Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-265-2010.pdf
PDF · 120.54 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/265/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Prievozská 6/A, Bratislava, IČO 35 697 270, zastúpený Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, ul. Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: D. N., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX/XXX, A., toho času na neznámom mieste, v konaní o zaplatenie 1.594,81 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.179,96 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.179,96 € od 26.6.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu konania vo výške 260,66 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.9.2010 domáhal zaplatenia 1.594,81 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z 1.594,80 Eur od 26.6.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil plnením z dvoch zmlúv so žalovaným č. A1276123 zo dňa 19.3.2004, resp. č. A2304307 zo dňa 20.2.2006, a to podľa prehľadu transakcií v prílohe žaloby položkami za obdobie 14.1.2008 - 11.6.2009.
Tunajší súd žalobe vyhovel platobným rozkazom č.k. 6Ro/201/2010-26 zo dňa 6.7.2010. Vzhľadom na to, že sa predmetný platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením č.k. 6Ro/201/2010-33 zo dňa 1.12.2010, pri aplikácii ust. § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.
Žalovaný sa k veci písomne nevyjadril, aj keď bol na vyjadrenie vyzvaný. Na pojednávaní konanom dňa 7.12.2011 sa žalovaný nezúčastnil. V konaní si žalovaný zásielky nepreberal a následne pri predvolávaní na pojednávanie bol neznámym adresátom. Ani vhodná osoba z rodinného prostredia podľa lustrácií súdu si zásielku s výzvou neprevzala a za týchto okolností súd rozhodol o doručovaní zásielok žalovanému ukladaním v súdnom spise.
Právne zastúpený žalobca sa na pojednávaní dňa 7.12.2011 bližšie vyjadril k uplatnenému nároku, k zmluvnej pokute a doložil interný doklad o cene telefónov.
Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi zistil :
Zmluvou o pripojení č. A1276123 zo dňa 19.4.2004 vznikla žalobcovi povinnosť poskytovať žalovanému služby telefónneho operátora s číslom SIM karty 8942101510628274434 (tel.č. s koncovkou 443).
V dodatku k zmluve č. A1276123 zo dňa 19.4.2004 sa účastníci dohodli na aktivácii účastníckeho programu Paušál 150 a o predaji koncového telekomunikačného zariadenia - mobilného telefónu Sony Ericsson K530i za kúpnu cenu (s textom „po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny“) 190,- Sk (6, 13 Eur).
Podľa textu tohto dodatku - čl. 2, bod 2.3 písm. c) účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti 24 mesiacov sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy.
Podľa čl. 2 bod 2.5.: v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby) je účastník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Sk (331,94 Eur).
Podľa čl. 3 bod 3.5 dodatku, zmluvné strany sa dohodli, že platnosť dodatku skončí pred uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý v zmysle bodu 3.3. tohto článku zánikom platnosti zmluvy alebo na základe dohody zmluvných strán. V prípade, že účastník poruší svoje povinnosti takým spôsobom, že Podniku voči nemu vznikne právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ustanovení tohto dodatku, zanikne platnosť dodatku okamihom uhradenia zmluvnej pokuty (v prípade úhrady bankovým prevodom okamihom pripísania celej sumy zmluvnej pokuty na Podnikom určený účet). Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, že obsahom Prílohy č. 1 je poskytnutie zľavy alebo iného zvýhodnenia účastníkovi, okamihom porušenia povinnosti účastníka takým spôsobom, že Podniku voči nemu vznikne právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ustanovení tohto dodatku, zaniknú všetky práva účastníka na poskytovanie takých zliav alebo iných zvýhodnení, pokiaľ nie je v ustanoveniach Prílohy č. 1 výslovne uvedené niečo iné.
Zmluvou o pripojení č. A2304307 zo dňa 23.2.2006 vznikla žalobcovi povinnosť poskytovať žalovanému služby telefónneho operátora s číslom SIM karty 8942101550309112362 (tel.č. s koncovkou 776).
V dodatku k zmluve č. A2304307 zo dňa 5.2.2008 sa účastníci dohodli na aktivácii účastníckeho programu Paušál 150 a o predaji koncového telekomunikačného zariadenia - mobilného telefónu Samsung SDH D900i za kúpnu cenu (s textom „po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny“) 990,- Sk (32,86 Eur).
