Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-133-2023.pdf
PDF · 114.95 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/133/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej žalobcu A. B. C. D. s miestom podnikania A. A. XXX/X, XXX XX E., IČO: 47 795 638, zastúpený JUDr. Alexandrom Parajosom, advokátom so sídlom Skladná 236/64, 040 01 Košice, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, IČO: 42 174 856, o zaplatenie 14.627,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 5Cb/8/2021-300 zo dňa 19. júla 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k. 5Cb/8/2021-300 zo dňa 19. júla 2023 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol. Druhou výrokovou vetou žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Treťou výrokovou vetou štátu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v súdenej veci bolo preukázané, že žalobca po poistnej udalosti zo dňa 12.12.2019 vykonal kalkuláciu opravy dňa 05.02.2020 za účelom stanovenia majetkových hodnôt, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa vec - poškodené motorové vozidlo dostalo do stavu pred nehodou a k tomu vystavil faktúru č. 04/06/FV/2020 zo dňa 05.06.2020 v sume 63 366,56 PLN (14 792,83 Eur). Tieto majetkové hodnoty na opravu nevynaložil z dôvodu, že žalovaný neposkytol poistné plnenie. Motorové vozidlo zostalo poškodené v rozsahu poškodení vzniknutých z dopravnej nehody zo dňa 12.12.2019, nebol vytvorený stav vozidla po odstránení jeho poškodení a nevynaložili sa ani žiadne majetkové hodnoty na jeho uvedenie do predošlého stavu - stavu pred škodovou udalosťou. Žalobca toto motorové vozidlo užíval so vzniknutými poškodeniami do času, kedy nenastala (v poradí) tretia poistná udalosť dňa 22.07.2021 a kedy došlo k totálnemu poškodeniu motorového vozidla (pri náraze do stromu a následnom požiari). Na základe uplatnenia škody/nároku na náhradu škody z titulu havarijného poistenia žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti pod č. 9851919462, čo oznámil žalobcovi listom zo dňa 21.12.2021 a vyplatil poistné plnenie podľa § 797 ods. 3 OZ v sume 14 201,22 Eur.
3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd ďalej uviedol, že škoda, ktorá vznikla na motorovom vozidle po škodovej udalosti zo dňa 12.12.2019 sa vo svojej podstate stala súčasťou poškodení vzniknutých pri škodovej udalosti, ktorá nastala následne 22.07.2021, keďže až po nej boli vynaložené majetkové hodnoty na odstránenie poškodenia motorového vozidla. Tie mali podobu peňažného plnenia poskytnutého do výšky všeobecnej hodnoty vozidla 14 201,22 Eur, keďže následnou škodovou udalosť bolo vozidlo zničené. Ak mal súd v konaní preukázané, že škoda, ktorú si žalobca uplatnil podanou žalobu zo dňa 18.01.2021 vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa
12.12.2019, v dôsledku následnej škodovej udalosti a vzniknutej majetkovej ujmy, na ktorú nadväzovalo vyplatenie poistného plnenia, musel súd žalobu zamietnuť.
4. Opačný záver by podľa názoru okresného súdu viedol k bezdôvodného obohateniu žalobcu. Totiž, žalobcovi škodovou udalosťou, ktorá bola zároveň udalosťou poistnou podľa § 797 ods. 1 OZ vznikla škoda vyjadriteľná peniazmi vo výške 14 627,83 eur (resp. 14 792,83 Eur), ale na jej odstránenie (nápravu) žalobca nevynaložil žiadne majetkové hodnoty, aby došlo k jej náprave uvedením do predošlého stavu. Nedošlo k zmenšeniu majetku žalobcu. Preto, ak motorové vozidlo bolo opäť poškodené, vznikla ďalšia škoda a obe tieto škody sa napravili poskytnutím majetkového plnenia v peniazoch do výšky všeobecnej hodnoty vozidla, ktorú malo v čase jeho zničenia vo výške 14 201,22 Eur, čím došlo k náhrade škody titulom vyplateného poistného plnenia.
