Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17C-26-2023.pdf
PDF · 74.24 KB
Case nature
Subarea
17C/26/2023
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: X/ K. G., U.. XX.XX.XXXX, R. M. XXXX/XX, H. G., X/ I. G., U.. XX.XX.XXXX, R. Ž. XXX/XX, Q. O., právne zast.: Mgr. Tomáš Čentéš, PhD., advokát, Stará Vajnorská 2672/90, Bratislava, o zaplatenie 2.414,66 €, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v celej zostávajúcej časti voči žalovanému 2/ z a s t a v u j e .
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.03.2023 domáhal proti žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 2.414,66 € s príslušenstvom na skutkovom a právnom základe bližšie popísanom v žalobe. Súd dňa 11.04.2023 vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 17C/26/2023-60, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo vzťahu k obidvom žalovaným. Predmetný platobný rozkaz nadobudol voči žalovanému 1/, ktorý nepodal odpor, právoplatnosť dňom 28.04.2023. Konanie už bolo preto voči nemu uvedeným dňom právoplatne ukončené. Keďže žalovaný 2/ podal proti vydanému platobnému rozkazu včas vecne odôvodnený odpor, tento sa voči žalovanému 2/ zrušil zo zákona, a to podľa ust. § 267 ods. 4 veta prvá a druhá C.s.p., pričom však vzhľadom na to, že medzi žalovanými 1/ a 2/ existovalo v konaní samostatné procesné spoločenstvo (súd v danej súvislosti v celom rozsahu poukazuje na argumenty uvedené žalobcom v jeho replike z 19.06.2023), vydaný platobný rozkaz sa podľa ust. § 267 ods. 4 veta druhá C.s.p. nezrušil v celom rozsahu, t.j. vo vzťahu k obidvom žalovaným, ale len voči žalovanému 2/, ktorý odpor podal. Tento procesný následok pritom nastal automaticky a je v ďalšom konaní nemenný aj bez ohľadu na neskorší odlišný obsah listu vyššej súdnej úradníčky z 11.05.2023, ktorý nedopatrením obsahoval nesprávne oznámenie adresované po podaní odporu žalobcovi (č.l. 80 spisu).
2. Podaniami doručenými tunajšiemu súdu dňa 19.06.2023 a 11.10.2023 vzal žalobca svoju žalobu v celej zostávajúcej časti voči žalovanému 2/ späť a navrhol, aby súd konanie voči nemu zastavil z dôvodu, že žalovaný 2/ po podaní predmetnej žaloby uhradil najprv celú istinu žalovanej pohľadávky a následne aj jej príslušenstvo, ktoré bolo v tomto konaní uplatňované, a to aj spolu s čiastočnými vyčíslenými trovami konania žalobcu.
3. Podľa ustanovenia § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. V predmetnej veci žalobca, ktorý podal žalobu, vzal svoju žalobu voči žalovanému 2/ späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa ustanovenia § 168 CSP alebo pojednávanie. Na základe týchto skutočností a s poukazom na citované ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I tohto rozhodnutia a konanie v celej zostávajúcej časti voči žalovanému 2/ zastavil bez zisťovania jeho súhlasu (výrok I uznesenia).
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Právna úprava ustanovenia § 256 ods. 1 CSP vychádza zo zásady procesného zavinenia. V prípade, že dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd je povinný skúmať procesnú zodpovednosť na oboch zúčastnených stranách sporu t.j. tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného. Zavinenie na strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicata alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a pod. Zavinenie na strane žalovaného nastáva v prípade, keď žalobca vzal žalobu späť pre správanie sa žalovaného, pričom žaloba bola dôvodne podaná. Obdobným prípadom je aj to, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť.