Podľa textu tohto dodatku - čl. 2, bod 2.3 písm. c) účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti 24 mesiacov sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy.
Podľa čl. 2 bod 2.5.: v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby) je účastník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 15.000,- Sk (497,91 Eur).
Podľa čl. 3 bod 3.5 dodatku, zmluvné strany sa dohodli, že platnosť dodatku skončí pred uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý v zmysle bodu 3.3. tohto článku zánikom platnosti zmluvy alebo na základe dohody zmluvných strán. V prípade, že účastník poruší svoje povinnosti takým spôsobom, že Podniku voči nemu vznikne právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ustanovení tohto dodatku, zanikne platnosť dodatku okamihom uhradenia zmluvnej pokuty (v prípade úhrady bankovým prevodom okamihom pripísania celej sumy zmluvnej pokuty na Podnikom určený účet). Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, že obsahom Prílohy č. 1 je poskytnutie zľavy alebo iného zvýhodnenia účastníkovi, okamihom porušenia povinnosti účastníka takým spôsobom, že Podniku voči nemu vznikne právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ustanovení tohto dodatku, zaniknú všetky práva účastníka na poskytovanie takých zliav alebo iných zvýhodnení, pokiaľ nie je v ustanoveniach Prílohy č. 1 výslovne uvedené niečo iné.
Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o pripojení sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. Podľa čl. 4 bod 4.4 písm. a) je žalobca oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak žalovaný nezaplatí služby do 45 dní od ich splatnosti.
Žalobca vyúčtoval žalovanému :
faktúrou č. 8779833769 splatnou dňa 26.2.2009 cenu poskytovaných služieb (tel.č. s koncovkou 776) za obdobie 10.02.2009 - 9.3.2009 v sume 207,75 Eur (6.258,68 Sk),
faktúrou č. 8280065457 splatnou dňa 26.2.2009 cenu poskytovaných služieb (tel.č. s koncovkou 443) za obdobie 10.02.2009 - 9.3.2009 v sume 139,58 Eur (4.204,99 Sk),
faktúrou č. 878032 splatnou dňa 26.3.2009 cenu poskytovaných služieb (tel.č. s koncovkou 776) za obdobie 10.03.2009 - 9.4.2009 v sume 153,24 Eur (4.616,51 Sk),
faktúrou č. 8280563256 splatnou dňa 26.3.2009 cenu poskytovaných služieb (tel.č. s koncovkou 443) za obdobie 10.03.2009 - 9.4.2009 v sume 102,33 Eur (3.082,79 Sk),
faktúrou č. 8780818222 splatnou dňa 28.4.2009 cenu poskytovaných služieb včítane odpojenia (tel.č. s koncovkou 776) ku dňu 6.4.2009 v sume 104,20 Eur (3.139,13 Sk),
faktúrou č. 8281060182 splatnou dňa 28.4.2009 cenu poskytovaných služieb včítane odpojenia (tel.č. s koncovkou 443) ku dňu 6.4.2009 v sume 57,86 Eur (1.743,09 Sk).
Podľa prehľadu transakcií (č.l. 4 spisu) za obdobie od 14.1.2008 do 11.6.2009 žalovanému vznikol nedoplatok za poskytnuté služby vrátane zmluvných pokút 331,94 Eur a 497,91 Eur spolu v sume 1.596,14 Eur.
Listom zo dňa 11.6.2009 žalobca vyzýval žalovaného na úhradu pohľadávky za zúčtovacie obdobia 2, 3, 4 / 2009.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení účinnom do 31.12.2009 (tiež ku dňu trvania zmluvného vzťahu): spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 OZ:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 491 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v súčasnosti:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 10 OZ v znení účinnom v súčasnosti:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa bodu 1 písm. e) prílohy Smernice č. 13/1993 Rady EHS podmienkami uvedenými v čl. 3 sú podmienky, ktoré majú za cieľ alebo účinok: požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.
