Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/51/2009

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne M. Q., G.. XX.X.XXXX, K. E. E., C. XX, právne zastúpenej JUDr. Vierou Čápovou, advokátkou so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 5 proti žalovanému Ľ.E. Q., G.. XX.XX.XXXX, K. E. E., C. XX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o. so sídlom v Žiline, ul. Hollého 31/371 v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Žalovaný je s účinnosťou od 18.3.2009 do 30.11.2010 povinný prispievať na výživu žalobkyne výživným v sume 130,-€ mesačne a s účinnosťou od 1.12.2010 je povinný prispievať výživným v sume 80,- € mesačne vždy do 20,-teho dňa v mesiaci vopred k rukám žalobkyne.

Dlh na výživnom za obdobie od 18.3.2009 do 31.12.2011 v sume 3158,20€ je žalovaný povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,- € zročných vždy spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba z a m i e t a .

Žalovaný je žalobkyni povinný nahradiť trovy konania v sume 1.280,30 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Viery Čápovej, číslo účtu XXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom XXXX.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.3.2009 sa žalobkyňa proti žalovanému - svojmu otcovi - domáhala určenia výživného v sume 150 € mesačne s účinnosťou od podania žaloby, teda od 18.3.2009. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tou skutočnosťou, že žalovaný opustil spoločnú domácnosť, v ktorej žije žalobkyňa so svojou matkou M. Q. a dvoma mladšími súrodencami N. a Ľ., na ktorých bolo určené výživné v sume 100 a 66 €. Žalobkyňa v čase podania žaloby bola študentkou 1. roč. I. Y. F. M. K. Z. K. K.. V žalobe, ktorú spresnila aj podaním zo dňa 29.4.2009 (č.l. 8, 9) uviedla, že manželstvo rodičov žalobkyne bolo rozvedené, keďže však žalobkyňa v tomto období bola plnoletá, o výživnom na ňu rozhodnuté nebolo. K výdavkom žalobkyne patria poplatok za internát mesačne 49,80 €, poplatky za stravu mesačne 30,60 €, náklady na dopravu okolo 30 € mesačne, výdavky na školské potreby, učebnice a služby v knižnici okolo 20 € mesačne. Na úhradu týchto výdavkov jej prispieva jej matka.

V priebehu konania žalobkyňa na žalobe zotrvala. Vo svojej výpovedi potvrdila, že jej výdavky predstavujú sumy, ktoré uvádzala v žalobe a tieto výdavky preukázala listinnými dôkazmi. Z výpovede jej matky M. Q. vyplynulo, že pokiaľ ide o MHD v Banskej Bystrici, tak výdavky na ňu pre žalobkyňu predstavujú okolo 10 € mesačne a cestovný lístok vlakom z Bystrice do Martina stoji 1 € pri jednej ceste. Žalobkyňa každý víkend dochádza do Martina, kde žije s matkou.

Žalovaný, či už sám, alebo prostredníctvom svojich právnych zástupcov žiadal, aby výživné bolo určené v podstate nižšej výške, než žalobkyňa požadovala. Poukazoval na tú skutočnosť, že vzhľadom na jeho príjem a určené výživné na dve mladšie deti, prichádza u neho do úvahy výživné na žalobkyňu maximálne vo výške 50,-eur mesačne. Potvrdil, že jeho manželstvo s matkou žalobkyne bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 5.3.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.5.2009.

Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Martin dňa 18.2.2010 vyhlásil rozsudok, ktorým žalovaného zaviazal s účinnosťou od 18.3.20089 prispievať na výživu žalobkyne výživným v sume 150,-eur mesačne s tým, že určil dlh na výživnom za obdobie od 18.3.2009 do 28.2.2010 a ohľadne jeho splácania povolil žalovanému splátky v sumách 20,-eur mesačne zročné spolu vždy s bežným výživným. Súčasne žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobkyni trovy konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací svojím uznesením zo dňa 22.6.2010 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia , ods.2 s odôvodnením, že po preskúmaní spisového materiálu ako aj rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a nevykonal potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vo svojom dokazovaní sa prvostupňový súd mal zamerať na zisťovanie možností a schopností rodičov žalobkyne, ako aj na potreby žalobkyne v zmysle ustanovení Zákona o rodine. Preto odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa za predčasný. Úlohou súdu prvého stupňa bude vypočuť účastníkov konania, svedkov, doplniť dokazovanie listinnými dôkaznými prostriedkami, zistiť možnosti a schopnosti žalovaného ako aj potreby žalobkyne. Po rozsiahlom dokazovaní vyhodnotiť dôkazy v súlade s ustanovením a nasledujúcich a potom rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie by mal okresný súd odôvodniť v súlade s ustanovením .

Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline Okresný súd Martin doplnil dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov konania ako aj svedkyne M. Q., matky žalobkyne a ďalších svedkov, doplnil listinné dôkazy obsiahnuté v spise o ďalšie listiny preukazujúce príjmy a životné náklady účastníkov konania a pri tom prihliadal aj na predtým vykonané dokazovanie.

Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že žalobkyňa je plnoleté dieťa žalovaného a od 1.9.2008 je študentkou Y. I. Z. F. M. K. Z. K. K., kde študovala aj v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Je zrejmé, že žalobkyňa sa denným štúdiom na vysokej škole mimo svojho bydliska pripravuje na svoje budúce povolanie a z toho dôvodu nie je schopná živiť sa sama. V čase konania pred vyhlásením prvého rozsudku Okresného súdu Martin žalobkyňa platila mesačný poplatok za internát 49,80 eur, poplatky za stravu 30,60 eur, výdavky na dopravu predstavovali náklad okolo 30,-eur mesačne. Podľa jej výpovede súd zistil, že výdavky na školské potreby, učebnice a služby v knižnici pre ňu predstavujú náklad okolo 20,-eur mesačne. Na úhradu týchto nákladov jej prispievala matka. Vo svojej výpovedi po zrušení prvého rozsudku Okresného súdu Martin potom žalobkyňa uviedla, že od septembra 2009 navštevuje súkromnú jazykovú školu Q., kde každý polrok platí sumu 116,-eur, v súčasnosti študuje už druhý rok. Túto skutočnosť preukázala aj príjmovým pokladničným dokladom. Znížili sa jej výdavky na internát, ktoré v roku 2010 predstavovali sumu 109,50 eur za tri mesiace, v čom ale neboli zahrnuté poplatky za používané elektrospotrebiče, ako je rýchlovarná konvica a podobne, ktoré sa účtujú zvlášť, takže s týmito nákladmi výdavky žalobkyne na internát predstavujú mesačne sumu približne 42,-eur. Poplatky za stravu pre ňu predstavovali náklad v roku 2010 zhruba 20,-eur mesačne. V roku 2009 a v roku 2010 žalobkyňa počas letných prázdnin pracovala ako chyžná na riečnej lodi, a podľa vlastnej výpovede spolu so sprepitným tam za dva mesiace zarobila približne 2000,-eur v čistom. Výplatnú pásku predložiť nevedela, predložila však potvrdenie obchodnej spoločnosti Tatramarín s.r.o. so sídlom v Bratislave (čl.239), z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa sa nalodila prostredníctvom ich agentúry do Švajčiarskej spoločnosti (viď čl. 239) W. R. I. M. G. P. Z. L. M. K. s čistým mesačným platom 800,-eur v období od 6.7.2010 do 11.9.2010. Z vyjadrenia žalobkyne (čl. 175-176) vyplynulo, že cestu do Duseldorfu, kde sa nalodila, absolvovala osobným motorovým vozidlom, pretože iný dopravný prostriedok si pre krátkosť

času nevedela zabezpečiť. Za túto cestu súkromnej osobe zaplatila 400,-eur, musela si kúpiť dva páry špeciálnej obuvi za 40,-eur a cesta späť osobným motorovým vozidlom z Bratislavy do Turčianskych Teplíc ju potom opäť stála 250,-eur. Uviedla, že vďaka tomuto príjmu z letnej brigády si mohla zabezpečiť financovanie všetkých svojich potrieb, nakoľko bolo nesporne preukázané (a žalovaným aj potvrdené), že v roku 2009 žalovaný na výživu žalobkyne zaplatil len 500,-eur.

Medzi účastníkmi zostalo nesporné, že mimo výživného, zaplateného celkovo v sume v roku 2009, žalovaný už v priebehu ďalšieho konania na výživu žalobkyne nič nezaplatil.

