil bočné lavice, tenisové kurty. Obec vlastní okrem budov a pozemku v areáli 30 stoličiek a 10 stolov. Všetko ostatné vybudovala a zabezpečila TJ KOVO za finančnej pomoci závodu v Kunovej Teplici, pretože prezident TJ bol bývalým riaditeľom závodu a tiež z finančnej jednorazovej pomoci Zväzu telesnej výchovy vo výške 50.000,- Sk. V prípade športových podujatí, prispievali na tieto podujatia aj ďalšie obce. Žalovaný uviedol, že TJ KOVO existuje už 60 rokov, vzťahy s obcou boli v poriadku až do nástupu nového starostu.
Žalobca v priebehu konania upresnil petit žaloby tak, že identifikoval podrobnejšie Zmluvu o prenájme zo dňa 07.02.2005. Po pripustení zmeny petitu súdom, naďalej trval na tom, že obecné zastupiteľstvo schválilo prenájom pre neexistujúci subjekt, z gramatického výkladu znenia uznesenia nemožno vyvodiť, že sa jednalo o dva subjekty. V tejto súvislosti predložil žalobca list z roku 2007, kde sa uvádza v záhlaví listu označenie TJ Baník Štítnik - Kunová Teplica združenie, N.. Y. W., z čoho vyplýva, že subjekt označený v uznesením OZ ,z februára 2005, neexistuje. Žalobca celkovo prispel na uvedený RŠA sumou 752.723,- Sk, tzn. 24.985 Eur, za obdobie od roku 2005 do 2010. V roku 2011 žalobca neposkytol žiaden príspevok. V súvislosti s predloženým listom vlastníctva poukázal na to, že parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty nie je vo vlastníctve obce, čo je dôvodom pre vyslovenie neplatnosti. Jedná sa o plochu ihriska, pričom vo vlastníctve obce je len parc. č. XXX/X, na ktorej sa nachádza budova, čo vyplýva z LV č. XXX k. u. W. O.. Z uvedeného teda vyvodil záver žalobca, že je možná aplikácia v zmysle príslušných ustanovení Zákona č. 116/1990 Zb. o nebytových priestoroch. Obecné zastupiteľstvo Obce Kunová Teplica dňa 21.03.2011 na svojom 4. mimoriadnom zasadnutí rozhodlo o ukončení zmluvy o prenájme nebytových priestorov uzavretej dňa 07.02.2005. Starosta obce bol na základe uvedeného uznesenia poverený v mene obce požiadať o neplatnosť nájomnej zmluvy, pretože obec potrebuje pre občanov predmetný areál, ktorý nepozostáva len z budov, ale sú tam zahrnuté ihriská, tenisový kurt a parkovisko, pričom sú tieto v zlom stave. Obec potrebuje areál pre športové, kultúrne vyžitie pre mládež. Na tieto účely je obec nútená využívať priestory kultúrneho domu, kde sa v roku 2011 hral stolný tenis a bojové športy. Naviac závažným dôvodom je tá skutočnosť, že obci by pomohol zisk z prevádzkovania areálu, pretože ide o najväčší RŠA, ktorý využívajú na kultúrne a športové akcie aj okolité obce, Obec Štítnik, Pašková. Žalovaný má príjem z baru a ubytovania, ktoré sa nachádzajú v areáli, pričom obec nemá možnosť užívať tento areál, s výnimkou nejakých akcií, ktoré sa v areáli konali. Obec by chcela vytvoriť podmienky pre mládež, aby nechodila do baru. Žalobca sa už v minulosti pokúšal dohodnúť na ukončení nájmu s bývalým prezidentom N.. P. T.. K dohode nedošlo, pretože uvedený prezident sa vzdal funkcie a následne túto funkciu prevzal súčasný prezident TJ, pán T., s ktorým nebolo možné dohodu uzavrieť. Žalobca navrhol, aby boli pre účely konania vypočutí svedkovia, N.. W., O. J., O. J., G. Č., Q. R., Z. I., ktorí by sa mali vedieť vyjadriť k uzavretiu zmluvy o prenájme, ako poslanci, ktorí nepodpisovali prezenčnú listinu zo zasadnutia.