Podľa § 544 ods. 1 OZ Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 545a OZ Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 764,96 Eur z titulu úhrady poskytnutých služieb telefónneho operátora vrátane poplatkov podľa vyššie oboznámených faktúr v súlade s návrhom žalobcu, ale v tomto predmete s výnimkou zmluvných pokút. Pre súd je hodnoverné, že predmetné služby poskytnuté boli a ich cena vrátane poplatkov (poplatky za odpojenie) je primeraná. Žalovaný nepreukázal zaplatenie služieb v uplatnenom rozsahu riadne a včas, k čomu možno ustáliť, že tieto plnenia zaplatené neboli.
V rámci právnych úvah súd zvažoval aj spotrebiteľský charakter celého právneho vzťahu, keď predtlačený charakter zmluvy, dodatku aj všeobecných obchodných podmienok a nedostatok ďalších dôkazov nasvedčuje tomu, že táto zmluva nebola dojednaná individuálne s možnosťou žalovaného ako spotrebiteľa obsah zmluvy podstatne ovplyvniť. Na vyhodnotenie spotrebiteľského charakteru zmluvy súd podľa § 879j OZ použil právne predpisy platné v súčasnosti, právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy a práva z neho neboli zmenou tejto právnej úpravy dotknuté, keďže aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy išlo o nepomenovanú zmluvu podľa § 491 OZ, ktorá podlieha skúmaniu jej spotrebiteľského charakteru najmä podľa § 52 a 53 OZ.
Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Jednou z takýchto podmienok je aj sankcia za porušenie zmluvy spotrebiteľom, ako sa to stalo v tomto prípade. Takáto sankcia je síce spôsobená samotným spotrebiteľom, ale zmluvné pokuty vo výške 497,91 a 331,94 Eur ako sankcia v tomto prípade nie sú v kontexte právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv bežne predvídateľné, zasahujú do majetkovej sféry spotrebiteľa a je dojednaná mimo predmetu zmluvy a jeho ceny. Zmluvnú pokutu súd vníma ako tzv. paušalizovanú náhradu škody, ktorá vyplýva zo zmluvy a nie je potrebné ju dokazovať vonkajšími okolnosťami vzniku. Zmluvná pokuta síce môže byť účinným spôsobom zabezpečenia pohľadávky svojím charakterom hrozby, ale iba do určitej miery, lebo u tých, ktorí zaplatiť nemôžu, hrozba zmluvnou pokutou, tobôž vo vysokej výške, už nemá zmysel. Takto formálne dojednané právo voči časti spotrebiteľov, ktorí by boli nemajetní, je dokonca kontraproduktívne. Napokon pre možnosť tzv. moderácie, teda zníženia zmluvnej pokuty podľa cit. ust. § 545a OZ súd uznal dojednané zmluvné pokuty ako prijateľné zmluvné podmienky v rámci spotrebiteľského charakteru tohto sporu (teda osobitne podľa cit. ust. § 53 ods. 10 OZ), ale súd v ďalšom postupe svojimi úvahami posúdil možnosť zníženia zmluvnej pokuty.
Súd neuznal za faktor hodnotenia zabezpečovanej povinnosti u zmluvnej pokuty to, že dodávateľ služieb, zároveň ako predávajúci mobilného telefónu, tento predal podľa dodatku zmluvy A1276123 za 6,13 Eur (190,- Sk), resp. zmluvy A2304307 za 32,86 Eur (990,- Sk). V oboch prípadoch stanovenie tejto ceny telefónu po bližšom preskúmaní podľa čl. 2 a 3 Dodatkov k zmluve má vzťah k zvolenému programu služieb, ku ktorému sa účastník, teda tunajší žalobca, zaviazal nepožiadať o zníženie programu a zaviazal sa riadne plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s telefónnym operátorom. Zmluva s dodatkom, podľa ktorého bol mobilný telefón predaný, je jasná v základných náležitostiach včítane ceny mobilného telefónu, keď nejasné vyhlásenie o tom, že cena je zľavnená, pričom nie je uvedená výška tejto zľavy, je v tomto hodnotení oddeliteľné. Inak by súd nemohol zaviazať žalovaného zo zmluvy minimálne z tej časti povinností (dokumentárne upravené dodatkami k zmluve), kde je upravený predaj telefónu a viazanosť kupujúceho - účastníka - spotrebiteľa. Nie je dojednaná ani rozväzovacia podmienka, aby súd mohol spätne preskúmavať cenu mobilného telefónu. Tým, že účastníci uzavreli o kúpe telefónu zmluvu, tak pre konkrétnu kúpu je jedine smerodajná dojednaná kúpna cena a žiadna iná. Dohodnutie kúpnej ceny v žiadnom prípade nemá vplyv na dohodnutie zmluvnej pokuty, ktorá ako zabezpečovací inštitút zaplatenia pohľadávky je paušalizovanou náhradou škody. V oboch prípadoch kupujúci nemohol spôsobiť predávajúcemu škodu počítanú z hodnoty mobilného telefónu svojím ďalším správaním, keďže žalobca mal právo na zaplatenie konečnej kúpnej ceny za telefón podľa základného zmluvného dojednania.