Z výpovede žalobkyne a z potvrdení, ktoré do spisu pripojila potom súd zistil, že vzhľadom na zlú finančnú situáciu, keď v priebehu celého konania financovala potreby žalobkyne buď žalobkyňa sama z letnej brigády, prípadne jej matka M. Q. staršia, bola žalobkyňa nútená požiadať o sociálne štipendium, ktoré poberala v období od októbra 2010 do júna 2011 v sume 70,-eur mesačne a v čase vyhlásenia tohto rozsudku z jej výpovede vyplynulo, že pre obdobie septembra 2011 až júna 2012 jej bolo priznané sociálne štipendium v sume 115,-eur mesačne. Iný príjem v sledovanom období od podania žaloby u žalobkyne zistený nebol. Žalobkyňa má zhoršený zdravotný stav, je liečená od druhého mesiaca života na atopický ekzém, čo si vyžaduje zvýšené náklady na lieky, čo bolo preukázané nie len lekárskymi potvrdeniami a dokladmi o nákupe liekov pre žalobkyňu (čl.236-238), ale aj výpoveďou ošetrujúcej lekárky žalobkyne MUDr. A. M. (čl.267), z ktorej vyplynulo, že žalobkyňa musí denne brať antihistaminiká, z ktorých jedno balenie jej postačí na tri mesiace a doplatok predstavuje 1,99 eur, kupovať masti, kde doplatok predstavuje minimálne 2,08 eur mesačne, v prípadne vzplanutia ochorenia, čo môže mať za následok aj infekciu horných dýchacích ciest je nútená brať antibiotika, kde je doplatok do 5,-eur za balenie, kortikoidy, kde sa dopláca približne 2,44 eur za balenie a podobne.

Žalovaný bol do 30.11.2010 príslušníkom O. J. a z potvrdenia jeho zamestnávateľa C. P.A. O. J. Z. Ž. vyplynulo, že v roku 2008 dosiahol čistý príjem 22.804,-Sk, čiže 756,96 eur, v roku 2009 dosiahol priemerný čistý príjem 841,75 eur a v roku 2010 za obdobie januára až októbra 2010 dosiahol priemerný čistý príjem 863,89 eur. Ako ďalej súd zistil dokazovaním, žalovaný na vlastnú žiadosť v zmysle ukončil svoj služobný pomer u O. A. a požiadal o výsluhový dôchodok. Z vyjadrenia bývalého zamestnávateľa žalovaného nevyplynulo, že by tak žalovaný bol urobil zo zdravotných dôvodov ako tvrdil a k tomuto žalovaný ani dôkazy neprodukoval. Žalovaný potom od 1.12.2010 bol poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 332,97 eur a žalovaný si potom v decembri 2009 privyrobil v krátkodobom pracovnom vzťahu vo firme Q., kde zarobil 24,19 eur v čistom a od roku 2011 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti pre firmu V..B..J.. A..P..U.. A. A. Z. Ž., kde zarába 81,-eur mesačne netto. Nepochybne bolo zistené, že na základe rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 5.3.2009 má žalovaný ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mladším deťom z manželstva s matkou žalobkyne a to na dcéru N. vo výške 100,-eur mesačne a na syna Ľ. vo výške 66,-eur mesačne. Žalovaný produkoval dôkazy svedčiace o zdravotných problémoch, ktoré si vyžadujú nákup liekov z finančnými doplatkami. Doplatky na lieky pre žalovaného predstavovali pre neho náklad v období s

vzplanutia choroby približne 26,-eur mesačne.

Finančnú situáciu žalovaného súd zisťoval aj z podrobného výpisu jeho účtu za 2008. Súd zistil, že žalovaný v roku 2008 dosiahol príjem vo výške 285.286,-Sk titulom mzdy, ktorá mu bola vyplatená v období apríla až decembra roku 2008 a 7.4.2008 prijal aj na svoj účet vyplatený hypotekárny úver vo výške 1.984.001,-Sk, teda jeho príjmy spolu na jeho účte od 7.4.2008 predstavovali sumu 2269.287,- Sk. Žalovaný potom sumu spolu 810.328,80 Sk použil na zaplatenie troch úverov, ktoré mal za trvania manželstva.

