Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4C/215/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci navrhovateľov v 1. rade R. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. G., N.. D. XXX/XX, v 2. rade K. Y., L.. XX.X.XXXX, J. G., N.. D. XXX/XX, v 3. rade I. Y., L.. XX.X.XXXX, J. G., N.. D. XXX/XX, v 4. rade I. I.M., L.. XX.X.XXXX, J. G., N.. D. XXX/ XX, t.č. bytom G., E. M. XXXX/X, zastúpených JUDr. Editou Balážikovou, advokátkou v Partizánskom, Jesenského 231/5 proti odporcom v 1. rade O.J. T., L.. XX.X.XXXX, J. C. T. Č.. XXX, zastúpenému JUDr. Matejom Valjentom, advokátom v Partizánskom, Jesenského 232, v 2. rade O. I., L.. XX.X.XXXX, J. G., L. XXX/XX, v 3. rade V. A., L.. XX.X.XXXX, J. P., K. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Matejom Valjentom, advokátom v Partizánskom, Jesenského 232 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a iné , takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že zmluva o pôžičke uzavretá dňa 26.09.2006 medzi navrhovateľkou v 1. rade a právnym predchodcom navrhovateľov v 2. až v 4. rade ako dlžníkmi a odporcom v 1. rade ako veriteľom je absolútne neplatný právny úkon.

Súd konanie proti odporcom v 2. a v 3. rade z a s t a v u j e.

Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. až v 4. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 3 535,63 €, odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. až v 4. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 2356,85 € a odporca v 3. rade je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. až v 4. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 1 178,78 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom podaným proti odporcom v 1.- 3. rade domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na Správe katastra G. na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. G. ako byt č. XX L. X.G.., E. Č.. XX bytového domu s.č. XXX na parc. č. XXXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu s.č. XXX vo veľkosti 84/5204-ín a to navrhovateľka v 1. rade v podiele 5/8-ín, navrhovatelia v 2. až 4. rade každý v podiele 1/8-ina. Návrh odôvodnili tým, že navrhovateľka v 1. rade spolu s manželom I. Y., L.. XX.X.XXXX boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na Správe katastra G. na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. G., a to byt č. XX L. X.G.., E. Č.. XX J. K. D..Č.. XXX L. G.. Č.. XXXX v podiele 1/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu s.č. XXX vo veľkosti 84/5204-ín. Manžel navrhovateľky v 1. rade

dňa 3.3.2008 zomrel. Jeho zákonnými dedičmi sú navrhovatelia v 1. až v 4. rade. Dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. , a bolo uznesením Okresného súdu Partizánske zo dňa 23.4.2008 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Navrhovateľka v 1. rade počas trvania manželstva spolu s manželom dňa 26.9.2006 podpísali s odporcom v 1. rade ako veriteľom Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. I. žalobného návrhu. Zmluvou sa zabezpečoval údajný záväzok navrhovateľky v 1. rade a jej manžela vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo dňa 26.9.2006 v sume 350.000,- Sk, ktorú mal veriteľ poskytnúť dlžníkom na dobu určitú do 26.3.2007. Navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi nebola poskytnutá odporcom v 1. rade žiadna finančná čiastka. Dňa 9.11.2007 veriteľ oznámil Správe katastra G., že dlžníci - označení vlastníci nehnuteľnosti, neplnia záväzky zo zmluvy o pôžičke, na základe ktorého oznámenia Správa katastra G. vykonala záznamom zmenu dočasného vlastníctva uvedených nehnuteľností v jeho trvalé vlastníctvo. Následne odporca v 1. rade nehnuteľnosť odpredal odporcovi v 2. rade kúpnou zmluvou registrovanou Správou katastra G. pod E.-XXXX/XX-XXXX/XX. Odporca v 2. rade odpredal predmetnú nehnuteľnosť odporcovi v 3. rade kúpnou zmluvou registrovanou Správou katastra G. pod E.-XXXX/XX-XXX/XX. Tvrdia, že Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretá dňa 26.9.2006 je neplatným právnym úkonom s poukazom na ustanovenie a . zakazuje nedovolený právny úkon a ak bol takýto právny úkon urobený, nastupuje sankcia jeho neplatnosti. spája neplatnosť právneho úkonu na prvom mieste s právnym úkonom, ktorý svojím obsahom či účelom odporuje zákonu, t.j. je v rozpore s niektorým z kogentných ustanovení alebo iných zákonov. Zmluva o pôžičke medzi veriteľom a navrhovateľkou v 1. rade resp. jej manželom nebola dňa 26.9.2006 a ani nikdy uzatvorená, neprijali od odporcu v 1. rade žiadne plnenie a teda neboli dohodnuté podmienky splatnosti dlhu a nemohli sa dostať do omeškania s plnením dlhu. Navrhovateľka v 1. rade a ani jej manžel peniaze od odporcu v 1. rade ako veriteľa nikdy fyzicky neobdržali. Finančné prostriedky, nie však v označenej sume, ale vo výške 250.000,- Sk poskytol odporca v 1. rade ich vnučke S. K., L.. XX.X.XXXX. Podľa znaleckého posudku znalca W.. W. Š. Č.. XX/XXXX mal byt - nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva trhovú hodnotu 770.000,- Sk (v súčasnej dobe je jeho trhová hodnota viac ako 1.300.000,- Sk). Odporca v 1. rade už k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vstupoval s jasným zámerom získať bezdôvodné obohatenie a plnenie z nepoctivých zdrojov, a to s poukazom na hodnotu zabezpečovaného záväzku. Dôkazom tejto skutočnosti je aj okolnosť, že dlh resp. úroky boli splácané po dobu 9 mesiacov po 12.500,- Sk mesačne. Odporca v 1. rade svojím konaním získal neprimeranú hodnotu, a to bez povinnosti vydať hodnotu prevyšujúcu údajný záväzok navrhovateľky v 1. rade, keď na rozdiel od zabezpečenia záväzku zriadením záložného práva v danom prípade nevznikla povinnosť vydať hodnotu prevyšujúcu zabezpečovanú sumu a odporca sa stáva vlastníkom nehnuteľností v hodnote 1.300.000,- Sk na základe pôžičky poskytnutej vo výške 250.000,- Sk. Podľa ustanovenia v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvného vzťahu splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že v čase uzatvorenia Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, t.j. dňa 26.9.2006, takúto zmluvu mohol uzatvoriť len dlžník (ako vlastník nehnuteľnosti) s veriteľom, pričom navrhovateľka v 1. rade a ani jej manžel neboli dlžníkmi veriteľa - odporcu v 1.rade. V nadväznosti na tento neplatný úkon je potom neplatná aj kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, nakoľko odporca v 2. rade získal plnenie na základe neplatného právneho úkonu - Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretej dňa 26.9.2006. Následne je z toho istého dôvodu neplatná aj kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 2. rade a odporcom v 3. rade. Následné prevody nehnuteľností v sérii dvoch transakcií dokumentujú špekulatívnosť konania odporcu v 1. rade a jeho právnych nástupcov, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že ani odporca v 1. rade, ani odporca v 2. rade sa nedomáhali vypratania nehnuteľnosti zo strany navrhovateľky v 1. rade, ktorá v byte naďalej býva s navrhovateľmi v 2. a v 3. rade a za byt riadne platí. Navrhovatelia sa s poukazom na uvedené skutočnosti a neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretej dňa 26.9.2006 a na tom základe aj neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, ktorej vklad bol povolený Správou katastra G. pod E. XXXX/XX-XXXX/XX a kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 2. rade a odporcom v 3. rade, ktorej vklad bol povolený Správou katastra G. pod E.-XXXX/ XX-XXX/XX domáhali súčasne aj nariadenia predbežného opatrenia, ktorým sa zakáže odporcovi v 3. rade s nehnuteľnosťou akýmkoľvek spôsobom nakladať.

Podaním doručeným súdu dňa 16.3.2009 navrhovatelia návrh rozšírili ( zmenili ) tak, že sa podaným návrhom proti odporcom domáhajú:

"1/ Súd určuje, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi navrhovateľkou a právnym predchodcom navrhovateľov 2 až 4 ako dlžníkmi dňa 26.9.2006 a odporcom 1/ ako veriteľom je absolútne neplatný právny úkon.

2/ Súd určuje, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzavretá medzi navrhovateľkou a právnym predchodcom navrhovateľov 2 až 4 ako dlžníkmi dňa 26.9.2006 a odporcom 1/ ako veriteľom, registrovaná na Správe katastra G. G. T..Ú.. G. pod č. E. XXXX/XX je absolútne neplatný právny úkon.

3/ Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v k.ú. G. zapísanej na liste vlastníctva XXXX ako byt č. XX L. X.G.., E. Č.. XX bytového domu s.č. XXX stojacom na parc. č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu s.č. XXX vo veľkosti 84/5204-ín, ktorej vklad bol povolený Správou katastra G. G. Č.. E. XXXX/XX je absolútne neplatným právnym úkonom.

