Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Pc-69-2023.pdf
PDF · 81.12 KB
Case nature
Area
Subarea
10Pc/69/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. proti osobe povinnej z výživného F. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. o určenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. Osoba povinná z výživného, matka navrhovateľky F. B. C., nar. X.X.XXXX je povinná prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 30 eur mesačne vždy do 1. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky odo dňa rozhodnutia od 1.12.2023.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal jej matku na platenie výživného vo výške 30 eur mesačne od podania návrhu. Vo svojom návrhu uviedla, že je študentkou 1. ročníka G. H. C. I., E. J.. Matka jej na výživu neprispieva žiadnym spôsobom. Dôvodom je názor matky, že navrhovateľka nemá študovať, resp. sa popri dennom štúdiu má zamestnať. Rodičia navrhovateľky sú od roku 2012 rozvedení, nemajú vysporiadaný majetok a preto žijú naďalej v spoločnej domácnosti. Otec však na výživu navrhovateľky prispieva sumou vo výške 70 eur mesačne na základe rozhodnutia súdu. Matka neschvaľuje štúdium navrhovateľky na vysokej škole, preto jej nebola ochotná poskytnúť žiadne doklady, ktoré potrebovala navrhovateľka pre vybavenie si sociálneho štipendia, preto bola nútená podať tento návrh na určenie výživného. Podľa vedomosti navrhovateľky je matka nezamestnaná a nemá žiaden príjem, prípadne poberá dávku v hmotnej núdzi.
2. Spolu s návrhom predložila navrhovateľka potvrdenie o štúdiu na G. H. C. I., E. J. zo dňa 3.9.2023, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka je študentkou prvého ročníka, doklad o platení zálohy za internát vo výške 120 eur zo dňa 8.8.2023, výpis z účtu , z ktorého vyplýva doplatok za internát vo výške 135 eur zo dňa 4.9.2023 a ďalšie výdavky navrhovateľky.
3. Osoba povinná z výživného (ďalej len matka navrhovateľky) vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.11.2023 uviedla, že s návrhom nesúhlasí a to z dôvodu, že správanie navrhovateľky má negatívny vplyv na zdravie, bezpečnosť a ďalšie jej smerovanie. Navrhovateľka sa od konca roka 2022 nezdržiava na adrese trvalého bydliska, býva so svojim priateľom, ktorý podľa jej informácií pochádza z dobre situovanej rodiny. Navrhovateľka disponuje s celou sumou výživného od otca, ktorý má podľa rozsudku č. 15P 274/2011 výživné platiť k jej rukám. Podľa vyjadrenia matky navrhovateľky, táto zaobstarala všetky doklady pre navrhovateľku týkajúce sa štipendia, ale navrhovateľka si pre nich neprišla a to z dôvodu žiadosti matky navrhovateľky o finančnú čiastku za spoluúčasť (výchova a starostlivosť) a ďalšieho dôvodu- výživného pre navrhovateľku, ktoré má od otca.
Matka navrhovateľky je nezamestnaná a nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Jej príjmom, okrem výživného pre navrhovateľku, bolo výživné pre syna K., na ktorého si otec vyživovaciu povinnosť neplní. Taktiež prebieha aj dokončovanie delenia majetku s otcom navrhovateľky, ktorý celý proces sťažuje a to slovným vyhrážaním sa vypnutím elektriny, plynu, fyzickými útokmi na matku navrhovateľky, poškodzovaním majetku matky navrhovateľky.
4. Na pojednávaní dňa 1.12.2023 navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu trvá. Je študentkou denného štúdia na vysokej škole, navštevuje prvý ročník. Býva v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý je zamestnaný a ktorý uhrádza všetky náklady, ktoré sú spojené s bývaním. Navrhovateľka pracuje na dohodu s mesačným príjmom vo výške cca 200 eur mesačne a otec jej platí výživné vo výške 70 eur mesačne. Mama jej na štúdium ani na výživu neprispieva žiadnou sumou. Keďže nepracuje a nemá príjem tak na to nemá ani finančné prostriedky. Po skončení strednej školy bola prijatá na vysokú školu v Brne, ale z dôvodu zlej ekonomickej situácie, štúdium ukončila. Na tejto vysokej škole nebola možnosť vybaviť si sociálne štipendium, ale získať nejaké finančné prostriedky. Po skončení štúdia pracovala formou absolventskej praxe od mája do augusta 2023. Počas týždňa je navrhovateľka na internáte, kde sa platí 255 eur za tri mesiace. Má náklady aj na stravu. Obedy sa dajú zakúpiť na internáte, kde jeden obed stojí 6 eur. Náklady na cestovné do školy nemá, pretože vlak je zadarmo, náklady na MHD v Košiciach predstavujú sumu 12,50 eur mesačne. Navrhovateľka má dvoch starších bratov, ktorí sú plnoletí. Žijú v spoločnej domácnosti s rodičmi. Jeden z bratov poberá invalidný dôchodok a druhý je zamestnaný. Rodičia, napriek tomu, že sú rozvedení, bývajú v spoločnej domácnosti, pričom náklady na bývanie uhrádza jej otec. Navrhovateľka ďalej uviedla, že matka vybavila všetky doklady, ktoré od nej chcela za účelom podania žiadosti o sociálne štipendium, ale za tieto doklady požadovala od navrhovateľky sumu 300 eur, inak jej ich nechcela dať. Matka navrhovateľky sa na pojednávanie nedostavila. Vo svojom písomnom podaní žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu podania žiadosti o priznanie bezplatnej právnej pomoci, ale nedoložila žiadne doklady potvrdzujúce podanie žiadosti o priznanie bezplatnej právnej pomoci, preto súd jej žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval.