V uvedenej súvislosti nemá pre rozhodnutie význam, že žalobca predložil doklad, ktorý nie je súčasťou zmluvy so žalovaným, podľa ktorého telefónu Samsung SGH-D900i sa týka akciová cena 32,86 Eur, „predajná cena“ 265,22 Eur a zmluvná pokuta 497,91 Eur, resp. že telefónu Sony Ericsson K530i sa týka akciová cena 6,31 Eur, „predajná cena“ 215,43 Eur a zmluvná pokuta 331,94 Eur.
Súd uznal za faktor hodnotenia zabezpečovanej povinnosti u zmluvnej pokuty podľa dodatku k zmluve č. A1276123 zo dňa 5.2.2008 to, že žalovaný sa zaviazal v zmluvnom vzťahu so žalobcom k zotrvaniu po dobu 24 mesiacov v programe minimálne na sumu 19,71 Eur (593,80 Sk) mesačne, resp. podľa dodatku k zmluve č. A2304307 zo dňa 5.2.2008 to, že žalovaný sa zhodne zaviazal v zmluvnom vzťahu so žalobcom k zotrvaniu po dobu 24 mesiacov v programe minimálne na sumu 19,71 Eur (593,80 Sk) mesačne. K takejto zabezpečovanej povinnosti súd podľa cit. ust. § 545a OZ uznal zmluvné pokuty vo výške 473,04 (namiesto 497,91), resp. 331,94,- Eur východiskovo za primerané. Vzhľadom na to, že k porušeniu povinností žalovaným došlo v marci 2009, zotrval sčasti aj v dojednanej viazanosti. Preto súd podľa § 545a OZ vlastnou úvahou priznal žalobcovi aj zmluvnú pokutu cca v miere 1/2 vo výške 415,- Eur, spolu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.179,96 Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v sadzbe 9 % od vzniku omeškania primerane po dodatočnej lehote poskytnutej žalobcom. Tento úrok z omeškania súd priznal tiež iba z priznanej sumy, kde aj zmluvná pokuta ako paušalizovaná náhrada škody je dôvodne základom výpočtu, a vo zvyšku žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. V konaní bol v prevažnej miere úspešný žalobca, neúspešný iba zo základu podľa úvahy súdu, preto súd mu priznal plnú náhradu trov konania zo základu 1.179,96 Eur. Náhrada trov zodpovedá zaplatenému súdnemu poplatku v tomto konaní 95,50 Eur a výške trov právneho zastúpenia.
Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia ako odmenu advokáta v hodnote podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (ďalej „vyhl.“) vo výške 61,41 Eur. Súd priznal odmenu podľa § l4 ods. l písm. a) a c) vyhl. za úkony: prevzatie a príprava zastúpenia účasť na pojednávaní 7.12.2011, odmena spolu 122,82 Eur.
K vykonaným úkonom súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu tzv. režijného paušálu podľa § l6 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 2 úkony vykonané v r. 2011 vo výške 2 x 7,41 Eur, paušál spolu 14,82 Eur.
K odmene s režijným paušálom súd priznal 20 % DPH (medzisúčet 137,74 x 1,20), spolu vo výške 165,16 Eur.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú 165,16 Eur, trovy konania spolu 260,66 Eur.
Podľa § 149 ods. 1 OSP je povinnosťou zaplatiť náhradu trov advokátovi, ktorý pri vyčíslení uviedol bankové spojenie účet č. 2623005720/1100.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.