Žalovaný poukázal na to, že obec má možnosť uvedený areál užívať, čo vyplýva zo zmluvy o prenájme. Konkrétne z čl. 3 zmluvy vyplýva, že nájomca bude užívať RŠA pre širokú verejnosť, pre občanov obce a jej návštevníkov. Zariadenie bude slúžiť po celý čas pôvodnému účelu, a to rozvoju športovej činnosti v obci a poskytovaniu služieb v rámci telesnej kultúry a športu, ako aj cestovného ruchu. Z uvedeného článku vyplýva aj hospodárnosť nakladania so získanými finančnými prostriedkami, ktoré mali slúžiť na zveľaďovanie areálu a športovú činnosti. Obec teda môže využívať využívať športový areál. Pokiaľ by nájomca nerešpektoval účel zmluvy a využíval by areál v rozpore so zmluvou, žalobcovi
by nebránilo nič v tom, aby preukázal neúčelné využívanie areálu a na základe takéhoto dôvodu sa domáhal ukončenia nájomného vzťahu. K otázke existencie subjektu označeného v uznesením OZ č. 01/2005 opakovane žalovaný uviedol, že preukazovanie existencie alebo neexistencie uvedeného subjektu listom N.. W. z roku 2007 je nepodstatné, pretože označenie združenia tak ako ho označil N.. W. nemá formu predpísanú zákonom, a je to výlučne jeho forma označenia. Napokon ide o list, ktorý vyzýva na spoluprácu z roku 2007 a zmluva bola uzavretá v roku 2005. Existenciu dvoch telovýchovných jednôt v aktuálnom čase schvaľovania uznesenia OZ preukazuje Zmluva o súčinnosti medzi dvomi TJ, uzavretá dňa 07.02.2005.
Svedok Š.O. J. uviedol, že pôsobil v obci pôvodne ako predseda MNV a následne ako starosta obce, spolu 23 rokov. V čase uzavretia nájomnej zmluvy so žalovaným bol starostom a prenajatie RŠA malo zlepšiť vzťahy z TJ, čomu prispela aj určitá forma fúzie s TJ v Štítniku. Obec považovala za účelné prenajať areál telovýchovnej jednote v obci s tým, že pokiaľ by mala záujem o areál aj telovýchovná jednota Štítnik, prenajala by obec areál prípadne aj tejto telovýchovnej jednote v Štítniku. K zneniu uznesenia uviedol, že v tomto smere sa jednalo o nešťastný zápis, formuláciu, pretože obe telovýchovné jednoty hrali v areáli a črtala sa súčinnosť medzi TJ. Z toho dôvodu zapísali do uznesenia obe TJ s tým, že ktorá požiada o nájom z tých dvoch, s tou sa uzavrie zmluva. Potvrdil, že tieto zápisnice zo zasadnutia OZ sa overovali. Každý z poslancov dostal zápisnicu, mohol ju prečítať a oboznámiť sa s ňou a od roku 2006 sa zápisnice podpisovali a overovali,podľa usmernenia kontrolórov. K samotnej existencii areálu svedok uviedol, že pôvodne areál patril asi v 80. až 90. rokoch minulého storočia Československému zväzu TJ alebo Asociácii TJ. V čase výstavby areálu, sa tento realizoval svojpomocne, stavali ju predchádzajúce generácie. Vlastníci pozemku súhlasili s tým, že sa stavba postaví na ich pozemkoch, bolo potrebné majetko-právne vysporiadanie. Ako starosta, v roku 2010, požiadal o vypracovanie geometrického plánu. Akým spôsobom sa vyporiadanie ukončilo už nemal informácie. Do majetku obce sa areál dostal až po doriešení prevodu uvedeného majetku do majetku obce, čo vybavoval svedok. Až po prevode bolo možné totiž financovať areál. Podľa poznatkov svedka za jeho pôsobenia obec prispievala na akcie, posledné roky však neprispievala na elektrinu, na plyn a vodu. Poskytovanie finančných prostriedkov schvaľovalo OZ. Len o nízkych sumách mal právo rozhodnúť starosta. Pokiaľ by uvedený areál nebol slúžil potrebám obce, celkom určite by poslanci ostro protestovali, pokiaľ prejednávali použitie finančných prostriedkov pre TJ. Na námietku o správnosti obsahu spísanej nájomnej zmluvy týkajúcej sa pozemku parc. č. XXX/X k. ú. W. O. svedok uviedol, že v prípade nájmu sa jednalo o prenajatie stavby na určitom konkrétnom pozemku a preto bola uvedená parcela do nájomnej zmluvy uvedená, pretože bolo potrebné identifikovať, kde sa stavba nachádza. Neznamenalo to však, že pozemok bol vlastníctvom obce. Vo vlastníctve obce bol výlučne pozemok pod sociálnou budovou. Snahou obce bolo prenechať športový areál tomu subjektu, ktorý sa športovej činnosti rozumie, pretože obec mala množstvo ďalších povinností, ktoré musela riešiť a spravovať v súvislosti s infraštruktúrou, čističkou odpadových vôd, kanalizáciou. Z týchto dôvodov prenechala obec tento areál na prevádzkovanie nájomcovi, ktorý sa o areál riadne staral. Okrem futbalových podujatí sa v období od 01.07.2011 konali napríklad koncertné vystúpenia, kondičné preteky policajtov, rôzne súťaže, mestská liga Rožňavy, futbalové stretnutia medzi starostami obcí a v zimnom období sa využíva bežecký areál ako klzisko. Na výzvu súdu uviedol, že osoby O. J., O. J., G. Č., Q. R., neboli poslancami OZ v čase, keď sa nájomná zmluva schvaľovala.