Zo spisu o rozvodovom konaní žalovaného s matkou žalobkyne sp.zn. vyplynulo, že už od apríla 2008 sa zdržiaval v byte svojej súčasnej partnerky.

Z výpisu z účtu žalovaného za rok 2008 potom súd zistil, že žalovaný v apríli 2008 uskutočnil vyššie výbery finančnej hotovosti spolu vo výške 68.000,-Sk, v máji uskutočnil väčšie výbery spolu vo výške 118.000,-Sk, v júni 2008 uskutočnil väčšie výbery v sume 41.000,-Sk, v júli 2008 uskutočnil väčšie výbery spolu vo výške 50.000,-Sk, v auguste 2008 potom uskutočnil výbery už len 23.000,-Sk a ďalšie väčšie výbery z účtu uskutočnil potom až v decembri 2008 vo výške 21.700,-Sk. Začiatkom roku 2009 mal na účte sumu 38.908,-Sk, číže 1.291,52 eur. Žalovaný k použitiu finančných prostriedkov v roku 2008 vzhľadom na skutočnosť, že pri svojich výdavkoch potom poukazoval na skutočnosť, že jeho príjmy značne znižuje splátka práve spomínaného hypotekárneho úveru v sume 360,-eur mesačne, uviedol, že finančné prostriedky získané v roku 2008 používal rôzne. Od podania návrhu na rozvod manželstva poskytoval svojej bývalej manželke na výživu detí a náklady domácnosti približne sumu až 10.000,- Sk mesačne (čo ale matka žalobkyne vo svojej výpovedi poprela). Žalovaný potom tvrdil a to aj vo svojich vyjadreniach čl.206-214 a skorších vyjadreniach v konaní pred vyhlásením prvého rozsudku okresného súdu, že z tohto príjmu, ktorý mal aj z hypotekárneho úveru, mimo splatenia troch väčších úverov (v sume cez 800.000,-Sk) použil sumu 100.000,-Sk ako školné pre dcéru N. , za sumu 22.097,-Sk kúpil notebook pre žalobkyňu a 30.000,-Sk poskytol žalobkyni na úhradu nákladov na brigádu, ktorej sa žalobkyňa zúčastnila počas letných prázdnin v roku 2009. Poukázal na skutočnosť, že matke žalobkyne prenechal kompletne zariadený rodinným dom a preto si potom v roku 2008, 2009 z týchto finančných prostriedkov zariaďoval novú domácnosť so svojou priateľkou, na ktorú vynaložil približne 129.000,-Sk (čo ale nevedel preukázať) (čl.212) a zakupoval rôzne elektrospotrebiče do tejto domácnosti v celkovej hodnote 54.549,-Sk (čl. 214). Ďalej tvrdil (čl.195), že približne sumu 126.650,-Sk použil na tretiu splátku motorového vozidla, kúpeného za trvania manželstva a sumu 109.500,-Sk vynaložil na rekonštrukciu kúrenia, vody a odpadu v rodinnom dome jeho priateľky. (Z listinných dôkazov predložených žalovaným čl.196 vyplynulo, že ďalšiu sumu 72.000,-Sk vynaložil žalovaný v roku 2008 na nákup okien a ich montáž v rodinnom dome partnerky žalovaného.) Ako vyplynulo z výpisu z LV č.XXX pre k.ú. E. (čl.272) partnerka žalovaného M. P. je spoluvlastníčkou rodinného domu, v ktorom momentálne žalovaný s ňou býva, len v podiele 1/4-ina.

V roku 2009 a čiastočne aj v roku 2010 k výdavkom žalovaného patrila splátka vyššie spomínaného hypotekárneho úveru vo výške 360,-eur mesačne, poistné zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania v sume 15,93 eur, poplatky za telefón približne predstavovali sumu 21,-eur, súčasne žalovaný uhrádzal telefóny mladším deťom v sume 7,-až 9,-eur mesačne, náklady na internet 13,24 eur mesačne, titulom svojho životného poistenia štvrťročne platil sumu 118,-eur a približne 26,-eur vynakladal mesačne na stravu v zamestnaní. Podľa vlastnej výpovede žalovaný v roku 2009 a 2010 do ukončenia služobného pomeru vynakladal približne 100,-eur mesačne na úhradu nákladov na nákup pohonných hmôt pri použití osobného motorového vozidla na ceste z miesta bydliska v E. do Žiliny a späť. Sumou 40,-eur mesačne splácal návratnú sociálnu výpomoc poskytnutú zo sociálneho fondu svojho zamestnávateľa.