5. Okresný súd v rozhodnutí uviedol, že ku kalkulácii opravy zo dňa 29.11.2016 zo škodovej udalosti, ktorá predchádzala škodovú udalosť, ktorá je predmetom tohto konania, a ktorú predložil žalovaný na pojednávaní dňa 12.07.2023 súd neprihliadal z dôvodu, že tento prostriedok procesného útoku nebol uplatnený včas. Okresný súd poukázal na § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V súdenej veci žalovaný už pri prvom úkone, ktorý mu patrí, (podaní odporu) mal vedomosť o tom, že škodovej udalosti zo dňa 12.12.2019 predchádzala škodová udalosť z roku 2016, na základe ktorej si žalobca uplatnil u žalovaného náhradu škody v dôsledku poškodenia motorového vozidla podľa kalkulácie opravy zo dňa 29.11.2016. Táto obrana žalovaného pritom významne smerovala proti nároku na náhradu škody hlavne v tom smere, že ide o totožné poškodenia, aké boli zdokumentované pri škodovej udalosti dňa 12.12.2019. Žalovaný ale toto tvrdenie neurobil, preto okresný súd na tento procesný útok neprihliadol. Žalovaný v závere pojednávania ponúkol nové skutkové tvrdenia vo vzťahu k rozsahu poškodenia motorového vozidla, hoci tieto tvrdenia mohol uskutočniť v odpore ako procesnú obranu. V odpore neznel žiaden odkaz na predchádzajúce poškodenia a kalkuláciu opravy pri dopravnej nehode predchádzajúcej dopravnú nehodu z 12.12.2019, majúcej vplyv na rozsah poškodení pri škodovej udalosti zo dňa 12.12.2019.
6. V súdenej veci mal okresný súd za preukázané, že technickou príčinou poškodenia motorového vozidla Porsche Cayenne Diesel, ev. č. F. XXXXX dňa 12.12.2019 bolo to, že vodič v dôsledku vyhýbania sa protiidúcemu neznámemu vozidlu pri jazde na stretávacích svetlometoch zišiel z ceny a narazil na kopu kameňov tvoriacich nesúrodú a nestabilnú prekážku spôsobujúcu deklarované poškodenia, ktorého oprava bola vyčíslená na 14 792,83 Eur ( mínus 165 Eur spoluúčasť = 14 627,83 Eur). Išlo o náhodnú udalosť, s ktorou je spojená povinnosť žalovaného ako poistiteľa plniť.
7. Okresný súd v rozhodnutí poukázal na to že, žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie 14 201,22 eur, likvidujúc ďalšiu poistnú udalosť, ktorá nastala dňa 22.07.2021, pri ktorej došlo k totálnemu poškodeniu motorového vozidla. Poistné plnenie konzumovalo poškodenie a náhradu škody z predošlej poistnej udalosti, keďže žalobca na základe škodovej udalosti zo dňa 12.12.2019 nevynaložil žiadne majetkové hodnoty na odstránenie poškodení z predošlej poistnej udalosti a na to, aby uviedol poškodené motorové vozidlo do predošlého (pôvodného) stavu. Výška poistného plnenia zodpovedá všeobecnej hodnote motorového vozidla, ktorú malo v čase jeho poškodenia (zničenia) dňa 22.07.2021. Žalovaný pri likvidácií poistnej udalosti postupoval v súlade so zákonom. Ak žalobcovi bola nahradená škoda poistným plnením vyplateným vo výške 14 201,22 Eur, plnenie konzumovalo obe poškodenia vozidla.
8. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol okresný súd podľa zásady pomeru úspechu v konaní tak, že žalovanému proti žalobcovi priznal nárok v rozsahu 100 %. Zároveň štátu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu (za zaplatenú odmenu tlmočníka a ustanoveného znalca v časti nekrytej zálohami).
9. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V podanom odvolaní žalobca napadol všetky tri výrokové vety prvoinštančného rozhodnutia s poukazom na odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku.
10. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že je pravda, že vozidlo nebolo opravené v súlade s predloženou kalkuláciou a faktúrou, ale bolo opravené svojpomocne, teda za nižšiu sumu, preto žalobca relevantný listinný dôkaz o reálne prevedenej oprave svojho vozidla nemá. Žalobca bol
nútený opraviť vozidlo svojpomocne, pretože nemal vlastné finančné prostriedky na jeho opravu v autorizovanom značkovom servise. Vozidlo pre svoje podnikateľské aktivity nevyhnutne potreboval. O tom, že vozidlo bolo v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 12.12.2019 reálne opravené, sa zmieňoval svedok D. A. C. vo výpovedi na pojednávaní dňa 10.05.2022. Žalovaný o oprave vozidla nepochyboval. V konaní riešil iba otázku technickej prijateľnosti vzniku zdokumentovaných poškodení vozidla v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 12.12.2019. Zákon ani poistné podmienky havarijného poistenia nepodmieňujú poskytnutie poistného plnenia z havarijného poistenia preukázaním reálne prevedenej opravy poškodeného vozidla. Nie je namieste požadovať od havarijne poisteného, aby tento vynakladal vlastné finančné prostriedky na opravu svojho poškodeného vozidla. Reálnej oprave vozidla žalobcu po poistnej udalosti zo dňa 12.12.2019 nepriamo svedčí aj skutočnosť, že na neopravenom vozidle by nemohla nastať škodová udalosť dňa 22.07.2021, a to v kontexte rozsahu a technickej závažnosti poškodení vozidla žalobcu dňa 12.12.2019 (pomocný rám zadnej nápravy, prevod riadenia, vzduchové potrubie chladiča, priečka prevodovky, olejová vaňa prevodovky, rameno zavesenia kolesa, a iné). Vozidlo v zadokumentovanom poškodenom technickom stave nemohlo byť a ani nebolo spôsobilé na prevádzku na cestnej komunikácii. Preto úvaha súdu prvej inštancie, že vozidlo žalobcu bolo užívané v poškodenom stave až do vzniku v poradí tretej škodovej udalosti (22.07.2021), neobstojí. Súd prvej inštancie postupoval z procesného hľadiska nesprávne, keď očakával od žalobcu preukázanie nepoškodenosti vozidla v čase vzniku poistnej udalosti dňa 22.07.2021. Žalovaný bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že by práve v dôsledku poškodení vozidla žalobcu, vzniknutých pri poistnej udalosti dňa 12.12.2019, bola poistná udalosť dňa 22.07.2021 technicky vyhodnotená ako škoda totálna. Preto skutková ako i právna úvaha súdu prvej inštancie o tzv. skutočnej škode, či bezdôvodnom obohatení, je nesprávna. Súd prvej inštancie dôkladne technicky neanalyzoval a neporovnával mechanizmus vzniku škodových udalostí dňa 12.12.2019 a 22.07.2021 v rozsahu zdokumentovaných poškodení motorového vozidla. Dňa 12.12.2019 bol poškodený predovšetkým podvozok vozidla žalobcu. Súd prvej inštancie pri poistnej udalosti dňa 22.07.2021 konštatoval iba, že došlo k totálnej škode na vozidle žalobcu v dôsledku jeho zhorenia. I napriek tomu, že sa výška škody zo škodovej udalosti dňa 12.12.2019 a výška škody zo škodovej udalosti dňa 22.07.2021 takmer zhodujú, to samo o sebe nenasvedčuje identite poškodení. Všeobecná hodnota vozidla žalobcu bola ku dňu 12.12.2019 s poukazom najmä na vek vozidla a počet najazdených kilometrov iná – vyššia, ako ku dňu 22.07.2021. Predmetom plnenia z havarijného poistenia nie je poskytnutie plnenia „skutočnej škody“, ale plnenia v rozsahu nákladov potrebných na opravu poškodení vozidla. V akom rozsahu, v akej výške, a pod. má havarijne poistený nárok na poskytnutie poistného plnenia z havarijného poistenia, upravuje vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Zároveň je potrebné zohľadniť aj zmluvne dojednané podmienky havarijného poistenia. I za predpokladu vyhodnotenia škodovej udalosti zo dňa 22.07.2021 ako škody totálnej a poskytnutia poistného plnenia havarijne poistenému žalobcovi vo výške všeobecnej hodnote vozidla, nie je vylúčené sa domáhať poistného plnenia zo škodovej udalosti zo dňa 12.12.2019, ktorá sa doposiaľ javí ako škoda parciálna.