5. Podľa § 62, ods. 1-6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
6. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a trvá do času, kým nie sú deti schopné samé sa živiť. Zo strany navrhovateľky bolo preukázané, že je študentkou prvého ročníka vysokej školy a teda s pripravuje na svoje budúce povolanie. Vyživovacia povinnosť rodičov voči nej teda naďalej trvá. Otec navrhovateľky si svoju vyživovaciu povinnosť plní a dáva navrhovateľke sumu 70 eur mesačne. Matka navrhovateľky na jej výživu nijakým spôsobom neprispieva. Navrhovateľka nežije s rodičmi v spoločnej domácnosti, býva s priateľom, ktorý hradí všetky náklady spojené s bývaním. Navrhovateľka popri škole pracuje na dohodu a snaží sa zlepšiť si svoju finančnú situáciu. Jej príjem je 200 eur mesačne. Z toho navrhovateľka uhrádza sumu 85 eur mesačne za internát, sumu 12,50 eur mesačne za MHD v Košiciach. Súd vyhodnotil, že medzi jej výdavky patria aj výdavky na bývanie, ktoré hradí priateľ, výdavky na stravu minimálne vo výške 150 eur mesačne, výdavky na hygienické potreby vo výške cca 20 eur mesačne, výdavky na školské potreby minimálne vo výške 20 eur mesačne, výdavky na ošatenie a obuv minimálne vo výške 60 eur mesačne.. Jej mesačné výdavky, bez nákladov na bývanie, predstavuj minimálne sumu 347,50 eur
mesačne. Otec na výživu navrhovateľky prispieva sumou vo výške 70 eur mesačne a navrhovateľka aj pracuje na dohodu a jej príjem je vo výške 200 eur mesačne. Tieto finančné prostriedky však nepostačujú na úhradu všetkých jej výdavkov. Podľa vyjadrenia matky je táto nezamestnaná, nemá žiaden príjem a ani žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť (podľa vyjadrenia navrhovateľky jej dvaja starší bratia sú plnoletí, jeden poberá invalidný dôchodok a jeden je zamestnaný). Býva v spoločnej domácnosti s bývalým manželom, ktorý hradí všetky náklady spojené s bývaním.
7. V zmysle hore citovaných ustanovení zákona je vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom ich zákonnou povinnosťou a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Navrhovateľka je študentkou denného štúdia na vysokej škole, pripravuje sa na svoje budúce povolanie, preto vyživovacia povinnosť rodičov voči nej trvá. Matka na výživu navrhovateľky neprispieva žiadnou sumou, neuhrádza žiadne výdavky navrhovateľky, táto s ňou nebýva v spoločnej domácnosti, teda matka za navrhovateľku nehradí ani žiadne výdavky spojené s bývaním. Aj keď je matka maloletej nezamestnaná, je povinnosťou každého z rodičov vysporiadať si svoje zárobkové a majetkové pomery tak, aby si mohli plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom. Z návrhu a z vyjadrenia matky navrhovateľky nevyplýva, že by matka navrhovateľky mala nejaké zdravotné problémy, ktoré by jej bránili pracovať a preto je súd toho názoru, že v možnostiach matky navrhovateľky prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30 eur mesačne. Matke navrhovateľky žiadne okolnosti nebránia v tom, aby sa mohla zamestnať a zlepšiť tak svoje zárobkové pomery. Súd poukazuje na to, že suma 30 eur mesačne nezodpovedá ani sume zákonom stanoveného minimálneho výživného na neplnoleté dieťa, ktoré je v súčasnosti vo výške 36,80 eur mesačne. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
8. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovení § 52 Civilného mimosporového poriadku a náhradu trov konania súd účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.