9. Nakoľko v danom prípade bola žaloba vo veci sp. zn. 17C/26/2023 podaná na tunajší súd dňom 22.03.2023 a k nespornému uhradeniu celej istiny žalovanej pohľadávky (konkrétne sumy 2.414,66 €) došlo dňom 12.04.2023 - t.j. po podaní žaloby, a taktiež aj k následnému nespornému uhradeniu celého príslušenstva pohľadávky, ktoré bolo v tomto konaní uplatňované, a to aj spolu s čiastočnými vyčíslenými trovami konania žalobcu (konkrétne spolu sumy 696,- €) došlo dňom 19.09.2023 - t.j. takisto po podaní žaloby, pričom žalobca práve z tohto dôvodu vzal svoju žalobu v prejednávanej veci sp. zn. 17C/26/2023 podaniami z 19.06.2023 a 11.10.2023 späť, súd mal za to, že týmto vznikol žalobcovi nárok voči žalovanému 2/ na náhradu trov konania sp. zn. 17C/37/2021 podľa § 256 ods. 1 C.s.p. v celom rozsahu (t.j. v rozsahu 100 %). Žalovaný 2/ totiž svojim správaním (spočívajúcim v zaplatení istiny a celého príslušenstva žalovanej pohľadávky počas konania, čo automaticky predpokladá aj uznanie dôvodnosti podania žaloby a uplatneného nároku) procesne zavinil úplné späťvzatie žaloby žalobcom voči nemu (vykonané formou dvoch čiastočných späťvzatí), a tým aj následné zastavenie celej zostávajúcej časti konania sp. zn. 17C/26/2023 vo vzťahu k žalovanému 2/ v dôsledku tohto späťvzatia. Na základe uvedeného súd žalobcovi tento nárok priznal v celom rozsahu podľa § 256 ods. 1 C.s.p., pričom zároveň nevzhliadol existenciu žiadneho z dôvodov (uvádzaných žalovaným 2/ v jeho vyjadreniach zo dňa 14.08.2023, 22.10.2023) na nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému 2/ (a to aj prípadným uplatnením ust. § 257 C.s.p.), keďže ako vyplýva z obsahu spisu žalovaný 2/ sa o svojom záväzku dozvedel už dňom 22.05.2020, kedy prevzal výzvu na náhradu poistného plnenia od samotného žalobcu (č.l. 32-33 spisu). Následne dňa 10.06.2020 žalovaný 2/ aj písomne uznal svoj dlh voči žalobcovi z titulu predmetnej náhrady poistného plnenia, pričom však tento dlh uhradil podľa povoleného splátkového kalendára len čiastočne. V danej súvislosti je potom bez akéhokoľvek významu, či k ďalšej výzve žalobcu zo dňa 20.02.2023, ktorá predchádzala podaniu predmetnej žaloby bolo alebo nebolo priložené plnomocenstvo na konajúceho právneho zástupcu žalobcu, keďže uvedené nič nemení na tom, že žalovaný 2/ o svojom záväzku v čase tejto neskoršej výzvy už dlhšiu dobu, a to takmer 2 roky nesporne vedel, avšak svoj dlh medzičasom riadne nesplatil / nesplácal. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť je potom bez akéhokoľvek významu aj to, že žalovaný 2/ zaplatil istinu pohľadávky ešte pred tým, ako mu bol platobný rozkaz doručený v medzitým dôvodne začatom konaní o zaplatenie zvyšku predmetnej náhrady poistného plnenia, pričom súdu v tejto súvislosti tiež neuniklo pozornosti to, že k uhradeniu istiny pohľadávky dňa 12.04.2023 žalovaným 2/ došlo presne deň po tom ako ten istý platobný rozkaz už dňa 11.04.2023 prevzala pôvodná žalovaná 1/, ktorá je (bývalou) blízkou osobou žalovaného 2/. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením. Keďže už boli žalovaným 2/ v tomto prípade vopred uhradené aj čiastočné trovy konania, súd túto skutočnosť zohľadní v následnom uznesení vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania a prizná v ňom žalobcovi len nezaplatený zvyšok jeho uplatnených a účelne vynaložených trov konania.
Vzhľadom na hmotnoprávne postavenie pôvodných dvoch žalovaných pritom v ich vzťahu voči žalobcovi platí, že plnením jedného z pôvodných dvoch žalovaných uvedených v záhlaví tohto uznesenia zaniká v rozsahu plnenia aj povinnosť druhého žalovaného (všetko spolu výrok II).
Poučenie:
Proti prvému a druhému výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Proti tretiemu výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.