11. V podanom odvolaní žalobca namietal spôsob, akým súd prvej inštancie aplikoval inštitút sudcovskej koncentrácie konania a to vo vzťahu k listinným dôkazom predloženým žalovaným až na poslednom pojednávaní dňa 12.07.2023, konkrétne vo vzťahu k listinným dôkazom týkajúcim sa škodovej udalosti zo dňa 22.07.2021. Žalovaný mal povinnosť listinné dôkazy predložiť súdu skôr. Žalovaný od začiatku súdneho sporu až do posledného pojednávania zakladal svoju obranu na skutkovom tvrdení, že je vylúčený vznik dopravnej nehody zo dňa 12.12.2019 spôsobom, ako to bolo žalobcom uvedené v písomnom uplatnení škody. Pretože likvidačný dôvod odmietnutia poskytnutia poistného plnenia bol vyvrátený súdom ustanoveným znalcom Ing. Obdulovičom, žalovaný na poslednom pojednávaní dňa 12.07.2023 začal tvrdiť, že nedošlo k reálnej oprave vozidla žalobcu v dôsledku škodovej udalosti dňa 12.12.2019. Z tohto dôvodu žalobcovi neprináleží poistné plnenie z havarijného poistenia. Skutkové tvrdenie žalovaného je vo svojej podstate novým likvidačným dôvodom odmietnutia poskytnutia poistného plnenia havarijne poistenému z havarijného poistenia, čo však § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka nepripúšťa. Rovnako argumentácia žalovaného, že žalobca obdržal poistné plnenie zo škodovej udalosti zo dňa 22.07.2021 a preto nemá nárok na poistné plnenie zo škodovej udalosti zo dňa 12.12.2019, je novým likvidačným dôvodom odmietnutia poskytnutia poistného plnenia havarijne poistenému z havarijného poistenia.
12. V podanom odvolaní žalobca poukázal na procesné pochybenie súdu prvej inštancie pri verejnom vyhlásení rozsudku. Súd prvej inštancie na súdnom pojednávaní konanom dňa 12.07.2023 uznesením odročil pojednávanie na termín 19.07.2023 o 13:55 hod. v pojednávacej miestnosti č. 3, za účelom
vyhlásenia rozsudku. Bez toho, aby boli o tom strany sporu vopred vyrozumené, súd prvej inštancie zaslal písomné vyhotovenie rozsudku do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu dňa 19.07.2023 už v čase o 13:47 hod., čo prezumuje právny záver, že k verejnému vyhláseniu rozsudku nedošlo. Žalobca ako strana sporu a jeho právny zástupca objektívne nemali možnosť byť osobne prítomní pri verejnom vyhlásení rozsudku.