Z výpovede žalovaného na pojednávaní v novembri 2010 (čl.162) ďalej vyplynulo, že za byt užívaný v rodinnom dome so svojou priateľkou platí inkaso v sume 115,-eur mesačne a výdavky spoločnej domácnosti si v roku 2010-2011 už so svojou priateľkou delil. Sociálnu výpomoc poskytnutú zo sociálneho fondu svojho zamestnávateľa splácal do septembra roku 2010 a od zamestnávateľa si potom zobral ďalšiu pôžičku, ktorú splácal od januára 2010 po 100,-eur mesačne. Výška pôžičky bola v sume 1200,-eur. Tento nový záväzok odôvodnil nedostatkom finančných prostriedkov. Ďalej uviedol, že v roku 2010 si potom zobral aj pôžičku od spoločnosti Quatro, ktorú splácal vo výške 62,-eur mesačne na nákup elektrospotrebičov do novej domácnosti s priateľkou a ďalšiu pôžičku, ktorú spláca sumou 40,-eur mesačne tiež na nákup zariadenia novej domácnosti. Žalovaný s bývalou manželkou, matkou žalobkyne v septembri 2010 predal rodinný dom, za ktorý obdržali spolu s matkou žalobkyne kúpnu cenu vo výške 110.000,-eur. Z nej sumu 67.000,-eur použili na zaplatenie zvyšku hypotekárneho úveru (tento žalovaný splácal podľa vlastnej výpovede len do júna 2010, ďalšie splátky musela zaplatiť matka žalobkyne a potom si žalovaný ponechal z kúpnej ceny len sumu 5000,-eur a sumu 38.000,-eur ponechal svojej bývalej manželke, matke žalobkyne s ohľadom na skutočnosť, že sa stará o ich tri deti.

Z výpovede svedkyne M. Q., matky žalobkyne vyplynulo, že po rozvode manželstva sa stará o všetky tri deti, ktoré mala so žalovaným, pretože žalovaný spoločnú domácnosť opustil v apríli 2008. V roku 2008 sa ešte do nej sporadicky vracal pred Vianocami, avšak definitívne sa odsťahoval vo februári 2009.

Matka žalobkyne v roku 2009 dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok v sume 504,-eur mesačne. V roku 2009 až do septembra 2010 žila s troma deťmi v rodinnom dome, za ktorý v roku 2009 platila inkaso v sume 172,-eur mesačne, v roku 2010 toto inkaso pokleslo na sumu 164,39 eur. V roku 2009 titulom poplatkov za telefón uhrádzala 15,-a 16,-eur mesačne, sumu 13,28 eur titulom vodného a stočného , sumu 4,05 eur titulom poistky pre dcéru N., a sumu 18,29 eur titulom poistky pre syna Ľ.. Matka žalobkyne v roku 2009 ďalej platila sumu 92,94 eur mesačne titulom poplatku za súkromnú strednú školu navštevovanú dcérou N. v Martine a sumu 9,96 eur titulom poplatkov návštev súkromnej umeleckej školy, ktorú navštevuje N.. Strava detí v školskej jedálni pre matku žalobkyne predstavovala náklad približne 24,-eur mesačne, raz ročne uhrádzala daň z nehnuteľnosti vo výške 21,41 eur a poplatky za odpad pre štyroch členov rodiny predstavovali náklad 56,93 eur ročne. Kým nebol odpredaný rodinný dom, poistenie predstavovalo náklady 57,75 eur ročne a poistenie domácnosti náklad približne 36,24 eur ročne. Matka žalobkyne potvrdila, že žalovaný od marca roku 2009 do októbra 2010 prispel na výživu žalobkyne celkovou sumou 500,-eur mesačne.