Žalobca po zistení, že svedeckej výpovedi svedka Š.: J. netrval na výsluchu týchto svedkov.
Uznesením č. 01/2005 Obecného zastupiteľstva Kunova Teplica zo dňa 07.02.2005 v bode C bol schválený prenájom štadióna v majetku obce pre Telovýchovnú jednotu ( TJ ) Baník Štítnik - KOVO Kunova Teplica na dobu tridsať rokov za symbolickú 1,- Sk. Z pripojenej prezenčnej listiny vyplynulo, že prezenčná listina obsahovala mená poslancov, N.. P. T., Y. I., C. T., Y. G., V. X., Y. J., C. J., obecný kontrolór - Y. W.. Rovnaký okruh poslancov vyplynul aj zo záznamu, na základe ktorého OZ Kunová Teplica dňa 07.02.2005 schválilo prenájom štadióna a súhlasilo so zmluvou o súčinnosti medzi TJ Kunová Teplica a TJ Baník - Štítnik ( č.l. 22 )
Zo zápisnice zo 4. mimoriadneho zasadnutia OZ v Kunovej Teplici zo dňa 21.03.2011, z bodu 3 programu vyplynulo, že poslanci obce ako aj starosta obce trvajú na vyriešení nevýhodnej nájomnej zmluvy. Konkrétne išlo o poslancov, p. Č., R., I.. Nesúhlasili s tým, aby obec podporovala činnosti TJ, vo forme
poskytovania príspevkov, navrhli aby areál prešiel do správy obce. Schválili v bode II, 1. ukončenie Zmluvy o prenájme zo dňa 07.02.2005 dohodou ku dňu 31.03.2011.
Zo zmluvy o prenájme nebytových priestorov vrátane príslušenstva súd zistil, že bola uzavretá dňa 07.02.2005 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Predmetom Zmluvy v zmysle čl. 2 bol Rekreačno-športový areál na parcele č. W. XXX/X a č.XXX/X, ktorý pozostáva zo sociálnej budovy s ubytovňou vrátane zariadenia (bar, klubovňa, sauna, šatne, sociálno-hygienické zariadenie, plynové kúrenie, pitná voda, požiarna voda), z futbalového ihriska (nové, staré ihriská vrátane príslušenstva), z atletickej časti tenisového a futbalového ihriska aj ďalších plôch (parkovisko, parková zeleň), v celkovej výmere 16754 m2. Z čl. 3 Zmluvy vyplýva, že nájomca bude užívať RŠA na rekreačno-športové účely pre širokú verejnosť, občanov obce. Nájom bol schválený uznesením Obecného zastupiteľstva č. 01/2005 zo dňa 07.02.2005 a dohodnutý na dobu 30 rokov. V čl. 5 Zmluvy bol dohodnutý nájom za symbolickú 1,- Sk počas trvania nájomného vzťahu, vždy k 31. marcu roka. Úhrada služieb spojených s prevádzkou je upravená v čl. 7, kde sa nájomca zaviazal v záujme rozvoja kultúry a športu, rekreačno-rehabilitačnej činnosti, vidieckeho turizmu a poskytovania kvalitných športových služieb školskej mládeži, vytvoriť podmienky na podnikanie za účelom získania finančných prostriedkov na zabezpečenie riadneho chodu TJ. Časť nákladov mala byť zabezpečená z príspevkov prenajímateľa, zvyšujúcu časť znášal nájomca.
