Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-29-2023.pdf
PDF · 113.95 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/29/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Martiny Nemravovej. a členov senátu JUDr Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matka R. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. L. XXX, Z., zastúpená: JURAJ MACÍK advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 459 958 a otec Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, J. - P., O. republika, zastúpený: JUD. Mária Vevurková, advokátka so sídlom H. XXX/XX, XXX XX X., za účasti Krajskej prokuratúry Žilina, so sídlom Moyzesova 20, 011 04 Žilina, v konaní o návrhu navrhovateľky: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, zastúpenej: JUDr. Peter Celec, advokát so sídlom H.. Y. XX, XXX XX H. na zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 3P/22/2021-445 zo dňa 11. novembra 2022 v spojení s Opravným uznesením č.k. 3P/22/2021-498 zo dňa 11. apríla 2023, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k, 3P/22/2021-445 zo dňa 11. novembra 2022 v spojení s Opravným uznesením č.k. 3P/22/2021-498 zo dňa 11. apríla 2023 v napadnutých výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e.
Matke maloletej sa proti navrhovateľke p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% vo výške 108,83 eur, ktoré j e navrhovateľka p o v i n n á zaplatiť matke maloletej na účet jej právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Otcovi maloletej sa proti navrhovateľke p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% vo výške 101,09 eur, ktoré j e navrhovateľka p o v i n n á zaplatiť otcovi maloletej na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil; výrokom II. matke proti navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške 1.251,69 Eur, ktoré je navrhovateľka povinná zaplatiť matke maloletej na účet jej právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia; výrokom III. priznal otcovi proti navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške 769,27 Eur, ktoré je navrhovateľka povinná zaplatiť otcovi na účet jeho právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia; výrokom IV. určil, že štát má voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a navrhovateľka je povinná zaplatiť trovy vzniknuté štátu vo výške 140,76 Eur na účet súdu do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľky a súhlas všetkých účastníkov konania, konanie podľa § 29 ods. 1 - 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) zastavil. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52, § 55, §
57 a § 58 CMP. Matke a otcovi maloletej, ktorí si uplatnili nárok na náhradu trov konania, priznal nárok na ich náhradu vo výške 100% voči navrhovateľke. Súd prvej inštancie považoval nárok rodičov voči navrhovateľke na náhradu trov konania za dôvodný. Priznanie nároku na náhradu trov konania, súd prvej inštancie považoval za spravodlivé vzhľadom na skutočnosti zistené v konaní, najmä s poukazom na závery znaleckého posudku. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti za situácie, kedy maloletá má oboch rodičov, ktorí mali a majú záujem o osobnú starostlivosť o maloletú. Navrhovateľka zobrala svoj návrh na začatie konania späť bez uvedenia dôvodu, avšak až po oboznámení sa s vypracovaným znaleckým posudkom, z ktorého záverov vyplynulo, že zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti nie je prospešné. O trovách štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 57 CMP, a rovnako považoval za spravodlivé, aby na ich úhradu bola zaviazaná navrhovateľka vzhľadom na okolnosti daného prípadu. Znalecké dokazovanie potvrdilo, že zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky nie je prospešné, prvotný impulz na podanie návrhu vychádzal od navrhovateľky a ďalšej osoby, čo následne prijala maloletá, ktorá túto alternatívu vyhodnotila ako najlepšiu pre seba a svoje záujmy.