Potom, čo koncom roku 2010 bol predaný rodinný dom, v ktorom matka žalobkyne bývala so žalobkyňou a ďalšími dvoma deťmi. Bola nútená si kúpiť dvojizbový byt v E. E., ktorý kúpila za sumu 44.800,-eur. Na nákup tohto bytu použila sumu 38.000,-eur, ktorú získala titulom kúpnej ceny rodinného domu a ďalšiu sumu 7000,-eur bola nútená si požičať. V roku 2010 jej vznikli vyššie výdavky v súvislosti s revíziou plynového kotla (67,15 eur), splácaním polovice splátky hypotekárneho úveru, ktorý predtým splácal žalovaný a to v auguste až v septembri 2010 po 164,-eur, výmenou vodomera (105,97 eur). Dcére N. dvakrát ročne prispieva sumou 16,50 eur na stužkovú, obom dcéram teda žalobkyni aj N. prispieva raz za dva mesiace na nákup antikoncepcie (po 14,-eur). Vyššie náklady pre ňu predstavuje aj stomatologické ošetrenie dcéry N., ktorá nosí zubný strojček. Synovi Ľ. prispieva sumou 5,-eur mesačne na karate krúžok. Matka žalobkyne vo svojej výpovedi poprela, že by jej žalovaný v roku 2008 bol prispieval sumami po 10.000,-Sk každý mesiac na výživu detí, naopak uviedla, že tieto sumy sa pohybovali od 5.000 do 9.000,-Sk mesačne.

Ako vyplynulo z potvrdenia zamestnávateľa matky žalobkyne, táto v období od októbra 2009 do septembra 2010 dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok v sume 529,96 eur mesačne (čl.159a).

Pri posudzovaní nárokov žalobkyne súd vychádzal z ustanovení § 62 a 75 Zákona o rodine.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd aj na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku a majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vzhľadom na vyššie uvádzané dokazovanie mal súd preukázané, že bežné výdavky žalobkyne v súvislosti s jej štúdiom a vynakladané len v súvislosti s platením internátu, stravy, dopravy a pomôcok ako aj v súvislosti s jazykovou školou, ktorú žalobkyňa navštevuje predstavujú mesačne približne sumu 130,-eur. Doposiaľ si žalobkyňa vzhľadom na minimálny podiel žalovaného na zabezpečovanie jej výživy od začatia konania musela nevyhnutné prostriedky pre svoju obživu zabezpečovať tak letnými brigádami v roku 2009 a 2010, ktoré jej umožnili dosiahnuť príjem za dva mesiace približne 2000,-eur a z príspevkov jej matky M. Q.. Je nepochybné, že žalobkyňa sa denným štúdiom na vysokej škole mimo miesta svojho bydliska pripravuje na svoje budúce povolanie. Je to dospelá mladá žena, ktorá má odôvodnené osobné, kultúrne, spoločenské i pracovné potreby, ktoré samozrejme prekračujú rámec deklarovaných pravidelných výdavkov žalobkyne vyššie spomínaných, teda, že žalobkyňa svoju výživu musí zabezpečovať vzhľadom na vek, pozíciu študentky, študujúcej mimo miesta svojho bydliska, ďaleko vyššou sumou, než je spomínaná suma 130,-eur, ktorú žalobkyňa minimálne preukázala ako potrebnú.

