Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34P-172-2023.pdf
PDF · 94.78 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/172/2023
Uznesenie
- 7 -
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, dieťa rodičov : matky C. D. E., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom F. G. XXX, t. č. bytom H. XX, F. a otca I. B., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom F., t. č. bytom I. XX-XXX, D., J., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, Bernolákova 2, Trenčín, o podnete Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
- 7 -
I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc vo veci konať.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
- 5 -
1. tec y žiadala matka upraviť. amejtej. a zároveň ú ViktÚrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí (ďalej „úrad“) svojim podnetom žiadal, aby súd odovzdal maloletú A. do starostlivosti K. J. L. M. N. – L. O. K. H., B. XX, P. za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky maloletej, po dobu 3 mesiacov od vykonateľnosti rozhodnutia. V podnete poukázal na rozsudok tunajšieho súdu č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 20.09.2019, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, pričom mal. A. bola zverená do starostlivosti matky, otec bol zaviazaný výživným a zároveň bol upravený styk otca s dieťaťom. Nad výchovou maloletej bol určený dohľad z dôvodu psychiatrického ochorenia matky ako aj hospitalizácie matky z dôvodu nadmerného užívania alkoholu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2019. Ďalej úrad uviedol, že dňa 05.06.2023 sa na nich obrátila pracovníčka Q. H. F., nakoľko matka je hospitalizovaná vo Q. H. F. a pri nástupe na hospitalizáciu požiadala otca dieťaťa, aby zabezpečil starostlivosť o maloletú počas jej hospitalizácie. Matka však uviedla, že od 03.06.2023 sa nevie spojiť s otcom ani so svojou dcérou. Otec maloletej bol následne kontaktovaný zo strany úradu a počas rozhovoru bolo zistené, že sa aktuálne zdržiava v J., kde pracuje. Otec taktiež deklaroval vôľu podať si návrh na neodkladné opatrenie vo veci zmeny zverenia maloletej, nakoľko matka má opakované recidívny čo sa týka alkoholu. Ďalej bolo zistené, že otec maloletú prihlásil do R. v S. N. v G.. Dňa 18.09.2023 kontaktovala úrad matka dieťaťa, že mal. A. má byť hospitalizovaná, len nevie kde. V ten istý deň kontaktoval úrad sociálny pracovník Q. H. P., ktorý uviedol, že mal. A. bola u nich hospitalizovaná od 16.09.2023 z dôvodu adaptačnej poruchy a akútnej stresovej reakcie na návrat do starostlivosti
matky. Aktuálne lekár neodporúčal návrat do starostlivosti matky. Otec dieťaťa sa obrátil aj na T. J., U. V. M. N. S., ktorý odporučil otcovi navštíviť s maloletou J. K. H.. Zo správy z tohto zariadenia vyplýva záver, že maloletá mala výraznú potrebu pozornosti, vrelosti, javila známky zanedbania, často sa musela v dobe keď žila s matkou sama o seba postarať, opakovane prejavovala veľký strach zo samoty, výskyt depresívnych syndrómov, túžbu zomrieť. Otec dieťaťa podal na matku v danej veci trestné oznámenie. Na pôde L. P. bola zo strany T. J., U. V. M. N. F. iniciovaná prípadová konferencia dňa 02.11.2023, na ktorej sa matka vyjadrila, že s diagnostickom pobytom maloletej po dobu troch mesiacov súhlasí, chce dieťaťu pomôcť a rešpektuje, že maloletá sa s ňou nechce stretnúť. Otec dieťaťa tiež uviedol, že chce maloletej pomôcť, nakoľko dcéra má výrazné psychické problémy. Súhlasil s diagnostickým pobytom. Napokon maloletá A. s pobytom súhlasila tiež. L. Náruč odporučilo na efektívne vytvorenie bezpečia, stabilizácie a realizáciu diagnostiky maloletej jej umiestnenie do zariadenia, ale toto zariadenie deklarovalo ochotu prijať maloletú na diagnostický pobyt iba na základe súdneho rozhodnutia, nakoľko je vysoké riziko marenia výkonu opatrení na základe dohody so zákonným zástupcom.
2. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.XXX/XX/XXXX bolo zistené, že Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.10.2023 č.k. XXXXX/XXX/XXXX-XXX bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.7.2023 č.k. XXX/XX/XXXX – XX a uvedeným Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. XXXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.10.2023 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa maloletá A. dočasne zverila do osobnej starostlivosti otca, matka dieťaťa bola zaviazaná povinnosťou platiť na maloletú výživné vo výške 90,- Eur mesačne a otcovi dieťaťa sa uložila povinnosť do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať na príslušnom súde voči matke dieťaťa návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A..
3. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
4. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 161 ods.2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
6. Jednou z procesných podmienok konania je právomoc súdov Slovenskej republiky vec prejednať a rozhodnúť. Splnenie procesnej podmienky právomoci skúma súd z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorá zásadne vedie k zastaveniu konania. V prípade výskytu cudzieho prvku v konaní sa právomoc súdov Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie spravuje predovšetkým úniovým právom. V tejto prejednávanej veci ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom maloletej A., ktorá býva v J. N.. S ohľadom na predmet konania súd postupoval podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (ďalej len „Nariadenie Brusel II“).
7. Podľa článku 8 Nariadenia Brusel II, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
8. Podľa článku 18 Nariadenia Brusel II, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
9. Na základe čl. 8 Nariadenia Brusel II má k maloletému dieťaťu všeobecnú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností súd toho členského štátu, v ktorom má maloleté dieťa svoj obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt možno definovať ako miesto zdržiavania sa maloletého dieťaťa, na ktoré má maloleté dieťa osobné, kultúrne, sociálne a ekonomické väzby, čím sa toto miesto stane centrom jeho života. Teda okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte sa musia zohľadniť aj ďalšie faktory, z ktorých vyplýva, že prítomnosť nie je dočasná alebo príležitostná, že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie,
pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. Obvyklý pobyt dieťaťa sa musí určiť na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu (Rozsudok SDEÚ vo veci C-523/07). Článok 8 Nariadenia Rady (ES) č. 220/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, sa má vykladať v tom zmysle, že súdy členského štátu, ktoré prijali právoplatné rozhodnutie vo veciach rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti v súvislosti s maloletým dieťaťom, si nezachovávajú právomoc rozhodovať o návrhu na zmenu ustanovení prijatých v tomto rozhodnutí, keďže miesto obvyklého pobytu tohto dieťaťa sa nachádza na území iného členského štátu. Práve súdy tohto posledného uvedeného členského štátu majú právomoc rozhodovať o návrhu (Rozsudok SDEÚ C-499/15).
10. Ako výkladovú pomôcku pre určenie právomoci súdu možno použiť niektoré nižšie uvedené úvodné ustanovenia (ods.19 až 25) Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie Nariadenia Brusel II), ktoré boli dôvodom prijatia uvedeného nariadenia : (19)
Kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa a mali by sa uplatňovať v súlade s ním. Akýkoľvek odkaz na najlepší záujem dieťaťa by sa mal vykladať v zmysle článku 24 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 (ďalej len „dohovor OSN o právach dieťaťa“), ako sú transponované vo vnútroštátnom práve a vnútroštátnych postupoch.
(20)
S cieľom zaručiť najlepší záujem dieťaťa by sa právomoc mala v prvom rade určovať podľa kritéria blízkosti. Z toho vyplýva, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých situácií uvedených v tomto nariadení, napríklad v prípade zmeny miesta pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.
(21)
Ak ešte neprebieha konanie vo veci rodičovských práv a povinností a obvyklý pobyt dieťaťa sa zmení po oprávnenom premiestnení, právomoc by mala nasledovať dieťa v záujme zachovania blízkosti. Ak už konanie prebieha, právna istota a efektívne vykonávanie spravodlivosti odôvodňujú zachovanie tejto právomoci, až kým toto konanie vyústi do prijatia konečného rozhodnutia alebo skončí iným spôsobom. Súd, na ktorom prebieha konanie, by však mal byť oprávnený za určitých okolností postúpiť právomoc členskému štátu, v ktorom dieťa žije po oprávnenom premiestnení.
(22)
Vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa a bez toho, aby bola dotknutá prípadná voľba súdu podľa tohto nariadenia, súdy členského štátu obvyklého pobytu dieťaťa by si mali zachovať svoju právomoc, kým dieťa nenadobudne nový obvyklý pobyt v inom členskom štáte a nie sú splnené určité podmienky. Členské štáty, ktoré majú sústredenú právomoc, by mali zvážiť, či umožnia súdu, ktorý začal konanie vo veci žiadosti o návrat podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980, vykonávať aj právomoc, na ktorej sa dohodli alebo ktorú akceptovali účastníci podľa tohto nariadenia vo veciach rodičovských práv a povinností, ak ju účastníci dosiahli počas tohto konania o návrat. Tieto dohody by mali zahŕňať dohody o návrate aj dohody o tom, že dieťa sa nevráti. Ak sa dohodne, že dieťa sa nevráti, malo by zostať v členskom štáte nového obvyklého pobytu a právomoc vo všetkých budúcich konaniach o opatrovníckom práve by sa mala určovať na základe nového obvyklého pobytu dieťaťa.