2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka, napadla odvolaním II., III. a IV. výrok súdu prvej inštancie, a to z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Žiadala, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. S otázkou spravodlivosti priznania nároku na náhradu trov konania sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 14. napadnutého uznesenia, pričom priznanie náhrady trov konania odôvodnil iba tým, že svoj návrh na začatie konania zobrala späť až po tom, ako bol v konaní vypracovaný znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti nie je prospešné. Takéto odôvodnenie, či je teda výnimočné priznanie nároku na náhradu trov konania v zmysle § 55 CMP spravodlivé, nie je dostatočné. V danom prípade je podľa nej potrebné posúdiť skutkový a právny stav v čase, keď podala návrh so stavom, kedy zobrala svoj návrh na začatie konania späť. Porovnaním týchto stavov je možné ustáliť nasledovné, a to aj zo záverov znaleckého posudku: a) Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.07.2021 sa domáhala zverenia maloletej do svojej náhradnej osobnej starostlivosti. V čase podania návrhu, bol skutkový stav taký, že maloletá bola na základe uznesenia Okresného súdu Martin zverená do starostlivosti Centra pre deti a rodiny H.; b) Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že:
- maloletá túži byť prítomná na farme každý deň, aby mohla realizovať starostlivosť o svoje, prípadne iné kone,
- maloletá netúži ísť do starostlivosti ani matky ani otca, nakoľko toto prostredie nepovažuje za vhodné, podnetné, pozitívne stimulujúce, majúce kladný vplyv na jej budúcnosť v súvislosti s jej potrebami a aktivitami,
- maloletá nechce byť vychovávaná v Centre pre deti a rodiny H., nevyhovuje jej dané prostredie, kolektív zamestnancov a interakcie s rovesníkmi. Túto cestu si zvolila ako alternatívu k pobytu u matky, aby nemusela byť ňou vychovávaná,
- zo súdneho spisu ani z rozhovoru a psychologickej diagnostiky nevyplýva že maloletá prechováva k navrhovateľke významné kladné emócie, silné citové puto, alebo inú formu vzájomného vzťahu, ktorý je možno opísať ako silne viazaný a... ani nevyplýva, že by sa o maloletú intenzívne zaujímala navrhovateľka, resp. že by vyvíjala intenzívnu snahu o zotrvanie v jej prítomnosti,
- maloletá prechováva k matke významne negatívne city, ktoré sú poznačené ich dlhodobo disfunkčným vzťahom. Z výpovede maloletej a jej matky nevyplýva, že by tento vzťah bol disfunkčný už v čase rozvodu rodičov, stal sa ním až vtedy, keď maloletá prišla na Slovensko a začala bývať spolu so sestrou na S.,
- aktuálne je maloletá voči matke silne zaujatá a významnou mierou na to vplývajú aj jej aktivity na farme v F., vlastníctvo koní, ktoré jej zakúpila matka a o ktoré sa vedie aktuálne súdny spor a rovnako tak o fakt, že je umiestnená v Centre pre deti a rodiny H., nakoľko práve matka jej nepovolila zostať bývať v F. a toto je forma jej odporu voči nej, keďže dobrovoľne by si túto alternatívu bývania, existencie, nevybrala,
- je vhodné vytvoriť pre zúčastnené strany taký model starostlivosti, aby reflektoval aj potreby maloletej v súvislosti s jej aktivitami na farme. Zároveň, aby sa využil potenciál matky, ktorá si iniciatívne zriadila bydlisko v blízkosti farmy a deklaruje úprimný záujem realizovať starostlivosť o maloletú, resp. o potenciál otca, ktorý je ochotný a schopný realizovať starostlivosť o maloletú a súčasne tak vytvoriť podmienky na to, aby všetci súrodenci vyrastali v spoločnej domácnosti. Pokiaľ táto alternatíva nebude v rámci
konania úspešná, je vhodné, aby maloletá bola umiestnená v rámci pobytu v Centre pre deti a rodiny H. do takej skupiny detí, ktoré by mali čo najmenší negatívny vplyv na maloletú a aby personál Centra pre deti a rodiny H. vyťažil z potenciálu maloletej maximum, a to nielen z hľadiska jej intelektu, vedomostí a zručností, ale i predispozícií k jej voľnočasovým aktivitám, tzn. aby mohla priniesť pozitívne prvky, ktoré ju formujú na farme do prostredia Centra pre deti a rodiny H.. Je zrejmé, že skutková situácia, najmä pokiaľ ide o vzťah maloletej a matky, sa počas súdneho konania vyvíjala. Maloletá mala k matke negatívny vzťah, nechcela s matkou žiť. V čase podania návrhu bol jej návrh na začatie konania rozhodne dôvodný a sledovala len najlepšiu starostlivosť o maloletú. V čase podania návrhu sa o maloletú osobne nestaral žiaden z rodičov, ale bola umiestnená do Centra pre deti a rodiny v H., kedy zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že toto prostredie nie je pre ňu najvhodnejšie. Svojim návrhom chcela pre maloletú vytvoriť iba lepšie a vhodnejšie podmienky, než aké mala vytvorené v Centre. Dôvod, pre ktorý zobrala svoj návrh späť, z dôvodu, že znalecký posudok v závere neodporúčal zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti, avšak aj napriek týmto záverom zo znaleckého posudku nie je možné ustáliť, že návrh bol podaný bezdôvodne a išlo o zjavné bezúspešné uplatnenie práva, nakoľko toto konanie jednoznačne malo vplyv na matku maloletej. Je vysoko pravdepodobné ba až isté, že súd prvej inštancie by sa pri rozhodovaní vo veci samej priklonil k záverom znaleckého posudku a rozhodol by o zamietnutí návrhu. Aj vzhľadom na blížiaci sa vek dospelosti maloletej usúdila, že nemá význam v konaní pokračovať, čím naopak ušetrila všetkým účastníkom konania ďalšie trovy. Vzhľadom na uvedené podľa jej názoru je možné ustáliť, že výnimočnosť rozhodnutia o trovách podľa § 55 CMP jednoznačne nebola nijakým náležitým spôsobom odôvodnená v napádanom uznesení, podľa ktorého súd prvej inštancie priznal trovy len preto, že zobrala svoj návrh späť po doručení znaleckého dokazovania.
3. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadané rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadaných výrokoch potvrdiť. Návrh navrhovateľky považoval za výslovne absurdný, špekulatívny a naviac istým spôsobom voči nemu ako rodičovi maloletej za šikanózny, pretože on ako otec vždy prejavoval úprimný záujem o maloletú ako aj pripravenosť poskytovať jej osobnú starostlivosť. Už z návrhu navrhovateľky vyvstali a neskôr v priebehu konania boli zistené viaceré vážne nezrovnalosti týkajúce sa jednak úmyslu, ktorý ju viedol k podaniu predmetného návrhu o zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti a rovnako tak absencia naplnenia hmotnoprávnych podmienok nevyhnutných pre vyhovenie jej návrhu. Pre vyhovenie návrhu neboli už v čase jeho podania splnené základné hmotnoprávne podmienky, a teda, že do náhradnej osobnej starostlivosti možno zveriť dieťa len v prípade, ak by osobnú starostlivosť o neho nemohli zabezpečiť rodičia. Ďalej nebola splnená podmienka primeraného vekového rozdielu medzi navrhovateľkou a maloletou, keďže vekový rozdiel je len osem rokov. Zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý u navrhovateľky vykonal šetrenie v prostredí, v ktorom sa mala realizovať náhradná osobná starostlivosť vyplynulo, že navrhovateľka nemala pre zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti vytvorené ani len základné materiálne podmienky. Na základe týchto skutočností je nutné konštatovať, že zo strany navrhovateľky išlo o výslovne špekulatívny návrh, pričom navrhovateľka si musela byť vedomá, že na to, aby súd mohol jej návrhu vyhovieť, musí predovšetkým okrem iného splniť hmotnoprávne podmienky, ktoré nespĺňala. Skutočnosť, že išlo o špekulatívne podaný návrh zo strany navrhovateľky, je okrem iného zrejmá aj zo záverov vypracovaného znaleckého posudku, v ktorom sa uvádza, že „prvotný impulz celej úvahy a následnej realizácie žiadosti o náhradnú osobnú starostlivosť maloletej podali osoby A.. E. D. a navrhovateľka a maloletá pod vplyvom dotyčných osôb prijala túto alternatívu ako najlepšiu pre seba a svoje hoby, starostlivosť o kone“; „z informácií zo súdneho spisu a ani z rozhovoru a psychologickej diagnostiky nevyplýva, že by maloletá prechovávala k navrhovateľke významne kladné emócie, silné citové puto alebo inú formu vzájomného vzťahu, ktorý je možno opísať ako silne previazaný“. Zo súdneho spisu a ani z iných zdrojov nevyplýva, že by sa o maloletú intenzívne zaujímala navrhovateľka, resp. že by vyvíjala intenzívnu snahu o zotrvanie v jej prítomnosti, napríklad na úkor svojho času. Rovnako zo správy z prešetrenia pomerov vo veci kolíznym opatrovníkom zo dňa 03.03.2022 vyplýva, že navrhovateľka nie je samostatne iniciatívna vo veci samej a túto iniciatívu preberá (na základe hodnotenia zamestnanca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) skôr A.. E. D.. Nerozumie, ako mohlo k predmetnému konaniu vôbec dôjsť, pretože tak navrhovateľka ako aj A.. D. výrazným spôsobom negatívne ovplyvnili maloletú, a to až do takej miery, že sa začala ohradzovať voči vlastným rodičom (s ktorými dovtedy vychádzala normálne), čo sa zavŕšilo jej umiestnením v Centre pre deti a rodiny. Sám znalec vo vypracovanom znaleckom posudku uprednostnil ponechanie maloletej v Centre pre deti a rodiny pred zverením do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Na pojednávaní konanom dňa 15.12.2021 po oboznámení predbežného právneho názoru súdu na danú
