Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_2T-30-2011.pdf
PDF · 103.21 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/30/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra samosudkyňou JUDr. Máriou Ondrejovou v trestnej veci obžalovaného J. A. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.decembra 2011 takto
rozhodol:
Obžalovaný: J. A., nar. XX.XX.XXXX v M., D. trvale bytom M., ul. M. č. XXX/X,
sa uznáva vinným, že:
dňa 31.01.2010 v čase okolo 01.30 hod. v Nitre, na ulici Čajkovského, pristúpil k osobnému motorovému vozidlu zn. Peugeot 406 Coupe, EČ: NR XXX FP, striebornej metalízy, ktoré bolo odparkované v Nitre na ul. Čajkovského, a v ktorom sa v tom čase nachádzal poškodený L. A., otvoril dvere na vozidle a udrel poškodeného päsťou do oblasti hlavy, následne obišiel vozidlo a sadol si na sedadlo spolujazdca, pričom poškodeného udrel päsťou do oblasti tváre a pod hrozbou násilia ho prinútil, aby s autom odišiel a aby robil to, čo chce obvinený, pričom za mestom mu prikázal zastaviť, čo poškodený z obavy o svoj život neurobil a následne mu na ulici Hviezdoslavovej zatiahol ručnú brzdu, v dôsledku čoho sa osobné motorové vozidlo otočilo na vozovke smerom do protismeru, po čom prinútil poškodeného s osobným motorovým vozidlom ísť pred obchodný dom Billa na parkovisko, kde poškodený s vozidlom zastal, pričom páchateľ ho ešte tri až štyrikrát udrel päsťou do oblasti tváre a po uvedenom konaní vystúpil z vozidla, čím tak svojím konaním spôsobil poškodenému L. A. otras mozgu, zlomeninu prednej steny čelovej dutiny vľavo, pomliaždenie hlavy v oblasti čelovej a temennej vpravo a hryznú ranu špičky jazyka s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 4 - 6 týždňov,
teda:
iného násilím, hrozbou násilia, alebo inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, opomenul, alebo trpel a zároveň inému úmyselne ublížil na zdraví
tým spáchal:
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá:
Podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu u r č u j e skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému aby uhradil poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Krajská pobočka Nitra, so sídlom Mostná 58,949 01 Nitra, IČO 35 937 874, spôsobnú škodu vo výške 818,85 eur .
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, súd odkazuje poškodeného L. A. nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. XXX, s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn 4Pv 168/2010 prejednal Okresný súd Nitra trestnú vec proti obžalovanému J. A. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného L. A., svedkov T. S., T. U., U. D., znalca I.. F., prečítaním znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, prečítaním svedeckej výpovede P. U., prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku s úpravou skutku a právnej kvalifikácie v zmysle vykonaného dokazovania.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať a preto súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania v súlade s ustanovením § 258 odsek 4 Trestného poriadku. V prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že poškodeného osobne nepoznal, len vo všeobecnosti z Nitry. Dňa 31.1.2010 okolo 01.00 hod. mu telefonoval kamarát T. S., ktorý mu povedal, že jeho frajerke T. U. sa A. vyhráža pod oknami smrťou a opýtal sa ho, či by sa nešiel s A. porozprávať, lebo on sa ho bojí. V tom čase bol s ním aj U. D., ktorému o tom povedal a ten súhlasil, že pôjde s ním. T. ich prišiel vziať autom a išli na Čajkovského ulicu. T. zastavil za A. autom a tento práve vystupoval z auta, T. mu nebránil vo výjazde autom. Keď zastavili vystúpil z auta a A. sa s ním chcel rozprávať a preto nastúpil k nemu do auta na miesto spolujazdca. A. s autom prudko vyrazil, išiel rýchlo, šmýkalo sa, vykrikoval, že ich zabije, že ho život nebaví, išli smerom po Hviezdoslavovej ulici a A. dostal šmyk, preto mu chytil volant a ručnú brzdu aby nešiel ďalej, lebo mal obavy o svoj aj A. život, lebo vyzeral ako napitý alebo nadrogovaný. A. potom odparkoval na príjazdovú cestu k Bille, on si presadol k S. a odišli preč. Zbraň pri sebe nemal, A. nenapadol a A. počas jazdy nehavaroval a ani pred jazdou nemal poškodené auto. Podľa neho to všetko narafičil A., lebo mal problémy so S. kvôli T. U., ktorá predtým chodila s A.. A. od neho pýtal 2500,-eur pár dní po tejto udalosti za poškodenie auta, inak to udá. Žiadne peniaze on A. ale nedal.