Zmluva o súčinnosti v oblastiach cieľov podnikania súčinných strán uzavretá dňa 07.02.2005 medzi TJ KOVO Kunová Teplica a TJ Baník Štítnik združenie upravovala súčinnosť oboch strán a ich pôsobenie v externých a interných priestoroch areálu. Doba súčinnosti bola dohodnutá do 06.02.2014. V článku 4. uvedenej zmluvy sa zaviazal TJ Baník Štítnik preinvestovať do zveľadenia štadióna sumu 100.000,- Sk. V článku 5 zmluvy bol obsiahnutý záväzok, že TJ Baník bude znášať na vlastné náklady zabezpečenie futbalových zápasov.
Z výpisu z LV č. XXX k. ú. W. O. vyplynulo, že žalobca je výlučným vlastníckom parc. č. XXX/X - zastavané plochy o nádvoria o výmere 773 m2, na ktorej sa nachádza budova súp. č. XXX - šport. zdrav.. Parc. č. XXX/X nie je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pričom bolo zistené, že uvedená parcela registra “S.“ je evidovaná na katastrálnej mape ako trvalé trávnaté porasty o výmere 23340m2, pozemok je nevyužívaný pre trvalý trávny porast a list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nie je založený. Z pripojenej fotokópie katastrálnej mapy je zrejmé, že uvedená parcela je súčasťou RŠA.
Podľa ust. § 1 písm. a.) Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu;
Podľa ust. § 3 ods. 3 uvedeného zákona, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Podľa ust. § 118 ods. 1 OZ predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.
Z vyššie uvedených ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. vyplýva, že uvedený zákon je osobitným právnym predpisom upravujúcim nájom nebytových priestorov a tiež bytov, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely. Je preto nevyhnutné skúmať , či uvedený zákon je možné aplikovať aj na nájom, alebo podnájom pozemkov a budov. Zo znenia ust § 1 uvedeného zákona je zrejmé, že zákon sa vzťahuje len na nebytové priestory a za určitých okolností aj na byty, nevzťahuje sa však na predmety občianskoprávnych vzťahov, ktoré sú upravené v ustanovení § 118 OZ. Na rozdiel od tejto osobitnej úpravy nájomný pomer a nájomnú zmluvu upravuje všeobecne Občiansky zákonník
v ust. § 663 a nasl. Predmetom nájmu podľa tejto všeobecnej úpravy môže byť akákoľvek vec, ktorá môže byť predmetom právneho vzťahu, hnuteľná, nehnuteľná , majetkové právo, iné majetkové hodnoty. V prípade takýchto nájomných zmlúv podľa OZ sa nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitá forma. Občiansky zákonník nepredpisuje čo má nájomná zmluva obsahovať, s výnimkou nájmu bytu. Nájomná zmluva musí mať podstatné obsahové náležitosti pre záväzkovú zmluvu, to znamená, označenie prenajímateľa, označenie nájomcu, predmet nájmu, nájomné. Ostatné náležitosti ako doba nájmu, spôsob platenia nájomného, výpovedné dôvody netvoria podstatné náležitosti nájomnej zmluvy.
V zmysle ust. § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
V zmysle ust. § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky
Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nájomná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 07.02.2005 upravovala aj nájom pozemkov, konkrétne pozemku na ktorom stála budova ( parc. reg. S. č. XXX/X ), nájom budov ( viď LV č. XXX ), ihrísk, parkoviska. Z čoho vyplýva , že predmetom nájmu bol celý súbor budov, pozemkov, ktoré v žiadnom prípade nepodliehajú úprave zákona o nájme nebytových priestorov, aj keď súčasťou nehnuteľností sú aj nebytové priestory. Preto nie je možné aplikovať zákon o nebytových priestorov v prípade posudzovania dôvodov neplatnosti uvedenej nájomnej zmluvy podľa ust. § 39 OZ. Jedným z dôvodov pre vyslovenie neplatnosti podľa žalobcu bola absencia spôsobu platby nájomného v nájomnej zmluve. Takýto dôvod by obstál v prípade nebytových priestorov, nie však pri predmete nájmu upravenom v uvedenej zmluve. Predmet nájmu v zmluve zo dňa 07.02.2005 presahuje vymedzenie podľa ust. § 1 zákona o nebytových priestoroch a je preto nutné použitie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Uzavretá zmluva o prenájme zo dňa 07.02.2005 obsahuje podstatné náležitosti, spôsob platby nájomného nepatrí medzi podstatné náležitosti. Z toho vyplýva, že pri absencii tejto úpravy v zmluve, to nemôže mať za následok neplatnosť nájomnej zmluvy podľa ust. § 39 OZ, nakoľko nie je v rozpore so zákonom, ani ho neobchádza.
