Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-107-2011.pdf
PDF · 92.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/107/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú S. X., nar. XX.X.XXXX, bývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., F. W. K. J., na návrh matky J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej v V. Č.. XX, prechodne bývajúcej M. K., N. L.. Q. Č.. XX, za účasti otca Š. X., nar. X.X.XXXX, trvale bývajúce M. E. Č.. XXX, Y. K.-Y. v konaní o zvýšenie a zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a.
Návrh na zníženie výživného z a mi e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej doručila tunajšiemu súdu dňa 7.12.2010 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú zo sumy 117,- eur na 170,- eur mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že naposledy bolo výživné zo strany na maloletú otca upravené rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 7C/9/2008, ktorým bol tec zaviazaný prispievať na výživu maloletej po 3.500,- Sk mesačne. V čase podania návrhu maloletá bola žiačkou 8. ročníka základnej súkromnej školy, náklady na školu sa zvýšili, matka tam hradila školné 33,- eur, navštevovala tri záujmové krúžky, na ktoré hradila matka 17,- eur ročne na každý krúžok. Náklady sa zvýšili i na hygienu v škole, matka v škole hradila poplatok ZRPŠ 8,- eur na dopravu jej hradila mesačne 10,- eur. Škola usporadúvala dvakrát do mesiaca poznávacie výlety, ktoré boli doporučované maloletej i odborným lekárom - psychológom, ktoré stáli matku nemálo peňazí. Otec sa s maloletou nijako nekontaktoval. U dcéry dochádzalo k nárastu potrieb aj vzhľadom na vývin dieťaťa, pričom príjem matky bol 240,- eur zo zamestnania a z titulu privyrábania na dohodu mala ďalší príjem 170,- eur. Spolu s dieťaťom bývala na internáte, kde obývali 2-izby bez kuchyne, začo platila matka nájom 202,- eur mesačne, za plynovú bombu 10,- mesačne, taktiež splácala splátky za vysávač 24,- eur mesačne, hradila poistku 15,- eur mesačne a taktiež si hradila výdavky na HMD.
Otec s návrhom matky nesúhlasil, vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 15.3.2011 žiadal súd o zníženie výživného na maloletú na sumu 50,- eur mesačne.
Kolízny opatrovník doporučil výživné zvýšiť primerane k možnostiam a schopnostiam otca.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej S. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 7C/9/2008 zo dňa 17.6.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.7.2008 a ktorým rozsudkom na čas po rozvode manželstva rodičov bola maloletá na základe súdom schválenej rodičovskej dohody zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu vo výške po 3.500,- Sk mesačne, pričom pri schválení tejto dohody súd vychádzal zo zistení, že otec dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 15.500,- Sk, matka 7.366,- Sk a maloletá bola žiačkou 5. ročníka základnej školy.
Na tunajšom súde prebiehalo v minulosti konanie pod sp. zn. 23P/133/2009 začaté na návrh otca, ktorým návrhom sa domáhal zníženia výživného na maloletú. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 29.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2011 a ktorým rozsudkom bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý, pričom bolo vychádzané zo zistení, že matka dosahovala u svojho zamestnávateľa C. L. M. K. priemerný mesačný čistý príjem 261,99 eur, zároveň si privyrábala na základe dohody o vykonaní prác, z čoho mala príjem 190,- eur, maloletá navštevovala 8. ročník základnej školy, otec dieťaťa bol poberateľom invalidného dôchodku v čase rozhodovania súdu vo veci vo výške po 271,50 eur.
Matka maloletej je naďalej pracovníčkou C. L. M. K., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem počas celého sporného obdobia 263,28 eur. Spolu s maloletou naďalej tak, ako v čase ostatnej úpravy výživného, býva v ubytovni patriacej jej zamestnávateľovi, za bývanie v ktorej ubytovni, vrátane poplatkov za elektrinu mesačne hradí 230,- eur. Matka nevlastní žiaden majetok a okrem tejto dcéry ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Maloletá na začiatku sporného obdobia navštevovala súkromnú základnú školu, kde jej matka hradila poplatok ZRPŠ na rok 80,- eur a ročné školné 87,- eur, ktoré matka hradila v dvoch splátkach a to v prvom polroku 30,- eur, v druhom polroku po 47,- eur. Na začiatku každého školského roka mala matka s maloletou zvýšené výdavky na zakúpenie školou určených učebníc, napr. učebnica anglického jazyka stála 13,- eur. Maloletá mala záujem navštevovať školou organizované výlety a zúčastniť sa i letného tábora, kde bolo potrebné zaplatiť poplatok 70,- eur, čo však matka nebola schopná uhradiť v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov v rodine. Na odporúčanie psychologičky maloletá chodievala na organizované výlety, ktoré boli takmer týždenne, na ktoré jej matka platila poplatok na výlet 5,- eur a poskytovala jej na tieto výlety vreckové. Počas sporného obdobia maloletá v čase návštevy základnej školy krúžky matematický, prírodovedný a krúžok anglického jazyka, za ktoré krúžky matka hradila ročný poplatok za každý po 20,- eur. Maloletá mala záujem navštevovať i výuku hry na klavír a navštevovať tanečný krúžok, čo si však matka z finančných dôvodov nemohla dovoliť. Maloletá má dlhodobé zdravotné problémy so žalúdkom, navštevuje gastroentrologickú poradňu, s čím súvisia zvýšené výdavky na predpísané vitamíny 13,- eur. Napriek tomu, že maloletá má problémy so zubami, matka nemá dostatok finančných prostriedkov, aby mohla navštíviť zubára. Otec sa s maloletou nijako nekontaktuje, okrem súdom určeného výživného na úhradu potrieb maloletej neprispieva žiadnou formou.