(25)
Ak nemožno určiť obvyklý pobyt dieťaťa a právomoc nemožno určiť ani podľa dohody o voľbe súdu, právomoc by mali mať súdy členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza. Toto kritérium prítomnosti by sa malo vzťahovať aj na deti utečencov a deti, ktoré boli medzinárodne vysídlené v dôsledku nepokojov v členskom štáte obvyklého pobytu. Vzhľadom na toto nariadenie v spojení s článkom 52 ods. 2
Haagskeho dohovoru z roku 1996 by sa však toto kritérium právomoci malo uplatňovať len na deti, ktoré mali pred vysídlením obvyklý pobyt v jednom z členských štátov. Ak malo dieťa pred vysídlením obvyklý pobyt v treťom štáte, malo by sa uplatniť kritérium právomoci Haagskeho dohovoru z roku 1996 týkajúce sa utečeneckých detí a medzinárodne vysídlených detí.
11. V danom prípade maloletá A. žila s matkou na území U. N., a to do 25.05.2023, kedy matka z dôvodu jej hospitalizácie v zdravotníckom zariadení požiadala otca, aby zabezpečil maloletej starostlivosť počas doby jej hospitalizácie. Otec dieťaťa pritom býva v J., kde pracuje. Súd uvádza, že len na základe týchto skutočností by podľa názoru súdu nedošlo k zmene obvyklého pobytu maloletej A., ktorý sa predtým nachádzal v Slovenskej republike, pretože za takýchto podmienok by bolo možné konštatovať, že jednoznačne išlo len o dočasný a krátkodobý pobyt maloletej A. v Poľsku, ktorý by nemal zámer trvalého presťahovania maloletej A. do J.. Následne sa však situácia ohľadom maloletej A. zmenila, čo malo vplyv na zmenu právomoci súdu. Maloletá A. sa odmietla vrátiť naspäť k matke žijúcej na Slovensku, začala vykazovať neprimerané znaky správania, z dôvodu ktorých aj musela byť hospitalizovaná, a ktoré dôvody aj viedli otca k tomu, aby podal na matku dieťaťa trestné oznámenie pre možné týranie maloletej A., pokým bola maloletá v starostlivosti matky. Maloletá chcela zostať bývať s otcom, ktorý býva v J.. Zároveň si otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal o okamžité zverenie maloletej A. do jeho osobnej starostlivosti, pričom uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. XXXXX/ XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.10.2023 došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, ktorým sa maloletá A. dočasne zverila do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná povinnosťou platiť na maloletú výživné. Teda aktuálne sa maloletá A. zdržiava v domácnosti otca v J. od 05/2023, teda už viac ako 6 mesiacov, pričom sa jednoznačne nejedná o neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa v J., keďže maloletá odišla do J. najprv na základe dohody rodičov a teraz sa tam naďalej zdržiava na základe právoplatného súdneho rozhodnutia O. U. V. P., ktorým bola maloletá A. dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca žijúceho v J.. Teda na strane maloletého dieťaťa došlo k oprávnenému premiestneniu dieťaťa a v zmysle ods.21 úvodných ustanovení Nariadenia Brusel II by po oprávnenom premiestnení dieťaťa právomoc mala nasledovať dieťa. Obvyklý pobyt dieťaťa súd skúma vždy k začatiu konania, pričom v danom prípade možno konštatovať, že obvyklý pobyt maloletej A. sa k podaniu podnetu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí o nariadenie neodkladného opatrenia nachádza v J. a to za nasledujúceho súhrnu osobitných skutkových okolností tohto prípadu. Maloletá A. býva v J. už 6 mesiacov, pričom sa nejedná o neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa a maloletá sa vyjadruje, že chce aj naďalej bývať u otca, ktorý býva v J., a ktorému aj bola dočasne zverená do starostlivosti Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. XXXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.10.2023 a teda ani návratové konanie by neprichádzalo do úvahy. V zmysle ods.21 úvodných ustanovení Nariadenia Rady (EU) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie Nariadenia Brusel II), by pri oprávnenom premiestnení dieťaťa právomoc by