Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-347-2011.pdf
PDF · 92.99 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/347/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: D. U., T.. XX.X.XXXX, H. H., K. XX, proti odporkyni: I. R., H., Y. X, IČO: 40018814, zastúpená Mgr. Renátou Dobrovodskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Račianska ul. č. 15, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 15C 238/2009-54 zo dňa 28. apríla 2011 v pomere hlasov 3:0, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľky o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
Vychádzal zo zistenia, že pracovný pomer medzi účastníkmi bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 3.10.2006. Podľa pracovnej zmluvy navrhovateľka vykonávala obsluhovateľa čerpacej stanice. Súčasne uzatvorili Dohodu o hmotnej zodpovednosti, ktorá tvorí prílohu č. 2 Pracovnej zmluvy. Listom zo dňa 30.9. 2009, vo veci okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. l písm. b) Zákonníka práce bolo navrhovateľke oznámené „závažné porušenie pracovnej disciplíny po druhýkrát, a to spôsobom, že (navrhovateľka) opätovne vydala bez môjho vedomia z registračnej pokladne peniaze“.
V dôsledku vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za nesporne preukázané, že k porušeniu pracovnej disciplíny navrhovateľkou došlo dňa 29.9.2009, keď sa večer, pri uzávierke dennej tržby zistil schodok väčšej sumy peňazí. Toto zistenie nebolo medzi účastníkmi sporné a nenamietala ho ani navrhovateľka. Podľa jej návrhu „tento skutok nebol z jej strany konaný s úmyslom poškodiť odporkyňu, ale v snahe vyjsť v ústrety kolegovi, ktorý o tom, že žiada peniaze z pokladne, žalovanú informoval a ona, podľa jeho tvrdenia, s tým súhlasila“. Navrhovateľka len v konaní namietala, že tým, že iný zamestnanec nezaplatil pohonné hmoty, ona žiadnym, ani závažným spôsobom neporušila pracovnú disciplínu. Svoje tvrdenie o tom, že dlh zamestnanca zapísala do zošita, nepreukázala. Naopak, preukázalo sa, že na tento dlh (40,- EUR) si spomenula až neskôr, keď večer s kolegom Y. robili uzávierku pokladne. Neobstojí ani jej obrana, ktorá sa tiež preukázala ako účelová, že zamestnanci bežne odoberali tovar v prevádzke, nezaplatili ho, tento dlh zapisovali do zošita a zaplatili ho, keď ich zamestnávateľka z času na čas na úhradu vyzvala. Povinnosťou navrhovateľky bolo oznámiť odporkyni ako zamestnávateľke ihneď, že zamestnanec za pohonné hmoty nezaplatil, resp. túto skutočnosť oznámiť inému zamestnancovi, s
ktorým vykonávala službu, keď obaja v uvedený deň sa preukázateľne na prevádzke zdržiavali. Až v prípade, že by nikto zo zodpovedných nebol prítomný, mohla urobiť o tejto skutočnosti písomný záznam. Nebola oprávnená nijako posudzovať a zohľadňovať nároky iných zamestnancov vo vzťahu, či mali výplaty na účtoch včas. Pokiaľ navrhovateľka včas neurobila opatrenie na zabezpečenie dlhu, o ktorom mala vedomosť, svojím konaním, minimálne z nedbalosti spôsobila, že v registračnej pokladni chýbali v čase uzávierky peniaze. Aj keď sa v okamžitom skončení pracovného pomeru ako dôvod uvádza „vydanie peňazí z registračnej pokladne“ a nie neprijatie peňazí resp. nezaplatenie tovaru, podľa názoru súdu, dôvod je skutkovo vymedzený a nie je možné zameniť ho s iným dôvodom, keď navrhovateľka bola hneď dňa 29.9.2009 od zamestnávateľky informovaná, že pre zistenie z 29.9. s ňou končí pracovný pomer, iný dôvod sa dodatočne ani v konaní neprezentoval.
Pokiaľ súd posudzoval, či skutočnosť, že navrhovateľka neinformovala zamestnávateľa o tom, že iný zamestnanec čerpal pohonné hmoty bez zaplatenia, je závažným porušením pracovnej disciplíny, súd s ohľadom na všetky zistené okolnosti prípadu dospel k záveru, že konanie navrhovateľky možno takto posudzovať, pretože nedbanlivosťou porušila svoje povinnosti uložené v § 81 ods. a) a e) ZP.
Pracovisko čerpacej stanice je pracoviskom, kde dochádza k predaju - obehu tovaru, pohonných látok a cenín, ktoré sú zamestnanci povinní vyúčtovať, majú zvýšenú - osobitnú zodpovednosť podľa § 182 Zákonníka práce a z toho dôvodu majú uzavreté aj dohody o hmotnej zodpovednosti. Za každý nevyúčtovaný schodok sú zodpovední, sú povinní nahradiť takto vzniknutú škodu, čo sa v prevádzke bežne stávalo a všetci zamestnanci vrátane vedúcej, okrem navrhovateľky takéto schodky platili. Zamestnávatelia oprávnene očakávajú, že ak zamestnávajú zamestnancov na pracovisku s hmotnou zodpovednosťou, že títo si budú riadne plniť svoje pracovné povinnosti tak, aby nedochádzalo ku škodám na úkor zamestnávateľa alebo ostatných zamestnancov.
Preto ak odporkyňa posúdila konanie navrhovateľky, keď jej svojvoľne a riadne neoznámila, že iný zamestnane jej nezaplatil za pohonné hmoty dňa 29.9.2009 a aj v dôsledku toho vznikol schodok v pokladni, za závažné porušenie pracovnej disciplíny aj s poukazom na predchádzajúce obdobné konanie, súd sa stotožnil s takýmto záverom aj vzhľadom na to, že navrhovateľka bola zamestnancom hmotne zodpovedným, pričom svojím benevolentným prístupom ohrozila aj ostaných hmotne zodpovedných zamestnancov. Z uvedených dôvodov súd považuje dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru za daný, skončenie pracovného pomeru s účinnosťou ku dňu 5.10.2009, keď bolo doručené navrhovateľke, za platné a z tohto dôvodu súd prvého stupňa návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zamietol, z dôvodu ktorého návrh navrhovateľky na náhradu mzdy za čas od 1.10.2009 do právoplatnosti rozsudku, rovnako aj uloženie povinnosti odporkyni vydať navrhovateľke stravné lístky a zaplatiť jej náhradu za alikvotnú časť dovolenky za rovnaký čas od 1.10.2009, zamietol.
O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešná odporkyňa však voči neúspešnej navrhovateľke trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia neuplatňovala, preto súd vyslovil, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.
Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadla navrhovateľka, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, že neboli vykonané dôkazy, ktoré by prispeli k pravdivému zisteniu skutkového stavu a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zotrvala na tvrdení, že okamžité skončenie pracovného pomeru nie je riadne skutkovo vymedzené, odôvodnené tak, aby bolo z neho zrejmé miesto, čas, skutok, ktorým sa navrhovateľka dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny. Zapísanie dlžoby je bežný praktikovaný spôsob na pracovisku odporkyne a okamžité skončenie pracovného pomeru je neprimeranou sankciou. Odporkyňa nemá vyšpecifikované a zamestnanci neboli informovaní o tom, čo sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny a čo za závažné porušenie pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tvrdenie navrhovateľky o zapísaní dlžoby do zošita nepriamo potvrdil svedok M.. Odporkyňa sa v priebehu konania pred súdom prvého stupňa snažila dôvod okamžitého skončenia v rozpore s ustanovením Zákonníka práce zmeniť z vydania peňazí z registračnej pokladni na nezapísanie do zošita. Navrhovateľka nikdy nevydala žiadne peniaze
z registračnej pokladnice. Odporkyňa nepredložila žiadny doklad o tom, že by 29.9.2009 v pokladni chýbali peniaze. Vzhľadom na to, že odporkyni žiadna škoda nevznikla, nie je daný dôvod pre okamžité zrušenie pracovného pomeru. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové konanie.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody uvádzané v odvolaní sa netýkajú merita veci, ide o nárok inej osoby, s danou vecou nesúvisiaci, podanie je vyslovene účelového charakteru, upozorňovať na nepodstatné veci a odkloniť sa od podstaty konania. Osočujúca a zavádzajúca je obrana navrhovateľky v súvislosti so zapísaním dlžoby do zošita. Zošit zavedený na prevádzke je, avšak slúži na zapisovanie iných dlhov, napr. ak zákazník načerpal pohonné hmoty alebo zakúpil tovar na prevádzke a odišiel bez zaplatenia. Súd mal za preukázanú skutočnosť, že navrhovateľka porušila pracovnú disciplínu tak, že dňa 29.9.2009, keď sa večer pri uzávierke dennej tržby zistil schodok väčšej sumy, skutočnosť, ktorá nebola medzi účastníkmi konania sporná. Navrhovateľka včas neurobila opatrenie na zabezpečenie dlhu, o ktorom mala vedomosť a svojim konaním spôsobila, že v registračnej pokladni chýbali v čase uzávierky finančné prostriedky a týmto závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu. Súd posúdil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru ako nezameniteľný dôvod, ktorý odporkyňa nikdy nemenila. Navrhovateľka bola zamestnancom s hmotnou zodpovednosťou, pričom svojou benevolentnosťou ohrozila aj ostatných hmotne zodpovedných zamestnancov. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, ak chce úspešne uplatniť nárok na určenie neplatnosti zrušujúceho prejavu. Rovnako ako neuniesla dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať nárok na náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 1 Zák. práce. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a priznal odporkyni náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech.
Podľa § 68 ods. l písm. b) Zákonníka práce (ďalej len ZP) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 cit. zák. zamestnávateľ môže podľa odseku l okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Podľa § 70 cit. zák. okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 81 cit. Zák je zamestnanec povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.
Súd prvého stupňa po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania správne dospel k záveru (keď skutkové zistenie nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že dňa 29.9.2009 sa pri uzávierke dennej tržby zistil schodok väčšej sumy peňazí, ktorý spôsobila navrhovateľka), že navrhovateľka sa dopustila porušenia pracovnej disciplíny, pretože konala v rozpore s povinnosťami zamestnanca upravenými v § 81 a) a e) Zák.práce, konkrétne porušila povinnosť pracovať zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré jej zveril zamestnávateľ.
Spornou otázkou bolo posúdenie, či porušenie pracovnej disciplíny vyššie uvedené, možno považovať za tak závažné, ktoré je postihnuté najtvrdšou sankciou, a to okamžitým skončením pracovného pomeru.
Odvolací súd považuje za nutné podržať názor súdu prvého stupňa, že ak ku porušeniu predpisov, ako aj k porušeniu povinností zamestnanca vyplývajúcich z ust. § 81 a) a e) Zákonníka práce došlo u zamestnanca s hmotnou zodpovednosťou, pričom svojou benevolentnosťou navrhovateľka ohrozila ostatných hmotne zodpovedných zamestnancov, spôsobila schodok v pokladni, je na mieste takéto porušenie kvalifikovať ako závažné, s následnou sankciou okamžitého skončenia pracovného pomeru sledujúc preventívne opatrenia v snahe zabrániť opakovanému, resp. obdobnému porušovaniu povinnosti zamestnanca. Presné a prísne dodržiavanie predpisov a povinnosti zamestnanca je nepochybne významným kritériom pre posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny, nemôže sa však jednať o hľadisko jediné. Preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď prihliadol pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny k situácií, za ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny prišlo, k spôsobu a intenzite porušenia pracovnej povinnosti, ako aj k tomu, že svojim konaním navrhovateľka spôsobila škodu vo forme schodku.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom uviedol akými úvahami bol vedený, keď kvalifikoval konanie navrhovateľky ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, správne prihliadol na naliehavú potrebu upevnenia pracovnej disciplíny pri výkone prác zamestnancov s hmotnou zodpovednosťou, záveru ktorému nie je možné vytknúť pochybenie.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že konanie navrhovateľky (z hľadiska intenzity) napĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny a intenzita porušenia pracovnej disciplíny odporkyňu oprávňovala k tomu, aby s navrhovateľkou okamžite skončila pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Námietka navrhovateľky uplatnená v odvolaní, že dôvod, pre ktorý mal byť okamžite skončený pracovný pomer, nie je skutkovo vymedzený tak, aby bol nezameniteľný, nie je dôvodná, pretože touto sa už podrobne zaoberal vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd konštatovaním, že „dôvod je skutkovo vymedzený a nie je možné zameniť ho s iným dôvodom, keď navrhovateľka bola dňa 29.9.2009 od zamestnávateľky informovaná, že pre zistenie z 29.9. s ňou končí pracovný pomer, iný dôvod sa dodatočne ani v konaní neprezentoval“, so záverom ktorým sa odvolací súd plne stotožnil. Opačný záver by bol v príkrom rozpore s princípom logiky, keď z obsahu spisu je zrejmé, aký skutok sa dňa 29.9. 2009 stal.
Námietky navrhovateľky uplatnené v odvolacom konaní nie sú novými skutočnosťami, tieto boli predmetom posúdenia hodnotenia súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa dôkladne zaoberal. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového
stavu a vec správne posúdil aj po právnej stránke so záverom, s ktorým sa stotožňuje odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka neprodukovala vo svojom odvolaní žiadne také dôkazy, ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia, preto záver súdu prvého stupňa o naplnení znakov závažného porušenia pracovnej disciplíny je správny a ak teda prvostupňový súd zamietol žalobný návrh navrhovateľky o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s priznaním náhrady mzdy, bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa z hľadiska jeho vecnej správnosti s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdiť.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v rozsudku, ktorým rozhodol o odvolaní, priznal odporkyni aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.
V súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. bola odporkyňa povinná trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. V rámci uvedenej lehoty však odporkyňa výšku trov odvolacieho konania nevyčíslila a keďže v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p. odporkyni zo spisu trovy odvolacieho konania nevyplynuli, odvolací súd nebol viazaný svojím rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania v zmysle svojho rozsudku zo dňa 8. decembra 2011 a odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.