Pokiaľ ide o žalovaného, súd pri vyhodnocovaní jeho schopností, možností a majetkových pomerov, vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia § 75 ods.1 Zákona o rodine. Žalovaný argumentoval, že v priebehu roku 2009, 2010 , kým spolu s bývalou manželkou nepredal rodinný dom, splácal hypotekárny úver sumou 360,-eur mesačne. Ako však súd vyššie uvádzal, len časť tohto úveru v sume približne 800.000,-Sk žalobca použil na zaplatenie starších úverov, ktoré spolu s bývalou manželkou prevzal za trvania manželstva a len časť z nich použil preukázateľne na potreby svojich detí. Tieto výdavky sú uvádzané vyššie. Preukázané však aj bolo, že žalovaný zhruba od apríla 2008, keď sa presťahoval ku svojej priateľke, robil vysoké výbery zo svojho účtu, čím v podstate odčerpal celý zvyšok úveru a z týchto vybratých súm zabezpečoval potreby novej domácnosti, ktorú si zariaďoval so svojou priateľkou v rodinnom dome, ktorého bola spoluvlastníčkou v E., ale súčasne aj investoval do tohto rodinného domu. V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že investície spomínané vyššie na montáž plastových okien, na vybavenie interiéru rodinného domu boli z právneho hľadiska investíciou žalobcu do cudzej veci, a že pokiaľ žalovaný argumentoval tvrdením, že v tomto dome býval, je nutné uvedomiť si, že býva v ňom na základe súhlasu svojej súčasnej partnerky a zrejme aj ďalších spoluvlastníkov rodinného domu bez toho, aby toto bývanie mal zabezpečené relevantným právnym titulom vyplývajúcim napríklad zo spoluvlastníctva danej veci, alebo z nájomného vzťahu. Z tohto pohľadu najmä investície urobené do spomínaného rodinného domu v E. súd považoval za neprimerané majetkové riziko, ktorým žalovaný odbúral pomerne vysokú časť svojho majetku (minimálne 181.500,-Sk ), ktorú by inak podľa presvedčenia súdu mohol použiť aj na plnenie svojich vyživovacích povinností k trom nezaopatreným deťom prirodzene najmä voči žalobkyni, na výživu ktorej žalovaný v priebehu približne troch rokov trvania súdneho konania zaplatil len sumu 500,-eur. Súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že aj keď žalovaný realizoval svoje právo a požiadal o výsluhový dôchodok, tento krok bol nezodpovedný a neuvážený najmä v súvislosti s tým, že žalovaný nemal zabezpečené iné povolanie, ktoré by mu umožnilo náležitým spôsobom plniť jeho už určené vyživovacie povinnosti, ako aj vyživovaciu povinnosť voči žalobkyni a dostal sa do pozície, keď jeho hlavným zdrojom príjmu v priebehu posledného roka bol len výsluhový dôchodok. Takýto krok zo strany žalovaného súd považoval za ľahkovážny prístup k plneniu vyživovacej povinnosti a vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania v radoch príslušníkov policajného zboru, ktoré mu zabezpečovalo naposledy príjem vyše 800,-eur.

S prihliadnutím na potreby žalobkyne a na možnosti a schopnosti žalovaného v období než žalovaný začal poberať výsluhový dôchodok, súd dospel k presvedčeniu, že napriek deklarovaným výdavkom žalovaného, je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu žalobkyne sumou 130,- eur mesačne, čo je suma minimálne potrebná na zabezpečenie pravidelných výdavkov žalobkyne súvisiacich s jej štúdiom na vysokej škole. Tu súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa si istý príjem zabezpečila v priebehu roku 2009 a 2010 aj letnou brigádou, z ktorej príjem jej umožnil zvýšiť jej životnú úroveň a že na výžive žalobkyne samozrejme financovaním aj jej potrieb a financovaní potrieb domácnosti, v ktorej žalobkyňa žije počas návštevy rodiny sa podieľala jej matka M. Q.. S

účinnosťou od 1.12.2010, keď žalovaný začal poberať výsluhový dôchodok súd určil žalovanému nižšiu vyživovaciu povinnosť, ktorá sa môže javiť s prihliadnutím na už určené vyživovacie povinnosti voči mladším súrodencom žalobkyne a príjmu žalovaného od 1.12.2010 ako privysoká, ale tu súd prihliadal na tú skutočnosť, že žalovaný vlastnou vinou prišiel o vyšší príjem, ktorý dovtedy dosahoval. V tomto období však pri určení nižšieho výživného pre žalobkyňu v sume 80,-eur súd prihliadal na tú skutočnosť, že žalobkyňa poberala už sociálne štipendium vo výške 70,-eur mesačne v priebehu školského roka 2010/2011, a že od septembra 2011 do júna 2012 poberá vyššie sociálne štipendium v sume 115,-eur mesačne. S prihliadnutím však na nízky príjem matky žalobkyne, je súd toho názoru, že aj keď žalobkyňa poberala v období vyhlásenia rozsudku už vyššie sociálne štipendium, dosahuje z neho spolu s určeným výživným pre žalovaného príjem, ktorý je pre ňu minimálne potrebný. Navyše v roku 2011 počas letných prázdnin žalobkyňa už sa nezúčastnila brigád v zahraničí, mala len drobný príjem z práce servírky, a preto všetky svoje osobné, kultúrne, spoločenské, športové potreby musí od začiatku školského roku 2011/2012 zabezpečovať len z výživného, ktoré bolo určené žalovaného a z tohto sociálneho štipendia a z drobných príspevkov matky, ktorá od konca roku 2010 musí splácať aj pôžičku, ktorú zobrala v súvislosti s kúpou bytu, v ktorom býva so všetkými troma deťmi.