mala nasledovať dieťa v záujme zachovania blízkosti. Maloletá si tak už 6 mesiacov buduje svoje zázemie v Poľsku v novom rodinnom kruhu s novými sociálnymi a kultúrnymi väzbami a nechce sa vrátiť k matke, pričom sa nejedná o neoprávnené premiestnenie maloletého dieťaťa. Maloletá A. v U. N. už nenavštevuje ani školské zariadenie, maloletá si aktuálne plní svoju povinnú školskú dochádzku v českej škole v G.. V tejto súvislosti súd poukazuje na blízkosť poľského mesta I. tak k slovenským ako aj českým hraniciam. Teda hoci maloletá navštevuje české školské zariadenie, súd má za to, že táto skutočnosť len dopomáha maloletej vytvárať si svoje nové centrum jej života v J., kde skutočne býva a žije, keďže české mesto G. sa nachádza v blízkosti poľského mesta I.. Maloletá tak postupne stratila väzby na území Slovenskej republiky do takej miery, že aktuálne má maloletá na svojom prechádzajúcom mieste pobytu zachované už len čiastočné rodinné väzby z toho dôvodu, že matka tu naďalej žije, avšak maloletá A. sa s matkou nestretáva, maloletá matku vidieť nechce. Maloletá preto na Slovensku už netrávi žiadny čas, býva v J. a na území Slovenskej republiky sa v podstate zdržiavala len v tom v prípade, ak boli rodičia spolu s maloletou predvolaní orgánom sociálnoprávnej ochrany detí na stretnutie. Skutočnosť, že tunajší súd v minulosti rozhodol o úprave práv a povinností k maloletej A. nie je podstatná, pretože súd členského štátu, ktorý rozhodol o prijatí rozhodnutia vo veciach rodičovských práv a povinností a vyživovacej povinnosti v súvislosti s maloletým dieťaťom, si nezachováva právomoc, ak sa miesto obvyklého pobytu tohto dieťaťa nachádza na území iného členského štátu (Rozsudok SDEÚ C-499/15). Na základe uvedených skutočností tunajší súd dospel k záveru, že obvyklý pobyt maloletej A. sa nachádza v Poľsku, preto na konanie ohľadom nej sú príslušné poľské súdy a tunajší súd tak nemá právomoc konať podľa čl. 8 Nariadenia Brusel II.
12. Podľa čl. 15 nariadenia Brusel II, aj v situáciách, keď má právomoc vo veci samej súd iného členského štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného členského štátu, s ohľadom na: a) dieťa, ktoré sa nachádza v danom členskom štáte, alebo b) majetok, ktorý patrí dieťaťu, a ktorý sa nachádza v danom členskom štáte.
13. V naliehavom prípade by súd mohol prijať predbežné opatrenie vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného členského štátu, hoci právomoc vo veci samej má súd iného členského štátu vtedy, ak by sa dieťa nachádzalo v tomto členskom štáte. Maloletá A. sa však na Slovensku nenachádza, býva u otca v J., preto tunajší súd nemá právomoc ani na prijatie predbežného opatrenia v zmysle čl. 15 Nariadenia Brusel II. Naviac v danej veci sa nejedná o žiadny takýto naliehavý prípad.
14. Súd v tejto súvislosti a s poukazom na obsah podnetu ÚPSVaR Trenčín a jeho príloh dodáva, že pokiaľ obaja rodičia súhlasia s odporúčaným diagnostickým pobytom maloletej v K. J. L. a N. – L. O. K. H., čo je zrejmé z Úradného záznamu z prípadovej konferencie zo dňa 2.11.2023, maloletá môže na tento pobyt nastúpiť okamžite bez potreby súdneho rozhodnutia. V zmysle § 46 ods.1 písm. a) bod.2 a § 47 a nasl. Z.č.305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, CDR vykonáva opatrenia pobytovou formou pre dieťa na základe dohody s rodičom alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa. Je teda otázne, či skutočne je v tejto veci vôbec naliehavo nutné, aby súd okamžite maloletú niekam umiestňoval, pokiaľ toto je možné na základe súhlasu oboch rodičov, ktorí sa obaja vyjadrili, že chcú maloletej pomôcť a súhlasia s jej umiestnením v zariadení.
15. Nakoľko však tunajší súd nemá právomoc na konanie, v súlade s čl. 18 Nariadenia Brusel II vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať.
16. Podľa § 58 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
- 2 -
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).