4/ Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom 2/ a odporcom 3/ o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v k.ú. G. zapísanej na liste vlastníctva XXXX ako byt č. XX L. X.G.. , vchod č. XX bytového domu s.č. XXX stojacom na parc. č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu s.č. XXX vo veľkosti 84/5204-ín, ktorej vklad bol povolený Správou katastra G. pod č. E. XXXX/XX je absolútne neplatným právnym úkonom.

5/ Súd určuje, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na Správe katastra G. na liste vlastníctva č. XXXX G. T..Ú.. G. ako byt č. XX L. X.G.., vchod č. XX bytového domu s.č. XXX na parc. č. XXXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu s.č. XXX vo veľkosti XX/XXXX-Í. sú navrhovatelia, a to navrhovateľka v 1/ rade v podiele 5/8-ín, navrhovatelia v 2/ až 4/ rade každý v podiele 1/8-ina." Zmenu návrhu odôvodnili tým, že ich aktívna legitimácia je založená na skutočnosti, že považujú označené právne úkony za neplatné, na základe vykonaného dokazovania je potrebné, aby súd rozsudkom vyslovil ich neplatnosť, nakoľko až na základe tohto výroku môžu dosiahnuť nápravu v rámci dedičského konania, keď následkom neplatných právnych úkonov boli poškodení na svojich dedičských právach, nenadobudli každý z nich prislúchajúci im zákonný dedičský podiel poručiteľa k spornej nehnuteľnosti. Sú tak nositeľmi hmotnoprávneho nároku - zákonní dedičia po neb. I. Y., poručiteľovi a majú aktívnu legitimáciu v spore. V zmysle platnej judikatúry dedičia sú oprávnení napadnúť nielen absolútnu neplatnosť právneho úkonu ich poručiteľa, ale aj relatívnu neplatnosť. Touto skutočnosťou aj odôvodňujú naliehavý právny záujem na podanej žalobe z dôvodu, že nenadobudli titulom dedičstva zákonný dedičský podiel na predmetnej nehnuteľnosti, následkom neplatných právnych úkonov, boli porušené ich práva, sú v právnej neistote a len na základe vyslovenia výroku súdu o tom, že predmetné úkony sú neplatné, môžu sa v rámci dedičského konania domáhať priznania dedičského nároku po svojom právnom predchodcovi. Na druhej strane odporcovia sú nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti - záväzku voči nim, keď na základe neplatných právnych úkonov, ktorých všetci boli účastníkmi, získali prospech na ich úkor a sú pasívne legitimovaní v danom spore.

Zástupca odporcu v 1. rade k návrhu uviedol, že s ním v celom rozsahu nesúhlasia a žiadajú ho zamietnuť preto, že nie je odôvodnený. Odporca v 1. rade vo výpovedi uviedol, že ho v roku 2006 tesne pred tým, ako navrhovateľke v 1. rade požičal peniaze oslovil P. T. a požiadal ho, či by navrhovateľke v 1. rade požičal sumu 350.000,- Sk, ktorú potrebujú na to, aby 300.000,- Sk vrátili p. T. a 50.000,- Sk, že potrebujú pre seba. T. ho oslovil z dôvodu, že on občas poskytuje pôžičky. S jeho žiadosťou súhlasil, preto sprostredkoval stretnutie s navrhovateľkou v 1. rade a jej manželom. Stretnutie sa konalo u nich doma, kde ho oboznámili s tým, že majú od p. T. pôžičku a v tom čase mali byt založený v jeho prospech. Žiadal od nich predloženie dohody o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. S navrhovateľkou v 1. rade a jej manželom sa dohodli, že im pôžičku 350.000,- Sk poskytne na ten účel, aby si vyplatili predošlú pôžičku od p. T. vo výške 300.000,- Sk a 50.000,- Sk chceli pre seba. Dohodli sa na tom, že spravia tie isté zmluvy ako má p. T. a navrhovateľka v 1. rade mu povedala, že tie zmluvy im robila právnička na katastri I.. T. a keďže ju pozná, dal jej urobiť tie isté zmluvy, teda zmluvu o pôžičke a zmluvu o zabezpečovacom prevode. Obsahovo sú také isté ako zmluvy uzavreté medzi navrhovateľkou v 1. rade a T., rozdiel je len v sume, lebo tam mal o 50.000,- Sk väčšiu sumu. On navrhovateľku v 1. rade a

jej manžela pri prvom stretnutí upozorňoval na to, či vedia, čo robia, že zakladajú svoj byt, oni mu na to povedali, že to vedia, lebo to robili už s p. T.. Pri prvom stretnutí s navrhovateľkou v 1. rade si dohodli aj formu mesačného nájomného 12.500,- Sk. Išlo vlastne o odmenu pre neho, že im požičal peniaze. Okrem toho navrhovateľka v 1. rade platila aj poplatky spojené s bývaním v byte, keďže ona si brala pôžičku. V tom čase on žiadne poplatky voči SBD neplatil. Sumu 350.000,- Sk ako je uvedené v zmluve o pôžičke im vyplatil na dvakrát, pretože mu nemohli hneď ručiť bytom, nakoľko bol založený p. T., preto mu navrhovateľka po dohode s p. T. povedala, že jej bude najprv stačiť 130.000,- Sk a p. T. jej vystaví kvitanciu tak, aby mohli uzavrieť zmluvy a zvyšok pôžičky že mu doplatí, keď jej on doplatí 220.000,- Sk. Naproti 130.000,- Sk mu navrhovateľka v 1. rade podpísala zmenku, keďže žiadne iné ručenie v tom čase nemal. Sumu 130.000,- Sk odovzdával navrhovateľke v 1. rade oproti zmenke, ktorú mu podpísala. Okrem nej bol doma jej manžel. V tom čase ešte zmluva o pôžičke medzi ním a navrhovateľkou v 1. rade uzavretá nebola, ani nemohla byť, pretože byt bol založený v prospech p. T.. Samotné doplatenie pôžičky prebiehalo tak, že si dohodli termín stretnutia s navrhovateľkou v 1. rade a jej manželom. Prišiel pre nich autom, vtedy im dal do rúk zmluvu o pôžičke a zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a tieto zmluvy mali celý čas v rukách počas cesty na matriku, čítali si ich, doviezol ich pred matriku, oni si zobrali zmluvy, pričom on ich čakal v aute. Podľa neho mali dostatok času, aby si zmluvy prečítali aj v aute, aj na matrike. Zmluva je veľmi jednoduchá, na jednu stranu a prečítať ju trvá možno 2 minúty. Povedali mu , že to poznajú, že také isté zmluvy mali už predtým. Zmluvy podpísali, prišli za ním so zmluvami, a v aute mu ich podali a naproti tomu im on podal peniaze 220.000,- Sk, vyplácal im ich v aute, a to navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi, ktorý sedel vzadu, peniaze dával do ruky navrhovateľke v 1.rade. Povedal im, aby si to prepočítali a zaviezol ich domov. Potom kúpil kolky a zaniesol zmluvy na kataster. Pôžička bola poskytnutá na dobu 6 mesiacov, mali ju vrátiť do 26.3.2007. Navrhovateľka v 1. rade mu po uzavretí pôžičky zaplatila sumu 12.500,- Sk štyrikrát a potom mu to už neplatili, pretože nemali. V tomto období poplatky za byt platila stále navrhovateľka v 1. rade, pretože byt bol stále na ňu. Viac splátok vo výške 12.500,- Sk nedostal. Navrhovateľka v 1. rade mu prestala platiť 12 500,-Sk, teda nedodržali to, na čom sa ústne dohodli a prišlo k termínu, kedy mu mali vrátiť peniaze a neozvali sa mu. Potom to bolo tak, že čakal ešte 9 mesiacov a v decembri 2007 potreboval finančné prostriedky aj on, tak si dohodol s odporcom v 2. rade, že si od neho peniaze požičia a ako zábezpeku mu dal byt, keďže mal na to plné právo podľa dohody. Poslal navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi oznámenie o tom, že byt prechádza na neho zo zákona, čo bolo 9.11.2007. Uvedené oznámenie doručil aj Správe katastra v G. a tým prešiel byt navrhovateľky v 1. rade na neho z dočasného vlastníctva na trvalé tak, ako to vtedy umožňoval zákon. Od odporcu v 2. rade si požičal 350.000,- Sk, ktoré v tom čase nutne potreboval a s odporcom v 2. rade uzavrel kúpnopredajnú zmluvu, aby on bol krytý na sumu 350.000,- Sk. Kúpna zmluva bola uzavretá preto, že to odporca v 2. rade chcel tak, tak to urobili tak. Poznajú sa spolu, dôveroval mu, mohol na neho urobiť priamo prevod, nemuseli zabezpečenie vrátenia pôžičky robiť iným spôsobom, pretože sa poznajú a sú kamaráti. Vie, že keby mu peniaze vrátil, že by byt na neho prepísal bez problémov. Bolo to tak, že mal s odporcom v 2. rade dohodnutú dobu na vrátenie pôžičky nejaké 2-3 mesiace, nakoľko nemal spomínanú hotovosť, tak oslovil odporcu v 3. rade, či by neodkúpil byt od odporcu v 2. rade a tým by vyrovnal za neho dlžnú sumu. Odporca v 3. rade s tým súhlasil a tak došlo k prevodu na neho. Snažil sa navrhovateľke v 1. rade vybaviť úver tak, aby si mohli byt od odporcu v 3. rade odkúpiť, podmienky o úvere sa snažil dohodnúť so zástupkyňou navrhovateľov. V skutočnosti túto záležitosť nevyriešili mimosúdne kvôli tomu, že úver by si mala zobrať vnučka navrhovateľky v 1. rade s priateľom z dôvodu, že oni už vlastne v byte bývajú a navrhovateľka v 1. rade by kvôli veku v banke asi ťažko dostala úver. Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že jej vnučka s priateľom by úver nesplácali a bola by v rovnakej situácií. Išlo o úver vo výške 850 000,-Sk, z ktorej sumy vnučka navrhovateľky v 1. rade potrebovala pre seba asi 150 000,-Sk. Dohoda bola taká, že úver bude v takej výške, v akej sa podarí vybaviť tak, že by si rozdiel zobrala vnučka navrhovateľky v 1. rade a mohli by to od odporcu v 3. rade odkúpiť. Rozdiel medzi sumou 350.000,- Sk a úverom by predstavovali poplatky navrhovateľov za bývanie v byte a poplatok za požičané peniaze, ktoré by on musel vrátiť odporcovi v 3. rade, respektíve navrhovateľka v 1. rade by si byt od neho za túto sumu odkúpila. Potom ako byt bol prevedený do jeho vlastníctva poplatky spojené s bývaním v byte asi vo výške 3.300,- Sk mesačne mu navrhovateľka v 1. rade každý mesiac zaplatila a on ich potom zaniesol na SBD. Takto mu navrhovateľka v 1. rade platila poplatky aj v čase, keď bol byt prevedený na odporcu v 2. rade, ktorý sa nechcel zaťažovať nosením poplatkov na SBD. Po prevode bytu na odporcu v 3. rade došlo k tomu, že prestali tieto poplatky platiť jemu, odporca v 3. rade im poslal nájomnú zmluvu, ktorú neakceptovali. Navrhovateľka v 1. rade však svojvoľne v mene odporcu v 3. rade posielala SBD tieto platby.