13. Žalobca odvolaciemu súdu, vzhľadom na dôvody uvedené v podanom odvolaní navrhol, aby rozsudok okresného súdu zmenil a to tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi proti žalovanému a tiež štátu proti žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, alternatívne rozsudok okresného súdu zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že prvostupňové rozhodnutie považuje za vecne správne, dôvodné, zákonné a presvedčivé, pričom súhlasí so závermi prvostupňového súdu, ktoré uvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku. Konajúci súd správne právne vec posúdil, na danú vec aplikoval správnu právnu normu a na základe včas predložených dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalovaný mal za to, že žalobca vo svojom odvolaní uvádza novoty, ktoré nie sú prípustné pretože nespadajú ani pod jedinú zákonnú výnimku uvedenú v § 366 Civilného sporového poriadku. V priebehu celého konania žalobca tvrdil, že vozidlo nebolo opravené. Na poslednom pojednávaní dňa 19.07.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že oprava motorového vozidla nebola vykonaná z objektívnych dôvodov, keďže žalovaná žiadne finančné prostriedky na opravu neposkytla. Tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní ohľadne vykonania opravy svojpomocne, považoval žalovaný za novotu v odvolacom konaní, pretože túto skutočnosť žalobca v konaní na okresnom súde ani netvrdil a ani nepreukazoval. Napriek tomu, že žalobca svoje tvrdenia o svojpomocnej oprave ničím nepreukázal a nedoložil, takéto skutkové tvrdenie ako prostriedok procesného útoku v odvolacom konaní je neprípustné. V konaní na prvoinštančnom súde žalobca až do momentu, kedy bol konfrontovaný právnym zástupcom žalovaného predloženými dôkazmi o škode zo dňa 22.07.2021 a vyplatení poistného plnenia za totálnu škodu dňa 21.12.2021, jednotne uvádzal, že vozidlo nebolo opravené. Z uvedených dôvodov sa žalovaný plne stotožnil s argumentáciou okresného súdu v bode 24. rozsudku. Žalobca mal predložiť dôkazy preukazujúce jeho skutkového tvrdenia počas prvoinštančného konania a pretože tak neurobil, prvostupňový súd ani nemohol pri rozhodovaní veci prihliadať na nepreukázané skutočnosti. Žalobca v spore neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, čo má prirodzene za následok zamietnutie žaloby. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca do času škodovej udalosti (v poradí tretej) dňa 22.07.2021 hodnoverne nepreukázal existenciu či výšku škody na vozidle, a táto nebola v rámci havarijného poistenia žalovaným plnená, je evidentné, že pri poskytnutí poistného plnenia zo škodovej udalosti dňa 22.07.2021 vychádzal žalovaný zo všeobecnej hodnoty vozidla, pri ktorej neprihliadol na údajné poškodenie vozidla pri škodovej udalosti zo dňa 12.12.2019. Žalovaný plnil žalobcovi celú škodu na vozidle v rozsahu, ako by škodová udalosť dňa 12.12.2019 nenastala, teda vychádzal pri kalkulácii škody z nepoškodeného vozidla, a na tomto základe vypočítal výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla. Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť záver, že žalobca bol riadne a v celom rozsahu odškodnený v rámci poskytnutého poistného plnenia zo škodovej udalosti dňa 22.07.2021. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté výroky rozsudku okresného súdu potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
15. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca počas celého konania tvrdil, že vozidlo nebolo opravené. Poukázal na výpoveď svedka D. A. C. na pojednávaní dňa 10.05.2022, ktorý vozidlo žalobcu fakticky užíval, žalobca bol iba vlastníkom a držiteľom vozidla. Svedok nespochybnil opravu vozidla v dôsledku škodovej udalosti dňa 12.12.2019. Oprave vozidla nasvedčuje aj rozsah a technická závažnosť poškodení vo väzbe na mechanizmus vzniku škodovej udalosti dňa 22.07.2021, ktorý mechanizmus vzniku poistnej udalosti žalovaný nijako nespochybnil. Vozidlo žalobcu bolo v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 12.12.2019 technicky nespôsobilé na premávku, resp. na prevádzku na pozemnej cestnej komunikácii. Bolo úplne nepojazdné. Oprava vozidla na vlastné náklady havarijne poistného nie je podmienkou poskytnutia poistného plnenia z havarijného poistenia. Pred súdom prvej inštancie bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že dňa 12.12.2019 sa na vozidle žalobcu stala poistná udalosť, tiež bol preukázaný rozsah poškodení vozidla žalobcu v dôsledku škodovej udalosti a to najmä prostredníctvom súdom ustanoveného znalca. Žalovaný za tri poistné udalosti na motorovom vozidle, poskytol žalobcovi ako svojmu klientovi titulom havarijného poistenia poistné plnenie iba za dve poistné udalosti. Poisťovateľ je
povinný k svojim klientom pristupovať s náležitou odbornou starostlivosťou, či už vo fáze uzatvárania poistnej zmluvy, alebo vo fáze likvidácie škodovej, resp. poistnej udalosti.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362 ods. 1 CSP ) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie ( § 379, § 380 ods. 1, § 383 CSP ), prejednal odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.