Svedok poškodený L. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pred skutkom osobne nepoznal, ale tento mu volal aby S. dal pokoj. Osobne sa predtým nestretli. Ku skutku uviedol, že v tom čase bol na oslave, ale kedy to bolo, to si presne nepamätá. Keďže vedel, že bude piť, odstavil auto na Klokočine a dohodol sa s T. U., že ho potom odvezie. Zdržal sa a T. už nechcela ísť von, napriek tomu, že jej volal. Tak zostal v aute spať. Potom prišiel S. s A. a niekto ďalší, ktorého meno si nepamätá. Postavili sa s taxíkom vedľa jeho auta tak, že jeho auto ostalo zaparkované auto medzi autami na Čajkovského ulici. Pred ním bolo auto, za ním bolo auto a vedľa jeho auta sa postavil S. taxík, potom sa
jeho aute otvorili dvere a A. ho udrel, obišiel auto a nastúpil na sedadlo spolujazdca. Keď si A. sadol do auta, vyhrážal sa mu, presne si ale nepamätá čo mu hovoril, lebo bol opitý. Kázal mu ísť za mesto, keď ho udrel, mal niečo v ruke a povedal mu že aby šiel ,v ruke mal vtedy nejaký kovový predmet. Vyhrážal sa, že má zbraň, ale nevidel ju a nechce hovoriť čo nevidel. Pod tlakom týchto okolností potom opustil miesto, na ktorom stál, lebo sa cítil byť ohrozený. Počas cesty mu obžalovaný rozprával o S., a že čo to robil pred U.. Obžalovaný mu rukou ukazoval kam má ísť, nepovedal konkrétne, či má ísť na Klokočinu, alebo kde, len ho smeroval rukou, a za nimi išiel taxík. Po ceste sa mu vyhrážal, ale na presné slová si nepamätá. Pri Šúdole sa otočil , išiel smerom dole kopcom, v polovici kopca mu A. zatiahol ručnú brzdu, potom ju pustil, druhý krát ju zatiahol pred Billou, pri križovatke, tam ich otočilo, buchli s autom do zvodidiel, potom ho udrel, on odstavil auto pri Bille, tam ho znovu udrel 3-4 krát do hlavy a spustila sa mu krv, potom obžalovaný odišiel a on zavolal policajtov. Po útoku cítil bolesť, išiel k lekárovi a ten mu povedal ,že má prevalenú kosť na čele.
Svedok T. S. na hlavnom pojednávaní uviedol ,že sa to stalo v zimnom období, presný deň si nepamätá, mal nočnú, robil v City taxi taxikára, bol vtedy v neustálom kontakte s U.. Niekedy po polnoci mu volala, že jej vyvoláva L. A., aby išla dole, že je agresívny a opitý, či sa nemôže ísť za ním pozrieť. Volal preto obžalovanému, či tam nepôjde s ním, tento súhlasil. Keď prišiel autom po neho, bol tam s ním aj D. a išli spolu pri T. dom, zastavil s autom za A. v zákrute tak, aby mohli prechádzať autá. Vystúpil z auta, vystúpil aj L., tento agresívne vrieskal, kričali na seba vzájomne a vadili sa, potom L. chcel, aby obžalovaný išiel s ním do auta a tento aj nastúpil na miesto spolujazdca. On a D. si sadli do taxíka a zrazu A. vyštartoval preč a preto išli za ním. Prechádzali cez Klokočinu po ulici Partizánskej smerom na Kmeťovú , na Kmeťovej zabočili doprava, tam sa otočili a išli smerom dole po Hviezdoslavovej. Bolo klzko, bola poľadovica, pri Bille A. dostal šmyk, keď prišli ku nim L. pridával plyn, obžalovaný mu držal volant a ručnú brzdu a L. pri tom hulákal. Potom prešli ku Bille a to bolo všetko. Podľa jeho názoru je to zinscenovaná vec kvôli predchádzajúcej trestnej veci, kedy A. kamarát F. doplatil v jeho predchádzajúcej trestnej veci. Absolútne popiera, že by obžalovaný mal pri sebe zbraň, nevidel ani to ,že by obžalovaný udrel poškodeného a neregistroval ani náraz alebo nehodu A. auta.
Svedkyňa T. U., na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ten večer volala p. S., či by sa mohol ísť pozrieť pred jej barak, že je tam p. A., ktorý jej opitý volal aby sa išla von porozprávať . S. jej to sľúbil a povedal, že zavolá aj kamarátov a že pôjdu za ním. Potom jej S. volal, že A. je tam , je napitý v aute. Neskôr jej S. povedal, že obžalovaný dal A. facku a že nasadol s A. do auta a išli preč. Povedal jej, že išli von z mesta. Potom jej zase volal S., že A. zbili , že je krvavý a že mu vybili zuby, sú pri Bille a sú tam aj policajti. Vedela síce že S. a A. mali spolu už konflikt ale nevedela vysvetliť prečo posielala S. za opitým A..