Odporca v 2. rade k návrhu uviedol, že kúpil byt, predal byt. Vo výpovedi uviedol, že sa pozná s odporcom v 1. rade, ktorý začiatkom roku prišiel za ním s tým, že potrebuje peniaze. On mu povedal, že mu môže nejaké peniaze poskytnúť a ako zábezpeku mu dal byt s tým, že sa bude starať o nájom navrhovateľky v 1. rade a aj o to, o čo doteraz a jeho z toho samozrejme vynechá. Tiež s prísľubom, že mu do nejakých 3-4 mesiacov peniaze vráti naspäť a na základe toho sa potom byt zase vráti na pôvodného majiteľa, malo ísť teda o pôžičku peňazí na určitú dobu. On odporcovi v 1. rade dal 350.000,- Sk. Odporca v 1. rade si chcel od neho jednoducho požičať peniaze a on chcel zábezpeku. Medzi nimi písomne zmluva o pôžičke uzavretá nebola. On sa s odporcom v 1. rade dobre pozná na to, aby si vzájomne dôverovali. Dohodli sa s odporcom v 1. rade, že mu poskytne potrebné údaje a on byt na neho prepíše tak, ako keby bol jeho kupcom, čo aj bol. Samozrejme nepotreboval vidieť byt, pretože vedel o čo ide. História, čo sa diala v rodine navrhovateľky v 1. rade ho nezaujímala a ani v podstate o tom nevedel. Pre neho bolo podstatné to, kedy mu odporca v 1. rade vráti peniaze. Sumu 350.000,- Sk mu požičal na 4 mesiace, termín vrátenia nebol presný. Odporca v 1. rade mu požičané peniaze vrátil niekedy vo februári, v marci, prípadne apríli 2008. On sa už potom dohodol s odporcom v 1. rade. Dozvedel sa o problémoch, ktoré sa tu diali, teda o tom, za akých okolností bol predaný byt. Jeho tieto okolnosti vôbec nezaujímali, zaujímalo ho len to, aby mal vrátené požičané peniaze a kto si od neho požičal peniaze, od toho chcel, aby mu ich vrátil. Musel peniaze prijať len od odporcu v 1. rade. Keď dostal peniaze, byt prepísal na odporcu v 3. rade a to preto, že peniaze mu boli vrátené vlastne cez odporcu v 3. rade. Jeho to ani nezaujímalo, odkiaľ odporca v 1. rade má peniaze. Je mu ľúto čo sa stalo v rodine navrhovateľky v 1. rade. Myslí si , že navrhovateľka v 4. rade si mala dávať väčší pozor na to, čo robili, hlavne jej deti.

Odporca v 3. rade v písomnom vyjadrení uviedol, že navrhovatelia v 2. až v 4. rade nie sú priamymi účastníkmi konania na strane navrhovateľov, domáhajú sa niečoho, na čo nemajú doposiaľ zákonný nárok, a to s poukazom na to, že neprebehlo dedičské konanie vo veci po poručiteľovi ich zomrelom otcovi k predmetu konania, resp. v predmetnom dedičskom konaní neboli legitimovaní ako dedičia vo vzťahu k predmetu tohto konania. Vzhľadom k uvedenému sú navrhovatelia v 2. až v 4. rade v predmetnom konaní vedľajšími účastníkmi konania na strane navrhovateľa. Má za to, že navrhovatelia v 2. až v 4. rade nemajú právny nárok domáhať sa určenia spoluvlastníckeho práva k predmetu tohto konania - určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. určenia priamo veľkosti spoluvlastníckych podielov 1/8 k predmetu konania - určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože dané určenie spoluvlastníckych podielov ako aj ich veľkosť je predmetom dedičského konania. Ako odporca v 3. rade nemá postavenie odporcu v 3. rade , ale je vedľajším účastníkom konania na strane odporcu. V predmetnom konaní návrh navrhovateľov smeruje priamo proti odporcovi v 1. rade, resp. k preukázaniu vzájomných práv a povinností medzi navrhovateľkou v 1. rade a odporcom v 1. rade a teda nevidí žiadny právny ani iný objektívny záujem na tom, aby v predmetnom konaní bolo vydané predbežné opatrenie vo vzťahu k jeho osobe. K vzťahu navrhovateľky v 1. rade a odporcu v 1. rade sa vyjadrovať nebude, nemá dôvod vyjadrovať sa k tomu kto komu požičal peniaze a v akej výške, prečo bola pohľadávka zabezpečená zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva vo vzťahu k navrhovateľke v 1. rade a podobne. Navrhovatelia však poukazujú na to, že následné prevody nehnuteľnosti vo vzťahu ku ktorým bolo vydané predbežné opatrenie, sú neplatné, nakoľko odporca v 2. rade a následne odporca v 3. rade získali plnenia na základe neplatného právneho úkonu, vzhľadom k tomu, že odporca v 1. rade získal nehnuteľnosti na základe neplatného právneho úkonu. Predmetné úkony k prevodu nehnuteľností neboli nikým určené za neplatné a v prípade akýchkoľvek pochybností o platnosti týchto zmlúv, ako aj v prípade akýchkoľvek nejasností v zmluvách a deklarovaným rozporom so zákonom na strane navrhovateľov by príslušná správa katastra takýto vklad práva, resp. na základe spornej zmluvy nepovolila. Stal sa legitímnym vlastníkom nehnuteľností, nehnuteľnosti kúpil v dobrej viere a bez vedomia predchádzajúcich vzťahov medzi predchodcami predávajúceho a tretími osobami. Zarážajú ho vyjadrenia navrhovateľov, že následné prevody nehnuteľností v sérii dvoch transakcií dokumentujú špekulatívnosť konania odporcu v 1. rade a jeho právnych nástupcov, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že ani odporca v 1. rade a ani odporca v 2. rade sa nedomáhali vypratania nehnuteľností zo strany navrhovateľky v 1. rade, ktorá v byte naďalej býva s navrhovateľmi v 2. a 3. rade a za byt riadne platí. O kúpnej zmluve pojednávajú príslušné ustanovenia , ktoré by sa potom s poukazom na vyjadrenia odporcov mohli rovnako považovať za špekulatívnu právnu normu. Nikde v zákone a ani v inej právnej norme nie je stanovené, koľko prevodov vo vzťahu ku konkrétnej veci je možné vykonať ani to, v akom časovom slede je možné prevody vykonať a podobne. V danom prípade by dal do pozornosti navrhovateľov, že podstatou predaja a kúpy je snaha predávajúceho predať vec za čo najlepšiu cenu a snahou kupujúceho je snaha vec za čo najlepšiu cenu kúpiť. Vzhľadom k uvedenému