17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou voči žalovanej poisťovni domáhal zaplatenia sumy 14.627,83 Eur s príslušenstvom titulom nezaplateného poistného plnenia z havarijného poistenia motorového vozidla.
18. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
19. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
20. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
21. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
22. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
23. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
24. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
25. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
26. Podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len Civilný sporový poriadok), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
27. Podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
28. Žalobca v podanom odvolaní namietal procesné pochybenie súdu prvej inštancie pri verejnom vyhlásení rozsudku. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 12.07.2023 uznesením odročil pojednávanie na termín 19.07.2023 o 13:55 hod. za
účelom vyhlásenia rozsudku. Zo zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku je zrejmé, že okresný súd verejné vyhlásenie rozsudku realizoval v čase od 13:15 hod. do 13:25 hod. Z údajov elektronickej doručenky odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zaslal písomné vyhotovenie rozsudku do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu dňa 19.07.2023 v čase o 13:24 hod. s doručením správy o 13:47 hod. . Prvoinštančný súd realizoval úkony verejného vyhlásenia rozsudku a zaslania vyhotoveného rozhodnutia vo veci preukázateľne skôr, ako bolo oznámené stranám sporu na poslednom pojednávaní. Okresný súd stranám sporu omylom oznámil iný termín a čas verejného vyhlásenia rozsudku, než v akom ho realizoval. Na uvedené treba hľadieť tak, akoby strany sporu neboli bývali vôbec predvolané. V takom prípade ide o vadu konania, ktorou okresný súd nesprávnym procesným postupom objektívne znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Ide o vadu konania, ktorá zakladá podľa § 389 ods. 1 CSP zákonný dôvod na zrušenie prvoinštančného rozhodnutia.
29. V podanom odvolaní žalobca namietal aj skutočnosť, že zákon a ani poistné podmienky havarijného poistenia nepodmieňujú poskytnutie poistného plnenia z havarijného poistenia preukázaním reálne prevedenej opravy poškodeného vozidla. Žalobca v podanom odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie dôkladne technicky neanalyzoval a neporovnával mechanizmus vzniku škodových udalostí dňa 12.12.2019 a dňa 22.07.2021 v rozsahu zdokumentovaných poškodení motorového vozidla. Uviedol, že likvidačný dôvod odmietnutia poskytnutia poistného plnenia bol vyvrátený súdom ustanoveným znalcom Ing. Obdulovičom.
30. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zhodnotenie úrovne rozhodovania súdov vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, sp. zn. Cpj 10/83 a Pls 2/83, schváleného plénom Najvyššieho súdu SSR 23. novembra 1983, R 3/1984, podľa ktorého pojem škoda súdy vykladajú v praxi zhodne so stanoviskom uverejneným v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 55/1971 ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Zásadne ide o náhradu skutočnej škody. Pri určení výšky náhrady škody súdy vychádzajú z ceny v čase poškodenia, a nie v čase rozhodovania.
31. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 23.09.2008, sp.zn. 25Cdo 977/2007 podľa ktorého, ak sa škoda vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov (vyjadrenú v peniazoch) nevyhnutnú na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Pri škode vzniknutej na použitej a čiastočne opotrebovanej veci potom treba prihliadnuť na všeobecnú cenu veci v čase poškodenia a na rozsah poškodenia, pričom od sumy vyjadrujúcej náklady na opravu veci treba odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu. Nie je podstatné, či poškodený poškodenú vec skutočne opravil, alebo nie, lebo výšku škody nemožno podmieňovať tým, ako poškodený s vecou naloží, teda napríklad či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), lebo tieto okolnosti sú náhodné a nesúvisia s príčinou vzniku škody. Ak bola oprava vykonaná, treba posúdiť, či cena bola určená správne, či bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodnej udalosti.