vec, že nie sú splnené podmienky na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, samotná navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že žiadajú, aby maloletá bola zverená dočasne do osobnej starostlivosti matky v prípade, ak bude jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Keďže sama navrhovateľka na uvedenom pojednávaní navrhovala zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, je potom skutočne dôvodné pokladať jej návrh za čisto špekulatívny a určite s istotou je možné vylúčiť presvedčenie navrhovateľky o tom, že rodičia maloletej nie sú schopní poskytovať jej osobnú starostlivosť, keďže už na prvom pojednávaní ako alternatívu k svojmu návrhu, navrhla zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky. Zároveň žiadal, aby odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Matka vo svojom vyjadrení žiadala uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdiť. Mala rovnako ako otec za to, že na zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti neboli naplnené zákonné podmienky. Jednak to, že ani jeden z rodičov nezabezpečuje, resp. nemôže zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a súčasne, že to vyžaduje najlepší záujem maloletého dieťaťa. Pričom tento stav bol daný už v čase podania návrhu na začatie konania a následne trval aj počas celého priebehu konania, v dôsledku čoho bolo celé konanie iniciované navrhovateľkou nedôvodné a voči nim ako rodičom šikanózne tým, že už samotný návrh bol procesným úkonom navrhovateľky, ktorý celkom zjavne slúžil na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie práva. Platí, že ona ako matka mohla (bola spôsobilá) a mala záujem ku dňu začatia konania ako aj počas celého jeho priebehu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú. Vzájomný vzťah jej a maloletej sa prechodne zhoršil v období, keď maloletá bola pod tlakom manipulácií na farme, avšak samotná maloletá sa vyjadrila, že si uvedomila, že jej na nej záleží a chce bývať s ňou. Spôsobilosť a jej záujem zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú tak neboli nikdy spochybnené. Nebola splnená ani ďalšia podmienka pre náhradnú osobnú starostlivosť, ktorou je primeraný vekový rozdiel medzi navrhovateľkou a dieťaťom, kedy zároveň navrhovateľka nepreukázala žiadne osobnostné parametre, kvalifikáciu ani životné skúsenosti a materiálne zabezpečenie na to, aby dokázala riadne plniť zákonné povinnosti pre prípad zverenia maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti. V priebehu konania bol naviac spochybnený aj úprimný úmysel navrhovateľky poskytovať náhradnú starostlivosť o maloletú a motív, pre ktorý podala svoj návrh. Zo zistení kolízneho opatrovníka bolo totiž zistené, že navrhovateľka žije v priestoroch farmy, ktoré nie sú zariadené na bývanie a z hľadiska nízkeho štandardu nie sú vhodné pre život maloletých, resp. osôb všeobecne. Pričom navrhovateľka túto správu na pojednávaní nepodloženými tvrdeniami popierala. Rovnako v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 03.03.2022 bola spochybnená iniciatíva navrhovateľky a podľa zistení kolízneho opatrovníka je konanie vo veci samej založené na iniciatíve A. D., ktorý poskytuje bývanie samotnej navrhovateľke. Napokon platí, že aj zo záverov vypracovaného znaleckého posudku v konaní vyplynulo, že podkladom podaného návrhu navrhovateľky nebol najlepší záujem maloletej, ale naopak bola zistená manipulácia názoru maloletej zo strany navrhovateľky a majiteľa farmy. Navrhovateľka a maloletá nemali vzájomne vybudované ani silné vzťahové puto. Dokonca znalec vyjadril preferenciu ponechania maloletej v Centre pre deti a rodiny pred zverením do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Zároveň žiadala, aby jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CMP včas podané odvolanie navrhovateľky prejednal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti preskúmal v zmysle § 65 a § 66 CMP a bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania podľa § 68 CMP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP, uznesenie okresného súdu vo výrokoch upravujúcich náhradu trov konania a trovách štátu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne.
6. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
8. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
9. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku v zásade platí, že každý z účastníkov si platí vzniknuté trovy konania sám. Vyplýva to z vyššie citovaného § 52 CMP, ktoré vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak. Ide o generálnu klauzulu, ktorá zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa. Prelomenie tejto zásady umožňuje len vo výnimočných prípadoch § 55 CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval na návrh matky a otca maloletej za procesnej situácie, keď bolo súdne konanie zastavené, keďže navrhovateľka svojim dispozičným úkonom vzala návrh na začatie konania späť. Súd prvej inštancie aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a v odôvodnení rozhodnutia (ods. 14) vysvetlil, na základe akých skutočností účastníkom náhradu trov konania matke a otcovi maloletej priznal. Uznesenie vo výroku o trovách konania spĺňa všetky kritéria vyžadované § 220 ods. 2 CSP.
11. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadal na v konaní preukázanú nedôvodnosť podaného návrhu navrhovateľky na zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Odvolacie argumenty navrhovateľky nie sú spôsobilé správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania zvrátiť, lebo v posudzovanej veci súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností, ktoré vyšli najavo v priebehu súdneho konania, po dôslednom a rozsiahlom dokazovaní, a ktoré nakoniec viedli k späťvzatiu návrhu navrhovateľkou. Na strane navrhovateľky bolo preukázané zjavné bezúspešné uplatňovanie práva, a to najmä vypracovaným znaleckým posudkom.
12. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že sa v konaní vyskytli výnimočné okolnosti, pre ktoré je spravodlivé sa odkloniť od vyššie uvádzanej zásady mimosporového konania ohľadom nároku na náhradu trov konania.
13. Podľa odvolacieho súdu je možné sa z časti stotožniť s argumentáciou navrhovateľky, že v čase podania návrhu existovali medzi matkou a maloletou problémy, ktoré viedli až k umiestneniu maloletej do Centra pre deti a rodiny H. na základe neodkladného opatrenia. Následnej argumentácii, a teda, že práve podaním návrhu navrhovateľkou došlo k obnoveniu vzťahu medzi maloletou a matkou už prisvedčiť odvolací súd nemohol. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplývajú závery, ktoré argumentáciu navrhovateľky vyvrátili, a objektivizovali stav/kvalitu vzájomných vzťahov všetkých účastníkov konania, dôvody správania maloletej. Rovnako znalecký posudok objektivizoval, aj pre konanie o trovách konania podstatnú otázku, ktorou je posúdenie spravodlivosti priznania nároku na náhradu trov konania rodičom maloletej voči navrhovateľke. Odvolací súd sa stotožňuje s okresným súdom, že rodičia počas celej doby konania boli schopní a ochotní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú (aj napriek existujúcim problémom). Zo záverov znaleckého posudku, ktoré navrhovateľka nespochybnila, vyplýva, že to bola ona spoločne s ďalšou osobou, ktorá maloletej dala impulz na riešenie jej problémov s rodičmi (najmä matkou) cestou náhradnej osobnej starostlivosti („...možno usudzovať, že prvotný impulz celej úvahy a následnej realizácie žiadosti o náhradnú osobnú starostlivosť mal. B. Y., podali osoby A.. E. D. a navrhovateľka Z. P., a mal. B. Y. pod vplyvom dotyčných osôb prijala túto alternatívu ako najlepšiu pre seba a svoje hobby, starostlivosť o kone“ (bod 2), pri neexistencii blízkeho vzťahu medzi maloletou a navrhovateľkou („z informácií zo súdneho spisu a ani z rozhovoru a psychologickej diagnostiky nevyplýva, že by mal. B. Y. prechovávala k Z. P., navrhovateľke, významné kladné emócie, silné citové puto, alebo inú formu vzájomného vzťahu, ktorý je možno opísať ako silne previazaný“ (bod 3)), a toto konanie navrhovateľky nebolo v súlade s najlepším záujmom maloletej („Z informácií vyplývajúcich so súdneho spisu, znaleckého vyšetrenia mal. B. Y., jej matky a tel. a emailového kontaktu s jej otcom vyplýva, že aktuálne nie je prospešné z hľadiska jej ďalšieho vývinu zverenie mal. do starostlivosti navrhovateľky...“(bod 5)).