je dohoda o cene výlučne na účastníkoch tohto vzťahu ako aj to, či k samotnému predaju a kúpe dôjde a dané neprináleží hodnotiť navrhovateľom v danej veci a už vôbec nie v tej rovine, že ide o akýkoľvek špekulatívny zámer. To, že vlastník nehnuteľnosti túto ponechá v užívaní tretej osobe je výlučne na jeho dobrej vôli, ako aj to, že niekto kúpi nehnuteľnosti i s tým vedomím, že v nej býva niekto iný ako jej vlastník. V danom rovnako neprináleží navrhovateľom riešiť tú vec, prečo odporcovia v 1. a v 2. rade nežiadali predmetné nehnuteľnosti vypratať, resp. sa nedomáhali ich vypratania. To je vecou vlastníka nehnuteľnosti a v danom smere nikomu neprináleží toto rozhodnutie vlastníka hodnotiť. Práve naopak, tieto konštatovania na strane navrhovateľov je možné považovať za špekuláciu z ich strany, pretože rovnako on ako odporca môže poukázať na to, prečo sa navrhovatelia nedomáhali určenia neplatnosti právneho úkonu už v predchádzajúcom období, ale až teraz takmer po uplynutí jedného roku. Práve tu vidí ako odporca v 3. rade snahu navrhovateľov nadobudnúť neoprávnený majetkový prospech v tom, že sa snažia získať späť vec, ktorú nadobudol niekto iný ako vlastník legitímnym spôsobom.

Súd uznesením zo dňa 14.8.2008, č.k. -33 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi v 3. rade zákaz nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, najmä ich scudziť, založiť, darovať, dať do nájmu, vypožičať a dražiť.

Rozsudkom zo dňa 12.1.2010, č.k. -256 súr rozhodol o návrhu navrhovateľov tak, že určil, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretá dňa 26.9.2006 medzi navrhovateľkou v 1. rade a právnym predchodcom navrhovateľov v 2. až v 4. rade I. Y., L.. XX.X.XXXX ako dlžníkmi a odporcom v 1. rade ako veriteľom , ktorej vklad bol Správou katastra G. povolený dňa 24.10.2006 pod č. E. je absolútne neplatný právny úkon. Ďalej určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. G. zapísaným na B. Č.. XXXX ako byt č. XX na X. G.. , vchod č. XX, bytového domu súpisné číslo XXX na parc.č. XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXX vo veľkosti 84/5204-ín , ktorej vklad bol Správou katastra G. povolený dňa 18.12.2007 pod č. E. XXXX/XX je absolútne neplatný právny úkon. Určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 2. rade a odporcom v 3.rade o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. G.L. zapísaným na LV č. XXXX ako byt č. XX L. X. G.. , E. Č.. XX, J. K. D. Č. XXX na parc.č. XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo 721 vo veľkosti 84/5204-ín , ktorej vklad bol Správou katastra G. povolený dňa 10.07.2008 pod č. E. XXXX/XX je absolútne neplatný právny úkon. Súd návrh navrhovateľov v 1. až v 4. rade v časti o určenie, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretá dňa 26.9.2006 medzi navrhovateľkou v 1. rade a právnym predchodcom navrhovateľov v 2. až v 4. rade I.L. Y., L.. XX.X.XXXX ako dlžníkmi a odporcom v 1. rade ako veriteľom , ktorej vklad bol Správou katastra G.L. povolený dňa 24.10.2006 pod č. E. je absolútne neplatný právny úkon proti odporcom v 2. a v 3. rade zamietol. Ďalej súd návrh navrhovateľov v 1. až v 4. rade v časti o určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. G. zapísaným na B. Č.. XXXX ako byt č. XX na X. G.., E. Č.. XX, bytového domu súpisné číslo XXX na parc.č. XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXX vo veľkosti 84/5204-ín, ktorej vklad bol Správou katastra G. povolený dňa 18.12.2007 pod č. E. XXXX/XX je absolútne neplatný právny úkon proti odporcovi v 3. rade zamietol. Okrem toho návrh navrhovateľov v 1. až v 4. rade v časti o určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 2. rade a odporcom v 3. rade o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. G.Á. zapísaným na LV č. XXXX ako byt č. XX L. X. G.. , E. Č.. XX, bytového domu súpisné číslo XXX na parc.č. 4701 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo 721 vo veľkosti 84/5204-ín, ktorej vklad bol Správou katastra G. povolený dňa 10.07.2008 pod č. E. XXXX/XX je absolútne neplatný právny úkon proti odporcovi v 1. rade zamietol. Zamietol aj návrh navrhovateľov v 1. až v 4. rade v časti o určenie, že zmluva o pôžičke uzavretá dňa 26.9.2006 medzi navrhovateľkou v 1. rade a právnym predchodcom navrhovateľov v 2. až v 4. rade I. Y., L.. XX.X.XXXX ako dlžníkmi a odporcom v 1. rade ako veriteľom je absolútne neplatný právny úkon. Súd návrh navrhovateľov v 1. až v 4. rade v časti o určenie, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. G. zapísaných Správou katastra G. na LV č. XXXX ako byt č. XX na X. G.. , vchod č. XX, bytového domu súpisné číslo XXX na parc.č. XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXX vo veľkosti 84/5204-ín a to navrhovateľka v 1. rade v podiele 5/8-ín a navrhovatelia v 2. až v 4. rade každý v podiele 1/8-ina zamietol. Odporcovi v 1. rade súd uložil povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, odporcom

v 1. a v 2. rade povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu spoločne a nerozdielne súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a odporcom v 2. a v 3. rade zaplatiť na účet tunajšieho súdu spoločne a nerozdielne súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia v 1. - v 4. rade a odporca v 1.rade. Navrhovatelia podali odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým bol zamietnutý ich návrh na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 26.9.2006 medzi navrhovateľkou v 1. rade a právnym predchodcom navrhovateľov v 2. až 4. rade ako dlžníkmi a odporcom v 1. rade ako veriteľom.

Odporca v 1. rade podal odvolanie prostredníctvom svojho zástupcu v zákonom určenej lehote proti výrokom rozsudku okresného súdu, ktorým určil neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a neplatnosť kúpnych zmlúv o prevode vlastníckeho práva medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade a odporcom v 2. rade a odporcom v 3. rade.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 14.12.2010 č.k. -307 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o určení neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, uzavretej medzi navrhovateľkou v 1. rade a právnym predchodcom navrhovateľov v 2. až 4. rade a odporcom v 1. rade dňa 26.9.2006, ktorej vklad bol povolený Správou katastra G. dňa 24.10.2006 pod č. E. XXXX/X potvrdil, rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o určení neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, uzavretej medzi odporcami v 1. a 2. rade, ktorej vklad bol povolený Správou katastra G. dňa 18.12.2007 pod čl. E. XXXX/XX potvrdil, rozsudok okresného súdu v napadnutej časti o určení neplatnosti kúpnej zmluvy medzi odporcom v 2. a 3. rade, ktorej vklad bol povolený Správou katastra G. dňa 10.7.2008 pod č. E. XXXX/XX potvrdil a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, ktorým zamietol návrh navrhovateľov v 1. až 4. rade o určenie neplatnosti pôžičky, uzavretej dňa 26.9.2006 medzi navrhovateľkou v 1. rade a právnym predchodcom navrhovateľov v 2. až 4. rade - I. Y., L.. XX.X.XXXX a odporcom v 1. rade a o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku zo dňa 14.12.2010 v časti, v ktorej rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, konštatoval, že za určovaciu žalobu podľa ust. považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel navrhovateľov navrhovaného rozhodnutia (viď rozsudok NS SR sp. zn. ). Pri skúmaní podmienok v ust. treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má navrhovateľ, pretože potrebuje mať vyriešené, aký je jeho skutočný dlh voči veriteľovi. V prejednávanej veci navrhovatelia žiadali určiť okrem iných nárokov aj neplatnosť zmluvy o pôžičke zo dňa 26.9.2006, ktorú uzavreli v písomnej forme navrhovateľka a jej nebohý manžel ako dlžníci a odporca v 1. rade. Navrhovatelia tvrdili, že v skutočnosti nebola uzavretá žiadna zmluva o pôžičke, že išlo iba o simulovaný právny úkon, keďže odporca v 1. rade v skutočnosti poskytol finančné prostriedky vnučke navrhovateľky v 1. rade, a to v sume nižšej, než je uvedená v predmetnej zmluve. Okresný súd sa s dôvodmi neplatnosti predmetnej zmluvy, ktoré uviedli navrhovatelia v návrhu nezaoberal, pretože podľa jeho názoru, títo nepreukázali naliehavý právny záujem na žiadanom určení podľa ust. . S uvedeným názorom okresného súdu sa odvolací súd nestotožnil. Predovšetkým otázkou platnosti uvedenej zmluvy sa mal okresný súd zaoberať pri posudzovaní platnosti zmluvy o zabezpečovacom práve, ktorá má vo vzťahu k zmluve o pôžičke akcesorický charakter. Okolnosť v danom prípade, že podľa tvrdenia navrhovateľov navrhovateľka v 1. rade a jej nebohý manžel uzavreli s odporcom v 1. rade len simulovanú zmluvu o pôžičke a že v skutočnosti odporca v 1. rade uzavrel zmluvu o pôžičke s vnučkou navrhovateľky v 1. rade, považuje odvolací súd za významnú z hľadiska vyriešenia otázky, či navrhovateľka v 1. rade a navrhovatelia v 2. až 4 rade sú v skutočnosti dlžníkmi odporcu v 1. rade, resp. či tento dlh v skutočnosti predstavuje sumu uvedenú v zmluve, alebo iba 250.000 Sk. Bez tohto určenia je totiž právne postavenie navrhovateľov z hľadiska ich záväzkov, u navrhovateľov v 2. - 4. rade ako právnych nástupcov p. Y., ktorý