Súd preto o vyživovacej povinnosti žalovaného rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný v období od podania žaloby do 31.12.2011 uhradil na výživu žalobkyne len sumu 500,-eur, vyčíslil dlh na výživnom za 14 dní marca roku 2009, 9.mesiacov roku 2009 a 11.mesiacov roku 2010, kde mal žalovaný povinnosť platiť po 130,-eur mesačne a za 13.mesiacov od decembra 2010 do konca roku 2011, kde mal povinnosť prispievať vo výške 80,- eur na sumu 3658,20 eur. Pod odpočítaní toho, čo žalovaný zaplatil, teda sumy 500,-eur, predstavuje dlh žalovaného na výživnom žalobkyni sumu 3158,20 eur. Súd rozhodol, že žalovaný môže splácať tento dlh v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výšku a zročnosť určil vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Keďže žalobkyňa žiadala priznať vyššie výživné a v tejto časti jej súd nevyhovel, vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa a žalobkyni, ktorá bola v konaní proti žalovanému úspešnejšia, priznal právo na náhradu pomerne krátených účelne vynaložených trov konania. Súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa od podania žaloby do konca roku 2011 (v decembri 2011 bol vyhlásený rozsudok) uplatňovala nárok pri výživnom 150,-eur mesačne v celkovej výške 4927,-eur. Výživné jej však bolo priznané v celkovej výške 3658,20 eur, čo je približne 74% pôvodne uplatňovaného nároku. Teda žalobkyňa bola v rozsahu 74% pôvodne uplatňovaného nároku úspešná a v rozsahu 26% neúspešná. Čistý úspech žalobkyne potom predstavuje rozdiel medzi jej úspechom a neúspechom (74% - 26%, teda 48%), preto má žalobkyňa nárok len na náhradu 48% účelne vynaložených trov konania.

Trovy žalobkyne vznikli trovami jej právneho zastúpenia.

Tarifná hodnota konania v zmysle ustanovenia Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb predstavuje 9.000,-eur. Z tejto tarifnej hodnoty sporu predstavuje tarifná odmena advokáta sumu 253,94 eur za úkon, čo pri trinástich úkonoch právnej služby a režijnom paušále za úkony z roku 2009 6,95 eura, za úkony v roku 2010 7,21 eura a za úkony z roku 2011 vo výke 7,41 eura by predstavovalo odmenu právneho zástupcu žalobkyne v sume 3394,91 eur. K úkonom právnej služby, ktoré uskutočnila právna zástupkyňa žalobkyne patrí príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní v dňoch 9.7.2009, 26.8.2009, 15.10.2009, 18.2.2010, vyjadrenie k odvolaniu z 12.5.2010, účasť na pojednávaní dňa 4.11.2010, písomné vyjadrenie zo dňa 12.11.2010, účasť na pojednávaní dňa 2.2.2011, písomné vyjadrenie zo dňa 17.2.2011 a účasť na pojednávaniach v dňom 2.6.2011, 30.6.2011 a 8.12.2011.

Štyridsaťosem percent týchto účelne vynaložených trov konania by potom predstavovalo sumu 1629,56 eur.

Právna zástupkyňa žalobkyne však vyčíslila trovy právneho zastúpenia len v sume 1280,33 eur pri účtovaní odmeny pri zohľadňovaní úspechu a neúspechu žalobkyne vo výške 91,28 eur za jeden úkon právnej služby.

Vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa žalobkyne podľa názoru súdu uplatnila nárok na náhradu trov konania v nižšej sume, než by jej podľa vyššie uvádzaných prepočtov súdu patrila, súd priznal žalobkyni náhradu trov konania uplatnených podaním z 13.12.2011 vo výške 1280,33 eur.

V zmysle ustanovenia je žalovaný žalobkyni povinný nahradiť trovy konania na účet jej právnej zástupkyne - advokátky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.