14. Práve vzhľadom na preukázanú nedôvodnosť návrhu na začatie konania, na ktoré bola navrhovateľka už na začiatku konania upozorňovaná opakovane (záver správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo (čl. 52 spisu), že „podaný návrh nie je v prospech a záujme maloletej“; predbežný názor súdu prvej inštancie vyslovený na pojednávaní konanom dňa 15.12.2021, „zatiaľ nie sú splnené podmienky podľa názoru súdu na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky“; nesúhlas kolízneho opatrovníka vyslovený na pojednávaní dňa 15.12.2021 „My nesúhlasíme s návrhom navrhovateľky, aby bolo maloleté dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti.“
a na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice zo dňa 03.03.2022 „motivácia k NOS nebola zo strany navrhovateľky aktívne prezentovaná, sama neuvádzala že pripravuje pre maloletú vytvorenie osobného priestoru, nehovorila o predstavách spojených so zverením maloletej do NOS“), preukázaný nesúlad podaného návrhu na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky s jej najlepším záujmom, existujúci záujem rodičov podieľať sa na osobnej starostlivosti o maloletú a riešiť vzniknuté problémy, považuje odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa, že je spravodlivé priznať rodičom maloletej nárok na náhradu trov konania, ktoré museli vynaložiť, aby sa mohli brániť šikanóznemu návrhu navrhovateľky.
15. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v konaní nebola preukázané tvrdenie navrhovateľky, že k zlepšeniu vzťahov medzi matkou a maloletou došlo na základe podaného návrhu teda pomocou navrhovateľky, naopak, na základe záverov znaleckého posudku je možné vyvodiť, že to bol práve príchod maloletej na farmu, ktorý vzťah matka - maloletá výrazne naštrbil („...Maloletá B. Y. prechováva k matke významne negatívne city, ktoré sú poznačené ich dlhodobo disfunkčným vzťahom. Z výpovede mal. a jej matky nevyplýva, že by tento vzťah bol disfunkčný už v čase rozvodu rodičov, stal sa ním až vtedy, keď mal. B. Y. prišla na Slovensko a začala bývať spolu so sestrou na S.. Ich vzťah bol významne ovplyvnený najmä odchodom mal. B. Y. v čase pandémie COVID do F., kde bola bez prítomnosti matky mnoho mesiacov a začala posudzovať matku z pohľadu osoby, na ktorú nemá výchovný vplyv matka a ani nikto z jej primárnej rodiny. Nakoľko sa matka nepodriaďovala želaniam mal. B. Y., získala tak voči nej silný odpor a získala tak neschopnosť vnímať benefity ich vzťahu pre vlastnú budúcnosť a budúcnosť jej matky.“ čl. 369 spisu).
16. Vo vzťahu k výroku o trovách štátu v odvolaní navrhovateľka neprodukovala žiadnu odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak vo vzťahu k trovám štátu uplatnil rovnaký princíp, ako pri svojom rozhodovaní vo vzťahu k zostávajúcim trovám konania.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. CSP v spojení s § 2 ods. 1 a § 55 CMP a § 263 ods. 1 CSP. Tak ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd videl v okolnostiach prejednávanej veci dôvod, pre ktorý považoval za spravodlivé rozhodnúť o trovách odvolacieho konania tak, že matke a otcovi priznal nárok na ich náhradu voči navrhovateľke.
18. O výške trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 58 CMP. Matka aj otec si v rámci odvolacieho konania uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. Odvolací súd priznal otcovi a matke voči navrhovateľke nárok na náhradu trov titulom úkonu právnej služby poskytnutej:
- matke jej právnym zástupcom - Vyjadrenie matky k odvolaniu navrhovateľky zo dňa 02.01.2023 v sume 108,83 eur (podľa § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 1 ods. 3 a § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške 96,31 eur spolu s náhradou (režijným paušálom) podľa § 16 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 12,52 eur);
- otcovi jeho právnym zástupcom - Vyjadrenie otca maloletej k odvolaniu navrhovateľky zo dňa 09.12.2022 v sume 101,09 eur (podľa § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 1 ods. 3 a § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške 89,46 eur spolu s náhradou (režijným paušálom) podľa § 16 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 11,63 eur).
19. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).