bol účastníkom zmluvy a ktorých by v prípade zdedenia predmetného bytu zaťažovali povinnosti podľa neisté. Napokon je potrebné súhlasiť s názorom navrhovateľov, že aj z hľadiska hospodárnosti konania, keď dokazovanie o okolnostiach uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ako aj o okolnostiach uzatvorenia samotnej zmluvy o pôžičke, okresný súd už vykonával, preto aj táto skutočnosť je významná na prejednanie aj tejto časti návrhu navrhovateľov. Okresný súd v tejto časti zamietol návrh navrhovateľov pre nedostatok naliehavého právneho záujmu bez toho, aby sa zaoberal tvrdenými dôvodmi neplatnosti, čím navrhovateľom odňal možnosť konať pred súdom a nesprávne právne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu, preto bolo rozhodnutie okresného súdu v tejto časti zrušené a vrátené na ďalšie konanie, v ktorom uplatnený nárok navrhovateľov vecne posúdi. Súčasne rozhodne aj o trovách celého konania v zmysle

Keďže výroky rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 12.1.2010, č.k. -256 o určení neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, o určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, o určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 2. rade a odporcom v 3. rade, o zamietnutí návrhu na určenie, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretá medzi navrhovateľkou v 1. rade a právnym predchodcom navrhovateľov v 2. až v 4. rade a odporcom v 1. rade, o zamietnutí návrhu na určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je neplatná, o zamietnutí návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 2. rade a odporcom v 3. rade, o zamietnutí návrhu o určenie, že navrhovatelia v 1. až v 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi bytu, o uložení povinnosti odporcovi v 1. rade zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania, o uložení povinnosti odporcom v 1. a v 2. rade a odporcom v 2 a v 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania nadobudli právoplatnosť, predmetom konania zostal návrh o určenie, že zmluva o pôžičke uzavretá dňa 26.9.2006 medzi navrhovateľkou v 1. rade a právnym predchodcom navrhovateľov v 2. až v 4. rade I. Y., L.. XX.X.XXXX ako dlžníkmi a odporcom v 1. rade ako veriteľom je absolútne neplatný právny úkon a návrh na priznanie trov konania.

Súd doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 1. rade, právnej zástupkyne navrhovateľov a právneho zástupcu odporcov v 1. a v 3. rade, oboznámením obsahu vyjadrenia odporcu v 3. rade a zistil, že navrhovateľka v 1. rade a jej manžel I. Y. , L.. XX.X.XXXX boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej Správou katastra G. na B. Č.. XXXX pre k.ú. G. ako byt č. XX vo vchode č. XX na X. G.. bytového domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere 84/5204. Manžel navrhovateľky v 1. rade I. Y. dňa 3.3.2008 zomrel, dedičmi zo zákona po ňom sú navrhovatelia v 1. až v 4. rade. Dedičské konanie po I. Y. bolo uznesením OS Partizánske č.k. -8 zo dňa 23.4.2008 zastavené, pretože poručiteľ nezanechal žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Zo spisu Správy katastra G. Č.. E. XXXX/XX súd zistil, že navrhovateľka v 1. rade a jej manžel uzavreli dňa 15.8.2006 ako dlžníci s G. T., L.. X.X.XXXX ako veriteľom zmluvu o pôžičke, podľa ktorej si od veriteľa požičali fin. hotovosť v sume 300 000,-Sk na dobu do 15.2.2007 bezúročne. V čl. II. tejto zmluvy bolo dohodnuté, že od veriteľa sumu 300 000,-Sk prevzali a zaväzujú sa ju vrátiť do 15.1.2007. Splnenie záväzku podľa zmluvy o pôžičke bolo zabezpečené zmluvou o zabezpečovacom prevode vl. práva uzavretou dňa 15.8.2006 medzi navrhovateľkou v 1. rade, jej manželom a G. T.. Zmluva o zabezpečovacom prevode vl. práva z 15.8.2006 je svojim obsahom zhodná s obsahom / čl. II.-X./ zmluvy o zabezpečovacom prevode vl. práva zo dňa 26.9.2006 uzavretej medzi navrhovateľkou v 1.rade, jej manželom a odporcom v 1. rade. Zo spisu V 1020/06 Správy katastra G. vyplýva aj to, že G. T. K. XX.X.XXXX požiadal Správu katastra G. o spätný prevod vl. práva z dočasného vlastníka nehnuteľnosti /veriteľa/ na pôvodných vlastníkov /dlžníkov/ z dôvodu, že zabezpečenie prevodom vl. práva zaniklo v zmysle čl. VI. zmluvy o zabezpečovacom prevode vl. práva splnením záväzku dlžníkmi. Na základe toho bolo vlastnícke právo k nehnuteľnosti prevedené na navrhovateľku v 1. rade a jej manžela I. Y.. Z obsahu písomnej zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 26.9.2006 vyplýva, že v tento deň uzavreli navrhovateľka v 1. rade a jej manžel I. Y. ako dlžníci s odporcom v 1. rade ako veriteľom písomnú zmluvu o pôžičke, podľa ktorej prevzali od odporcu v 1. rade dňa 20.9.2006 sumu 130.000,- Sk a dňa 26.9.2006 sumu 220.000,- Sk s tým, že veriteľ im poskytol celkovú požičanú sumu 350 000,-Sk a poskytol im ju na dobu do 26.3.2007. Podľa čl. II. zmluvy o pôžičke navrhovateľka v 1.rade a jej manžel prehlásili, že dňa 20.9.2006 a 26.9.2006 od veriteľa prevzali fin. hotovosť v celkovej výške 350 000,-Sk, ktorú sa zaväzujú vrátiť v lehote do 26.3.2007. V čl. IV. zmluvy bolo dohodnuté, že zmluva o pôžičke bude podkladom pre uzatvorenie zmluvy o zabezpečovacom

prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dlžníkov v kat. úz. Partizánske zapísaným na LV č. XXXX. Dňa 26.9.2006 uzatvorili navrhovateľka v 1. rade a jej manžel I. Y. ako dlžníci s odporcom v 1. rade ako veriteľom písomnú zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na odporcu v 1. rade. Zmluva bola uzatvorená za účelom zabezpečenia splnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke zo dňa 26.9.2006 v sume 350.000,- Sk, ktorú odporca v 1. rade ako veriteľ poskytol navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi ako dlžníkom na dobu do 26.3.2007. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že navrhovateľka v 1. rade a jej manžel zmluvu o pôžičke zo dňa 26.9.2006 podpísali. Navrhovateľka v 1.rade však tvrdila, že ona s manželom si od odporcu v 1. rade peniaze nepožičala, ani požičané peniaze od odporcu v 1. rade neprevzala. Odporca v 1.rade tvrdil, že zmluvu o pôžičke uzavrel s navrhovateľkou v 1. rade a jej manželom a navrhovateľke v 1.rade odovzdával požičanú sumu v 2-och splátkach. Navrhovateľka v 1. rade s manželom, ani jej vnučka S.. K. s priateľom R. C. odporcovi v 1. rade sumu 350 000,-Sk požičanú podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 26.9.2006 do 26.3.2007, ani doteraz nevrátili. Dňa 9.11.2007 odporca v 1. rade oznámil navrhovateľke v 1. rade, jej manželovi a Správe katastra Partizánske zmenu dočasného vlastníctva na trvalé vlastníctvo z dôvodu, že dlžníci nesplnili zabezpečovanú pohľadávku zo zmluvy o pôžičke, preto sa stal definitívnym trvalým vlastníkom sporných nehnuteľností. Odporca v 1. rade sa na základe toho stal vlastníkom nehnuteľností patriacich navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi I. Y.. Všeobecná hodnota nehnuteľností navrhovateľky v 1. rade a jej manžela bola znalcom W.. Š. v znaleckom posudku č. XX/XXXX ku dňu 11.6.2007 stanovená sumou 770 056,47 Sk. Odporca v 1. rade kúpnou zmluvou uzavretou dňa 14.12.2007 s odporcom v 2. rade predal odporcovi v 2. rade nehnuteľnosti v kat. úz. G. zapísané na LV č. XXXX ako byt č. XX L. X.G.. J. K. D..Č.. XXX, E. Č.. XX postaveného na parc.č. XXXX a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s.č. XXX vo veľkosti 84/5204-ín za kúpnu cenu 350 000,-Sk. Vklad vl. práva na základe tejto kúpnej zmluvy bol Správou katastra G. povolený dňa 18.12.2007 pod č. E.. Odporca v 2. rade kúpnou zmluvou zo dňa 5.6.2008 predal tieto nehnuteľnosti odporcovi v 3. rade za kúpnu cenu 350 000,-Sk. Vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu v 3.rade na základe tejto kúpnej zmluvy bol Správou katastra G. povolený dňa 10.7.2008 pod č. E. XXXX/XX. Navrhovateľka v 1.rade spolu s manželom a po jeho smrti len ona, platili a platia D. G. preddavky na služby spojené s užívaním bytu, poplatky za správu bytu , ako aj preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv. Navrhovateľka v 1. rade podľa jej vyjadrenia zaplatila odporcovi v 1. rade asi 5 alebo 6 krát sumu 12500,-Sk a podľa jej vyjadrenia túto sumu 2 alebo trikrát zaplatila odporcovi v 1.rade aj jej vnučka. Odporca v 1.rade potvrdil, že mu navrhovateľka v 1.rade túto sumu zaplatila asi štyrikrát.

