Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-17-2011.pdf
PDF · 85.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4P/17/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky Š. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, Y. proti odporkyni Š. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, Y., t.č. E. XX, Š., Č. V., v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á platiť navrhovateľke výživné 100 EUR mesačne, počnúc dňom 14.9.2011 vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.
Zameškané výživné od 14.9.2011 do 8.12.2011 (3 mesiace) vo výške 300 EUR z a p l a t í odporkyňa navrhovateľke spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach 50 EUR vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
Konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia výživného vo výške 50 EUR mesačne z a s t a v u j e .
Žiadny z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
Rozsudok je predbežne v y k o n a t e ľ n ý .
odôvodnenie:
Navrhovateľka v návrhu uviedla, že žila s matkou, maloletým bratom P. a sestrou E. v spoločnej domácnosti. V auguste 2011 v neprítomnosti navrhovateľky a sestry matka s maloletým P. opustila spoločnú domácnosť a ostala tam žiť. Svoje deti - navrhovateľku Š. a jej sestru E. nechala opustené bez akéhokoľvek finančného príjmu, hoci obidve sú študentkami vysokých škôl. Manželstvo bolo rozvedené pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. 13C 134/2004 dňa 8.2.2005, právoplatnosť rozsudok nadobudol dňa 21.4.2005. Rozsudkom boli deti, vrátane navrhovateľky, zverené do starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platiť na výživu 2000,- Sk (66,39 EUR), a to na navrhovateľku. Na výživu jej sestry 1500,- Sk (49,79 EUR) a na brata P. 1000,- Sk (33,19 EUR) mesačne. Otec vyživovaciu povinnosť plní, prispôsobil ju zvýšeným nákladov a štúdiu na vysokej škole. Navrhovateľke i sestre posiela po 100 EUR + im prispieva na oblečenie, keď žijú v rodinnom dome, urobí im veľký nákup, platí energie. Žije v druhom manželstve, z manželstva nepochádza žiadne dieťa. Otec s nimi nežije v spoločnej domácnosti, pretože žije v H.Q., je znovu ženatý. Matka nevysvetlila odchod, ale v spoločnej domácnosti s deťmi žila i so svojim priateľom, ktorý už bol vo výkone trestu odňatia slobody. Po ich odchode ho hľadala polícia, je to V. E.. Domnievajú sa, že je opäť hľadaný, a preto spoločne opustili bydlisko v okrese Č. a odišli do Č. V.. Matka má aj živnosť, ktorá je vlastne živnosťou V. E., ale prevádzkuje ju matka. Taktiež, pokiaľ ide o jej oficiálny príjem u súkromníka, produkovala navrhovateľka aj svedok - otec tvrdenie, že súkromník jej vystaví potvrdenie a na ruku jej dá viac. Uviedla, že ubytovanie, privát ju stojí 1400,- Kč, internát by ju vyšiel 2400,- Kč, strava v menze, obedy 40,- Kč, čo je 1200,- Kč mesačne, večere a raňajky spolu 100,- Kč, doprava MHD 630,- Kč za 3 mesiace, do Y. 2-krát mesačne spiatočný lístok 22,40 EUR + lístok z Č. do Y. 0,80 EUR jedným smerom. Ďalej si musela zakúpiť ošatenie, zimnú bundu 35 EUR, obutie 20 EUR, na toto jej prispel otec, cudzojazyčná literatúra 9 EUR, mesačne platí elektriku 75 EUR a plyn 35 EUR.
Matka Š. E. sa zúčastnila pojednávania dňa 5.12.2011 vo veci 5P/117/2011, v ktorom sa konalo aj rozhodlo vo veci výživného na mladšiu dcéru, študentku VŠ E.. Ospravedlnila neprítomnosť z ekonomických dôvodov a z dôvodov vzdialenosti, rovnako z pracovných dôvodov. Žiadala výživné určiť v maximálnej výške 60 EUR tak, ako bolo určené na mladšiu dcéru v konaní pod sp. zn. 5P/117/2011. Na čl. 66 spisu pripojila potvrdenie o príjme vo výške 9000,- Kč hrubého, čo je 8015,- Kč čistého. Je to potvrdenie spoločnosti V., N..V..Q.., E., J. E. X.
V konaní bol vypočutý otec ako svedok. Uviedol: „Oficiálne na účet odovzdávam navrhovateľke 100 EUR, nad rámec toho, keď prídu domov na Y., im urobím bežný nákup potravinový, ďalej hygienu, na pranie a plus ešte, keď majú narodeniny, meniny, tak im niečo dám alebo kúpim navyše. Čo sa týka oblečenia, teraz som im prispel na zimné bundy 50 EUR spoločne obidvom dcéram. Aj druhej dcére dávam 100 EUR na účet. Všetky platby v súvislosti s rodinným domom na Y., kde dcéry bývajú, platím všetko ja. Internet neplatím. Pracujem v F. H., priemerný mesačný čistý zárobok je tých 450 EUR. Dochádzam denne do zamestnania, potom cestujem do H. - H., čiže mám náklady aj cestovné. Žijem v spoločnej domácnosti s manželkou, spoločné dieťa nemáme, ona má 3 deti, sú vo vekovej kategórii 21, 17, 15 rokov. Na deti platí biologický otec a živí si ich aj s mojou ženou, biologickou matkou. Prispieval som predtým na domácnosť, teraz mi to už nevychádza. Predtým, keď bola matka navrhovateľky v spoločnej domácnosti, starala sa, pracovala ako kuchárka na A. I. Turzovke, uvarila a starala sa o domácnosť. Nie je mi známe, prečo opustila spoločnú domácnosť a prestala si plniť vyživovaciu povinnosť. Nebol som odvtedy v kontakte.“
Z pripojeného spisu 5P/117/2011 mal súd preukázané, že vo veci bolo rozhodnuté dňa 5.12.2011. Podľa podania navrhovateľky výživné na mladšiu dcéru E., ktorá má približne rovnaké výdavky ako navrhovateľka, pretože je taktiež študentkou vysokej školy, bolo určené výživné vo výške 60 EUR mesačne. Navrhovateľka však dôvodila tým, že súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že jej mladšia sestra E. poberá sociálne štipendium, čo však nepoberá navrhovateľka, pretože nie je občiankou Českej republiky.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, pretože je študentkou vysokej školy, pripravuje sa štúdiom na budúce povolanie. Preto trvá vyživovacia povinnosť rodičov voči tomuto dospelému dieťaťu. Návrh podala dňa 14.9.2011, výživné žiadala určiť od podania návrhu.
Vzhľadom k prejavom matky navrhovateľka vzala návrh späť v časti týkajúcej sa platenia výživného vo výške 50 EUR mesačne. V tejto časti súd konanie zastavil podľa § 96 ods. 1, 3 OSP bez súhlasu odporkyne. Prejav vôle navrhovateľky vyložil ako späťvzatie návrhu.
Súd zohľadnil tvrdenie navrhovateľky, že pri určení výživného v prospech E. - mladšej sestry bolo zohľadnené aj sociálne štipendium, ktoré naopak navrhovateľka objektívne poberať nemôže ani nepoberá. Súd zohľadnil aj vyššiu vekovú kategóriu, a teda aj vyšší študijný ročník navrhovateľky pri určení výšky výživného. Nemohol preto určiť výživné na strane navrhovateľky v takom rozsahu, ako výživné na strane sestry E.. Súd mal zato, že objektívne v konaní je preukázané, že nevyhnutné výdavky navrhovateľky v súvislosti so životom, oblečením, obutím, štúdiom, hygienou, kultúrou a údržbou spoločnej domácnosti, ktorú opustila odporkyňa, je minimálne 200 EUR, z ktorých 1/2-icu dobrovoľne platí otec, ktorý ešte aj nad rámec tejto povinnosti prispieva ojedinelými nákupmi do domácnosti alebo na oblečenie.
Matka opustila spoločnú domácnosť z nevysvetliteľných a nevysvetlených príčin. S najväčšou pravdepodobnosťou odišla za svojím druhom a deti a spoločnú domácnosť zanechala tak. Prestala prispievať na ich výživu a na chod domácnosti. Nestará sa teda o spoločnú domácnosť navrhovateľky a jej sestry, na rozdiel od otca, ktorý tak činí a časť výživného tak spláca aj naturálnym spôsobom.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd ustálil, že nebolo nevyhnutné na strane odporkyne opustiť spoločnú domácnosť bezdôvodne, preto neuznal jej nové výdavky v súvislosti s nájmom v novom bydlisku. Odporkyňa sa sama pripravila o možnosť bývania v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a druhou dcérou, kde bývalý manžel nebýval, mala možnosť sa na tejto spoločnej domácnosti podieľať, mala v tomto obvode aj zamestnanie, a preto tieto výdavky v porovnaní s výživným súd ustálil ako výdavky podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť. Výživné má prednosť v porovnaní s týmito výdavkami odporkyne. Okrem toho súd dospel k záveru, že syn, ktorého má v opatere, nie je v útlom veku, môže si svoj príjem do rodiny zvýšiť odporkyňa naviac prácou tak, aby mohla zabezpečiť výživu detí aj navrhovateľky.
Súd bral do úvahy aj tvrdenie navrhovateľky, že odporkyňa nasledovala svojho druha, ktorý bol vo výkone trestu odňatia slobody a za ktorého prevádzkuje aj živnosť a v nadväznosti na § 75 ods. 1 Zákona o rodine túto skutočnosť posúdil tak, že odporkyňa berie na seba neprimerané majetkové riziká, a preto netreba na túto skutočnosť prihliadať.
Z uvedených dôvodov zaviazal odporkyňu platiť navrhovateľke výživné 100 EUR mesačne, počnúc dňom 14.9.2011. Zameškané výživné od 14.9.2011 do 8.12.2011 vo výške 300 EUR zaviazal súd odporkyňu zaplatiť spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach 50 EUR vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky (§ 160 ods. 1 OSP).
Rozsudok je podľa § 162 ods. 3 OSP predbežne vykonateľný bez ohľadu na právoplatnosť, teda bez ohľadu na to, či odporkyňa podá alebo nepodá odvolanie, je povinná 3 dni od doručenia rozsudku začať platiť výživné v zmysle tohto rozsudku. Navrhovateľka v prípade neplatenia sa môže domáhať exekúcie, a to aj odňatím vodičského oprávnenia, resp. iným spôsobom a môže podať trestné oznámenie za zanedbávanie povinnej výživy.
Podľa § 142 ods. 2 OSP súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.