Ďalším dôvodom neplatnosti predmetnej zmluvy bola aj skutočnosť, že zmluva je aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobca nemá možnosť riadne využívať areál aj keď je jeho vlastníkom a nemá príjem z nájmu, pretože nájomné bolo dohodnuté za 1,- Sk ročne, na dlhú dobu. Súd konštatuje, že nájomná zmluva bola riadne uzavretá, nájom bol schválený obecným zastupiteľstvom dňa 07.02.2005 ( ust. § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. zákon o majetku obcí v znení neskorších predpisov ). Schválenie takéhoto úkonu nepochybne obecné zastupiteľstvo náležite zvážilo, zvlášť pokiaľ sa na nákladoch za udržiavanie areálu nemusela podieľať výlučne obec. Napokon prevádzkovanie areálu slúžilo v čase nájmu aj pre rozvoj športových a kultúrnych aktivít obce, čo vyplynulo z dokazovania. Bez povšimnutia nemožno ponechať ani skutočnosť, že uvedený areál bol pôvodne vlastníctvom Československého zväzu telesnej výchovy ( ČsZTV ) a až následne bol prevedený do majetku obce v zmysle zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení neskorších predpisov. Na jeho výstavbe sa teda nepodieľala len obec z vlastných prostriedkov, ale je nesporné, že výstavba sa realizovala svojpomocne, aj za finančnej pomoci ČsZTV, závodu - SMZ Kunova Teplica a v neposlednom rade na udržiavanie areálu prispel aj žalovaný a v zmysle Zmluvy o súčinnosti aj TJ Baník Štítnik. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd je toho názoru, že nájom RŠA nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Ako závažný dôvod neplatnosti zmluvy o prenájme zo dňa 07.02.2005 žalobca označil skutočnosť, že nájom bol nesprávne schválený pre neexistujúci subjekt : Telovýchovnú jednotu Baník Štítnik - KOVO Kunova Teplica. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obecné zastupiteľstvo neschvaľovalo nájom pre jeden subjekt takto označený, ale pre dve telovýchovné jednoty, ktoré dňa 07.02.2005 uzavreli zmluvu o súčinnosti. Išlo o TJ KOVO Kunová Teplica a TJ Baník Štítnik. Zámerom obecného zastupiteľstva bolo, že nájomná zmluva bude uzavretá s niektorou z týchto TJ, keďže obe pôsobili v areáli. Zmluva o súčinnosti bola obecnému zastupiteľstvu známa, nakoľko poslanci OZ, C. T., ako štatutárny zástupca TJ KOVO Kunova Teplica a N.. P. T., prezident TJ KOVO uvedenú zmluvu podpisovali. Už z toho je možné vyvodiť, že OZ malo poznatky o existencii dvoch samostatných TJ. Zápis vykonal v tom čase starosta obce, Š.O. J., ktorý vo svojej výpovedi spôsob zápisu uznesenia
vysvetlil a jednoznačne uviedol, že nájom bol schválený pre obe TJ s tým, že zmluva bude uzavretá z jednou z nich, keďže existovala Zmluva o súčinnosti medzi TJ.
Zhodnotením vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že uzavretá Zmluva o prenájme nebytových priestorov vrátane príslušenstva medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.02.2005, je platná a z toho dôvodu žalobe nevyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd priznal úspešnému žalovanému účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia súd priznal za päť úkonov právnej pomoci v zmysle ust. § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Hodnota jedného úkonu predstavovala 57 Eur ( 1/13 výpočtového základe 741 Eur ). Súd priznal štyri úkony v plnej výške s pripočítaním režijného paušálu podľa ust. 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, v sume 7,41 Eur ku každému úkonu, spolu v sume 257,64 Eur ( za prevzatie a prípravu zastúpenia, za účasť na pojednávaniach v dňoch 19.10.2011,23.11.2011,09.12.2011). Okrem toho súd priznal jeden úkon podľa ust. § 14 ods. 5 písm. b/ uvedenej vyhlášky v rozsahu 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, za účasť na pojednávaní dňa 14.11.2011, ktoré bolo odročené pre neúčasť žalobcu, v sume 14,25 Eur s pripočítaním režijného paušálu 7,41 Eur, spolu 21,66 Eur.
Celkovú náhradu trov konania súd priznal v sume 279,30 Eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.