Z výpovede navrhovateľky v 1. rade vyplýva, že navrhovateľka v 4. rade a jej dcéra, svedkyňa S. K., ju požiadali, aby poskytla svoj byt ako zábezpeku pôžičky vo výške 250.000,- Sk, ktorú si oni chceli vziať od odporcu v 1. rade. Výška pôžičky bola dohodnutá v dokladoch na 350.000,- Sk, avšak oni prevzali len sumu 250.000,- Sk. Požičané peniaze prevzali dcéra a vnučka. Zmluvu podpísala aj s nebohým manželom bez toho, aby si ju prečítali, zmluvu pred podpisom na prečítanie doma nemali. Odporca v 1.rade zmluvu doniesol na notársky úrad, bolo to narýchlo, pretože jej manžel mal byť hospitalizovaný v nemocnici. Až doma zistila, čo vlastne podpísali. S odporcom v 1. rade hovorili o rozpore v sume uvedenej v zmluve a v sume skutočne poskytnutej, odporca v 1. rade jej povedal, že je to preto, aby kvôli takej malej sume nebol na zabezpečenie taký veľký byt. Každý mesiac za dcéru a vnučku odporcovi v 1. rade platila úroky 12.500,- Sk, pretože oni neplatili.

Navrhovateľ v 2. rade vo výpovedi uviedol , že o pôžičke nič nevie. Jeho krstňa , svedkyňa K. s druhom, svedkom C. potrebovali peniaze a navrhovateľka v 1. rade im chcela pomôcť. Vie, že pôžičku si brali mladí, teda jeho krstňa a jej priateľ a brali si 250 000,-Sk a nie 350 000,-Sk. Pôžička mala byť vo výške 250.000,- Sk.

Navrhovateľ v 3. rade vo výpovedi uviedol, že o zmluve o pôžičke v čase jej uzavretia nevedel, navrhovateľka v 1. rade mu povedala, že to urobila pre sestru, navrhovateľku v 4. rade, že to nebolo 350.000,- Sk a že je to len na určitý čas. Hovoril matke , aby odporcovi v 1. rade neverila , že konal zištne a aby to dala na súd. Odporca v 1. rade ju zastrašoval tým, že jej hovoril, že buď pôjde s ním, alebo pôjde pred súd a ak nepôjde s ním, že ju odpojí od elektriny a vysťahuje. Peniaze potrebovala navrhovateľka v 4. rade, pri poskytnutí pôžičky a vyplácaní peňazí nebol.

Z výpovede navrhovateľky v 4. rade súd zistil, že im vznikol nedoplatok na nájomnom, ktorý chcela uhradiť tak, že by si vzala pôžičku. Chcela založiť svoj byt, avšak ten nemala vo vlastníctve. Požiadala preto navrhovateľku v 1. rade, aby ona založila svoj byt. Vie o tom, že sumu 250.000,- Sk si požičali jej dcéra so zaťom od odporcu v 1. rade v roku 2006. Pôžička mala byť použitá sčasti na zaplatenie jej dlhu na nájomnom a zvyšok mali použiť jej dcéra a zať pre vlastnú potrebu. S odporcom v 1. rade boli dohodnutí , že po dobu 1 roka budú dávať 12.500,- Sk a potom v stanovenej lehote vrátia celú pôžičku. Navrhovateľka v 1. rade so zabezpečením záväzku jej bytom súhlasila. Dcéra so zaťom peniaze minuli a pôžičku nevrátili. Požičaná suma bola odovzdaná jej zaťovi vo výške 250.000,- Sk naraz, v hotovosti.

Z výpovede odporcu v 1. rade súd zistil, že uzatvorenie zmluvy o pôžičke s navrhovateľkou v 1. rade a jej manželom sprostredkoval P. T.. Pôžička im bola poskytnutá vo výške 350.000,- Sk, z ktorých mali 300.000,- Sk vrátiť svedkovi T. a 50.000,-Sk použiť pre vlastnú potrebu. S navrhovateľkou v 1. rade si dohodli formu mesačného nájomného 12.500,- Sk. Išlo vlastne o odmenu pre neho, že im požičal peniaze. Navrhovateľka v 1. rade platila aj poplatky spojené s bývaním v byte. Sumu 350.000,- Sk vyplatil na dvakrát, pretože mu nemohli hneď ručiť bytom, nakoľko bol založený svedkovi T.. Sumu 130.000,- Sk odovzdal navrhovateľke v 1. rade oproti zmenke.

Z výpovede odporcu v 2. rade vyplýva, že byt prevzal od odporcu v 1. rade na zabezpečenie záväzku odporcu v 1. rade vrátiť mu pôžičku v sume 350.000,- Sk. O okolnosti nadobudnutia bytu odporcom v 1. rade sa nezaujímal, išlo mu len o zabezpečenie vlastnej pohľadávky voči odporcovi v 1. rade. Peniaze mu boli vrátené cez odporcu v 3. rade, on byt prepísal na neho kúpnou zmluvou zo dňa 5.6.2008 za kúpnu cenu 350.000,- Sk.

Z výpovede odporcu v 3. rade súd zistil, že navrhovateľka v 1. rade a jej manžel mali pred uzavretím zmluvy o pôžičke s odporcom v 1. rade už požičanú sumu 300.000,- Sk od G. T.. Podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 15.8.2006 na zabezpečenie splnenia záväzku podľa tejto zmluvy už bol ich byt predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode vl. práva zo dňa 15.8.2006. Potvrdil, že boli zaplatené 4 splátky úveru, avšak podľa neho nejde o úroky, ale o nájomné za byt, poplatky správcovi bytu stále platí navrhovateľka v 1. rade.

Svedkyňa K. vo výpovedi potvrdila, že potrebovala požičať peniaze na zaplatenie dlhu jej matky, navrhovateľky v 4. rade, na nájomnom. Ich známy, svedok T. im odporučil G..T.. Pôžičku mali zabezpečiť bytom, ale byt jej matky sa založiť nedal, preto založili byt navrhovateľky v 1. rade. Keď im nevyhovovala výška úrokov pôžičky, obrátili sa opäť na svedka T., ktorý im poradil odporcu v 1. rade. S odporcom v 1. rade sa dohodli , že im požičia 250 000,-Sk. Odporca v 1. rade jej vyplatil sumu 130.000,- Sk, ktorými ona splatila dlh u svedka T.. Ona a svedok C. sa dohodli s odporcom v 1. rade, že im dá 250.000,- Sk a hoci bude na zmluve napísané, že na pol roka, odporca v 1. rade im povedal, že je jedno, koľko budú dlh splácať, kým nesplatia celú dlžnú sumu naraz. Ona žiadnu zmluvu o pôžičke nikdy nepodpísala. Okrem istiny mali odporcovi v 1. rade platiť 12.500,- Sk a vrátenie pôžičky sa zabezpečilo bytom navrhovateľky v 1. rade. Sumu 120.000,- Sk jej odporca v 1. rade vyplatil v prítomnosti navrhovateľky v 4. rade u nich doma. Pôžičku odporcovi v 1. rade nevrátili. Úroky platili asi 3x, potom asi 5 alebo 6x ich zaplatila navrhovateľka v 1. rade.