Otec je poberateľom invalidného dôchodku od 15.8.2011, ktorý invalidný dôchodok mu bol pôvodne vyplácaný vo výške po 582,91 eur a rozhodnutím Sociálnej poisťovne z januára 2011 mu bol znížený na 271,5 eur z dôvodu poklesu jeho pracovnej schopnosti z 80% na 40%. Naposledy bol otec zamestnaný vo firme M. P..B.. K., zo správy ktorého súd zistil, že zamestnanie trvalo od 6.11.2008 do 6.10.2010, ku skončeniu došlo na základe podnetu otca z dôvodu je nástupu do invalidného dôchodku pri poklese jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%, ako to vyplýva z oznámenia o miere poklesu vystaveného Sociálnou poisťovňou K. 23.9.2009, z uvedeného dôvodu bol pracovný pomer firmy s otcom skončený 26.10.2009, pričom v uvedenej firme otec pracoval v profesii lešenár, kde šlo o rizikové pracovisko, na ktorom spoločnosť nezamestnáva a nemôže zamestnávať pracovníkov so zdravotným postihnutím. Na úrade práce sa otec zaevidoval v priebehu tohto konania 10.8.2011, pričom zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K., detašované pracovisko V. N. A. súd zistil, že otcovi by bolo možné poskytnúť pracovné miesto v prípade pracovných ponúk zo strany zamestnávateľom, pričom však ale zo strany zamestnávateľov nie je požadovaný dobyt o profesiu otca, z dôvodu, že tento má percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zo správy Y. Ú. E. zo 16.8.2011 vyplýva, že otca nie je možné zaradiť na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb a verejnoprospešných prác, keďže nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, obec nemá vedomosť o tom, žeby otec vykonával iné práce, resp. brigádnickú činnosť. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ K. - Y. zo dňa 16.8.2011 súd zistil, že otec je vlastníkom motorového vozidla Ford Taurus od 14.2.2007 a nákladného prívesu taktiež od 14.2.2007, na ktorých vozidlách je exekútorska blokácia, zároveň je držiteľom vozidla Wartburg od 24.10.2001. K námietke matky vznesenej počas pojednávania, že otec sa vzdal dedičského podielu v dedičskom konaní po nebohom otcovi bolo zistené, že dedičské konanie po nebohom poručiteľovi Q. X. bolo vedené ešte v rokoch 1997 a 1998, osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 7.2.1998, k čomu súd poznamenáva, že ide o obdobie ešte pred rozvodom manželstva rodičov. Z čestného vyhlásenia matky otca maloletej vyplýva, že otec so svojou matkou žije v spoločnej domácnosti a na náklady na inkaso jej prispieva čiastkou 100,- eur. Otec okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení do 30.6.2009, o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 81,66 € mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa ust. § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení do 30.6.2010, o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 84,52 € mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa ust. § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení, o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 84,61 € mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku zamietol návrh matky na zvýšenie výživného, ako i návrh otca na zníženie výživného. Návrh matky na zvýšenie výživného súd zamietol k z dôvodu, že napriek preukázanému zisteniu zmeny pomerov na strane maloletej, ktorá na rozdiel od času ostatnej úpravy výživného ukončila štúdium na základnej škole a v súčasnosti od septembra 2011 sa stala študentkou strednej školy a v súvislosti s týmto došlo u nej k podstatnému nárastu jej odôvodnených potrieb a ktoré potreby vzrástli i v súvislosti s uplynutím doby viac ako troch rokov od času ostatnej úpravy výživného, situácia na strane otca, a to jeho príjmové, majetkové a osobné pomery neumožňujú zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú, keďže ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, otec je naďalej poberateľom invalidného dôchodku, je síce pravdou, že na jeho strane došlo k úprave miery jeho poklesu pracovnej schopnosti z 80% na 40%, teda výhliadky otca na zaradenie sa do pracovného pomeru sa zlepšili, avšak ako vyplynulo z ďalších dôkazov práce, ktoré otec doposiaľ vykonával a na ktoré má kvalifikáciu si od zamestnávateľov si vyžadujú plnú schopnosť pre výkon práce a zamestnávatelia o pracovné zaradenie otca záujem nemajú práve z dôvodu pretrvávajúceho poklesu pracovnej schopnosti. Na situácii nič nemení ani to, že otec od roku 2007 je vlastníkom motorového vozidla, keďže táto situácia tu bola už v čase ostatnej úpravy výživného. Z tohto dôvodu, teda napriek preukázanému nárastu potrieb maloletej, nebolo možné výživné zo strany otca zvýšiť.
Z vyššie uvedených dôvodov súd zároveň zamietol návrh otca na zníženie výživného a to aj z dôvodu, že o takomto návrhu otca bolo už rozhodované vyššie uvedeným rozsudkom sp. zn. 23P/133/2009 zo dňa 29.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.6.2011, keďže pomery na strane otca oproti tomuto ostatnému rozhodnutiu sa nezmenili a nevznikla žiadna nová okolnosť, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o znížení výživného na maloletú.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221. ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.