32. K uvedeným právnym názorom odvolací súd dopĺňa, že v prípade vzniku škody na motorovom vozidle jeho prevádzkou prichádzajú do úvahy dva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za škodu spôsobenú na veci. Buď porovnanie obvyklej ceny, akú mala vec pred poškodením, s obvyklou cenou po poškodení, alebo náhrada nákladov potrebných na to, aby poškodený uviedol vec do stavu pred poškodením. V prípade škody vzniknutej na použitej a čiastočne opotrebovanej veci sa od sumy vyjadrujúcej náklady na opravu veci odpočíta suma zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu, aby poškodenému nevzniklo bezdôvodné obohatenie zhodnotením veci, ak by opotrebované súčasti boli nahradené novými súčasťami ( nie vždy k nemu musí dôjsť, záleží na spôsobe a rozsahu vykonania opravy ).
33. Odvolací súd tiež poukazuje na záver znaleckého posudku č. 014/2023 vypracovaného znalcom Ing. Obtulovičom z ktorého vyplýva, že ku škodovej udalosti došlo spôsobom tvrdeným žalobcom, z technického hľadiska je vznik škody na vozidle žalobcu prijateľný nárazu do kopy kameňov, ktoré sa v danom mieste nachádzali, rozsah poškodenia vozidla žalobcu od nárazu do kopy kameňov a sekundárnych kontaktov s kameňmi je z tvarového, materiálového a energetického hľadiska
kompatibilný. Podľa názoru odvolacieho súdu je znaleckým posudkom preukázaný spôsob vzniku škody v majetkovej sfére žalobcu, čím je daný základ nároku uplatnený žalobcom voči žalovanému v tomto konaní.
34. Odvolací súd sa po preskúmaní veci nestotožňuje s právnym posúdením sporu okresným súdom v rozsahu, že poistné plnenie za poistnú udalosť, ktorá nastala dňa 22.07.2021, konzumovalo plnenie na náhradu škody z predošlej poistnej udalosti, pretože žalobca na základe škodovej udalosti zo dňa 12.12.2019 nevynaložil žiadne majetkové hodnoty na odstránenie poškodení a neuviedol poškodené motorové vozidlo do predošlého (pôvodného) stavu.
35. Žiadne zákonné ustanovenie nepodmieňuje právo na náhradu škody povinnosťou vykonať opravu poškodenej veci. Skutočnosť, že žalobca nedal motorové vozidlo po poistnej udalosti vzniknutej dňa 12.12.2019 opraviť, sama o sebe nespôsobuje zlúčenie nárokov na vyplatenie poistného plnenia. Pri škode vzniknutej na použitej a čiastočne opotrebovanej veci, v tomto prípade na motorovom vozidle, je potrebné prihliadnuť na všeobecnú cenu vozidla v čase poškodenia a na rozsah poškodenia. V prípade preukázanej opravy motorového vozidla je potrebné od sumy vyjadrujúcej náklady na opravu odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu. Uvedené je potrebné aplikovať na každú jednu poistnú udalosť osobitne.
36. Okresný súd pri rozhodovaní vo veci pochybil, keď bez ustálenia rozsahu poškodenia motorového vozidla žalobcu v dôsledku škodovej udalosti dňa 12.12.2019 a bez zistenia všeobecnej hodnoty motorového vozidla v čase poistnej udalosti uzavrel, že poistné plnenie za poistnú udalosť, ktorá nastala dňa 22.07.2021, konzumovalo poškodenie a náhradu škody z poistnej udalosti zo dňa 12.12.2019. Vo všeobecnosti nedochádza k zlúčeniu poistných ( škodových ) udalostí, ale pri každej jednej je nevyhnutné posúdiť majetkový stav pred a po poškodení veci, rozsah poškodenia, výšku finančných prostriedkov nevyhnutnú na obnovenie pôvodného majetkového stavu s prihliadnutím na všeobecnú cenu veci v čase poškodenia.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, pretože nesprávny procesný postup okresného súdu nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a doplnenie dokazovania odvolacím súdom nie je účelné.
38. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.
39. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní zváži doplnenie dokazovania navrhnutého právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 12.07.2023 v rozsahu doplnenia znaleckého posudku Ing. Obtuloviča, vykoná dokazovanie navrhnuté stranami sporu a s prihliadnutím na právny názor vyslovený odvolacím súdom v tomto uznesení vec opätovne rozhodne.
40. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( § 396 ods. 3, § 262 ods. 1 CSP).
41. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).