Svedok C. potvrdil, že oni si požičali peniaze, a to na zaplatenie nedoplatku na nájomnom a na zaplatenie ich iných dlžôb od svedka T., od ktorého dostali asi 130.000,- Sk. Pôžička bola zabezpečená prevedením vlastníckeho práva bytu navrhovateľky v 1. rade. Kvôli vysokému úroku sa dohodli s odporcom v 1. rade, ktorý im poskytol pôžičku v sume 130.000,- Sk na vyplatenie dlhu svedkovi T. a okrem toho 120.000,- Sk, ktoré vyplatil jemu a jeho priateľke. Navrhovateľka v 1. rade žiadne peniaze nedostala. Požičaná suma nebola vrátená. Navrhovateľka v 1. rade zmluvu o pôžičke podpísala preto, lebo im chcela pomôcť.

Svedok T. uviedol, že sprostredkoval navrhovateľke v 4. rade a svedkyni K. pôžičku od svedka T., približne vo výške 300.000,- Sk. Neskôr ho oslovili znovu s tým, že potrebujú peniaze nie pre seba, ale pre babku, tak im dohodol stretnutie s odporcom v 1. rade a viac sa o to nezaujímal. Išlo o sumu okolo 370.000,- Sk, teda do 400.000,- Sk.

Z výpovede svedka T. súd zistil, že stretnutie s navrhovateľkou v 1. rade a jej manželom sprostredkoval svedok T.. Povedali mu, že potrebujú 300 000,-Sk na vyplatenie dlžôb. Peniaze si požičal od matky a dohodli sa tak, že budú ručiť bytom. Keď mu matka povedala, že chce vrátiť peniaze , tak navrhovateľku v 1. rade a jej manžela požiadal o vrátenie peňazí. P. T. mu volal , že zohnal odporcu v 1. rade, ktorý im pomôže. Vystavil im kvitanciu na sumu 300 000,-Sk, nehnuteľnosť im vrátil späť a oni mu vrátili 300 000,-Sk. Peniaze vracala navrhovateľka v 1. rade spolu s manželom.

Podľa v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne , určite a zrozumiteľne , inak je neplatný.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť , aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Súd po doplnení dokazovania a zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je v časti o určenie, že zmluva o pôžičke uzavretá dňa 26.9.2006 medzi navrhovateľkou v 1. rade a jej manželom ako dlžníkmi a odporcom v 1. rade ako veriteľom je absolútne neplatný právny úkon, podaný dôvodne. Vychádzal pritom z právneho názoru krajského súdu vysloveného v rozsudku zo dňa 14.12.2010, č.k. -307, z ktorého vyplýva, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke, pretože okolnosť v danom prípade, že podľa tvrdenia navrhovateľov navrhovateľka v 1.rade a jej nebohý manžel uzavreli s odporcom v 1.rade len simulovanú zmluvu o pôžičke a že v skutočnosti odporca v 1.rade uzavrel zmluvu o pôžičke s vnučkou navrhovateľky v 1. rade , považuje odvolací súd za významnú z hľadiska vyriešenia otázky , či navrhovateľka v 1. rade a navrhovatelia v 2. - v 4. rade sú v skutočnosti dlžníkmi odporcu v 1. rade, resp. či tento dlh v skutočnosti predstavuje sumu uvedenú v zmluve alebo iba 250 000,- Sk s tým, že bez tohto určenia je právne postavenie navrhovateľov z hľadiska ich záväzkov a u navrhovateľov v 2. až v 4.rade ako právnych nástupcov p. Y., ktorý bol účastníkom zmluvy a ktorých by v prípade zdedenia predmetného bytu zaťažovali povinnosti podľa § 470 ods. 2 Obč. zákonníka neisté. Navrhovateľka v 1. rade a jej manžel I. Y., podpísali dňa 26.9.2006 ako dlžníci písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke uzatvorenej s odporcom v 1. rade ako veriteľom. Predmetom zmluvy bola pôžička vo výške 350 000,- Sk poskytnutá na dobu do 26.3.2007. Z výpovedí navrhovateľky v 1. rade i odporcu v 1. rade vyplýva, že odporca v 1. rade písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke dal navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi v aute cestou na mestský úrad, kde zmluvu obaja podpísali. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke zabezpečil odporca v 1.rade ako aj to, že návrh na uzavretie takejto zmluvy , resp. jej písomné vyhotovenie nebolo doručené navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi tak, aby mali možnosť sa s obsahom zmluvy oboznámiť a na základe toho potom návrh na uzavretie takejto zmluvy prijať , prípadne zmluvu uzavrieť. Z okolností , za ktorých bola zmluva, ktorej platnosť je predmetom tohto konania uzavretá vyplýva, že zo strany navrhovateľky v 1. rade a jej manžela nebola uzavretá v zmysle § 37 Obč. zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Súd v tejto súvislosti musel prihliadnuť aj na to, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke

bola navrhovateľka v 1. rade vo veku 72 rokov a jej manžel vo veku 76 rokov. Keď navrhovateľka v 1. rade s manželom dostali písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke v aute bezprostredne predtým ako išli zmluvu podpísať a možnosť oboznámiť sa s obsahom tejto zmluvy mali len cestou v aute, takto vykonaný právny úkon nie je možné považovať za úkon urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Na tomto závere súdu nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľka v 1. rade a jej manžel mali zmluvu o pôžičke v podstate so zhodným obsahom uzavretú už predtým, pretože každý právny úkon sa posudzuje osobitne a keď bola zmluva o pôžičke zo dňa 26.9.2006 uzavretá za takých okolností, ako ich účastníci zhodne opísali, je takýto právny úkon neplatný. Súd preto už z týchto dôvodov považoval zmluvu o pôžičke uzavretú dňa 26.9.2006 medzi navrhovateľkou v 1. rade a jej manželom ako dlžníkmi a odporcom v 1. rade ako veriteľom za neplatnú.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka v 1.rade s manželom síce formálne uzatvorili s odporcom v 1. rade písomnú zmluvu o pôžičke, aj ju podpísali ale výsledky vykonaného dokazovania nasvedčujú tomu, že peniaze si od odporcu v 1. rade požičala vnučka navrhovateľky v 1.rade s priateľom, prípadne navrhovateľkou v 4. rade, pretože to boli práve oni, ktorí sa dostali do fin. problémov, mali dlhy , ktoré potrebovali riešiť, čo preukazuje účel resp. dôvod uzavretia zmluvy o pôžičke. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by dlhy alebo fin problémy mala navrhovateľka v 1. rade s manželom a teda ona potrebovala pôžičku od odporcu v 1.rade. Skutočnosť, že si peniaze od odporcu v 1.rade požičali svedkovia K. S. C. , títo svedkovia v ich výpovediach jednoznačne potvrdili. Pri hodnotení ich výpovedí síce súd musel brať do úvahy, že ide o vnučku navrhovateľky v 1. rade a jej priateľa, teda o svedkov v blízkom príbuzenskom vzťahu s navrhovateľkou v 1. rade, ktorí majú záujem na výsledku sporu ale na druhej strane skutočnosť, že pôžičku peňazí potrebovala vnučka navrhovateľky v 1.rade s priateľom, prípadne navrhovateľka v 4.rade potvrdzuje aj výpoveď svedka T., keď tento uviedol, že prvú pôžičku od svedka T. sprostredkoval navrhovateľke v 4.rade a svedkyni K. približne v sume 300 000,-Sk. Hoci si podľa svedka chceli požičať peniaze navrhovateľka v 4.rade a svedkyňa K., aj v tomto prípade formálne zmluva o pôžičke nebola uzavretá medzi nimi a svedkom T. ale medzi navrhovateľkou v 1. rade, jej manželom a svedkom T.. Svedok T. síce uviedol, že neskôr ho navrhovateľka v 4.rade a svedkyňa oslovili znovu s tým, že peniaze potrebujú nie pre seba ale pre navrhovateľku v 1.rade ale toto jeho tvrdenie vzhľadom na to, že peniaze od odporcu v 1.rade boli použité na vrátenie dlhu voči svedkovi T. , skôr potvrdzuje tvrdenie navrhovateľov ako by ho spochybňovalo. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že aj výšku pôžičky a podmienky zmluvy o pôžičke s odporcom v 1. rade dohodla skôr navrhovateľka v 4. rade s dcérou ako navrhovateľka v 1. rade s manželom už aj s prihliadnutím na ich vek. Z vykonaného dokazovania vyplývajú ďalšie pochybnosti týkajúce sa výšky odporcom v 1.rade poskytnutej pôžičky, keď navrhovatelia i svedkovia K.Á. S. C. tvrdili , že bola požičaná suma 250 000,-Sk a v zmluve o pôžičke je uvedená suma 350 000,-Sk a aj odporca v 1. rade tvrdil, že požičal navrhovateľke v 1.rade a jej manželovi sumu 350 000,-Sk. Z výpovede svedka T. tiež vyplýva, že mu bolo navrhovateľkou v 1. rade a jej manželom uhradených z tejto pôžičky naraz celých 300 000,- Sk, toto tvrdenie je však v rozpore s obsahom zmluvy o pôžičke zo dňa 26.9.2006 (čl. I.) a aj s tvrdením odporcu v 1. rade, ktorý uviedol, že im poskytol dňa 20.9.2006 len sumu 130 000,- Sk, ktorú dlžníci použili na úhradu dlhu u svedka T.. Svedok T. vystavil kvitanciu na splatenie celého dlhu a podal návrh na spätný prevod vlastníckeho práva na navrhovateľku v 1. rade a jej manžela už 19.9.2006, hoci navrhovateľka v 1. rade a jej manžel mali časť peňazí z pôžičky od odporcu v 1. rade prevziať až 20.9.2006. V tom čase však ich dlh u svedka T. už bol splatený. Svedok T. mal prevziať sumu 300 000,- Sk, pritom potvrdenie o zaplatení tak vysokej sumy vydal ešte predtým, ako mu bola suma skutočne aj zaplatená.