Znalec z odboru dopravy Ing. T. F., na hlavnom pojednávaní uviedol, že zotrváva v plnom rozsahu na znaleckom posudku, tak ako ho vypracoval a predložil do spisu, nechcel k nemu nič doplniť , bol ochotný zodpovedať na prípadné otázky. Pri spracovaní znaleckého posudku vychádzal z výpovedí poškodeného a z výpovede obžalovaného, pričom čo sa týka priebehu nehodového deja, tento zodpovedá tomu, ako to uviedol v popise obžalovaný. Tak ako priebeh nehodového deja uviedol poškodený, absolútne vylučuje poškodenie v súvislosti s jeho opisom nehodového deja v jeho výpovedi. Čo sa týka času, kedy k poškodeniu motorového vozidla došlo, toto určiť nevie, to technicky určiť nemožno. Poškodenie motorového vozidla u poškodeného podľa znaleckého posudku, mohlo vzniknúť nárazom jeho vozidla do väčšieho motorového vozidla, nákladného, resp. SUV, muselo to byť vyššie vozidlo v žiadnom prípade nie nárazom do zvodidiel, alebo do osobného motorového vozidla. Nebol to náraz do predmetu opatreného hranou, ale do predmetu zaobleného a mäkkého, takže je možné, že do rohu nárazníka.
Svedok U. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený deň prišli taxíkom pred výškový dom, kde chalan meno ktorého nevie vykrikoval na celú ulicu. Tento chalan volal obžalovaného k sebe do auta, on si potom sadol do iného auta a išli za nimi na taxíku, lebo sa bál, aby sa J. niečo nestalo. Ten chalan zrýchľoval jazdu, išli po Hviezdoslavke, tam auto zastalo a odtiaľ prešlo pred Billu, on išiel za obžalovaným, že nech tam nechá toho chalana a ide s nimi preč. Ten chalan sa mu javil ako opitý, ale nevidel na ňom žiadne zranenia a ani si nepamätá čo hovoril, ani ako sa správal . Keďže svedok si presne nepamätal na udalosti, bola podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kde podrobnejšie popísal predmetnú udalosť. K rozporom k popisu udalosti na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že v čase výpovede pred vyšetrovateľom si udalosti pamätal lepšie a zotrváva na výpovedi z prípravného konania.
Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok znalca L.. F. Kónyu č. 37/2010 , z ktorého záverov vyplýva, že u poškodeného L. A. bol diagnostikovaný otras mozgu, zlomenina prednej steny čelovej dutiny vľavo, pomliaždenie hlavy v oblasti čelovej a temennej vpravo a hryzná rana špičky jazyka. Doba liečenia a práceneschopnosti týchto zranení je 4-6 týždňov , nepresahuje však viac ako 6 týždňov. Poranenia vznikli pôsobením vonkajšieho násilia, ktoré pôsobilo na hlavu a pri ktorom došlo k pomliaždeniu čela s krvnou podliatinou. Jednalo sa o pôsobenie priameho, aktívneho, tupého násilia silnej intenzity, ktoré pôsobilo na oblasť čela tupým predmetom. K tomuto zraneniu mohlo dôjsť minimálne jedným úderom do oblasti čela, ale znalec nevylučuje ani viac úderov do tej istej oblasti hlavy. Poranenia by si vyžadovali nemocničné liečenie, sledovanie, pokojový režim, infúzie liekov tíšiacich bolesť. Po prepustení z nemocnice sa pacientom s takýmto poranením neodporúča fyzické zaťažovanie, čítanie, sledovanie televízora, pobyt na slnku. Z lekárskeho hľadiska sa jednalo o poranenia ľahké, ktoré pravdepodobne nezanechajú trvalé následky.
Podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka P. U. z prípravného konania v ktorej uviedol, že je brat T. U. a žije s ňou v spoločnej domácnosti, obžalovaného nepozná. S. je jeho kamarát a mal vzťah s jeho sestrou. Poškodený A. mal tiež vzťah s jeho sestrou T.. Ku skutku sa vyjadriť nevie. So sestrou mal nezhody kvôli A., vie len ,že A. so sestrou sa stále hádali, ale nevie prečo. Chodila za ním aj keď bol v Rakúsku zavretý. Aký je súčasný vzťah sestry a A. nevie a nevie ani aký je súčasný vzťah jeho sestry so S..
Obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že vykonaným dokazovaním došlo k podstatnej zmene v dôkaznej situácii, a v zmysle vykonaného dokazovania navrhol zo skutkovej vety vypustiť použitie kovového predmetu pri ublížení na zdraví a použitie zbrane v dôsledku výpovede poškodeného. Poukázal na znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, kedy znalec jednoznačne uviedol, že zranenie bolo poškodenému spôsobené päsťou a zároveň navrhol odmietnuť právnu kvalifikáciu skutku ako zločin obmedzovania osobnej slobody.
Z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, zo správy Obvodného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy súd zistil, že obžalovaný bol obvinený zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/90 Zb.) pod č.2009/2441, priestupkové konanie bolo zastavené podľa § 76 odsek 1 písmeno c) zákona č. 372/90 Zb.
Podľa vyjadrenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., Nitra si táto v súvislosti s ujmou na zdraví u poškodeného A. uplatnila nárok na náhradu škody za vynaložené náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 816,85 eur.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
V súlade s vykonaným dokazovaním súd upravil skutkovú vetu obžaloby a vypustil z konania obžalovaného použitie zbrane a neznámeho kovového predmetu pri skutku, ktoré nebolo na hlavnom pojednávaní preukázané ani výpoveďou poškodeného. Navyše bolo vylúčené aj znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo, kde znalec pri opise mechanizmu zranenia poškodeného pripustil iba opakované použitie päste. Okrem tejto úpravy skutkovej vety, súd kvalifikoval konanie obžalovaného odlišne ako prokurátor, ktorý v konaní obžalovaného videl naplnenie skutkovej podstaty zločinu obmedzovania osobnej slobody so zbraňou podľa § 183 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. Na naplnenie tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty však zákon vyžaduje, aby konaním páchateľa došlo k bráneniu v užívaní osobnej slobody, znemožneniu voľného pohybu človeka a bráneniu o svojom pohybe slobodne rozhodovať. Bránenie musí byť navyše ťažko prekonateľné. Konanie obžalovaného však takéto znaky nevykazovalo. Integrita poškodeného nebola opísaným spôsobom obmedzená, mohol sa voľne pohybovať, nachádzal sa v svojom aute, ktoré mohol voľne opustiť, nebol držaný ani spútaný. Súd v konaní obžalovaného videl však naplnenie skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, kedy obžalovaný hrozbou násilia nútil poškodeného ,aby robil to čo mu káže, aby išiel autom kam mu káže, aby zastavil, čo však poškodený neurobil a preto mu obžalovaný zatiahol ručnú brzdu a držal volant, prinútil ho ísť autom k OD Billa a zároveň ho tam 3-4 krát udrel päsťou do hlavy pričom mu takýmto konaním spôsobil otras mozgu, zlomeninu prednej steny čelovej dutiny vľavo,
pomliaždenie hlavy v oblasti čelovej a temennej vpravo a hryznú ranu špičky jazyka s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 4 - 6 týždňov
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v upravenej skutkovej vete v dôsledku vykonaného dokazovania a po úprave právnej kvalifikácie, vykazuje znaky zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, a že tento spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky tejto skutkovej podstaty tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, pretože iného násilím a hrozbou násilia nútil aby niečo konal ,opomenul, alebo trpel a zároveň inému úmyselne ublížil na zdraví.
Z takéhoto konania je obžalovaný usvedčovaný hlavne výpoveďou poškodeného, čiastočne i svojou výpoveďou z prípravného konania, keď potvrdil, že s poškodeným nasadol do jeho auta, prešli spolu popísanú trasu a zastavili potom, čo obžalovaný poškodenému zatiahol ručnú brzdu a držal volant poškodeného, aby ďalej nešiel. Popiera však, že by použil násilie na poškodenom a spôsobil mu zranenia. Táto obrana obžalovaného je vyvrátená výpoveďou poškodeného, nepriamo výpoveďou svedkyne U., lekárskymi správami a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo. Svedkovia D. a S. síce uviedli, že nevideli žiadny útok obžalovaného ,ani to že obžalovaný spôsobil zranenia poškodenému, čo je logické lebo sedeli v inom aute idúcom za autom poškodeného a sú to zároveň aj kamaráti obžalovaného, ale svedkyňa U. uviedla, že svedok S. jej do telefónu povedal, že obžalovaný dal A. facku, že nasadol s A. do auta a išli preč a tiež že ho zbili a že je krvavý, že mu vybili zuby, čo korešponduje s výpoveďou poškodeného.
