Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-88-2023.pdf
PDF · 79.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/88/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobcu: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, zastúpeného JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou so sídlom F. Q. XA, XXX XX U. - mestská časť Y. J., proti žalovaným: 1/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto D. X., 2/ H. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto D. X., toho času bydliskom O. XXXX/XX, XXX XX D. X., o zaplatenie sumy 107,61 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/79/2022-52 zo dňa 6. februára 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/79/2022-52 zo dňa 6. februára 2023 potvrdzuje.
II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Dolný Kubín (toho času Okresný súd Námestovo, ďalej „súd prvej inštancie“) odmietol odpor žalovaného 2/ proti platobnému rozkazu Okresného súdu Dolný Kubín spis. zn. 5C/79/2022 zo dňa 31.10.2022 ako podaný oneskorene. 2. Na odôvodnenie uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou žalobca žiadal uložiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 107,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 19.10.2022 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov tohto konania. Žalobca uplatnený nárok kvalifikoval ako nárok na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistenca žalobcu s poukazom na ust. § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. Súd prvej inštancie platobným rozkazom č. k. 5C/79/2022-41 zo dňa 31.10.2022 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 107,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 107,61 eur od 19.10.2022 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na súd prvej inštancie. 4. Citujúc ust. § 265 ods. 1 veta prvá, § 266 ods. 1 a 2 a § 267 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie ďalej uviedol, že proti platobnému rozkazu podal odpor žalovaný 2, v ktorom okrem iného uviedol, že žiada o odpustenie poplatku, nakoľko on aj jeho otec sú vedení na úrade práce a príjem matky predstavuje 50,- eur mesačne. Dodal, že nemá žiaden príjem, o čom na základe výzvy súdu predloží aj doklady. 5. V nadväznosti na uvedené potom súd prvej inštancie ďalej uviedol, že napadnutý platobný rozkaz bol žalovanému 1/ doručený do vlastných rúk dňa 14.11.2022 a žalovanému 2/ bol doručený do vlastných rúk dňa 04.01.2023, a tak lehota na podanie odporu voči nemu žalovanému 2/ uplynula dňom 19.01.2023 (15. dňom od jeho doručenia žalovanému 2/). Žalovaný 2/ odpor podal až dňa 23.01.2023, kedy ho osobne doručil na súd prvej inštancie, teda odpor podal až po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie. Vzhľadom na zmeškanie lehoty na podanie odporu proti predmetnému platobnému rozkazu zo strany
žalovaného 2/, ktorý bol v poučení platobného rozkazu výslovne poučený aj o následkoch oneskorene podaného odporu, súd prvej inštancie odpor žalovaného 2/ odmietol ako podaný oneskorene. Rovnako sa odvolací súd nezaoberal ani iným prípadným dôvodom na odmietnutie odporu žalovaného 2/ proti platobnému rozkazu podľa ust. § 267 ods. 2 písm. c) v spojení s § 267 ods. 1 CSP. 6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/. V odvolaní uviedol, že ho podáva z dôvodu, že to nemá z čoho zaplatiť. Ako písal, je evidovaný na úrade práce a nemá žiaden príjem. Rovnako je evidovaný aj jeho otec, ktorý nepoberá ani žiadnu dávku. Tiež aj jeho matka je evidovaná na úrade práce a poberá 50,- eur. Ďalej žalovaný 2/ uviedol, že chce, aby bola spravodlivosť, pretože to nemajú z čoho zaplatiť. Tak isto mu bola pridelená advokátka, keďže nebol plnoletý a nemá ju z čoho zaplatiť, čo už povedali na Okresnom súde Dolný Kubín. Bolo povedané, že bude bezplatná. 7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 2/ nevyjadril. 8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného 2/ proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP - súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech, keďže ním podaný odpor odmietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. b) a § 123 ods. 2 CSP], preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 9. Primárne odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dotknutý platobný rozkaz č. k. 5C/79/2022-41 zo dňa 31.10.2022 nadobudol už vo vzťahu k žalovanému 1/ právoplatnosť, keďže tento proti nemu ani mimo lehoty podľa ust. § 265 ods. 1 veta prvá CSP nepodal odpor (§ 268 písm. a) v spojení s § 267 ods. 4 a § 76 CSP). 10. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné ďalej zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. 11. Podstatou odvolania žalobcu bol poukaz na jeho sociálnu situáciu a platobnú neschopnosť splniť platobným rozkazom súdu prvej inštancie uloženú povinnosť. Táto odvolacia argumentácia však absolútne nereflektovala na dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie odmietol odpor žalovaného 2/proti platobnému rozkazu z dôvodu podľa ust. § 267 ods. 2 písm. a) CSP, teda že žalovaný 2/ podal odpor oneskorene, po uplynutí lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu podľa ust. § 265 ods. 1 veta prvá CSP. Žalovaným 2/ uvedená odvolacia argumentácia tak nebola akokoľvek spôsobilá spochybniť dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Inak povedané, žalovaný 2/ akokoľvek nereflektoval na dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd nemohol v zmysle ust. § 380 CSP posudzovať vecnú správnosťou napadnutého uznesenia z iných dôvodov. 12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd, konštatujúc neopodstatnenosť odvolania žalovaného 2/, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a vznikol mu tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu v súvislosti s odvolacím konaním vznikli (§ 255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd však žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy v odvolacom konaní nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak, taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce
nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018. 14. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa ust. § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP]. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).