Uvedené skutočnosti skôr nasvedčujú tomu, že skutočným účelom uzavretia zmluvy o pôžičke zo dňa 26.9.2006 bola pôžička peňazí svedkyni K. S. D. C., ktorí však nevlastnili nehnuteľnosť a preto vrátenie pôžičky, v prípade, že by zmluva o pôžičke bola uzavretá s nimi, nemali čím zabezpečiť. Uzavretie zmluvy o pôžičke medzi navrhovateľkou v 1. rade, jej manželom ako dlžníkmi a vlastníkmi nehnuteľností a odporcom v 1. rade umožnilo poskytnutie pôžičky peňazí a zároveň zabezpečenie vrátenia požičanej sumy aj uzavretím zmluvy o zabezpečovacom prevode vl. práva. Dôvodom uzavretia zmluvy o pôžičke navrhovateľkou v 1. rade a jej manželom bolo poskytnúť zabezpečenie vrátenia požičanej sumy a nie uzavrieť zmluvu o pôžičke s odporcom v 1. rade a prevziať od neho finančné prostriedky. Výsledky vykonaného dokazovania skôr nasvedčujú tomu, že skutočným účelom podpisu tejto zmluvy nebolo poskytnutie peňazí navrhovateľke v 1. rade a jej manželovi, ale ich poskytnutie svedkom K. S. C. a zároveň umožnenie uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k bytu navrhovateľky v 1. rade a jej manžela. Na základe všetkých uvedených skutočností súd

považoval zmluvu o pôžičke uzavretú dňa 26.9.2006 medzi navrhovateľkou v 1. rade a jej manželom a odporcom v 1. rade za absolútne neplatný právny úkonom.

Súd konanie o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke proti odporcom v 2. a v 3. rade podľa , zastavil. Navrhovatelia vzali návrh v časti proti odporcom v 2. a v 3. rade späť a odporcovia so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasili, preto súd konanie proti odporcom v 2. a v 3. rade zastavil.

O povinnosti odporcu v 1. rade zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 99,50 € súd rozhodol podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Navrhovatelia sú oslobodení od súdneho poplatku a súd ich návrhu vyhovel, preto je súdny poplatok za návrh na začatie konania o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke povinný zaplatiť odporca v 1. rade.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Rozhodoval pritom o trovách celého konania. Predmetom konania bolo:

1/ určenie, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretá dňa 26.9.2006 medzi navrhovateľkou v 1. rade a právnym predchodcom navrhovateľov v 2. až v 4. rade I. Y., L.. XX.X.XXXX ako dlžníkmi a odporcom v 1. rade ako veriteľom , ktorej vklad bol Správou katastra G. povolený dňa 24.10.2006 pod č. E. je absolútne neplatný právny úkon;

2/ určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. G. zapísaným na LV č. XXXX S. J. Č.. XX L. X. G.. , E. Č.. XX, bytového domu súpisné číslo XXX na parc.č. XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXX vo veľkosti 84/5204-ín , ktorej vklad bol Správou katastra G. povolený dňa 18.12.2007 pod č. E. XXXX/XX je absolútne neplatný právny úkon;

3/ určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 2. rade a odporcom v 3.rade o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. G. zapísaným na LV č. XXXX S. J. Č.. XX L. X. G.. , E. Č.. XX, bytového domu súpisné číslo XXX na parc.č. XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXX vo veľkosti 84/5204-ín , ktorej vklad bol Správou katastra G. povolený dňa 10.07.2008 pod č. E. XXXX/XX je absolútne neplatný právny úkon;

4/ určenie, že zmluva o pôžičke uzavretá dňa 26.9.2006 medzi navrhovateľkou v 1. rade a právnym predchodcom navrhovateľov v 2. až v 4. rade I.L. Y., L.. XX.X.XXXX ako dlžníkmi a odporcom v 1. rade ako veriteľom je absolútne neplatný právny úkon;

5/ určenie, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. G. zapísaných Správou katastra G. na LV č. XXXX S. J. Č.. XX L. X. G.. , E. Č.. XX, bytového domu súpisné číslo XXX na parc.č. XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXX vo veľkosti 84/5204-ín a to navrhovateľka v 1. rade v podiele 5/8-ín a navrhovatelia v 2. až v 4. rade každý v podiele 1/8-ina.

Z uvedeného vyplýva, že predmetom konania boli 4 nároky navrhovateľov na určenie neplatnosti právnych úkonov a jeden nárok na určenie vlastníctva resp. spoluvlastníctva. Predmetom konania bolo 5 nárokov , ktoré spolu predstavujú 100 % predmetu konania a každý z nich 1/5 resp. 20 % z predmetu konania. Navrhovatelia boli úspešní pri uplatnení 4 nárokov, teda v rozsahu 80 % a neúspešní pri uplatnení 1 nároku teda v rozsahu 20 %, plne úspešní boli teda v rozsahu 60 % ( 80%-20%).

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z vyčíslenia trov právnej zástupkyne navrhovateľov, ktorá určila hodnotu jedného úkonu na 11 617,87 € ( 350 000,- Sk ) Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon je 270,54 € . Keďže právna zástupkyňa navrhovateľov zastupovala štyroch účastníkov, patrí jej za úkony vykonané do 31.5.2010 základná sadzba znížená o 20% (§ 13 ods. 3 Advokátskej tarify), t.j. v sume 216,43 € . Za úkony vykonané od 1.6.2010 (účinnosť

vyhl. č. , Advokátskej tarify) jej patrí základná sadzba znížená o 50%, t.j. v sume 135, €. Za jeden úkon právnej služby teda patrí právnej zástupkyni navrhovateľov v 1. až v 4. rade odmena za úkony vykonané do 31.5.2010 v sume 10x865,72 € €, t.j. 8657, 20 €, za 2 úkony vykonané od 1.6.2010 v sume 1082,16 € a režijné paušály.

Navrhovateľom v 1. až v 4. rade vznikli trovy konania 11 785,41 € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 10 úkonov po 865,72 € (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu vo veci samej, písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu, účasť na pojednávaní 25.11.2008, dňa 8.1.2009, 24.2.2009, zhodnotenie dôkazov - rozšírenie návrhu z 10.3.2009, účasť na pojednávaní dňa 19.3.2009, 1.12.2009 a 12.1.2010) , 4 režijných paušálov po 6,31 €, 5 režijných paušálov po 6,95 €, 1 režijný paušál po 7,21 €, za 2 úkony po 541,08 € ( písomné odvolanie proti rozsudku, účasť na pojednávaní dňa 8.12.2011) , 1 režijného paušálu po 7,21 € a 1 režijného paušálu 7,41 €. Trovy právneho zastúpenia v sume 9821,18 € sa zvyšujú o 20% DPH v sume 1964,23 € a predstavujú sumu 11 785,41 €.

Keďže čistý procesný úspech navrhovateľov v 1. až v 4. rade bol ustálený na 60 %, patria im trovy konania v rozsahu 7071,25 € ( 11 785,41 : 100 = 117,8541 x 60 = 7071,246 , po zaokrúhlení 7071,25 €).

V častiach , v ktorých boli navrhovatelia v 1. až v 4. rade úspešní, bolo konanie vedené proti odporcovi v 1. rade v bode 1/, 2/ a 4/, proti odporcovi v 2. rade v bode 2/ a 3/ a proti odporcovi v 3. rade len v bode 3/. Odporcovia v 1. až v 3. rade netvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, súd preto rozhodol tak, že neuložil odporcom náhradu trov konania spoločne a nerozdielne , ale každému z nich , podľa jeho pomeru účasti na celom konaní. Na náhrade trov konania by sa teda mali podieľať v pomere 3:2:1 ( 100% : 6 = 16,6666 , po zaokrúhlení 16,67 %). Súd preto uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. až v 4 rade spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 3535,63 € (50% zo sumy 7071,25 €), odporcovi v 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. až v 4. rade spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 2356,85 € (33,33% zo sumy 7071,25 €) a odporcovi v 3. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. až v 4. rade spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 1178,78 € (16,67 % zo sumy 7071,25 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( ).