Svedok U. ku skutku samotnému nevedel nič uviesť, potvrdil len, že poškodený A. a svedkyňa U. mali vzťah, často sa spolu hádali a tiež že svedkyňa U. mala vzťah aj so S. .
Súd má po vykonanom dokazovaní za to, že skutok sa stal tak, ako ho poškodený popísal na hlavnom pojednávaní, stotožnil sa s výhradami obhajoby a návrhmi na vylúčenie použitia zbrane a iného kovového predmetu zo skutkovej vety a z konania obžalovaného, pretože tieto výhrady obhajoby aj podľa názoru súdu majú reálny základ vo vykonanom dokazovaní. Poškodený uviedol na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný mu hrozil použitím násilia ak nebude konať ako mu káže, nepôjde kam mu káže. Presné vyhrážky obžalovaného si však nepamätal, lebo bol pod vplyvom alkoholu, konal preto pod týmto tlakom v obave o svoj život, v obave z oboch kamarátov obžalovaného ,aby nedostal od všetkých, tak radšej akceptoval čo mu obžalovaný kázal. Motívom konania obžalovaného bola snaha pomôcť S. pri riešení jeho osobných problémov, keďže poškodený a S. mali spolu vzájomné konflikty spočívajúce vo vzťahu k tej istej žene. Obranu obžalovaného, že poškodenému nespôsobil zranenia, súd považoval za obranu tendenčnú, v snahe zmierniť nebezpečnosť svojho konania, keďže zranenia poškodeného boli preukázané znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo.
Čo sa týka poškodenia vozidla poškodeného A., príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a škodou na vozidle bola absolútne vylúčená znaleckým dokazovaním znalca z odboru dopravy, ktorý znalecky vylúčil popis nehodového deja ako ho popísal poškodený. Poškodenie motorového vozidla u poškodeného podľa znaleckého posudku, mohlo vzniknúť nárazom vozidla do väčšieho motorového vozidla, nákladného, resp. SUV, muselo to byť vyššie vozidlo v žiadnom prípade nie nárazom do zvodidiel, alebo do osobného motorového vozidla. Nebol to náraz do predmetu opatreného hranou, ale do predmetu zaobleného a mäkkého, takže je možné, že do rohu nárazníka. Výsledky tohto dokazovania korešpondujú s výpoveďami svedkov S., D. a obžalovaného, ktorí vylúčili počas jazdy poškodeného náraz do zvodidiel.
Popísaným konaním obžalovaného mal súd za preukázané ,že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný hrozbou násilia nútil poškodeného, aby konal ako mu káže a išiel kam mu prikazoval a použitím násilia inému úmyselne ublížil na zdraví. Čo sa týka konania obžalovaného dospel súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil zločinu vyššej závažnosti ,ktorý spáchal minimálne v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písmeno b)Trestného zákona.
Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ktoré súd oboznámil na hlavnom pojednávaní čo sa týka osobných pomerov obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ nebol súdne trestaný, ani priestupkovo prejednávaný, a z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1- 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd zistil okolnosť uvedenú v písmene j) ,že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť pod písmenom h), že spáchal viac trestných činov. Týmto pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je 1:1, pričom súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona a trest ukladal podľa zásady uvedenej v § 41 odsek 1 Trestného zákona. Obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby určenej zákonom v rozmedzí 2-6 rokov. Trest odňatia slobody vo výmere 2 roky mu podmienene odložil na skúšobnú dobu 1 rok v súlade s ustanovením § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, keďže uloženie nepodmienečného trestu na nápravu páchateľa a zabezpečenie ochrany spoločnosti aj vzhľadom na doposiaľ bezúhonný život páchateľa a okolnosti prípadu nepovažoval za potrebný.
Takto súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením podmienečne odloženého trestu odňatia slobody obžalovanému so skúšobnou dobou, kedy bude môcť obžalovaný spôsobom svojho ďalšieho života preukázať, či sa skutočne jednalo o jedinečné excesové konanie, alebo či bude potrebné rozhodnúť o zmene podmienečne odloženého trestu na nepodmienečný. V tomto zmysle súd považoval uložený trest za dostatočný a spravodlivý.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd uložil obžalovanému aby uhradil poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Krajská pobočka Nitra, so sídlom Mostná 58, 949 01 Nitra, IČO 35 937 874, spôsobnú škodu vo výške 818,85 eur , riadne uplatnenú v prípravnom konaní, ktorá vznikla zdravotnej poisťovni úhradou nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú pri ošetrení poškodeného.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, súd odkázal poškodeného L. A. nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. XXX, s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, keďže pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy