Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-85-2011.pdf
PDF · 69.52 KB
No categories available
15CoE/85/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného N., s.r.o, N. XX, D., IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v D., N. XX, proti povinnému S. R., bytom V. XXXX/XX, J., o vymoženie 716,99 eur s prísl, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. č. k. 48Er/506/2005-21 zo dňa 07.06.2011, takto
rozhodol:
V r a c i a vec súdu prvého stupňa na postup podľa § 374 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa J., ktorému exekučnú vec postúpil na ďalšie konanie. Povinného zaviazal zaplatiť pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. J. K. trovy exekúcie vo výške 39,30 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení súd uviedol, že oprávnený požiadal súd o zmenu súdneho exekútora dňa 22.11.2010. Následne súd citoval ustanovenie § 44 ods.7, 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora.
O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 196, § 197 ods.1 Exekučného poriadku a pôvodnému súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 39,30 eur, na náhradu ktorých zaviazal povinného. V súlade s ustanovením § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „citovaná vyhláška“) priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 2 začaté hodiny účelne vynaložené na výkon exekúcie (prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho zaevidovanie
- 30 min., výzva na spracovanie príkazu a exekučného príkazu - 30 min.) á 6,64 eur, t.j. v sume 13,28 eur, za 5 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 2 x zisťovanie majetku povinného) priznal paušálnu odmenu á 3,32 eur, t.j. v sume 16,60 eur. Ďalej mu bola priznaná náhrada hotových výdavkov vo výške 3,75 eur. Súd prvého stupňa zároveň priznal zvýšenie odmeny o 19 % daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), t.j. o sumu 5,68 eur, lebo súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH.
Súdnemu exekútorovi súd nepriznal paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 3,32 eur, pretože z citovanej vyhlášky nevyplýva, že odmena za tento úkon patrí za každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Ďalej mu súd nepriznal časovú odmenu za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, pretože za uvedený úkon už bola priznaná paušálna odmena.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o trovách exekúcie odvolanie súdny exekútor. Nesúhlasil s názorom súd prvého stupňa, podľa ktorého má byť na úhradu trov exekúcie zaviazaný povinný. Uviedol, že súd mal určiť iba výšku trov exekúcie, pretože v danom štádiu exekúcie nie sú splnené podmienky na určenie osoby povinnej uhradiť trovy exekúcie. Zastával názor, že až v prípade zastavenia exekúcie je súd povinný rozhodnúť o tom, kto je povinný platiť trovy exekúcie. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a určiť, že súd priznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,30 eur.
Oprávnený ani povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadrili.
Z obsahu spisu vyplýva, že zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ustanovenia § 374 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že vec bola predložená odvolaciemu súdu nesprávne.
Podľa ustanovenia § 238 ods.1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 44 ods.6 Exekučného poriadku platného v čase začatia konania, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 202 ods.2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, 31) ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona32).
Podľa § 374 ods.4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa článku 142 ods.2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov (ďalej len „Ústavy Slovenskej republiky“), súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.
Z citovaného článku 142 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že proti akémukoľvek rozhodnutiu vydanému pracovníkom súdu je prípustný opravný prostriedok.
Podaním odvolania proti uzneseniu, proti ktorému Exekučný poriadok nepripúšťa opravný prostriedok sa napadnuté uznesenie zrušuje. V danom prípade mal o trovách pôvodného súdneho exekútora rozhodnúť zákonný sudca v súlade s ustanovením § 374 ods.4 O.s.p. Aplikácia ustanovenia § 58 ods.5 Exekučného poriadku o prípustnosti odvolania proti výroku o náhrade trov konania v danom prípade neprichádza do úvahy, lebo sa nejedná o rozhodnutie podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu bola vec predložená odvolaciemu súdu nesprávne.
Z týchto dôvodov odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa na postup podľa § 374 ods.4 O.s.p.
Vzhľadom na rozhodnutie o podanom odvolaní z procesných dôvodov vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odvolací súd neposudzoval, lebo o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora musí rozhodnúť zákonný sudca.
Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.